Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115236432
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115236432.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobkyne: U. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. V. 6, A. pri X., zastúpená: JUDr. Roman Jurík, advokát v Nových Zámkoch, Jazerná 19,
proti žalovanému: DPS financial consulting, s.r.o. so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930,
zastúpený: PETKOV & Co s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 50 430 742, zastúpená
advokátom a konateľom Mgr. Ivanom Petkovom, o určenie premlčania záložného práva, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16C/280/2015-108 zo dňa 22. decembra 2016, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh žalobkyne na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a.

II. Odvolací súd odvolanie žalobkyne proti napadnutému rozsudku v časti výroku o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania o d m i e t a a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p
o t v r d z u j e .

III. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,

o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na súd dňa 16.12.2015 domáhala určenia, že záložné právo k
nehnuteľnostiamnachádzajúcimsavkat.úz.A.priX.,vedenýmS.úradomX.vLVč.XXakoparc.č.XXXX
zast.pl. a nádvoria o výmere 408 m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere 676 m2, dom s.č. XXX na parc.č.
XXXX je premlčané.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, poukázal na to, že daný právny vzťah podlieha režimu
obchodného práva. Pohľadávka nie je premlčaná, preto nemôže byť premlčané ani záložné právo.

Spochybnil naliehavý právny záujem žalobkyne na určení premlčania záložného práva.

3. Uznesením č. k. 16C/280/2015-66 zo dňa 22. decembra 2015 súd prvej inštancie nariadil predbežné
opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva tvoriaceho predmet
tohto sporu až do právoplatného ukončenia tohto súdneho konania.

4. Na pojednávaní dňa 24. novembra 2016 žalobkyňa žiadala prerušenie konania s tým, aby sa súd

obrátil na Ústavný súd ohľadom toho, či ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka (nie je) v
súlade s Ústavou SR.

5. Napadnutým zhora označeným rozsudkom súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Súd zamieta návrh žalobkyne na prerušenie konania.

IV. Súd zrušuje neodkladné opatrenie č.k. 16C 280/2015-66 zo dňa 22.12.2015.

6. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovný:

7. Z listu vlastníctva č.XX vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. A. pri
X., a to parc.č.XXXX zast.pl. a nádvoria o výmere 408 m2, parc.č. XXXX záhrady o výmere 676 m2,
domu s.č. XXX na parc.č. XXXX. Na nehnuteľnosti je zriadené záložné právo v prospech žalovaného, na

ktorého bola postúpená pohľadávka, ktorú má voči žalobkyni a tiež je zriadené záložné právo v prospech
tretieho subjektu, ktorý nie je stranou sporu.

8. Záložné právo bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva, ktorú uzatvoril dňa 24.3.2006
pôvodný veriteľ Československá obchodní banka, a.s. so žalobkyňou za účelom zabezpečenia

pohľadávok záložného veriteľa, vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 28.3.2006,
č.8263/285087/2006/KSU85, predmetom ktorého bolo poskytnutie úveru dlžníkovi J. L. v sume
36.513,31 eur (č.l.28 spisu 18C 164/2013). Vklad záložného práva bol povolený pod V 1550/06, dňa
15.6.2006. (č.l.8-10 spisu 19C 125/2011). Z dôvodu, že dlžník neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo
zmluvy, pristúpil pôvodný veriteľ k vyhláseniu splatnosti k 15.4.2010 (č.l.24) a začal výkon záložného

práva (č.l.22 spisu 19C 125/2011).

9. Žalobkyňa sa domáhala (28.07.2010) určenia neplatnosti zmluvy o úvere, ako aj určenia neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva. Žaloba bola zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 12C
148/2011-88 (zo dňa 21.03.2012) v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra č. k. 6Co 143/2012-130

z 30.1.2013.

10. Žalobkyňa sa domáhala (09.04.2013) určenia, že predmetná úverová zmluva je bezúročná a
bez poplatkov. Žaloba bola zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Nitra (zo dňa 04.03.2014 č. k.
18C/164/2013-73 v spojení s opravným uznesením) č. k. 18C 164/2013-98 (zo dňa 31.07.2014) a v

spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra (zo dňa 07.05.2015) č. k. 8Co 1141/2014-109, právoplatným
9.7.2015. Z rozsudku oboch súdov zhodne vyplýva, že na uvedenú zmluvu treba aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, § 497 a nasl..

11. Na tunajšom súde prebieha konanie sp.zn. 14RO 122/2014, v ktorom sa žalovaný domáha od J.

L. a od žalobkyne zaplatenia sumy 57.334,49 eur s prísl. titulom zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa
28.3.2006, č.8263/285087/2006/KSU85 (žalobkyňa v nej nie je dlžníkom). Žaloba bola podaná na súd
dňa 26.3.2014, konanie nie je právoplatne skončené.

12. Z oznámenia o postúpení pohľadávky súd zistil, že pohľadávka bola z ČSOB a.s. postúpená na

žalovaného s účinnosťou od 3.11.2015.

13. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na uvedený skutkový stav, citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - § 100 ods. 2, § 101,
§ 112, § 151a, § 151c ods. 1 a 3 a § 151j ods. 2), citované ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka

(zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) a citované ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP - zákon č. 160/2015 Z. z. - § 162 ods. 1 písm. b/, § 335 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 a 2) odôvodnil nasledovne:

14. Žalobkyňa sa v tomto spore domáha určenia, že záložné právo je premlčané z dôvodu, že je

premlčaná aj samotná pohľadávka. Poukázala nato, že pôvodný veriteľ sa nikdy nesnažil o vymoženie
pohľadávky procesne vhodným spôsobom. Po celý čas jeho úsilie smerovalo k predaju nehnuteľnosti
formoudražby.NaúverovúzmluvutrebaprednostnepoužiťustanoveniaObčianskehozákonníkaatreba
vychádzať z trojročnej premlčacej doby.15. Naliehavosť určenia premlčania záložného práva videl súd v tom, že žalobkyňa získa právnu istotu
v tom, či je možné zrealizovať záložné právo predajom nehnuteľností, nakoľko podľa nej je pohľadávka,

ktorú zabezpečuje, premlčaná.

16. Záložné právo nemôže existovať samo o sebe. Účelom záložného práva je zabezpečiť pohľadávku,
má akcesorický charakter, pretože je závislé čo do vzniku i čo do trvania na pohľadávke. Premlčanie
záložného práva sa riadi Občianskym zákonníkom, aj keď by ňou bola zabezpečená pohľadávka zo

zmluvy o úvere alebo z iného obchodného záväzkového vzťahu. Záložné právo sa nepremlčuje skôr ako
zabezpečenápohľadávka.Právnypredchodcažalovanéhovyhlásilmimoriadnusplatnosťpohľadávkyku
dňu 15.4.2010. Dňa 26.3.2014, teda pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby v zmysle Obchodného
zákonníka podal na súd žalobu, ktorou sa domáha zaplatenia tejto pohľadávky. Vychádzajúc z ust. §
100 ods.2 Obč.zák. má súd za to, že záložné právo nemôže byť premlčané, nakoľko nie je premlčaná
ani pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Súd v danom prípade vychádzal zo štvorročnej premlčacej doby

z dôvodu, že súdy (rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 18C 164/2013-98 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Nitra č.k. 8Co 1141/2014-109), vo svojich rozhodnutiach poukázali na to, že ide o
obchodnoprávny vzťah a je naň potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, § 427 a nasl.
Prestranyaichprávnychnástupcovjepodľaust.§228CSPvýrok rozsudkuzáväzný.Súdsanestotožnil
s tvrdením žalobkyne, že nie je viazaná odôvodnením rozsudku. Odôvodnenie je súčasťou rozsudku a

výrokvyplývazodôvodneniaamusíbyťvsúladesodôvodnením.Vdanomprípadesúdyzamietližalobu,
ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva o úvere č.8263/285087/2006/KSU85 je bezúročná
a bez poplatkov. Z odôvodnenia rozsudkov vyplýva, že zmluva nepodlieha úprave zákona č.258/2001
Z.z., ale sa na ňu vzťahujú ust. Obch.zák. a preto absencia správnych údajov o RPMN neznamená,
že je bezúročná a bez poplatkov. Toto odôvodnenie sa premietlo aj do výroku rozsudku, ktorým bola

žaloba zamietnutá. Žalovaný, resp, jeho právny predchodca sa riadil týmito rozsudkami, čo je zrejmé aj
z podania žaloby sp.zn. 14RO 122/2014, keď tesne pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby podal
žalobu o zaplatenie dlžnej sumy tak, ako mu to umožňuje zákon. Viazanosť súdu o otázkach, o ktorých
už bolo rozhodnuté vyplýva aj z ust. § 194 ods.2 CSP. Z procesného hľadiska sú právoplatné súdne
rozhodnutia záväzné ako prejav autoritatívnej vôle súdu pri výkone súdnictva (rozhodnutie NS SR 4Cdo

84/2014).

17. Súd zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. b) OSP, ktorý je s
účinnosťou od 1.7.2016 premietnutý do ust. §162 ods.1 písm. b) CSP z dôvodu, že ustanovenie zákona
§ 151j ods.2 Obč.zák. je v rozpore s Ústavou a to s čl. 1 ods.1, čl. 12 ods.2 a čl.20.

18. Súd nedospel k záveru, že by bolo potrebné prerušovať konanie, nakoľko vychádzal zo skutočnosti,
že pohľadávka premlčaná nie je a preto nemôže byť premlčané ani záložné právo. Ustanovenie § 151j
ods.2 Obč.zák. hovorí o možnosti uspokojiť sa zo zálohu aj vtedy, ak je pohľadávka premlčaná, čo nie je
tento prípad, preto nevidel dôvod na prerušenie konania, čím by vznikali zbytočné prieťahy. Z uvedených

dôvodov súd návrh na prerušenie konania podľa §162 ods.1 písm. b) CSP zamietol spolu s rozhodnutím
vo veci samej podľa § 162 ods.3 CSP.

19. Žalovaný bol úspešný a preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 255
ods.1 CSP.

20. V zmysle ust. § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške
bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

21. Uvedený rozsudok v celom rozsahu napadla len žalobkyňa domáhajúca sa vo všetkých jeho

výrokoch jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Zákonnými
odvolacími dôvodmi sú dôvody ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Poukázala na to,
že súd prvej inštancie evidentne výrazne podcenil vážnosť sporu čomu zodpovedá aj odôvodnenie
napadnutého rozsudku, z ktorého odôvodnenia sa vôbec nedozvedá o tom, aký je právny názor (súdu)
na niektoré veľmi dôležité otázky v spore, keď v niektorých odpovediach súdu možno konštatovať

ich neudržateľnosť, prinajmenšom z hľadiska úplne zlého právneho posúdenia (sporu). Záväzkový
vzťah medzi ňou a pánom Petrom Bošanským na jednej strane a žalovaným, resp. jeho právnym
predchodcom, je potrebné právne kvalifikovať ako občianskoprávny vzťah v celom svojom rozsahu,
teda tak pokiaľ ide o úverovú zmluvu, ako aj záložnú zmluvu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR je vtejto otázke dnes už úplne jednoznačná, dôsledne rešpektuje § 52 ods. 3 tretej vety OZ. Vychádzajúc
z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/1141/2014-109 zo dňa 07. mája 2015
súd tento vzťah posudzoval ako obchodnoprávny, je však potrebné rozlišovať formálnu záväznosť

odôvodnenia rozsudku na jednej strane a materiálny vplyv judikatúry na výklad práva na strane druhej.
Záväzný je výrok rozhodnutia a nie jeho odôvodnenie (názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v uznesení
2MCdo/1/2011); ani rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo/84/2014, o ktorý súd prvej inštancie oprel
svoju argumentáciu o záväznosti výroku rozhodnutia, v skutočnosti nijako nevyvracia jej tvrdenie o tom,
že odôvodnenie rozsudku nie je pre strany sporu záväzné. Ustanovenie § 52 ods. 3 tretej vety OZ

treba aplikovať aj na spotrebiteľské zmluvy uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti zákona a teda
všetky spotrebiteľské zmluvy sú absolútnymi občianskoprávnymi vzťahmi. Vychádzajúc z uvedeného
potom sa v prípade všetkých spotrebiteľských zmlúv aplikuje trojročná premlčacia lehota v súlade s
ustanovením§101OZ;právnynázorKrajskéhosúduvNitrezoznačenéhorozsudkujepretoirelevantný,
naviac vyjadrený v odôvodnení rozsudku, ktoré nie je záväzné a nejde ani o rozsudok precedentného
charakteru. Právne posúdenie veci teda nezodpovedá výkladu vyplývajúcemu z dnes už ustálenej

judikatúry Najvyššieho súdu SR a je nesprávne, teda súd mal bezpochyby možnosť posúdiť túto otázku
ako prejudiciálnu otázku bez nutnosti čakať na skončenie sporu vedeného na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 14Ro/122/2014, teda nemusel aplikovať ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 CSP.
Otázkou je, či súd prvej inštancie vôbec vec správne posúdil, pretože sa zaoberal takmer výlučne
problematikou premlčania obligačnej pohľadávky, premlčaním záložného práva (vecného práva k cudzej

veci) sa prakticky nezaoberal. Z odôvodnenia rozsudku sa nedozvedá ani odpoveď na otázku, prečo
nepovažoval za ústavnoprávne problematické ustanovenie § 151 j ods. 2 OZ, keď za ústavnoprávne
problematické toto ustanovenie považuje samotný Ústavný súd SR. Ak by súd prvej inštancie myslel
vážne svoj právny názor o záväznosti odôvodnenia rozhodnutia súdu, musel by považovať za záväzné
aj odôvodnenie Nálezu II. ÚS 250/2011 a bez úvahy rovno podať návrh na posúdenie ústavnosti

ustanovenia § 151 j ods. 2 OZ. V rámci ústnych prednesov upozorňovala konajúci súd, že nemá
právomoc rozhodovať o ústavnosti zákonných noriem, ktorú má výlučne Ústavný súd SR. Súd prvej
inštancie sa v odôvodnení ani len nezmienil o aplikácii dôležitých rozhodnutí súdov týkajúcich sa
výkonu záložného práva a osobitnej úlohy všeobecného súdu pri ochrane dôležitých práv záložcov
voči záložným veriteľom pri absentujúcej priebežnej súdnej kontrole výkonu záložného práva, i keď

takáto potreba vyplýva z rozsudkov Súdneho dvora EÚ a rozhodnutí Ústavného súdu SR. Vrámci
ústnych prednesov konajúci súd upozornila aj na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ a v tejto súvislosti
poukázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/1/2012, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že vo
vzťahu k spotrebiteľovi túto zásadu prekonáva dôležitejšia zásada ochrany spotrebiteľa; a contrario z
tohto uznesenia vyplýva, že pre dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi neplatí žiadna výnimka zo zásady

„vigilantibus iura scripta sunt“. Poukázala tiež na to, že singulárny právny predchodca žalobcu (správne
žalovaného) podal žalobu na plnenie až takmer po 4 rokoch od zosplatnenia úveru, čím si spôsobil
premlčanie svojej pohľadávky, keď jediné čo robili, bolo to, že sa silou mocou a hlavne mimosúdne
snažili získať jej dom, ktorý je jej jediným obydlím. Upozornili súd, že správanie veriteľa nezodpovedné
svojej vlastnej pohľadávke nemôže požívať súdnu ochranu a nejde o bdelé uplatňovanie práva. V

súvislosti s predmetom sporu konajúci súd neaplikoval nijako ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 z.
z. o ochrane spotrebiteľa. Všetky uvedené jej námietky proti napadnutému rozhodnutiu sa dajú zhrnúť i
do konštatovania výnimočnej arbitrárnosti rozsudku, ale aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a
nepreskúmateľnosti rozsudku, keď má podozrenie, že súd ani presne nevie, o čom vlastne rozhodoval.
Problematika záložného práva je zložitá a neuspokojivo vyriešená tak v zákone ako aj v rozhodovacej

činnosti súdov, avšak zložitosť problematiky nemôže viesť k výsledku, ktorý sa dá označiť až za jav
zvaný „denegatio iustitiae“. Zjavné nepochopenie problematiky indikuje aj rozsah rozsudku a z jeho textu
je nepochopenie problematiky zo strany súdu celkom zrejmé.

22. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal odvolanie žalobkyne proti rozsudku v časti

smerujúcej proti výroku III. odmietnuť a vo zvyšných častiach napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny, keď požadoval aj náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Poukázal na to, že
súd nemusí dať v odôvodnení rozhodnutia odpoveď na všetky otázky, ktoré žalovaná v spore vniesla,
podstatné je, aby boli dané odpovede na tie otázky, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci samej podstatné.
Súd prvej inštancie sa správne najskôr zaoberal otázkou, či je premlčaná samotná pohľadávka, ktorú

záložné právo zabezpečuje a dospel k záveru, že pohľadávka premlčaná nie je a teda s poukazom
na ustanovenie § 100 ods. 2 poslednej vety OZ nemôže byť premlčané ani záložné právo. Žalobkyňa
v súvislosti s touto otázkou nedbala na právoplatné rozhodnutie súdov, v konaniach pod sp. zn.
12C/148/2011 a 18C/164/2012, ktorými rozhodnutiami sú obe strany sporu viazané. Tieto rozsudky súprejavom autoritatívnej vôle súdu pri výkone súdnictva a bolo by v rozpore s princípom právnej istoty,
ak by súd prvej inštancie predmetnú vec v otázke dĺžky premlčacej doby posúdil inak, než to už pred
ním svojimi právoplatnými rozhodnutiami súd v minulosti učinil. Pokiaľ teda určitá otázka medzi stranami

sporu už bola v minulosti právoplatne vyriešená, je takéto riešenie pre strany sporu a aj pre orgány
verejnej moci (predovšetkým súdy) aj do budúcnosti záväzné v prípadoch neskorších sporov medzi
rovnakými stranami sporu. Súd prvej inštancie teda dal žalobkyni jasnú odpoveď na otázku, prečo jej
žalobe nebolo možné vyhovieť, keďže štvorročná premlčacia doba viažuca sa na dlh márne neuplynula,
nakoľko žaloba o plnenie vedená pod sp. zn. 14RO/122/2014 bola podaná vrámci tejto premlčacej doby.

23. Podaním zo dňa 22.09.2017 doručeným súdu 25.09.2017 (už odvolaciemu súdu) žiadala žalobkyňa
konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde pod sp. zn.
14Ro/122/2014, v ktorom sa žalovaný domáha nároku zo zmluvy o poskytnutí, s ktorou úverovou
zmluvou súvisí aj záložná zmluva. Z recentného judikátu R 25/2017 vyplýva, že konanie o plnení
predstavuje prekážku litispendencie pre konanie o neexistencii záložného práva. Hoci v odvolacom

konaní v tomto spore sa rieši otázka premlčania záložného práva, je uvedený judikát aplikovateľný, keď
je tiež zrejmé, že rozhodnutie odvolacieho súdu je závislé od rozhodnutia v konaní vedeného pod sp.
zn. 14Ro/122/2014. Žalovaný sa k návrhu na prerušenie konania nevyjadril.

24. Žalobkyňa sa nevyjadrila k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu.

25. Podaním zo dňa 08.12.2017 odvolací súd stranám sporu (prostredníctvom ich právnych zástupcov)
oznámil, že má za to, že na vec sa vzťahuje (spor o určenie právnej skutočnosti = premlčania záložného
práva žalovaného k označeným nehnuteľnostiam), ustanovenie § 137 písm. d/ CSP (súdom prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí nepoužité), pričom strany sporu vyzval, aby sa k možnému použitiu

tohto ustanovenia vyjadrili v lehote 10 dní.

26. Žalobkyňa vo vyjadrení k možnej zmene právnej kvalifikácie poukázala na to, že je potrebné
pamätať najmä na čas, kedy bola žaloba podaná, ktorá bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý v ustanovení § 80 písm. c/ umožňoval domáhať sa žalobou určenia, že tu určitá práva

skutočnosť alebo právo je alebo nie je, za podmienky, že na takom určení je naliehavý právny záujem.
Aj v tom čase existovali žaloby, ktoré sa nedali subsumovať pod ustanovenie § 80 OSP, z prvej
časti ktorého ustanovenia vyplýva príkladný výpočet žalôb. Zákonodarca novou úpravou obsiahnutou
v § 137 CSP, osobitne v písmene „d“ reflektoval a výslovne umožnil určenie existencie určitej právnej
skutočnosti, pričom prechodné ustanovenie - § 470 ods. 2 CSP výslovne určuje zachovanie účinkov

úkonov vykonaných pred nadobudnutím účinnosti CSP. Z hľadiska konečného rozhodnutia vo veci
pre ňu nie je až také rozhodujúce, či súd posúdi vec ako žalobu podľa ustanovenia § 137 písm.
c/ alebo d/ CSP, riziko aplikácie ustanovenie § 137 písm. d/ CSP však spočíva v tom, že žiadny
právny predpis neumožňuje domáhať sa určenia premlčania akéhokoľvek práva; je treba brať zreteľ na
intetemporalitu CSP a jednak rešpektovania právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Pripomína svoje

odvolacie dôvody spočívajúce vo fatálnych chybách pri odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré ho
robia nepreskúmateľným.

27. Žalovaný vo vyjadrení k možnej zmene právnej kvalifikácie poukázal na to, že zo žiadneho právneho
predpisu (zákona) výslovne nevyplýva možnosť pre kohokoľvek, aby sa domáhal v sporovom konaní

určenia premlčania záložného práva, teda v prípade aplikácie ustanovenia § 137 písm. d/ CSP je z
uvedeného dôvodu žaloba žalobkyne neprípustná a toto je samostatným dôvodom na jej zamietnutie.
Ak by aj súd prvej inštancie predmetné ustanovenie neaplikoval, na vecnú správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie to nemá žiaden vplyv. Poukazuje na názor Najvyššieho súdu SR z rozsudku sp. zn.
3Cdo/115/2016 zo dňa 28.06.2017 (bod 11.3), z ktorého vyplýva viazanosť vyriešenia prejudiciálnej

otázky medzi stranami sporu vyplývajúca z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/1141/2014.
Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka a teda súd prvej inštancie nemohol
rozhodnúť inak, nakoľko by došlo k neprípustnému zásahu do právnej istoty a jeho odôvodnených
legitímnych očakávaní.

28. Vyjadrenia strán sporu k možnej zmene právnej kvalifikácie im bolo navzájom doručené, ďalšie
vyjadrenia strany sporu neučinili.29. Podľa ustanovenia § 80 písm. c/ OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

30. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 CSP).

31. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

32. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470

ods. 2 CSP).

33. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
a skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie a dospel k záveru, že vo veci je potrebné

rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

34. Čo sa týka odvolania žalobkyne proti výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí jej návrhu na
prerušenie konania (nakoľko rozsudok napadla v celom rozsahu) mal odvolací súd za to, ňou podané
odvolanie jednak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a súčasne ani nemá

požadované náležitosti pre chýbajúce odvolacie dôvody (na doplnenie ktorých súd nevyzýva - § 373
ods. 1 CSP), preto odvolanie žalobkyne v tejto časti odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. c/ a d/ CSP,
keď odvolanie proti tomuto výroku by bolo možné iba vtedy, ak by to CSP v ustanovení § 357 výslovne
pripúšťal (§ 355 ods. 2 CSP). Správnosťou tohto rozhodnutia sa preto v tejto časti nezaoberal.

35. Čo sa týka návrhu žalobkyne na prerušenie odvolacieho konania s poukazom na označený judikát
a prebiehajúce súdne konanie o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy mal odvolací súd za to, že
tento návrh bol nedôvodný, z dôvodov, ktoré bližšie uvedie ako dôvody pre potvrdenie napadnutého
rozhodnutia.

36. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie v ostatných napadnutých výrokoch mal odvolací súd
za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť
ako rozhodnutie (vo výroku v týchto častiach) vecne správne, i keď z iných právnych dôvodov. Odvolací
súd mal na rozdiel od súdu prvej inštancie za to, že žalobkyňa nemala na podanej žalobe od počiatku
naliehavý právny záujem a po účinnosti Civilného sporového poriadku od 01.07.2016 sa už určenia

právnej skutočnosti = premlčania záložného práva s poukazom na znenie ustanovenia § 137 písm.
d/ domáhať vôbec nemohla, nakoľko predpokladom (takéhoto) určenia právnej skutočnosti je úprava
v osobitnom predpise, z ktorého musí vyplývať možnosť určenia právnej skutočnosti (sa jej domáhať
žalobou na súde).

37. V zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ OSP platného v čase začatia sporu, bolo možné uplatniť
žalobou požiadavku na rozhodnutie súdu o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem. V tomto spore sa žalobkyňa domáha určenia premlčania záložného
práva, teda určenia právnej skutočnosti ovplyvňujúcej právny vzťah zo záložného práva, teda posúdenie
premlčania záložného je predbežnou otázkou pre posúdenie toho, či právny vzťah zo záložného práva

tu je alebo nie je, resp. aký dôsledok premlčanie záložného práva na vzťah zo záložného práva malo
alebo nemalo. Právny záujem žalobkyne na podanej žalobe musí byť kvalifikovaný - naliehavý, pričom
tento nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie
konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.09.2016 sp.
zn. 5Cdo/548/2015 publikovaný v Zbierke rozhodnutí pod R 22/2017). Konkrétna spornosť v danej

veci podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje posúdenie toho, či tu právo zo záložného práva je
alebo nie je, keď posúdenie tejto otázky vychádza z posúdenia existencie premlčania záložného práva
ako predbežnej otázky a následne dôsledkov tejto právnej skutočnosti (premlčania záložného práva).
Podľa názoru odvolacieho súdu preto záložný dlžník sa môže úspešne domáhať (v zmysle ustanovenia§ 80 písm. c/ OSP, resp. ustanovenie § 137 písm. c/ CSP) len určenia, že tu záložné právo nie je
(neexistuje, t. j. vec - záloh nie je zaťažený záložným právom), ak sa dôvodne dovolal premlčania
záložného práva a má na takomto určení naliehavý právny záujem (zhodný záver vyslovil aj Najvyšší

súd Českej republiky v rozsudku z 21. decembra 2010 sp. zn. 21Cdo/2185/2009). Až na žalobe o určenie
neexistencie práva možno konštatovať u žalobcu naliehavý právny záujem, nakoľko rozhodnutím o
takejto žalobe sa záväzne pre strany sporu vyrieši konkrétna spornosť vo vzťahu k záložnému právu,
pričom takéto rozhodnutie môže byť podkladom pre výmaz záložného práva v evidencii nehnuteľností.
Záložný dlžník sa proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku zo

speňaženia zálohu môže brániť tiež obranou proti návrhu zástavného veriteľa na speňaženie zálohu,
existencia ktorého konania by vytvorila prekážku litispendencie v konaní o neskôr podanej (správnej)
žalobe o určenie, že (tu) záložné právo nie je (uznesenie Najvyššieho súdu SR 8Cdo/125/2016 zo dňa
22.02.2017 = R 25/2017); pri neexistencii takéhoto konania však v tejto predmetnej veci takáto prekážka
nenastala. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že na podanej žalobe žalobkyňa už od jej
podania nemala naliehavý právny záujem, keď tiež ani z (chýbajúceho) osobitného predpisu nevyplýva

možnosť tejto žaloby po 1.7.2016 (§ 137 písm. d/ CSP), z ktorého dôvodu považoval zamietnutie žaloby,
bez (potreby) ďalšieho skúmania žalobkyňou tvrdeného premlčania záložného práva žalovanej k jej
nehnuteľnostiam, za vecne správne.

38. Pri úspechu žalovaného v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd o trovách tohto konania v zmysle

ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni nárok
na ich náhradu v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).