Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/157/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115222358
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115222358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej L. E., W. X.X.XXXX, F.
U. V.K., T. XX, A. R.. Q. V., E. L. L. U. V., Š. XX, o zaplatenie 4.467,42 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31. januára 2017, č.k. 17C 377/2015-171, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutej časti, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá tak, že žalovaná je
povinnázaplatiťžalobcovisumu1.101,26€s8,05%úrokomzomeškaniaod16.júla2015dozaplatenia.

V ostatnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie bez zmeny.

M e n í výrok o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 36,04%.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdKošiceI(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo„okresnýsúd“)rozsudkomzodňa31.1.2017,
č.k.17C377/2015-171uložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu327,70€súrokmizomeškania
vo výške 8,05% ročne zo sumy 35,23 € od 1.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 75 € od 1.12.2015 do

zaplatenia, zo sumy 75 € od 1.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 75 € od 1.2.2016 do zaplatenia, zo sumy
67,47 € od 1.3.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej
časti súd žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznal náhradu trov konania vo
výške 85,32% (výrok III.).

2. Rozhodnutie po podrobnom opísaní skutkového stavu a citácii § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka

(ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z., § 3 ods.
1, 6 zákona č. 258/2001 Z.z., § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 258/2001 Z.z., § 121 ods. 3 OZ, § 524 ods.
1, 2 OZ, § 39 OZ, § 565 OZ, § 517 ods. 1, 2 OZ a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. odôvodnil tým, že
vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu (zmluvou o postúpení
pohľadávky uzatvorenej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a. s. a žalobcom dňa 1.10.2015 a jej
prílohou, bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu) a žalovaná dňa 28.10.2005 uzavreli (schválením

žiadosti žalovanej zo strany VÚB a.s.) zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mohla
žalovaná skrze pôžičkovú karty TRIANGEL čerpať úver do výšky 21.000 Sk, ktorý mala splácať v
štandardných mesačných splátkach po 700 Sk. V zmluve absentujú údaje o nákladoch spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom (úroku a poplatkoch), o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnejmierynákladov,opodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmluvazmenená,aospôsobeatermíneskončenia
zmluvného vzťahu, pričom väčšia časť zmluvy rovnako ako Obchodné podmienky VÚB a.s. (ďalej len
„OP“) sú napísané miniatúrnym (cca 1mm) písmom, čo jednoznačne navodzuje dojem, že veriteľ mal

snahu odradiť dlžníka od bližšieho oboznámenia sa s podmienkami úveru, čo je v rozpore s dobrými
mravmi. Súd konštatoval, že ide o nekalú obchodnú praktiku. Napokon ani v OP sa nenachádza údaj o
platnej ročnej úrokovej sadzbe, hoci úrok je jedným z nákladov spojených so spotrebiteľským úverom.
Taktiež sa v zmluve nenachádza počet a termíny splátok istiny, ani RPMN (podľa § 4 ods. 2 písm. g/
zák. č. 258/2001 v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), a preto sa úver považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Súd mal za to, že aj keď v čase uzavretia zmluvy nie je veriteľovi známe, kedy
a v akej výške bude jeho klient čerpať úver, mal (by) ho informovať ohľadne podmienok splatnosti
jednotlivých splátok a o ich počte a o výške RPMN vychádzajúc z výšky poskytnutého úverového rámca,
platnej úrokovej sadzby a štandardných mesačných splátok ku dňu uzavretia zmluvy, inak nemôže mať
bežný spotrebiteľ ani „hmlistú“ predstavu o podmienkach takého úveru a nemá potrebné informácie
pre uvedomelé rozhodnutie, či chce skutočne takúto úverovú zmluvu uzavrieť. Podľa ust. § 4 ods. 5

zákona č. 258/2001 Z.z. (platnom v čase uzavretia zmluvy), od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na vyššie
uvedené súd považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Pre úplnosť súd dodal, že
pokiaľ ide o poplatky za oneskorenú platbu (pri dlžnom zostatku 31.000 Sk a viac) vo výške 1.000
Sk, a za postúpenie pohľadávky na vymáhanie vo výške 1.000 Sk, či neskôr v Cenníku VÚB a. s.,

náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti vo výške 33,19 eur, navyše účtované žalovanej
opakovane (náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti 4 x), súd konštatoval, že uvedené
poplatky sú neadekvátne nákladom s nimi spojenými (žalobca v konaní nepreukázal žiadne náklady s
tým spojené), a javili sa ako skrytá zmluvná pokuta [ktorá však musí byť dojednaná jasne a (riadne)
písomne], teda ako obchádzanie zákona a konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré podľa § 39 OZ

spôsobujú neplatnosť takýchto „dojednaní“. Súd zdôraznil, že všeobecné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách, na rozdiel od obchodných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné
do každej zmluvy prepisovať ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru. Nemajú ale slúžiť
k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl
dodávateľ ustanovenia, ktorá sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti

spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská doložka, zavedenie poplatkov etc.). Pokiaľ tak i napriek
tomu dodávateľ urobil, nepočínal si v právnom vzťahu poctivo, a takému jednaniu nemožno priznať
právnu ochranu.

3. Podľa OP v časti V. bod 28 výška povinnej splátky sa určuje v posledný deň kal. mesiaca. Pokiaľ
ďalej nie je uvedené inak, výška povinnej splátky sa rovná štandardnej splátke. Podľa b. 31 ak klient
napriek výzve neuhradí povinné splátky a ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, banka má právo
vyhlásiť celý dlžný zostatok za okamžite splatný. Žalovaná svojím podpisom na návratke k č. zmluvy
0005546619 dňa 26.4.2010 vyjadrila súhlas s novým aktuálne schváleným úverovým rámcom vo výške

2.250 eur, a s novou štandardnou splátkou vo výške 75 eur, čím došlo k zmene pôvodne dojednaných
zmluvných podmienok. Z výpisov z účtu súd zistil, že žalovaná prvý krát čerpala úver 27.11.2005, teda
splácať ho mala od decembra 2005 v mesačných splátkach po 700 Sk (23,24 eur) až do apríla 2010
(to predstavuje 53 splátok v celkovej výške 1.231,72 eur), kedy došlo k zmene výšky splátok na 75 eur.
Celkovo čerpala (do 28.4.2012) 6.474,19 eur, teda zvyšných 5.242,47 eur mala uhradiť v splátkach

po 75 eur splatných od mája 2010 do februára 2016 (t.j. necelých ďalších 70 splátok - 69 splátok po
75 eur a zostávajúcich 67,47 eur) a keďže celkovo do 14.4.2012 uhradila sumu 6.146,49 eur, ostalo
neuhradených 327,70 eur istiny, ktoré mali byť uhradené v posledných splátkach splatných od októbra
2015 vždy ku koncu mesiaca. Z uvedeného je zrejmé, že k 1.9.2012 neboli splnené zákonné podmienky
pre zosplatnenie úveru - omeškanie so zaplatením splátky, keďže žalovaná v tom čase mala uhradenú

už prevažnú časť istiny úveru, ktorú mala mať splatenú až v septembri 2015 (niektoré splátky mala
teda uhradené predčasne), preto súd na zosplatnenie úveru neprihliadal. Základná úroková sadzba
ECB bola od 31.10.2015 do 29.2.2016 vo výške 0,05% ročne, čo po navýšení o 8 percentuálnych
bodov predstavuje úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 327,70 eur aj s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 35,23 eur

(neuhradená časť 66. splátky od zmeny zmluvných podmienok) od 1.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 75
eur od 1.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 75 eur od 1.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 75 eur od 1.2.2016
do zaplatenia a zo zostávajúcej sumy 67,47 eur od 1.3.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.4. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodil súd aplikáciou § 255 ods. 1, 2 CSP.

5. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že žalovaná bola v
konaní neúspešná len pokiaľ ide o sumu priznanej istiny vo výške 327,70 eur, čo činí 7,34 %, z pôvodne
uplatneného nároku vo výške 4.467,42 eur, v dôsledku čoho je žalobca povinný nahradiť žalovanej trovy

sporu vo výške 85,32 % vychádzajúc z odčítania neúspechu žalovanej (úspechu žalobcu) od jej úspechu
(92,66 % - 7,34%).

6. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, t.j. len o sumu 1.101,26 €
s príslušenstvom, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutom
rozsahu a priznať žalobcovi sumu 1.101,26 € s príslušenstvom alebo zrušiť rozsudok v napadnutom
rozsahu a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod odvolania

uviedol nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že žalobca sa nebráni právnemu posúdeniu
poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov, avšak mal za to, že súd nesprávne matematicky
dlžnú sumu vyčíslil. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.11.2016 je zrejmé, že žalovaný (správne malo byť
žalovaná-poznámkaodvolaciehosúdu)čerpalafinančnéprostriedkyvsume7.574,19€auhradilasumu
6.145,23 €. Predmetné úhrady, ako aj čerpanie, vyplývajú z platobnej histórie a z prehľadov vykonaných

transakcií od 27.11.2005 do 30.6.2015. Žalovaná čerpala od 27.11.2005 do 31.12.2008 sumu 69.461,50
Sk, t.j. 2.305,70 €, a v zúčtovacom období od 14.1.2009 do 30.6.2015 čerpala sumu 5.268,49 €, teda
celkovo čerpala 7.574,19 €. Uhradila 6.145,28 €, a neuhradená zostala suma 1.428,96 €, ktorá mala
byť žalobcovi priznaná. Súd priznal žalobcovi len sumu 327,70 € a preto žalobca podal odvolanie v časti
rozdielu medzi priznanou sumou 327,70 € a sumou, ktorá mala byť žalobcovi priznaná 1.428,96 €, t.j. v

sume 1.101,26 €. Žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Rozsudok súdu
považovala za správny a náležite odôvodnený. Žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania.

9. Uvedené vyjadrenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 5.5.2017.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou na tento procesný úkon, že odvolanie smeruje proti rozsudku, voči ktorému
je odvolanie prípustné, preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

11.RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciachdňa20.februára2018o12.40hod.,č.
dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej
tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 14.2.2018 podľa § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

12. Odvolaním žalobcu bol napadnutý len výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu vo zvyšnej
časti zamietol, a to len v rozsahu 1.101,26 € s príslušenstvom. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe
vyhovené, ako aj výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti nad (ne)priznanú sumu
1.101,26 € napadnutý odvolaním nebol, a tak nadobudol právoplatnosť.

13. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. K tomuto odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. že vyvodzuje zo skutkového
zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie),

pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, a tieto vyhodnotil tak,

že každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu, a preto mu nemožno vytýkať porušenie
postupu pri hodnotení dôkazov podľa § 191 ods. 1, 2 CSP.

15. Žalovaný v odvolaní uvádza, že sa nebráni právnemu posúdeniu poskytnutého úveru ako

bezúročnému a bez poplatkov, teda inými slovami povedané uznal, že súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď vyslovil, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

16. Odvolací súd preskúmal námietky žalobcu a dospel k záveru, že z predloženej platobnej histórie,

ktorá sa nachádza v spisovom elaboráte na č.l. 122 - 134 a 192 - 204 vyplýva, že žalovaná za obdobie
od 1.10.2005 do 31.12.2008 čerpala finančné prostriedky v sume 69.461,50 Sk (2.305,70 €). V ďalšom
zúčtovacom období od 1.1.2009 do 30.6.2015 vysvitá, že od 28.3.2009 do 30.4.2012 čerpala finančné
prostriedky v sume 5.268,49 €.

17. Žalovaná za uvedené obdobie (vy)čerpala sumu 7.574,19 € (2.305,70 €+ 5.268,49 €) a uhradila
sumu 6.145,23 €. Zostala neuhradená suma 1.428,96 € (7.574,19 € - 6.145,23 €).

18. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 327,70 €, a tak zostáva neuhradených 1.101,26 €
(1.428,96 - 327,70 €).

19. Uvedená suma tvorí rozdiel medzi skutočne čerpanou sumou finančných prostriedkov žalovanou a

skutočne uhradenou sumou žalovanou, bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá tak, že žalovanej uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 1.101,26 € s 8,05% úrokom z omeškania od 16.7.2015 do zaplatenia.

21. Uvedeným rozsudkom odvolacieho súdu bolo napravené pochybenie súdu prvej inštancie, ktorého
sa dopustil pri rozhodovaní, a to pri matematickom výpočte rozdielu medzi skutočne čerpanou sumou

a sumou skutočne uhradenou žalovanou.

22. V ostatnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie bez zmeny.

23. Výrok o náhrade trov celého konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP za použitia § 255 ods. 1, 2
CSP.Žalovanábolavkonaníneúspešnáosumu1.428,96€(327,70€+1.101,26€),čozosumy4.467,42
€ predstavuje 31,98 % neúspech. Úspech žalovanej bol reprezentovaný sumou 68,02%. Žalobca je
povinný nahradiť trovy konania žalovanej vo výške 36,04% (68,02% - 31,98%) vychádzajúc z odrátania

úspechu žalovanej od neúspechu žalobcu.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).