Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215218628
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215218628.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu : I. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. S.
č. XXXX, proti žalovanému : Profi Credit Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Mliekarenská 10, IČO
35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Bratislava, ul.
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13. septembra 2016, č. k. 6C/650/2015-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Komárno (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 13. septembra 2016, č.
k. 6C/650/2016-45 určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo XXXXXXXXXX.
uzatvorená dňa 17.4.2014 medzi žalobcom - I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. S. č. XXXX a žalovaným -
PROFICREDITSlovakias.r.o.,IČO:35792752,sosídlom82496Bratislava,Pribinova25, je
neplatná.

1.2. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca dňa 27.10.2015 doručil súdu žalobu, ktorou
sa domáhal, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo XXXXXXXXXX.
uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 17.4.2014 je neplatná, a to na tom skutkovom základe, že
žalovaný predmetnú dohodu o zrážkach z jeho mzdy už predložil jeho zamestnávateľovi ,ktorý t. č.

zrážky už aj vykonáva a tým dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jeho majetkovej sféry a takto
sa žalovaný na jeho úkor môže prípadne obohatiť.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že sporové strany uzatvorili dňa 17.4.2014 zmluvu
č. XXXXXXXXXX o revolvingovom úvere. V ten istý deň uzatvorili aj dohodu o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka, a to podľa §-u 551 OZ s tým , že veriteľ (žalovaný) bude mať pohľadávku voči dlžníkovi,
pretože na základe jeho žiadosti mu poskytne revolvingový úver v sume 1500 Eur a na zabezpečenie

tejto pohľadávky na základe žiadosti veriteľa zamestnávateľ dlžníka bude vykonávať zrážky v sume
80,37 Eura až do tej doby, kým veriteľ neoznámi zamestnávateľovi, že všetky jeho pohľadávky sú
splatené. Túto dohodu o zrážkach zo mzdy žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu dňa 3.11.2014.4. Súd sa zaoberal tým, či predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky zákonné náležitosti
platného právneho úkonu. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná podľa §-u 37 OZ, a to jednak pre absenciu

slobodnej a vážnej vôle žalobcu pri podpisovaní tejto dohody, ale aj pre neurčitý rozsah pohľadávky,
ktorá mala byť na základe tejto dohody vyrovnaná.

5. Považoval za bezpochybné, že medzi sporovými stranami žiadne jednania ohľadne obsahu tejto
dohody pred jej podpisom neboli uskutočnené, zrejme bola vyplnená len žiadosť žalobcu o poskytnutie

revolvingového úveru a následne oznámenie veriteľa o poskytnutie úverového rámca. Je zrejmé, že
touto dohodou veriteľ chcel zabezpečiť, aby jeho finančné prostriedky poskytnuté žalobcovi sa vrátili
vrátane úrokov a sankčných poplatkov, a to bez možnosti uskutočnenia súdnej kontroly predmetnej
zmluvy z pohľadu ochrany spotrebiteľa a bez vykonateľného exekučného titulu. Nasvedčuje tomu aj tá
skutočnosť, že výška jednotlivých zrážok bola „dohodnutá“ v takej sume, ako boli určené splátky úveru.

6. Samotnú dohodu (ako vopred pripravenú formulárovú zmluvu ) predložil žalovaný žalobcovi, ktorý
nemal žiadnu možnosť ovplyvniť obsah tejto „dohody“, jej obsah s ním nikto neprejednal, nevysvetlil
mu dôvod a obsah dohody a bol fakticky k jej podpisu navedený a to tým, že podpísanie tejto dohody
bola podmienka poskytnutia žalobcom žiadaného úveru. Z obsahu tejto dohody totiž vyplýva, že veriteľ
bude mať pohľadávku voči dlžníkovi, z čoho vyplýva, že pohľadávka ešte nevznikla v čase podpísania

dohody a okrem toho ani jej výška nie je konkrétne uvedená . Žalobca nemal žiadnu možnosť ovplyvniť
obsah tejto dohody , len sa mohol rozhodnúť či ju podpíše alebo nie.

7. Súdu je zrejmý ľstivý zámer žalobcu, aby nadobudol právny titul na vymoženie aj takých svojich
nárokov, ktoré vyplývajú z neprijateľnej zmluvnej podmienky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, a práve

preto nie je uvedená konkrétna výška pohľadávky (do vyrovnania ktorej má zamestnávateľ zrážky
vykonávať) lebo sám veriteľ nevedel aké sankčné poplatky a úroky si bude voči žalobcovi uplatňovať.
Nie menej závažná je aj tá skutočnosť, že podľa tejto dohody zamestnávateľ zrážky mal vykonávať do
tej doby, kým veriteľ mu neoznámi, že všetky jeho pohľadávky sú zaplatené. Takéto ustanovenie dohody
žalobca slobodne a vážne so žalovaným iste nedojednal. Na základe všetkých týchto skutočností

súd dospel k záveru, že sporná dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná podľa §-u 37 OZ,
preto žalobe vyhovel . Naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení je úplne jasný, pretože bez
tohto určenia zamestnávateľ žalobcu by bol povinný zrážky vykonávať do tej doby, kým žalovaný by
zamestnávateľovi neoznámil zaplatenie všetkých jeho pohľadávok.

8. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 37 ods. 1 a § 551 ods.
1 až 3 Občianskeho zákonníka.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil podľa ustanovení
§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku. Uviedol, že z napádaného rozsudku
nevyplýva, na základe čoho súd dospel k záveru, že k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy bol žalobca
nútený takým spôsobom, aby išlo o skutočnosť relevantnú z hľadiska ust. § 37 a § 39 Občianskeho

zákonníka.

11. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku zabezpečenia pohľadávky z úverovej zmluvy
nebolo od žalobcu vynucované tak, aby vôbec prichádzala do úvahy aplikácia uvedených zákonných
ustanovení . Z rozsudku nie je zrejmé a ani zistiteľné, či malo ísť o nútenie fyzickou alebo psychickou

formou, kto ho vykonal, a či je takéto konanie pripočítateľné žalovanému. Samotný fakt, že žalovaný
ako spôsob zabezpečenia záväzkov z úverovej zmluvy požadoval uzavretie dohody o zrážkach zo
mzdy, nespĺňa ani jeden z prípadov, ktoré právna úprava považuje za prípady nezákonného vnútenia a
obmedzovania slobodnej vôle konajúceho.

12. Právna úprava platná a účinná k 17.04.2014 (v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy)
neurčila žiadny zákaz spočívajúci v tom, aby veriteľ nemohol požadovať zabezpečenie svojich nárokov
zozmluvnéhovzťahusospotrebiteľomformoudohodyozrážkachzomzdy(aleboinýmzabezpečovacím
prostriedkom) a ani súd takéto zákonné ustanovenie vo svojom rozhodnutí neuvádza. Závery súdu otom, že dôvodom neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy je neurčitý rozsah pohľadávky, ktorá by mala
byť na základe danej dohody vyrovnaná, sú arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože súd neuvádza žiadne
posúdenie konkrétneho ustanovenia Dohody o zrážkach zo mzdy a ktoré by malo byť neurčité. Dohoda

o zrážkach zo mzdy pritom určuje, že sa ňou zabezpečuje úhrada pohľadávky titulom úveru a jeho
príslušenstva, ktorý sa poskytuje na základe konkrétnej zmluvy o revolvingovom úvere. Zo záverov súdu
nie je zistiteľné, v čom má neurčitosť spočívať. Zabezpečená pohľadávka sa predsa definuje presne
uvedením jej právneho dôvodu a výšky.

13. Poukazujúc na ust. § 35 ods. 2 OZ odvolateľ konštatoval, že z rozsudku nie sú zrejmé žiadne závery,
ktoré by zdôvodnili tvrdenie súdu o tom, že právny úkon je neurčitý. Žalovaný považuje za hrubý zásah
do jeho postavenia tvrdenie súdu o ľstivom zámere získať plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
V konaní neboli vykonané ani žiadne dôkazy a rozsudok neobsahuje ani žiadne závery o tom, že by
sa žalovaný domáhal takého plnenia. Súd odôvodnenie rozsudku koncipoval všeobecným a neurčitým
spôsobom, chýba v ňom uvedenie konkrétnych skutkových záverov a opis aplikácie ustanovení zákona.

Napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne dokázané skutočnosti, ktoré by súd vôbec oprávnili k takémuto
konštatovaniu.

14. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom nejakej pohľadávky. V čase
jej vzniku, ktorý je spojený so vznikom zmluvy, je prirodzeným postupom obozretnosti každého

veriteľa predchádzať situácii, aby nedochádzalo k majetkovej strate spôsobenej nielen neskoršou
insolventnosťou protistrany, ale v prvom rade porušením povinnosti splniť svoje záväzky. Dojednania
zabezpečenie (vecného - napríklad záložné právo, zabezpečovací prevod práva k hnuteľným veciam,
alebo osobného - ručenie, spoludlžníctvo a pod.) právna úprava logicky predpokladá a pripúšťa.

15. Záverom odvolateľ poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/142/2016-86,
ktorý uviedol, že „dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu
na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Obč. zák. nemožno považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. 53 Obč. zák. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy
totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa,aanineobmedzujeanevylučujeprávaspotrebiteľa.Toplatínapriektomu,ženavrhovateľka
zrejme nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Názor navrhovateľky, že dohodou
o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, nemá oporu v právnych predpisoch.“

16. Žalovaný na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom

rozsahu, žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania a trovy
právneho zastúpenia pred súdom prvej inštancie ako aj náhradu trov odvolacieho konania.

17. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
355 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario, § 378 ods. 1, § 219 ods.
3 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 CSP a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil,

aj keď čiastočne i z iných právnych dôvodov.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov upravených Občianskym
zákonníkom. Predpokladom platného dojednania je písomná forma dohody. Jej nedodržanie má za
následok jej neplatnosť (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Platnosť dohody o zrážkach zo mzdy z
hľadiska obsahových náležitostí vyžaduje určenie oprávnenej ako aj povinnej osoby, určenie celkovej
sumy, ktorá má byť zrazená. Nie je nevyhnutné (ale možné), aby dohoda obsahovala aj uvedenie výšky

zrážok, ktoré sa majú vykonávať. Ak by však dohodnutá výška zrážok presahovala zákonom stanovený
limit, v tejto časti je dohoda neplatná a platiteľ mzdy je povinný zraziť a poukázať veriteľovi iba sumu
zodpovedajúcu právnej úprave.21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že prvoinštančný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú

vec aj správne právne posúdil.

22. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
predmetnej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám,

ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23.1. Odvolacie námietky žalovaného napádajúceho závery súdu, že dohoda o zrážkach z mzdy má byť
v časti vymedzenej vo výroku napádaného rozsudku neplatná z dôvodu jej neurčitosti nepovažoval za
dôvodné. Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva v čom je dohoda
neurčitá. Konkrétne sa poukazuje na že dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná podľa § 37

OZ pre absenciu slobodnej a vážnej vôle žalobcu pri podpisovaní tejto dohody, ktorú predložil žalovaný
žalobcovi ako vopred pripravenú formulárovú zmluvu, obsah ktorej s žalobcom neprejednal, nevysvetlil
mu dôvod a obsah dohody a žalobca tak nemal žiadnu možnosť ovplyvniť jej obsah.

23.2. Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá v

rovnaký deň ako zmluva o úvere, t. j. 17.4.2014, pričom žalobca ju podpísal ešte dňa 15.4.2014 v
Komárne, teda ešte pred uzatvorením Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 17.4.2014. Z uvedeného
vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy o úvere bol žalobca ako spotrebiteľ nútený uzatvoriť dohodu
o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohol odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené
poskytnutie úveru. Žalobca tak mal na výber, mohol dohodu o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím

by si zmaril možnosť, aby mu bol úver poskytnutý, alebo zmluvu o úvere vrátane dohody o zrážkach
zo mzdy podpísať, čím sa podrobil vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly
opodstatnenosti výšky pohľadávky. Táto podmienka aj podľa názoru odvolacieho súdu, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobcu,
predstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je s poukazom

na ust. § 53 Občianskeho zákonníka, neplatná, hoci súd prvej inštancie neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy ustálil podľa § 37 OZ.

24. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku i k odvolacím námietkam žalovaného
možno doplniť, že v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia

predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Zákonodarca tak vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2
OZ). Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné
zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.).

25.OdvolacísúdpoukazujenakonštantnújudikatúruSúdnehodvoraEÚ,(napr.rozsudkyOceánoGroup
Editorial a Salvat Editores C- 240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C- 168/05, Pannon GSM
Zrt. C- 243/08 a vec Asturcom C- 40/08 a ďalšie), v ktorej sa zdôrazňuje, že systém ochrany zavedený
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“)

vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán
čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha

a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou, pritom odôvodňujú,
že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež
má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zostrany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez
nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS).

26. Je nesporné, že aj v posudzovanej veci prislúchalo súdu posúdiť, či dohodu o zrážkach zo
mzdy možno kvalifikovať ako platný právny úkon či ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi stranami.

27. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.4.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným vzhľadom na
jej formulárové znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah
by žalobca mohol prípadne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 OZ). Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že
už v čase vzniku zmluvy o úvere bol žalobca ako spotrebiteľ nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo
mzdy, pričom jej uzavretie nemohol odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru.
Žalobca tak mal na výber, mohol dohodu o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím by si zmaril možnosť,

aby mu bol úver poskytnutý, alebo zmluvu o úvere vrátane dohody o zrážkach zo mzdy podpísať,
čím sa podrobil vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky
pohľadávky. Táto podmienka podľa názoru odvolacieho súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobcu, predstavuje tak neprijateľnú
zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je aj s poukazom na ust. §53 Občianskeho

zákonníka neplatná a neplatná je aj preto, že nebola zo strany žalobcu uzatvorená slobodne, ale bola v
prípade žalobcu nanútená, keďže to bola podmienka poskytnutia úveru ako to správne ustálil súd prvej
inštancie.

28. Ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy tak
ako je naformulovaná, nespĺňa. Predovšetkým je potrebné uviesť, že výpočet neprijateľných podmienok
v ust. § 53 ods. 4 OZ je uvedený príkladmo. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení
spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže
súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ okruh týchto podmienok

rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 OZ patria
okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ),
prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo
ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§ 53 ods. 4 písm. o/ OZ).

29. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné
podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobcu a oznámením výšky jeho dlhu podľa
vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho,
aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobcovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti.

Aj napriek tomu, že v dohode o zrážkach zo mzdy je uvedená výška pohľadávky žalovaného 1500
eur z titulu Zmluvy o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX, zároveň v samotnom bode I. Dohody
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) Dlžníka je uvedené: „Pohľadávky Spoločnosti voči Dlžníkovi
zabezpečené touto Dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých
Dlžníkovi, príslušenstvom úveru (Revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi,

ktoré Spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi
a ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo
v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej len „Pohľadávky“)“. Je teda možné, že v rámci
takto žalovaným vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je
takto vyňatá zo súdneho prieskumu a možno povedať, že sám žalovaný meritórne rozhodne o celkovej

výške dlhu žalobcu ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, a vlastne takto sám rozhoduje,
že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom,
ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobca je vystavený neprimeranému konaniu zo strany
dodávateľa. Odvolací súd konštatuje, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému
ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou

sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobcu ako spotrebiteľa a z tohto
dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku.30.Napadnutýrozsudok(jehoodôvodnenie)spĺňazákonnépožiadavkynariadneodôvodneniesúdneho
rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP tak z formálneho, ako aj z obsahového hľadiska, keďže súd
prvého stupňa jasne a zrozumiteľne uviedol v odôvodnení rozsudku rozhodujúce skutkové zistenia i

právne závery, ku ktorým dospel, preto napadnutý rozsudok nemožno považovať za nepreskúmateľný.

31. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

32. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o nároku
žalobcu voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania a napriek jeho úspechu v odvolacom
konaní mu voči žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy
nevznikli.

33. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§

393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).