Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 14, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 41C/171/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223793
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512223793.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598,
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova ul. č. 4,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, 41C 171/2012 o náhradu škody 125,- Eur a nemajetkovej
ujmy 660,- Eur, 41C 172/2012 o náhradu škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 321,- Eur, 41C 178/2012
o náhradu škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 440,- Eur, 41C 183/2012 o náhradu škody 125,- Eur
a nemajetkovej ujmy 550,- Eur, 41C 195/2012 o náhradu škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 275,-

Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobami, doručenými Okresnému súdu Bratislava V dňa 27. 9. 2012, sa navrhovateľ domáhal voči štátu
v konaniach vedených pod: sp. zn. 41C 171/2012 náhrady škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 660,-
Eur, sp. zn. 41C 172/2012 náhrady škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 321,- Eur, sp. zn. 41C 178/2012
náhrady škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 440,- Eur, sp. zn. 41C 183/2012 náhrady škody 125,- Eur

a nemajetkovej ujmy 550,- Eur, sp. zn. 41C 195/2012 náhrady škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy
275,- Eur, spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 41C 171/2012.

Navrhovateľ svoje nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, uplatnené označenými
samostatnými žalobami voči štátu - Slovenskej republike - odôvodnil nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Bratislava V v exekučných veciach, podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do

31. 12. 2012 tým, že v exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel, § 44 ods. 2
Exekučného poriadku platného od 1. 2. 2002 do 31. 5. 2010 je založená zákonná povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15
dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu. Podľa navrhovateľa exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti; nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol

o návrhoch o udelenie poverenia v zákonom stanovenom čase. V exekučných konaniach vedených
podľa procesných pravidiel ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1. 2. 2002 do 31.
5. 2010 sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľaduna to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu
alebo notárska zápisnica. Navrhovateľ tvrdí, že v predmetných prípadoch neexistovala a neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi

tak, že k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe. Predmetný postup namieta navrhovateľ
ako nesprávny v rozpore so zákonom. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, súd
nevykonával žiadne úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej

škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetkovú ujmu vyčíslil ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej.

Navrhovateľ náklady, resp. majetkovú škodu v každej zo spojených vecí vyčíslenú v celkovej sume
125,- Eur špecifikoval ako súčet sumy 70,- Eur za správu pohľadávky - pracovné výkony zamestnancov
pomocou informačného systému; sumy 40,- Eur za udržanie a správu informačného systému; sumy
15,- Eur za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštové a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ v každom jednotlivom prípade uplatňoval z dôvodu, že
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahovaprávanaprejednanievecivprimeranomčase,niejedostatočnýmzadosťučinenímvzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené

legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky a
taktiež došlo k vyvolaniu rizík ako k zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným, insolvencii povinného.

Nemajetkovú ujmu navrhovateľ uplatnil v sume 660,- Eur za každý rok = 55,- Eur mesačne,

poznačený prieťahmi, ako potrebu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá má základ v požiadavke na
spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov štátu. Výšku nemajetkovej ujmy ako primeranú satisfakciu vyčíslil
paušálne s poukazom na v žalobných návrhoch uvedené Nálezy Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS
203/06-25, III. ÚS 235/04-3, III. ÚS 347/05, III. ÚS 118/06-40, III. ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III.

ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36, III. ÚS 301/05-38, v ktorých veciach bolo ústavným
súdom sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy v trvaní viac ako jeden rok
v sume 15 000,- Sk až 20 000,- Sk.

Súčasne navrhovateľ žiadal v každom žalobnom návrhu vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152

ods. 2 veta druhá in fine zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (OSP) tak, že odporca je
zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
BratislavaV,pretožetentonerozhodoložiadostiovydaniepoverenianavykonanieexekúcie pohľadávky
navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere povinným v zákonom
stanovenej lehote.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 11. 2. 2013 (doručenom navrhovateľovi dňa 31. 7.
2013 po spojení vecí na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 41C 171/2012) žiadal žalobné návrhy
z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a ako právne
neopodstatnené v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Odporca žalobné návrhy považuje za zmätočné podania, v ktorých nie sú splnené procesné podmienky.
V niektorých podaniach sú zmätočne označení povinní, odlišné dátumy ich narodenia, nie sú uvedené
spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní
súdu, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku

škody v jednotlivých prípadoch. Navrhovateľ nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď.
Navrhovateľ odkazuje na exekučný spis a uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Neoznačeniespisovýchznačiekexekučnýchkonaní,vktorýchmalodôjsťknesprávnemuúradnémupostupuzostrany
exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre
ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných

práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012,
IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012). Odporca v tejto súvislosti navrhol aplikáciu ustanovenia § 43
ods. 1 OSP vzhľadom na skutočnosť, že v tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody keď navrhovateľ namieta „nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenej dobe a zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe

prieťahov.

Čo sa týka prieťahov v exekučných konaniach, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich
odstránenie ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu.
Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne v náleze z 3. 5. 2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, poukazuje na
skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech

si stráži svoje právo). Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Odporca eviduje žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súčasne poukazuje na skutočnosť, že
dňa 23. 4. 2012 mu boli doručené prvé žiadosti a dňa 27. 9. 2012 boli okresnému súdu doručené

žalobné návrhy, ktoré boli podané pred uplynutím 6- mesačnej lehoty. Napriek opakovaným výzvam
na doplnenie žiadostí, adresovaných navrhovateľovi, bola odporcovi doručená všeobecná odpoveď,
kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný
priložiť ani príslušné poverenia vydané exekútorom, označiť, dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o
škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosti, či boli podávané sťažnosti

predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom
povinného,resp.jehoinsolvenciou,stratoukontaktuspovinným,ktorýmiodôvodňujevzniknemajetkovej
ujmy. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.

514/2003 Z. z., preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Odporca má za to, že
ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Na splnenie podmienok úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody odporca poukázal na
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. a konkrétne vzhľadom na povahu úkonu rozhodnutie o žiadosti

exekútora na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na skutočnosť, že prax
ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok,
najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov

exekučného konania (rozsudok Súdneho dvora EÚ - Asturcom C-40/08 - ktorý nevylučuje posúdenie
zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní). Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného
od 1. 6. 2011 (zákon č. 102/2011 Z. z.) zaviedlo, že lehota 15 dní na udelenia poverenia neplatí, ak ide
o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a d), t.j. vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov
a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z

nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných
konaniach začatých po
1. 6. 2011 nemá oporu v zákone. Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne
aplikovalo na rozhodcovské rozsudky aj pred 1. 6. 2011 vzhľadom na to, že tieto sa týkali právnych
vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv (judikatúra Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS

16/2002 - pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené
v ústave alebo v zákone (sp. zn. II. ÚS 64/1997, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje),
ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR

z 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011 a z 29. 3. 2011 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátneprocesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný (judikatúra

Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/2002. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je
pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S
ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu
nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy“ (I. ÚS 63/2000)).

Odporca vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody, nakoľko k nesprávnemu úradnému
postupu v niektorých žalobách uvádzanom malo dôjsť v období pred marcom 2009. V prípade, ak mala
navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od
momentu skončenia navrhovateľom tvrdených prieťahov, t.j. od momentu vydania poverenia o čom sa
navrhovateľ v niektorých prípadoch dozvedel pred viac ako tromi rokmi.

Inštitút premlčania, premlčaciu lehotu, respektíve jej plynutie v prejednávanom prípade upravuje §
19 zákona č. 514/2003 Z. z. tak, že sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia),

rozhodnutia.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Navrhovateľom vyčíslenú škodu ako paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti odporca považuje
za nesprávne a účelové. Pre úspešné uplatnenie nároku je nevyhnutné preukázať existenciu škody.
Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody a
tým neuniesol dôkazné bremeno. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného
systému vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy v konaní. Skutočnú škodu je potrebné

dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo
dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody zo strany navrhovateľa a preskúmanie
predmetného nároku je znemožnené. V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou odporca tvrdí,
že navrhovateľ nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením ani
vznik nemajetkovej ujmy, ktorej náhrada by sa mala poskytnúť v peniazoch.

Rovnako navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť nesprávneho úradného postupu a vzniku škody či
nemajetkovej ujmy.

V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou odporca poukázal na skutočnosť, že otázku či v

konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR. Podľa názoru
odporcu, ako aj s poukazom na ust. § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov -
neprípustnosť sťažnosti; efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd

v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade
ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co 285/2011). Konajúci súd o náhrade škody by mohol pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade,
ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR.

Okresný súd Bratislava V vzhľadom na námietky odporcu, na nedostatok procesných podmienok v
konaní, ktoré vidí v zmätočných žalobných návrhoch, ako aj ich predčasnom podaní na konanie súdu a
nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach
uvádza nasledovné:

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) - kedykoľvek za konania prihliada
súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).Podľa § 42 ods. 3 OSP - pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 79 ods. 1, 2 OSP - (1) Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať ........ pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých

sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. ..... Ak je účastníkom
štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za
štát konať. ... (2) Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem
tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Náležitosti návrhu na začatie konania, vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava platná do 31.

12. 2012 nevyžadovala osobitné náležitosti, Občiansky súdny poriadok upravuje tak, že trvá len
na tých, ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd
rozhodovať. Opisom rozhodujúcich skutočností navrhovateľ prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých
odvodzuje opodstatnenosť svojho návrhu. Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodujúce skutočnosti
vyplýva aj z ustanovenia § 120 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať

tvrdenia účastníkov konania. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu
právnej úpravy obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce
skutočnosti musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci.
So zreteľom na ust. § 101 Občianskeho súdneho poriadku, splnenie povinnosti, opísať rozhodujúce
skutočnosti pravdivo, nie je procesnými prostriedkami vynutiteľné a môže nájsť svoj odraz iba v

rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred tým, ako bude
požadovaný nárok vecne prejednaný, súdu neprislúcha. Riziko, že takto formulovanej žalobe nebude
vyhovené, nesie v plnom rozsahu navrhovateľ, navyše ak je zastúpený právnym zástupcom, advokátom.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 - (1) Štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 4 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 1. 1. 20013
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej
republiky a postup alebo výsledok

postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119
písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .
(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorémá za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov....
(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Zákonom č. 412/2012 Z. z. účinným od 1. 1. 2013 došlo
k doplneniu § 9 zákona č.
514/2003 Z. z. o nové odseky 3 a vnadväznostinamožnosť
dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade prieťahov v konaní pred súdom
alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods.

1 Ústavy SR . Otázku, či
v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR , je kompetentný preskúmať
Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02).
Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.

514/2003 Z. z. , ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Toto hmotnoprávne ustanovenie však bolo
vnesené do právnej úpravy až novelou účinnou od 1. 1. 2013 a nie je dané prechodné ustanovenie
k danej novele, preto sa v súlade s právnou teóriou musí aplikovať hmotnoprávne ustanovenie platné

v čase vzniku nároku, resp. v čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku príslušným
orgánom (23. 4. 2012) a na súde (27. 9. 2012), t.j. znenie ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003
Z. z. v znení platnom v čase uplatnenia nároku, t.j. do 31. 12. 2012. Navrhovateľ uplatnil svojimi
žalobami nároky na súde pred účinnosťou novelizovaného znenia zákona. Na predmetné konania je
nutné aplikovať právny stav v čase vzniku škody, resp. uplatnenia náhrady škody, t.j. do 31. 12. 2012.

Vzhľadom na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nárokoch navrhovateľa v prípade
prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného postupu, uplatnených žalobami dňa 27. 9. 2012 podľa
hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012.

Nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímakoajspôsobenejnesprávnymúradným

postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s orgánom príslušným podľa ustanovenia § 4 a § 11 zákona č. 514/2003
Z. z. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp.
neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez

predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť,
ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej
lehoty podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade podania návrhu na predbežné
prerokovanie mal by súd počkať až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom
bez toho, aby konanie prerušil (R 20/1981).

Navrhovateľ podľa Sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 23. 4. 2012 (podľa zoznamu uloženom na Okresnom súde Bratislava V v Spr. 3482/2012),
doručenom odporcovi podľa podacej pečiatky dňa 23. 4. 2012, žiadosť o predbežné prerokovanienárokov v tomto konaní prejednávaných podal dňa 23. 4. 2012, svoj nárok uplatnil postupom podľa
§ 15 zákona č. 514/2003 Z. z. a tým splnil podmienku predbežného prejednania nároku hromadným
podaním žiadostí zo dňa 23. 4. 2012 na Ministerstve spravodlivosti SR ako orgáne príslušnom podľa §

4 zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca v šesťmesačnej lehote, t.j. do 23. 10. 2012 nárokom navrhovateľa
nevyhovel, navyše vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 11. 2. 2013 uviedol, že nárokom
navrhovateľa nemieni vyhovieť, nakoľko považuje nároky za nedôvodné a tým mal súd preukázané
splnenie procesných podmienok na konanie v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o nárokoch na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnených podľa cit. zákona. Skutočnosti uvádzané odporcom

vo vyjadrení, týkajúce sa nečinnosti navrhovateľa pri predbežnom prerokovaní jeho nárokov nemá za
následok, že k predbežnému prerokovaniu nedošlo a žaloby sú podávané predčasne. Posudzovanie
konania navrhovateľa, resp. že na výzvy odporcu na doplnenie podaní nereagoval, by mohlo mať
význam len v prípade úspechu navrhovateľa v súdnom konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania
o predbežnom prerokovaní jeho nároku na náhradu škody.

Okresný súd Bratislava V v súlade s ustanovením § 35 ods. 4 OSP oznámil listom zo dňa 22. 2. 2013, sp.
zn. Spr. 3097/2013 Okresnej prokuratúre Bratislava V súdne konania začaté vo veciach zodpovednosti
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom na základe hromadne podaných žalobných návrhov navrhovateľom z
27. 9. 2012.

Navrhovateľ žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 OSP. Súd v
prejednávaných veciach nevyhovel návrhu navrhovateľa ako nedôvodnému, pre ktorý postup súdu nie
je potrebné vydanie zvláštneho rozhodnutia ani zdôvodnenie v rozhodnutí o veci samej.

Navrhovateľ ďalej namietol príslušnosť Okresného súdu Bratislava V, ako súdu, ktorý by mal byť
vylúčený z konania a rozhodovania vo veci z dôvodu, že tunajší súd svojím nesprávnym úradným
postupom/nezákonným rozhodnutím v exekučných konaniach spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorú
svojim žalobným návrhom navrhovateľ uplatňuje voči štátu.

Krajský súd v Bratislave svojimi rozhodnutiami nevylúčil zákonnú sudkyňu Okresného súdu Bratislava
V z konania a rozhodovania vecí podaných navrhovateľom na tunajší súd nakoľko nezistil dôvody na jej
vylúčenie. Právoplatnými rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave: č. k. 6Nc 82/2012 - 21 z 22. 10.
2012, č. k. 3Nc 102/2012 - 18 z 16. 10. 2012, č. k. 2Nc 68/2012 - 18 z 16. 10. 2012, č. k. 8 Nc 87/2012
- 18 z 19. 10. 2012 a č. k. 5Nc 114/2012 - 22 z 22. 10. 2012 o nevylúčení sudcov tunajšieho súdu z

prejednania predmetných vecí, boli sudcovia, ktorým bola vec náhodným výberom pridelená, viazaní
(zákonný sudca - určenie osoby sudcu uskutočnené priamo na základe zákona - odmietnutie sťažností
navrhovateľa voči rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave Ústavným súdom Slovenskej republiky:
Uznesenie IV. ÚS 688/2013 z 12. 12. 2013, II. ÚS 460/2013 z 26. 9. 2013).

Vzhľadom na uvedené Okresný súd Bratislava V v zmysle § 85 ods. 3 a § 87 písm. a) a b) OSP je
miestne príslušným všeobecným súdom na prejednanie a rozhodnutie vecí vedených pod spisovými
značkami 41C 171/2012, 41C 172/2012, 41C 178/2012, 41C 183/2012, 41C 195/2012.

Okresný súd Bratislava V na návrh odporcu a z dôvodu hospodárnosti konania uznesením č. k. 41C

171/2012 - 34 z 28. 1. 2014, právoplatným 21. 2. 2013 spojil na spoločné konanie veci, ktoré skutkovo
spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov v súlade s ustanovením § 112 OSP a to konkrétne veci
vedené pod sp. zn. 41C 171/2012, 41C 172/2012, 41C 178/2012, 41C 183/2012 a 41C 195/2012.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu k dôkaznému bremenu, ktoré ho ako účastníka konania v zmysle §

120 OSP zaťažuje uviedol, že objektívne nedisponuje listinnými dôkazmi ako: rovnopisom príslušného
exekučného titulu, ani návrhom na vykonanie exekúcie s dátumom doručenia súdu, ktorý odovzdal v
zmysle ust. § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch ako nutnú prílohu k návrhu na
vykonanie exekúcie zvolenému súdnemu exekútorovi, zápisnicou spísanou exekútorom ako návrh na
vykonanie exekúcie, ktoré listiny sú v dispozícii zvoleného súdneho exekútora. Prekážky vyplývajúce

z uvedených skutočností sa navrhovateľ snažil odstrániť tým, že ako dôkaz označil príslušný spis
exekučného súdu, ktorý podstatné listiny obsahuje s označením spisovej značky pridelenej súdnym
exekútorom, nakoľko exekučný súd neoznámil navrhovateľovi spisovú značku, pod ktorou došlo k
registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Navrhovateľ sa údajne ako poškodený dozvedelo všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie (navrhovateľ nepredložil ani túto listinu do spisu). Navrhovateľ žiadne
ďalšie dôkazy neoznačil.

Súd vykonal na pojednávaní v súlade s § 101 ods. 2 OSP, v neprítomnosti účastníkov konania, ktorým
bolo predvolanie riadne doručené, dokazovanie a to výpisom z obchodného registra Okresného súdu
Bratislava 1 odd. Sro, vl. č. 23636/B spoločnosti navrhovateľa; originálmi pripojených príslušných
exekučných spisov Okresného súdu Bratislava V z oddelení registra Er, v ktorých navrhovateľ

namietal nesprávny úradný postup súdu a uplatnil náhradu škody a nemajetkovej ujmy (predovšetkým
žiadosťami exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii, Návrhmi navrhovateľa na vykonanie
exekúcií, Exekučnými titulmi - Rozsudkami Stáleho rozhodcovského súdu, Notárskou zápisnicou,
Rozsudkomvšeobecnéhosúdu, Príslušnýmirozhodnutiamiexekučnéhosúduatď.);Sprievodnýmlistom
k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 4. 2012, doručeným
odporcovi podľa podacej pečiatky dňa 23. 4. 2012 založené do registra Okresného súdu Bratislava V

Spr. 3482/2012, samotné žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy v konkrétnych veciach navrhovateľ a ani odporca nepredložili.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sro vl. č. 23636/
B právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou.
Odporca nepoprel, že mu boli doručené písomné žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V a vo svojom vyjadrení
odmietol žiadostiam navrhovateľa ako neopodstatneným vyhovieť.

Z pripojených spisov v exekučných konaniach vedených Okresným súdom Bratislava V zistil súd v
predmetných konaniach nasledovný skutkový stav:

Konanie sp.zn.41C 171/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 2767/10, Exekučné

konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn: 36Er 2454/2010:

- Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125,- Eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú
ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660,- Eur ročne = 55,- Eur mesačne, t.j za navrhovateľom tvrdenú
nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 36Er 2454/2010 viac ako 386 dní = 660,- Eur

z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
(bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o
úvere č. XXXXXXX dlžníka/povinného: S. P., vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 2767/2010.
Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania
žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 8. 2. 2011 (v omeškaní viac

ako 12 mesiacov č.l. 2 - č.l. 3 druhá strana - viac ako 386 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej
lehote.NávrhnapredbežnéprerokovanienárokunavrhovateľpodalMinisterstvuspravodlivostiSR23.4.
2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

- Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 36 Er 2451/2010
zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 2767/10 na základe zápisnice spísanej exekútorom
dňa 16. 3. 2010, na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., proti
povinnému: S. P. - F. AUTOŠKOLA, IČO: 17 413 826, na vymoženie istiny 1 584,- Eur s príslušenstvom,
špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu,

požiadallistomdoručenýmsúdudňa27.4.2010oudeleniepoverenianavykonanieexekúcienazáklade
exekučného titulu: Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 20559/09 zo dňa 10. 12. 2009,
právoplatný dňom 18. 1. 2010, vykonateľný 21. 1. 2010, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie
1584,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 584,- Eur od 25. 7. 2009
do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 1 584,- Eur od 8. 10. 2009

do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania v sume 329,21 Eur. Záväzok povinného vznikol
zo zmluvy o úvere.Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej
exekúcie, doručenej súdu dňa 27. 4. 2010 rozhodol dňa 3. 5. 2010 (6 dní) vydaním Poverenia č.
XXXXXXXXXX, doručeným súdnemu exekútorovi 31. 5. 2010 a nie ako tvrdí navrhovateľ v omeškaní

viac ako 12 mesiacov (386 dní).

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 16. 3. 2010.
Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení k tomuto dňu. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona
č. 233/1995 Z .z. (EP), v znení k 16. 3. 2010,

exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.(2)Súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd v predmetnom exekučnom konaní nezistil nesprávny úradný postup vzhľadom na skutočnosť, že
poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané v zákonnej lehote 15 dní od podania žiadosti v súlade s

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Konanie sp. zn. 41C 172/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 10150/08, Exekučné
konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn: 37Er 8039/2008:

- Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125,-Eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú
ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660,- Eur ročne = 55,- Eur mesačne, t.j. za navrhovateľom tvrdenú
nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 37Er 8039/2008 viac ako 174 dní = 321,- Eur
z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
(bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o

úvere č. XXXXXXXX dlžníka/povinného: K. I., vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 10150/2008.
Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania
žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 3. 12. 2008 (v omeškaní viac
ako 6 mesiacov č.l. 2 - č.l. 3 druhá strana - viac ako 174 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej
lehote.NávrhnapredbežnéprerokovanienárokunavrhovateľpodalMinisterstvuspravodlivostiSR23.4.

2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

- Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er 8039/2008 zistil,
že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 10150/08 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 31.

10. 2008, na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému:
K. I., na vymoženie istiny 39 360,- Sk s príslušenstvom, špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na
vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa 1.
12. 2008 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: Rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu č.k. SR 06900/08 zo dňa 31. 7. 2008, právoplatný dňom 2. 9. 2008, vykonateľný

5. 9. 2008, ktorým bola povinná zaviazaná na zaplatenie 39 360,- Sk spolu s úrokom z omeškania v
sadzbe 0, 25 % denne z dlžnej sumy 39 120 ,-Sk od 22.2.2008 do zaplatenia a náhradou trov konania
v sume 8 465,- Sk. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere.

Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej

exekúcie, doručenej súdu dňa 1. 12. 2008 rozhodol dňa 3. 12. 2008 (2 dni) vydaním Poverenia č.
XXXXXXXXXX, doručeným súdnemu exekútorovi 12. 12. 2008 a nie ako tvrdí navrhovateľ v omeškaní
viac ako 6 mesiacov (174 dní).
Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 31.10.2008 .
Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení k tomuto dňu. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona

č. 233/1995 Z. z. (EP) v znení k 31. 10. 2008. Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie aexekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Súd v predmetnom exekučnom konaní nezistil nesprávny úradný postup vzhľadom na skutočnosť, že

poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané v zákonnej lehote 15 dní od podania žiadosti v súlade s
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Konanie sp. zn. 41C 178/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 2946/10, Exekučné
konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn: 37Er 2472/2010:

- Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125,- Eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú
ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660,- Eur ročne = 55,- Eur mesačne, t.j. za navrhovateľom tvrdenú
nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 37Er 2472/2010 viac ako 257 dní = 440,- Eur
z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi,
(bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o

úvere č. XXXXXXX dlžníka/povinného: Y. G., vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 2946/10.
Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania
žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 11. 10. 2010 (v omeškaní viac
ako 8 mesiacov č.l. 2 - č.l. 3 druhá strana - viac ako 257 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej
lehote.NávrhnapredbežnéprerokovanienárokunavrhovateľpodalMinisterstvuspravodlivostiSR23.4.

2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

- Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er 2472/2010 zistil, že
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 2946/10 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 18. 3.

2010, na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o, proti povinnému: F..
Y. G. - LB SERVIS, IČO: 40 576 825 na vymoženie istiny 1 584,- Eur s príslušenstvom , špecifikovaným
v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu, požiadal listom
doručeným súdu dňa 27. 4. 2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu: Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 16664/09 zo dňa 18. 11. 2009, právoplatný dňom

4. 1. 2010, vykonateľný 7. 1. 2010, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 1 584,- Eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 584,-Eur od 2. 6. 2009 do zaplatenia, zákonným
úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 1 584,- Eur od 17. 8. 2009 do zaplatenia a náhradou
trov rozhodcovského konania v sume 329,21 Eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere.
Z exekučného spisu je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

doručená súdu dňa 27. 4. 2010 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 11. 10. 2010 (po
166 dňoch - 15 - omeškanie 151 dní) a nie ako tvrdí navrhovateľ v návrhu, t.j. v omeškaní 257 dní po
uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora.

Exekučné konanie začalo dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi 18. 3.

2010. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení k tomuto dňu - 18. 3. 2010. Podľa
§ 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení k 18. 3. 2010. Exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odporca vzniesol námietku premlčania práva navrhovateľa - premlčacia doba začala plynúť dňom 21.
10. 2010, čo je deň doručenia poverenia exekútorovi a uplynula by 21. 4. 2013, respektíve 22. 4. 2014,
pretože dňa 21. 4. 2013 bola nedeľa (§ 122 Občianskeho zákonníka, 21. 10. 2013 + 6 mesiacov). Vprípade opodstatnene uplatneného nároku navrhovateľa by k premlčaniu práva navrhovateľa vzhľadom
na podanie žaloby dňa 27. 9. 2012 nedošlo a žalobný návrh bol podaný včas.

K vydaniu poverenia súdom došlo po uplynutí lehoty uvedenej v § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.
z. v omeškaní 151 dní po zákonnej lehote stanovenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na vydanie
poverenia, čo je možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Navrhovateľ však nepreukázal v predmetnej veci vznik a ani výšku škody. Neuniesol dôkazné

bremeno. Náklady prevádzkovania informačného systému za každú jednotlivú vec sú v rozpore s jeho
tvrdením týkajúcim sa skutočnosti, že listinné dôkazy uvádzané v návrhu nemá k dispozícii (napr.
- paušálne 15,- Eur administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde). Navrhovateľ nepreukázal, či došlo k ohrozeniu vymožiteľnosti pohľadávky od povinného (zánik
povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosti povinného v

čase rozhodovania súdu). Nepreukázal listinami/skutočnosťami uplatňovanú skutočnú škodu. Rovnako
navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a prípadným
vznikom škody či nemajetkovej ujmy.

Konanie sp. zn. 41C 183/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 3972/10, Exekučné

konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn: 37Er 2968/2010:

- Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125,- Eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú
ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660,- Eur ročne = 55,- Eur mesačne, t.j. za navrhovateľom tvrdenú
nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 37Er 2963/2010 viac ako 329 dní = 550,- Eur

z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
(bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o
úvere č. XXXXXXX dlžníka/povinného: S. K., vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 3972/10.
Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania
žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 18. 10. 2010 (v omeškaní viac

ako 10 mesiacov č.l. 2 - č.l. 3 druhá strana - viac ako 329 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej
lehote.NávrhnapredbežnéprerokovanienárokunavrhovateľpodalMinisterstvuspravodlivostiSR23.4.
2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

- Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er 2968/2010 zistil, že
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 3972/10 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 24. 3.
2010, na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o, proti povinnému:
Melánia Pavlovová, IČO: 44 603 924 na vymoženie istiny 1 226,- Eur s príslušenstvom, špecifikovaným
v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu, požiadal listom

doručeným súdu dňa 10.5.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu: Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 23395/09 zo dňa 8. 2. 2010, právoplatný dňom
1. 3. 2010, vykonateľný 4. 3. 2010, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 1 226,- Eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 226,-Eur od 19. 9. 2009 do zaplatenia, zákonným
úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 1 226,- Eur od 3. 12. 2009 do zaplatenia a náhradou

trov rozhodcovského konania v sume 278,03 Eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere.

Z exekučného spisu je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 10. 5. 2010 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu vydaním poverenia
exekútorovi č. 5105091427, dňa 18. 10. 2010 (po 160 dňoch - 15 - omeškanie 145 dní) a nie ako

tvrdí navrhovateľ v návrhu, t.j. v omeškaní 329 dní po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty od doručenia
žiadosti súdneho exekútora.

Exekučné konanie začalo dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi 24. 3.
2010. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení k tomuto dňu - 24. 3. 2010. Podľa

§ 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení k 18. 3. 2010. Exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh navykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odporca vzniesol námietku premlčania práva navrhovateľa - premlčacia doba začala plynúť dňom 8.
12. 2010, čo je deň doručenia poverenia exekútorovi a uplynula by 8. 6. 2014, respektíve 9. 6. 2014,

pretože dňa 8. 6. 2014 bola nedeľa (§ 122 Občianskeho zákonníka, 8. 12. 2013 + 6 mesiacov). V
prípade opodstatnene uplatneného nároku navrhovateľa by k premlčaniu práva navrhovateľa vzhľadom
na podanie žaloby dňa 27. 9. 2012 nedošlo a žalobný návrh bol podaný včas.
K vydaniu poverenia súdom došlo po uplynutí lehoty uvedenej v § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.
z. v omeškaní 145 dní po zákonnej lehote stanovenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na vydanie
poverenia, čo je možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Dňa 31. 8. 2012 bolo exekučné konanie

tunajším súdom zastavené z dôvodu, že úverová zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným
neobsahuje predpísané náležitosti. Vec nie je právoplatne ukončená, oprávnený - navrhovateľ sa voči
tomuto rozhodnutiu odvolal.

Navrhovateľ však nepreukázal v predmetnej veci vznik a ani výšku škody. Neuniesol dôkazné

bremeno. Náklady prevádzkovania informačného systému za každú jednotlivú vec sú v rozpore s jeho
tvrdením týkajúcim sa skutočnosti, že listinné dôkazy uvádzané v návrhu nemá k dispozícii. (napr.
- paušálne 15,- Eur administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde). Navrhovateľ nepreukázal, či došlo k ohrozeniu vymožiteľnosti pohľadávky od povinného (zánik

povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosti povinného v
čase rozhodovania súdu). Nepreukázal listinami/skutočnosťami uplatňovanú skutočnú škodu. Rovnako
navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a prípadným
vznikom škody či nemajetkovej ujmy.

Konanie sp. zn. 41C 195/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX1138/2011, Exekučné
konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn: 37Er 788/2011:

- Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125,- Eur náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú
ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660,- Eur ročne = 55,- Eur mesačne, t.j. za navrhovateľom tvrdenú

nečinnosť súdu viac ako 5 mesiacov - 165 dní = 275,- Eur z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa
podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, (bez uvedenia mena súdneho exekútora)
pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, dlžníka/povinného: X. I., vedenej
súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 1138/11. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti

mal rozhodnúť až dňa 18. 4. 2011 (v omeškaní viac ako 5 mesiacov č.l. 2 - č.l. 3 druhá strana -
viac ako 165 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie
nároku navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti SR 23. 4. 2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca do podania žaloby pozitívne
nereagoval.

- Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er 788/2011 zistil,
že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 1138/11 na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Advocate s.r.o., proti povinnému: X. I., IČO: 44 368 321 na vymoženie istiny 1 831,53 Eur s
príslušenstvom, na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 20. 1. 2011 požiadal listom doručeným

súdu dňa 9. 2. 2011 o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky, na základe exekučného titulu
Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 11191/10 zo dňa 24. 11. 2010, právoplatný dňom
10. 1. 2011, vykonateľný 13. 1. 2011, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie 1 831,53 Eur spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 831,53 Eur od 24. 6. 2010 do zaplatenia,
zákonným úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 1 831,53 Eur od 9. 9. 2010 do zaplatenia

a náhradou trov rozhodcovského konania v sume 425,06 Eur. Záväzok vznikol z úverovej zmluvy.
Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vydal rozhodol vydaním Poverenia č. 5105100299, dňa 18. 4. 2011.Z exekučného spisu je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 9. 2. 2011 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 18. 4. 2011 (po
67 dňoch, omeškanie 52 dní = 67 - 15 dní = 52) a nie ako tvrdí navrhovateľ v omeškaní viac ako 5

mesiacov (165 dní).

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 20. 1. 2011.
Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení platnom k tomuto dňu 20. 1. 2011.

Podľa § 44 ods. 1, 2 z. č. 233/1995 Z. z. (EP) v znení k 20. 1. 2011, exekútor, ktorému bol doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr
do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP - .... (2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade.....c)notárskychzápisníc,ktoréobsahujúprávnyzáväzokavktorýchjevyznačenáoprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Navrhovateľ tvrdí, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným poriadkom.
Okresný súd však nebol touto lehotou viazaný. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom k času začatia exekúcie lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V uvedenom ustanovení
je taktiež výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom
tejto výnimky (do Exekučného poriadku zavedenej od 1. júna 2010, rozhodcovské konanie upravoval

pôvodne zákon č. 98/1963 Zb., zrušený zákonom 218/1996 Z. z., ktorý zaviedol Stály rozhodcovský
súd. Zákon č. 218/1996 Z. z. zrušil zákon č. 244/2002 Z. z. Je nutnosť preverenia prípadnej existencie
dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie
exekúcie (napr. rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Rovnako vyložil dikciu ustanovenia § 44 ods. 2
a § 41 ods. 2 písmeno c) a d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. 6. 2010 aj Ústavný súd SR

napríklad v jeho rozhodnutí - uznesení IV. ÚS 606 /2012. Preto tunajší súd konštatuje, že v danej veci
neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie.

Odporca vzniesol námietku premlčania práva navrhovateľa - premlčacia doba začala plynúť dňom
20.8.2011 , čo je deň doručenia poverenia exekútorovi a uplynula by 20.2.2015 (20. 8. 2014

+ 6 mesiacov). V prípade opodstatnene uplatneného nároku navrhovateľa by k premlčaniu práva
navrhovateľa vzhľadom na podanie žaloby dňa 27. 9. 2012 nedošlo a žalobný návrh bol podaný včas.

Doba rozhodovania o tejto žiadosti súdneho exekútora v trvaní 67 dní je podľa názoru tunajšieho súdu
primeraná , pretože súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ podával žiadosti o

udelenia poverení na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd
väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním
na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým
odstupom.

Navrhovateľ vo všetkých uvedených veciach (41C 171/2012, 41C 172/2012, 41C 178/2012, 41C
183/2012, 41C 195/2012) uplatňoval voči štátu, zastúpenom Ministerstvom spravodlivosti SR podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobenánesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V v exekučných konaniach, na tom
skutkovom základe, že na žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia, súd o žiadosti nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote, t.j. 15 dní od doručenia žiadosti (§ 44 ods. 2 EP).

Podľa § 9 „Nesprávny úradný postup“ zákona č. 514/2003 Z. z. v znení do 31. 12. 2012 (1) Štát
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmene
niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012, zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na

škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa účinnosti zákona, a na škodu spôsobenú
odo dňa účinnosti zákona nesprávnym úradným postupom; zákon nadobudol účinnosť dňom 1. 7. 2004.

Ustanovenie § 9 zákona zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup,

2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ich
existenciamusíbyťvsúdnomkonaníbezpečnepreukázanáanepostačujelenzáveropravdepodobnosti
splnenia niektorej z nich.

Zákon č. 514/2003 Z. z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú

orgánom štátu definuje pojem škody v ust. § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v ust. § 18. V zmysle § 25
ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania
nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Spôsob a rozsah
náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1) zákona č. 514/2003 Z. z. upravuje § 442 ods. 1)
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 - (1) Uhrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2

sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení...

Žiadny právny predpis Slovenskej republiky nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle na
majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak bolo
preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Nesprávnym úradným postupom je také porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote (Rozsudok NS ČR č. 28Cdo 4512/2011 z 25. 4. 2012). Nesprávny úradný
postupvzmysleust.§9zákonamožnovykladaťakoporušeniepravidielstanovenýchprávnyminormami
pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci
činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto

hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné považovať aj nevydanie,
resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v
stanovenej lehote (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné
vady v spôsobe vedenia konania, to všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v
príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody

vo vzťahu príčiny a následku (Rozsudok NS ČR 28Cdo 5171/2008 z 13. 11. 2012).

Tunajšiemu súdu je z jeho rozhodovacej praxe známe, že navrhovateľ podával žiadosti na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcií hromadne , teda v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčšímpočtom podaní, vzhľadom k čomu musel počítať s určitým technicko- administratívnym zdržaním na
strane všeobecného súdu , ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s časovým odstupom.
Preto tunajší súd poukazuje na stanovisko Ústavného súdu SR , ktorý odvolávajúc sa na jeho doterajšiu

judikatúru, tvrdí , že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS
66/02, II. ÚS 57/01). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny,
ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci

sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj
v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Každýzúčastníkovkonanianesiedôkaznébremenoosvojichtvrdeniach.Navrhovateľmusíhodnoverne
preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý
účastník v konaní nečinný). Taktiež odporca nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v
rámci obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatneniazákladnéhoprávanasúdnuochranuajvprípadoch,vktorýchsavykonávajúvšetkynavrhnuté

dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov
hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z
hľadiska hmotného práva.

Navrhovateľ v prejednávaných veciach tak, ako je podrobne vyššie uvedené, nepreukázal existenciu
podmienok pre úspešné uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v žalobe
vznikla nesprávnym úradným postupom; či už existenciu nesprávneho úradného postupu, tak aj vznik
škody a príčinnú súvislosť vzniku škody s nesprávnym úradným postupom, t.j. neuniesol dôkazné

bremeno.

V prejednávaných veciach spojených na spoločné konanie súd nezistil ani skutočnosti všeobecne
tvrdené navrhovateľom vo všetkých veciach, že navrhovateľ, resp. navrhovateľom zvolený súdny
exekútor podával urgencie, sťažnosti na prieťahy v konaní, konkrétne výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde, ktoré znamenali zvýšené náklady navrhovateľa, resp.
vznik škody. Urgencie sa v exekučných spisoch nenachádzali . Takéto konanie nebolo ním preukázané.
Súd ani nezistil podanie sťažností v predmetných veciach lustráciou v registri Spr. Okresného súdu
Bratislava V.

Účastníci sa nedostavili na nariadené pojednávanie (v poradí druhé), odporca súhlasil, aby súd konal
aj v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ svoju neúčasť neospravedlnil. Týmto svojim konaním sa účastníci
ukrátili o možnosť vypočuť si na pojednávaní stanovisko súdu podľa § 118 ods. 2 OSP, teda stanovisko
súdu, čo považuje vo veci za sporné, ktoré otázky vidí ako nepreukázané, a ktoré dôkazy v konaní
vykoná, či nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Účastníci konania boli poučení o povinnosti označiť

a predložiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a
vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a OSP) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada (§
120 ods. 4 OSP). Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v

ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.
Prvé nariadené pojednávanie (12. 11. 2013) bolo odročené z dôvodu procesného návrhu navrhovateľa
na prerušenie tohto konania, podaného súdu dňa 12. 11. 2013 z dôvodu, že v prejednávanej veci
nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na
prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu. Tento procesný návrh navrhovateľa bol tunajším súdom

uznesením č. k. 41C 171/2012 - 75 z 15. 1. 2014 zamietnutý. O odvolaní navrhovateľa voči tomuto
rozhodnutiu odvolací súd uznesením č. k. 2Co 149/2014 - 98 z 31. 3. 2014 rozhodol tak, že prvostupňové
uzneseniepotvrdil.Totožnýnávrhnaprerušeniekonania,akobolnávrhz12.11.2013,podalnavrhovateľ
aj pred vykonaním druhého pojednávania v tejto veci, nariadeného na 14. 7. 2014. Z tohto dôvodu žiadalopäť aj o zrušenie nariadeného pojednávania. Vzhľadom na to, že o procesnom návrhu navrhovateľa
na prerušenie konania bolo už súdom právoplatne rozhodnuté, ako aj na skutočnosť, že Ústavný
súd o sťažnostiach navrhovateľa viažucich sa aj k prejednávanej veci už rozhodol tak, že sťažnosť

navrhovateľa pre nedostatok právomoci odmietol, nebol daný dôvod na opätovné rozhodovanie o
totožnom procesnom podaní navrhovateľa.

Súd preto návrh na základe vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom na citované právne
predpisy ako nepreukázaný a nedôvodný zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súdotrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1OSP.Odporcabolvkonanívplnomrozsahuúspešný.
Mal by právo na náhradu trov konania, ktoré aj vo svojom vyjadrení k žalobným návrhom uplatnil, ale zo
spisu súd nezistil žiadne trovy, ktoré by mali odporcovi vzniknúť, preto vyslovil, že odporcovi sa náhrada
trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa
jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí

byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti, odvolací súd odmietne.