Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315011211
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4315011211.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti
obžalovanému U. R. C., pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1 Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného U. R. C., proti rozsudku Okresného súdu Levice sp.zn. 2T/133/2015
zo dňa 20.12.2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 29. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného U. R. C. z a m i e t a , pretože nie je
dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný U. R. C. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr.
zák., na tom skutkovom základe, že:

po tom, čo dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. odišla V.. H. R. z podniku H. v W. domov, na adresu
W., D. XX a o XX.XX hod. si chcela otvoriť vchodové dvere, pričom v jednej ruke držala mobilný telefón
V. K. sX V. XXXXXXXXXXXXXXX a v druhej kľúče od vchodu, pristúpil k nej, chytil jej tento telefón a
povedal, že jej pomôže, V.. H. R. pustila z druhej ruky kľúče a obidvoma rukami chytila telefón, ktorý
sa jej snažil obidvoma rukami zobrať, čomu sa ona bránila slovami „Pusti to, čo robíš, nechaj ma“ a
ťahala si ho k sebe a takto sa niekoľkokrát naťahovali o mobilný telefón, pričom prišiel z pravej strany

nestotožnený nezistený ďalší
muž, ktorý do V.. H. R. strčil a ako padala na chrbát, tak jej U. R. C. telefón vytrhol z rúk a obaja odtiaľ
ušli preč, pričom pri páde na zem si udrela hlavu, čím jej boli spôsobené povrchové odreniny na hlave
vzadu vľavo s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní a škoda odcudzením mobilného telefónu vo
výške 700,-Eur.

Za to mu bol podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. za zistenia priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej V.. H. R. škodu
vo výške 700,- eur a poškodenej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. škodu vo výške 9,51

eur a so zvyškom nároku na náhradu škody bola poškodená V.. H. R. odkázaná na občianske súdne
konanie (správne malo byť civilný proces).

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný voči výroku o vine a výroku
o treste.
V písomnom zdôvodnení odvolania obžalovaný namietal, že skutok nespáchal, poukázal na skutočnosť,

že na súdnom pojednávaní o tom nebol predložený žiadny konkrétny dôkaz či už vo forme svedka,fotografie, videa alebo odtlačkov prstov. Taktiež namietol, že poškodená sa vyjadrila, že útočníci boli
dvaja a po druhom polícia ani súd vôbec nepátrali.

K predmetnému odvolaniu sa vyjadril aj okresný prokurátor, ktorý uviedol, že poškodená jednoznačne
aj pri konfrontácii zotrvala na tom, že to bol obžalovaný, kto predmetný skutok spáchal. Stotožnil sa so
záverom súdu I. stupňa, ktorý aj s poukazom na znalecký posudok PhDr. Zuzany Bielikovej, vyhodnotil
výpoveď poškodenej za vierohodnú, jasnú, zrozumiteľnú a bez rozporov a to napriek skutočnosti, že
obžalovaný od začiatku vinu popieral. Poukázal tiež na skutočnosť, že rozpoznávacie a ovládacie

schopnosti obžalovaného neboli ovplyvnené žiadnou duševnou poruchou, jeho trestná zodpovednosť
nebola spochybnená a vo vzťahu k jeho zavineniu, nie je významné, či sa podarilo stotožniť druhú osobu
podieľajúcu sa na spáchaní trestného činu. V konečnom dôsledku navrhol odvolanie obžalovaného
zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí vyjadril, že na podanom odvolaní trvá, je nevinný, nevie si

vysvetliť, prečo poškodená tvrdí, že predmetný skutok spáchal on. Namietol tiež, že nevie ako ho mohla
poškodená opísať, keď tam nebol a okrem toho tvrdila, že útočníci boli dvaja. Žiadal vyhovieť jeho
odvolaniu v celom rozsahu.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava

písomne podaného vyjadrenia k odvolaniu obžalovaného a navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť, keďže súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým a právne zisteniam.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, nezistiac zákonné

dôvody na postup podľa § 316 ods. 1 alebo § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
pričom preskúmal výrok o vine i treste. Súčasne nadriadený súd preskúmal správnosť postupu konania,
ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd Levice v prejednávanej veci rozsudkom zo dňa 20.12.2016 sp. zn. 2T/133/2015 uznal
obžalovaného U. R. C. vinným zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr.
zák., za čo mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a povinnosťou uhradiť škodu poškodenej V.. H. R. a S.,
zdravotnej poisťovni.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa
vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia
uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet pochýb o
tom, že skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný U. R. C. spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého
rozsudku a tento skutok správne po vykonaní dokazovania právne kvalifikoval ako zločin lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania obžalovaného, tento v písomnom zdôvodnení odvolania napáda výrok
o vine tvrdiac, že poškodenú V.. H. R. nenapadol, na mieste spáchania skutku ani nebol, bol v bare
F., odkiaľ odchádzal sám po XX,XX hodine, čo mu mala dosvedčiť svedkyňa S. R. a svedok U. I.. S
touto obranou obžalovaného sa už súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal v súlade s

Trestným poriadkom, podrobne rozviedol dôvody, ktoré usvedčujú obžalovaného zo žalovaného skutku
a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.Preto pokiaľ ide o vinu obžalovaného, nadriadený súd iba poukazuje na usvedčujúcu výpoveď
poškodenej V.. H. R., ktorá ihneď po spáchaní skutku oznámila túto skutočnosť svojmu priateľovi a išla
podať trestné oznámenie na políciu, kde páchateľa slovne popísala, na základe čoho bol vyhotovený aj

jeho identikit, tohto následne vyhľadala na stránke Q. a i počas rekognície ho označila ako páchateľa
skutku. Vo svojich výpovediach tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní jednoznačne
popísala priebeh skutku a počas konfrontácie vykonanej súdom I. stupňa na tejto výpovedi zotrvala a
uviedla, že si je istá tým, že skutok spáchal obžalovaný, pričom na hodnovernosť výpovede poškodenej
bol vypracovaný i znalecký posudok znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia

dospelých PhDr. Zuzany Bielikovej, ktorá potvrdila, že poškodená je spôsobila vnímať, zapamätať si a
následne reprodukovať prežité udalosti, jej všeobecná i špecifická vierohodnosť je zachovaná, neboli u
nej zistené žiadne sklony k fabuláciám a konfabuláciám. Vykazovala znaky prežitej udalosti.

Taktiež výpoveďami svedkov S. R. a U. I. nebola podporená obrana obžalovaného, naopak ani jeden
z nich nepotvrdil, že obžalovaný odchádzal v predmetnom čase z baru F. sám, svedok U. I. poprel, že

by bol v predmetnom podniku s obžalovaným, tohto tam iba stretol a z podniku odchádzal sám medzi
XX.XX hod a XX.XX hod., je pravdou, že ešte pred jeho odchodom riešil v podniku incident s nejakou
slečnou, ktorej prišlo zle. Taktiež svedkyňa S. R. nepotvrdila výpoveď obžalovaného, keď uvádzala, že z
baru F., v ktorom robila barmanku, odchádzala po druhej hodine spolu s obžalovaným, pričom popísala
celý priebeh cesty domov, čo sa však nezhodovalo s výpoveďou obžalovaného, ktorý uvádzal, že z

predmetného podniku odchádzal sám.

Skutok sa stal dňa XX.XX.XXXX cca o XX.XX hodine, o XX.XX hodine bol skutok poškodenou oznámený
na polícii a poškodená bola ošetrená ešte v ten istý deň i lekárom. Z uvedeného je zrejmé, že ani
námietka obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že poškodená neoznámila predmetný skutok ihneď, je

bezpredmetná.

K námietkam obžalovaného je tiež potrebné uviesť, že poškodená si obžalovaného počas cesty domov
nevšimla, jeho tvár a fyziognómiu zaregistrovala až počas skutku, presne popísala spôsob napadnutia,
z ktorého vyplynulo, že bola napadnutá dvomi osobami, pričom druhou osobou bola napadnutá tak, že

táto do nej z pravej strany strčila a ona spadla dozadu, kde si udrela hlavu, čo je i dôvod, prečo sa jej
nepodarilo túto osobu opísať a orgánom činným v trestnom konaní následne stotožniť. Táto skutočnosť
však nie je relevantná vo vzťahu k trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného za spáchaný skutok,
nakoľko súd môže rozhodovať iba o vine alebo nevine osoby, na ktorú bola podaná obžaloba.

Pokiaľ ide o návrh obžalovaného, ktorý predniesol na verejnom zasadnutí s tým, že žiada, aby bola
vypočutá jeho matka, ktorá si mala všetko pamätať aj to, kedy prišiel domov, k tomuto odvolací súd
dodáva, že matka obžalovaného, ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, nebola priamym svedkom
udalostí, ktoré sa mali stať v kritický deň, t.j. XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. v W., na D. ulici č. XX
a preto výpoveď tejto svedkyne nebola potrebná na objasnenie skutočností, za akých sa mal stať skutok.

Z uvedených dôvodov bol preto tento návrh na doplnenie dokazovania krajským súdom zamietnutý.

Z vyššie uvádzaných dôvodov správne dospel súd I. stupňa k jednoznačnému záveru, že skutok ako je
uvedený vo výroku napadnutého rozsudku sa stal, tento spáchal obžalovaný a je potrebné ho právne

kvalifikovať ako zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák., nakoľko
bolo preukázané, že obžalovaný spoločným konaním z doposiaľ nestotožnenou osobou použil proti
poškodenej násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci - mobilného telefónu, preto považoval krajský súd
uvedené odvolacie námietky obžalovaného za nedôvodné.

Súd I. stupňa skutok správne právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.,
keďže obžalovaný použil násilie voči poškodenej za účelom zmocniť sa mobilného telefónu. Predmetné
násilie spočívalo nielen v neočakávanom vytrhnutí mobilného telefónu z ruky poškodenej, ale došlo
k zmocneniu sa mobilného telefónu obžalovaným po prekonaní aktívne kladeného odporu zo strany
poškodenej, ktorá sa oboma rukami snažila mobilný telefón udržať, ktorého sa v tom čase obžalovaný

snažil zmocniť mykaním. Toto sa mu podarilo až potom, ako druhá doposiaľ nestotožnená osoba strčila
do poškodenej z pravej strany, v dôsledku čoho poškodená spadla na zem a potom jej obžalovaný
telefón vytrhol z rúk.Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, keďže súd I. stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol a
jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. V tomto smere nie je možné napadnutému rozsudku

vytknúť žiadnu vadu. Pokiaľ odvolateľ namieta hodnotenie dôkazov súdom I. stupňa a predkladá
odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z
dokazovania vykonaného na hlavných pojednávaniach, treba uviesť, že hodnotenie dôkazov súdom I.
stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil.

I pokiaľ ide o naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu, odvolací súd sa stotožňuje so
závermi súdu I. stupňa, že sa jednalo o priamy úmysel v zmysle ustanovenia § 15 písm. a/ Tr. zák.

Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa
dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Tr. zák., pričom pri ukladaní trestu prihliadol
na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

SúdI.stupňasprávnekonštatoval,žeuobžalovanéhoniejemožnéprihliadnuťnažiadnuzpoľahčujúcich
okolností uvedených v ustanovení § 36 Tr. zák., na druhej strane správne zistil priťažujúcu okolnosť
uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák., že obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný, kde je potrebné

prihliadnuť na jeho odsúdenie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
c/ Tr. zák. Okresným súdom Levice sp. zn. 3T/43/2013, za čo mu bol uložený podmienený trest odňatia
slobody v trvaní 1 rok a 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 4 roky, plynúcou do 15.04.2017 a
s probačným dohľadom nad jeho správaním, z čoho je zrejmé, že prejednávaného skutku sa dopustil
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

S poukazom na uvedené, správne potom súd I. stupňa upravil trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 4 Tr.
zák. zvýšením dolnej hranice základnej trestnej sadzby (3 až 8 rokov) o 1/3 vyjadrenej v § 188 ods. 1
Tr. zák. a vychádzal pri ukladaní trestu z trestnej sadzby 4 roky 8 mesiacov až 8 rokov.

Správne potom súd I. stupňa obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov,
t. j. na samej spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, ktorý i odvolací súd považuje za primeraný,
prihliadnuc na osobu obžalovaného, povahu spáchaného skutku, následky, spôsob spáchania skutku,
pohnútku a zavinenie obžalovaného, ako i doterajší život obžalovaného. Takto vymeraný trest považuje
odvolací súd za dostatočný na nápravu obžalovaného ako i na ochranu spoločnosti, súčasne nezistil

žiadnedôvody,prektorébymumoholmimoriadneznížiťtrestpoddolnúhranicutrestnejsadzbyvzmysle
ustanovenia § 39 Tr. zák. Preto nemal odvolací súd dôvod meniť trest uložený súdom I. stupňa. Súčasne
pri vyššie uvedenej trestnej sadzbe nebolo možné obžalovanému uložiť iný druh trestu.

S poukazom na znenie § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. tiež správne súd I. stupňa zaradil obžalovaného na

výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže nebol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody
pre úmyselný trestný čin.

Za správny a zákonný krajský súd považuje aj výrok o náhrade škody, keďže si poškodená S. zdravotná

poisťovňa a poškodená V.. Barbora R. riadne a včas v trestnom konaní škodu uplatnili a súd I. stupňa
uložil obžalovanému povinnosť túto škodu V.. H. R. vo výške 700,- eur a S. zdravotnej poisťovni vo výške
9,51 eur nahradiť. So zvyškom nároku na náhradu škody bola správne poškodená V.. H. R. súdom
I. stupňa odkázaná na civilný proces v zmysle ustanovenia § 288 ods. 2 Tr. por., nakoľko odborným
vyjadrením bola stanovená hodnota odcudzeného mobilného telefónu na sumu 700,- eur.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného považoval za nedôvodné, a preto ho v
zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.