Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/302/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4203898701
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4203898701.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu
JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: B. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX/XX, E.,
t.č. na neznámom mieste, o vymoženie sumy 414,26 eura s príslušenstvom, trov právneho zastúpenia

vo výške 32,33 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
č. k. 13Er/752/2003 - 43 zo dňa 27. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/752/2003 - 43 zo dňa 27. novembra 2013
v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a
§ 22, § 37, § 24, § 31 a § 39 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie
je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej
zápisnici je platným právnym úkonom. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je
koncipované široko a všeobecne. Je obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom
povinný sa podpisom zmluvy vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať

akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. To znamená, že povinnému
bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo
namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne
určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie
dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom
dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Právo ktoré môže v budúcnosti vzniknúť

je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v
čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase
nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol byť Mgr. Tomáš
Kušnír platne splnomocnený na takéto právo. Súd prvej inštancie tiež poukázal na ustanovenie § 22
ods. 2 a na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu, ktorého konkrétne meno bolo
zakomponované v predtlači vopred pripravenej zmluvy o úvere. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú

náležitostiupravenév§22ods.2,vzmysle§39Občianskehozákonníka,spôsobiaabsolútnuneplatnosť
takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.VychádzajúczuzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyč.k.2Cdo263/2010zodňa21.12.2011
treba poukázať na ďalšiu zásadnú skutočnosť, a to, že povinného zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si
splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jednej variante konkrétneho

mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy
o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený
základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného,
ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. V zmysle § 24 Občianskeho zákonníka
zástupca má povinnosť konať osobne. Dať sa zastúpiť ďalším zástupcom - substitútom môže iba

v prípade, ak to predpokladajú právne predpisy alebo ak to vyplýva z dohody účastníkov. Takáto
dohoda medzi povinným a „splnomocneným zástupcom“ chýba, preto sa Mgr. Tomáš Kušnír nemohol
dať zastupovať ďalším zástupcom na spísanie notárskej zápisnice a Mgr. Bruno Žlnay tak nebol
platne splnomocnený na takýto úkon. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo platne udelené, nemohli z
neskorších právnych úkonov, ktoré uskutočnil takto „splnomocnený zástupca“ v mene splnomocniteľa,
nadobudnúť právne účinky pre osobu, v mene ktorej „konal“. Predložená notárska zápisnica tak nemôže

byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého
vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že
ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania,
a preto rozhodol súd prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého uznesenia. O trovách

exekúcie rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po predložení vyčíslenia trov exekúcie zo
strany súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Namietal, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o
udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný a
preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedol, že v danom
prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle § 22 v nadväznosti na ustanovenie § 31 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Povinný mohol

taktiež kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b
Občianskeho zákonníka odvolať, ale tak neurobil. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho
poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie
riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. V závere
poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku

plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením. Z
uvedeného vyplýva, že predmetným uznesením súdu, ktorým sa exekúcia vyhlásila za neprípustnú a
zastavila, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho
stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť
zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Oprávnený žiadal

napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 20.10.2003,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 27.10.2003 požiadal o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 03.11.2003 udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice č. k. N
2248/03, NZ 67315/03 zo dňa 05.08.2003. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno

vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorýchje vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

8. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade je nutné sa zamýšľať nad otázkou
vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorá je spôsobilým exekučným titulom, t.j.
titulom na vykonanie rozhodnutia, iba v prípade, ak bola spísaná spôsobom a obsahuje náležitosti
upravené v Notárskom poriadku. Zároveň musí obsahovať právny záväzok, v ktorom je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia ako aj údaj o tom, že

povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Z uvedeného teda vyplýva, že notárska
zápisnica ako verejná listina musí byť po formálnej stránke spôsobilým exekučným titulom.

12. Najmä s poukazom na vykonateľnosť notárskej zápisnice v exekučnom konaní v tomto smere
vyvstáva otázka týkajúca sa oprávnenosti exekučného súdu skúmať hmotnoprávnu platnosť tohto

právneho úkonu na účely exekučného konania. Notársku zápisnicu je potrebné považovať za verejnú
listinu, ktorá ako každá verejná listina osvedčuje pravdivosť údajov v nej obsiahnutých a to až do
doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Exekučný súd preto nie je oprávnený neposudzovať správnosť
skutkových údajov uvedených v notárskej zápisnici ale je oprávnený posudzovať iba naplnenie
formálnych a materiálnych predpokladov vykonateľnosti. Uvedené naznačuje, že vykonateľná môže

byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Odvolací súd je ďalej toho názoru,
že absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako
notárska zápisnica nie je verejnou listinou (u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený
predpokladá podľa § 134 OSP) a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku. Na základe tohto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1

písm. g) a to zastavenie exekúcie, nakoľko je tu dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

14. Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

15. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

16. Podľa § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že súd prvej inštancie
sa správne v tomto prípade zaoberal podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či

splnomocnenie a uznanie dlhu za základe toho je platným právnym úkonom. V predmetnej exekučnej
veci splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom udelené splnomocnencovi ešte v čase, keď dlh z
omeškania ešte neexistoval, t.j. dlžník sa vopred vzdal svojho práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte
nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške. Taktiež splnomocnenec v notárskej zápisnici
o uznaní dlhu sám určil lehotu dokedy má byť uznaný dlh dlžníkom zaplatený bez toho, aby bol na to

splnomocnený dlžníkom.

18. Navyše odvolací súd konštatuje, že povinná zmluvu o úvere vrátane splnomocnenia uzavrela dňa
15.04.2003, pričom splnomocnenie bolo súčasťou zmluvy o úvere aj s výberom konkrétneho advokáta,bez možnosti výberu povinnou. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva to, že povinná splnomocnila
Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom odvolaciemu
súdu vzhľadom na množstvo obdobných prejednávaných vecí je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír (Mgr.

Bruno Žlnay ako substituent) súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných v ďalších
obdobných veciach a aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie
úverov. Z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé aj to, že vo viacerých exekučných veciach podával ako
právny zástupca práve oprávneného návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Aj z toho je možné
usúdiť, že sa o pohľadávkach dozvedel práve od oprávneného a konal na jeho pokyn. Keďže sa v

tomto prípade jednalo o osobu známu práve oprávnenému (keďže práve oprávnený ho zakomponoval
do svojej zmluvy o úvere), splnomocnenie udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi v prospech oprávneného
za účelom uznania dlhu, je pre existenciu rozporu záujmov neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu
je na základe takéhoto splnomocnenia taktiež absolútne neplatným právnym úkonom. Ustanovenie §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami
zastúpeného. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je

právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka) a to bez ohľadu na
skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

19.Odvolacísúdvtejtosúvislostipoznamenáva,žesúdprvejinštanciebolpovinnýnazákonnéprekážky
výkonu exekúcie prihliadnuť tak, aby účastníkom konania svojim rozhodnutím neodňal možnosť konať

pred súdom a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody.
V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v prípadoch, v ktorých Exekučný
poriadok dáva právomoc rozhodnúť, ako je to aj v prípade rozhodnutia o zastavení konania. Vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá procesnú prekážku, nakoľko exekučný súd je oprávnený
a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v

súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd tak môže urobiť na návrh ale aj bez
návrhu (ustálená judikatúra Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010, č.k. IV. ÚS
151/2011-14 zo dňa 15.04.2011 a č.k. II. ÚS 499/2010-12 zo dňa 25.11.2010).

20. Skúmaním podmienok na zastavenie exekúcie (v tomto prípade splnomocnenia na spísanie

notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú
správnosť exekučného titulu, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z
ustanovenia § 57 a § 58 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v
rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka.

21. Súd prvej inštancie preto správne na podklade vyššie uvedených skutočností exekučné konanie
zastavil, nakoľko notárska zápisnica nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného lebo pre
neplatné splnomocnenie účastníka nie je verejnou listinou a ani spôsobilým exekučným titulom podľa §
41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol vo výroku o zastavení exekúcie vecne
správne.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v

odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej
sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods.
1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške
náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd

prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnej žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí,
ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak
je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu

spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.