Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/145/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614202338
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8614202338.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K
červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: V. A.,
bytom Z. XX, XXX XX Z., o zaplatenie 711,19 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Svidník, č. k 5C/88/2014-13 zo dňa 17.12.2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvého stupňa“) prerušil konanie do
skončenia konania o prejudiciálnej otázke, ktorú Súdnemu dvoru Európskej únie predložil Krajský súd
v Prešove uznesením sp. zn. 6Co/132/2013 zo dňa 10.06.2014.

Uznesenie odôvodnil tým, že vývoj predmetnej právnej veci závisí od rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie o prejudiciálnej otázke, ktorú v konaní vedenom pod sp zn. 6Co/132/2013 Krajský súd
v Prešove predložil v znení: „Či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra
1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré
sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského

štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o
právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať
zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné
porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej
zmenka vznikla.“ Uviedol, že súčasne Krajský súd v Prešove v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku prerušil konanie vedené pod sp. zn. 6Co/132/2013 do skončenia

konania o prejudiciálnej otázke.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že
proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove o položení prejudiciálnej otázky a o prerušení konania
bolo podané dovolanie s návrhom na odklad vykonateľnosti uznesenia. V prejednávanej veci možno
riadne pokračovať, keďže formulovaná prejudiciálna otázka nie je vec právne významná. Citoval
uznesenia Krajského súdu v Prešove vo veci 2Cob 89/2013, 10Co 79/2013 a Krajského súdu v Banskej

Bystrici vo veci 43CoZm 10/2013. Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co 132/2013
nerešpektuje prednosť nariadenia o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu. Možnosť ex offo
skúmania skutkového a ďalšieho právneho základu je nariadením o európskom konaní s nízkou
hodnotou sporu v zásade vylúčená. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet (fakultatívne prerušenie konania, pozn. odvolacieho súdu).

Fakultatívnemu prerušeniu konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nebráni samotná skutočnosť, že

si súd predbežnú otázku môže posúdiť aj sám. Ak by tomu tak nebolo a išlo by o otázku, od ktorej závisí
rozhodnutie súdu, išlo by o požiadavku na obligatórne prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Neobstoja preto v zásade argumenty proti prerušeniu konania s odkazom na oprávnenie súdu vyriešiť
si (prejudiciálne) právnu otázku, ktorá sa už stala predmetom posudzovania v inom konaní. Súd je teda
oprávnený takúto otázku vyriešiť, môže však konanie aj prerušiť.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa postupoval v
medziach zákonných limitov, pokiaľ predmetné konanie prerušil z dôvodu, že považoval zodpovedanie
prejudiciálnej otázky pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C-328/14 za relevantné. Prerušenie
konania v tomto prípade sleduje aj záujem hospodárnosti, pretože postupom a rozhodnutím v rozpore s
unijným právom sa môže proces skomplikovať, prípadne môžu vzniknúť dôvody na mimoriadne opravné

konanie (porov. C.H.BECK, Občiansky súdny poriadok Komentár, Števček/Ficová a kol., str. 297).

Poznatky z predchádzajúcich konaní potvrdzujú rozhodovanie Súdneho dvora v časovej rovine približne
jedného roka (napríklad vec C-76/10 desať mesiacov). Prerušením konania procesné lehoty neplynú.
Zdá sa, že žalobca obchoduje s pohľadávkami. Rozhodnutie prerušiť konanie do verdiktu Súdneho

dvora sa nejaví ako neprimerané.

Odvolaciemu súdu nijako neprichodí nahrádzať Súdny dvor z pohľadu podania výkladu unijného práva
(porov. J. Drgonec, Ochrana ústavností, Eurokodex s.r.o., str. 229-232). Napriek tomu odvolací súd
poznamenáva, že prejudiciálna otázka môže mať pre vec význam. Rozhodnutie Súdneho dvora

Európskej únie vo veci C-328/14 dá súdu odpoveď na otázku, objasnenie ktorej bude mať význam a
vplyv na rozhodnutie v predmetnom konaní, v ktorom sa uplatňujú práva z indosovanej zmenky. Ako
správne konštatoval súd prvého stupňa, ak Súdny dvor Európskej únie vysloví záver, že indosácia
zmenky nebráni vykonaniu súdnej kontroly zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, z ktorej
zmenka vznikla, nemali by už vznikať pochybnosti o rozsahu ex offo prieskumu zmluvných podmienok

v rozpore s názorom odvolateľa.

Odvolací súd poukazuje na judikatúru ústavného súdu, ktorú možno podporne použiť aj vo veci
fakultatívneho prerušenia konania, ak už v inom konaní bola prejudiciálna otázka položená. Podľa
judikatúry Ústavného súdu SR by nepoloženie prejudiciálnej otázky podľa článku 267 ZFEU v tomto

konaní bolo preto považované cit. ,,... za neoprávnený zásah do základných práv (IV. ÚS 206/08
a II. ÚS 90/05). Presnejšie v rozhodnutí IV. ÚS 206/08 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol
nasledovné: “Z toho však vyplýva, že v rozsahu výkladu práva spoločenstva je zákonným sudcom vo
vecizačatejpredvnútroštátnymsúdomnielensudcaurčenýrozvrhomprácepodľaosobitnýchpredpisov,
ale aj komunitárny sudca, lebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva

je súčasne aj jeho oprávnením, ktoré nemožno zásadne obísť, a ak, tak len komunitárnym právom
určenými spôsobmi, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora ES, napríklad vo veciach, v ktorých
sa uplatní CILFIT formula (pozri rozsudok vo veci 283/81 Srl CILFIT a Lanificio di Gavardo SpA proti
Ministerstvu zdravotníctva zo 6. októbra 1982). Ústavný súd pripomína, že ak vnútroštátny sudca
nepredloží prejudiciálnu otázku komunitárnemu sudcovi v konkrétnej veci, kde to bola jeho povinnosť,

nielen možnosť tak urobiť, potom v takom prípade to môže za istých okolností zakladať zodpovednosť
členského štátu za porušenie komunitárneho práva postupom a rozhodovaním vnútroštátneho súdu
(pozri napríklad rozsudok z 30. septembra 2003 vo veci Kobler proti Rakúskej republike, C-224/01).”

Napriek prísnej formálnosti a abstraktnosti zmenkového práva sa tak súdu otvorí možnosť vykonať ex

offo súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/ EHS) a tiež
možnosť ex offo zistiť, či nejde o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia RPMN (čl.
4 ods. 2 smernice 87/102; bod 76 uznesenia C-76/10).Bez významu nie je pochybnosť o súladnosti vnútroštátneho práva s princípom efektivity unijného práva
a tiež pochybnosť, či právna úprava, akou je právna úprava relevantná vo veci samej (obrana pred
nárokmi z indosovanej zmenky) neprimerane sťažuje až na hranici úplného znemožnenia spotrebiteľovi

výkon jeho práv na ochranu pred nekalými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a na
ochranu pred porušovaním povinnosti dodávateľa uvádzať RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere.

Prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke vo veci
C-328/14 neznamená nerešpektovanie prednosti nariadenia o európskom konaní s nízkou hodnotou

sporu.KonaniepodľacitovanéhonariadenianiejevylúčenézjudikatúrySúdnehodvora,akúpredstavuje
inter alia aj rozsudok vo veci CILFIT (C- 283/81). Je neakceptovateľné (porov. uznesenie Súdneho dvora
EurópskejúnieC-76/10POHOTOVOSŤ,bod50;ochranavrovinepravidielverejnéhoporiadku),abysúd
bol nástrojom na priznávanie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok (príp. na základe nekalých
obchodných praktík) voči neinformovaným spotrebiteľom (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie C 429/05, bod 61 „V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores

Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby
nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby
sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená,
môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých

členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu.“).

Na margo požiadavky na včasné rozhodnutie odvolací súd pripomína, že aj ustanovenie § 109 ods.
2 písm. c) O.s.p., tak ako napokon každé zákonné ustanovenie, sa musí vykladať a uplatňovať
v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Keďže zo žiadneho ustanovenia
ústavy nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, musí
sa všeobecný súd pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p. riadiť preto i požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku ústavy a ktorá ukladá povinnosť
prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým
vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (I. ÚS 21/00). V zásade však nedodržanie procesnej lehoty

nepredstavuje bez ďalšieho zbytočný prieťah.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie s osvojením si dôvodov v zmysle ust. § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.