Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 2T/133/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315011211
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan XXXŠpirek

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4315011211.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, samosudcom JUDr. Dušanom Špirekom, v trestnej veci proti obžalovanému U.

R. C., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v
Leviciach dňa 20.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

U. R. C., narodený XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W., kpt. T. XX, okres Levice,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

- po tom, čo dňa 28.03.2015 v čase o 02.00 h odišla V.. H. R. z podniku Brawo v Leviciach domov na
adresu W., D. XX a o 02.30 h si chcela otvoriť vchodové dvere, pričom v jednej ruke držala mobilný

telefón Iphone Gold s5 V. XXXXXXXXXXXXXXX a v druhej kľúče od vchodu, pristúpil k nej, chytil jej
tento telefón a povedal, že jej pomôže, V.. H. R. pustila z druhej ruky kľúče a obidvoma rukami chytila
telefón, ktorý sa jej snažil obidvoma rukami zobrať, čomu sa ona bránila slovami „pusti to, čo robíš,
nechaj ma“ a ťahala si ho k sebe a takto sa niekoľkokrát naťahovali o mobilný telefón, pričom prišiel z
pravej strany nestotožnený nezistený ďalší muž, ktorý do V.. H. R. strčil a ako padala na chrbát, tak jej
U. R. C. telefón vytrhol z rúk a obaja odtiaľ ušli preč, pričom pri páde na zem si udrela hlavu, čím jej
boli spôsobené povrchové odreniny na hlave vzadu vľavo s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní a
škoda odcudzením mobilného telefónu vo výške 700,- Eur,

t e d a

- spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

t ý m s p á c h a l

- zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,

a

o d s u d z u j e sapodľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 4, § 37 písm. m/, Trestného
zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 4 /štyri/ roky 8 /osem/ mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú

škodu poškodenej V.. H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., D. ul. XXXX/XX vo výške 700,- Eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú
škodu poškodenej Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942
436 vo výške 9,51 Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku, súd poškodenú V.. H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.,
D. ul. XXXX/XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Leviciach podal dňa 17.12.2015 na U. R. C. obžalobu pre zločin lúpeže podľa § 188
odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov spolupáchateľstvom podľa §

20 Trestného zákona s tým, že samosudca túto preskúmal a po oboznámení sa s listinným materiálom
rozhodol o nariadení hlavného pojednávania a rozsahu dokazovania.

Po nariadení hlavného pojednávania a prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný U. R. C. v zmysle
§ 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku

kladeného mu za vinu v obžalobe prokurátora č. 2 Pv 188/15/4402-9 zo dňa 17.12.2015.

Na základe vyššie uvedeného súd následne vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie, a to
výsluchomobžalovaného,poškodenej-svedkyneV..H.R.,svedkyneS.R.asvedkaU.I.,bolavykonaná
konfrontácia obžalovaného a poškodenej - svedkyne V.. H. R., konfrontácia obžalovaného a svedkyne

S. R., bola prečítaná zápisnica z výsluchu svedka C. H., bol oboznámený znalecký posudok č. 27/2015
znalca PhDr. Zuzany Bielikovej, znalecký posudok č. 119/2015 a 39/2015 znalca MUDr. Mareka
Zelmana a znalca MUDr. Ajita Dasa a následne boli prečítané listinné dôkazy.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný U. R. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 29.03.2016 uviedol, že skutok,
ktorý sa mu kladie za vinu tak, ako je opísaný v obžalobe nie je pravdivý a on je nevinný, nakoľko v čase
spáchania skutku bol stále v podniku Zero, kde sa nachádzal od 20:00 hod. večer, pričom medzi 21:30

hod. a 22:00 hod. prišiel aj svedok U. I. so svojim kamarátom, ktorého obžalovaný nepoznal. Okolo
02:00 hod. sa všetci rozprávali pri bare. Obžalovaný ďalej uviedol, že v čase medzi 02:15 hod. a 02:25
hod. k nim pribehol mladý chlapec, ktorý od nich chcel, aby zavolali záchranku jeho priateľke, ktorej
prišlo zle, a ktorá ležala pred podnikom Zero na zemi, načo viacerí, medzi nimi aj obžalovaný, vybehli
pred podnik a dotyčnú zaniesli dnu. Následne okolo 02:32 hod. bol už obžalovaný znova pri bare, kde

sa rozprával s U. I. a jeho kamarátom približne ešte 15 minút, potom U. I. odišiel domov a obžalovaný
ostal v podniku ešte približne 10 minút, potom išiel sám domov po Poľnej ulici. Obžalovaný ďalej uviedol,
že okolo 03:00 hod. bol na ceste domov a nakoľko išiel sám, pravdepodobne ho nikto nevidel, no po
03:00 hod. si s S. R. vymieňal správy na Messengeri. Obžalovaný uviedol, že z ľudí nachádzajúcich
sa v podniku okrem U. I. a jeho kamaráta, poznal taktiež barmanku S. R. a majiteľa podniku Zero,

ktorého meno obžalovaný nevedel uviesť. Obžalovaný sa k osobe poškodenej - svedkyne V.. H. R. a
k jej prítomnosti v podniku Zero vyjadril tak, že ju nezaregistroval, neprišiel s ňou do kontaktu a nevie,
prečo vypovedala, že páchateľom skutku uvedeného v obžalobe je práve on.

Na hlavnom pojednávaní dňa 29.03.2016 bola vypočutá poškodená - svedkyňa V.. H. R., ktorá vo

svojej výpovedi uviedla, že dňa 28.03.2015 sa v nočných hodinách nachádzala s dvoma kamarátkami -Katarínou Y. a I. U. v podniku Bravo, kde spolu oslavovali, pričom poškodená - svedkyňa vypila nanajvýš
dva poháre šampanského, následne sa s kamarátkami rozdelili pri tržnici, skadiaľ poškodená - svedkyňa
išla sama pešo domov na ulicu D. XX, pričom cestou telefonovala s kamarátkou, išla okolo podniku

Zero, pričom sa nepozerala po ľuďoch, nakoľko sa venovala telefonátu. Telefonát ukončila poškodená
- svedkyňa v čase, keď sa nachádzala cca 10 metrov od svojho vchodu, a to v čase medzi 02:15 a
02:30 hod., kedy v pravej ruke držala kľúče, ktorými sa práve chystala otvoriť dvere a v ľavej ruke držala
mobil, pričom počas odomykania dverí k nej pribehol obžalovaný s tým, že jej chce pomôcť. Poškodená
- svedkyňa sa obžalovaného spýtala s čím a vôbec prečo jej chce pomôcť, na čo jej obžalovaný chytil

mobil, ona pustila kľúče na zem a chytila svoj mobil aj druhou rukou, následne sa oň naťahovali, včom
k nim pristúpila druhá osoba, ktorá poškodenú - svedkyňu sotila tak, že táto padla na zem a udrela
si hlavu. Pri páde poškodenej - svedkyni vytrhol obžalovaný z ruky mobil a následne obžalovaný aj s
druhou osobou utekali z miesta činu preč. Poškodená - svedkyňa následne išla domov, skontaktovala sa
cez Facebook s priateľom a o 02:30 hod. išla peši na políciu nahlásiť, čo sa stalo. Poškodená svedkyňa
vo svojej výpovedi tiež uviedla, že si je istá, že páchateľom predmetného skutku bol práve obžalovaný,

a to preto, že v čase skutku bola dobrá viditeľnosť, svietila fotobunka pri chodových dverách, vďaka
čomu poškodená - svedkyňa obžalovaného dobre videla, následne nakreslila jeho podobizeň na polícii,
nasledujúci večer si ho vyhľadala na Facebooku, nakoľko sa domnievala, že ho už v minulosti niekde
videlaakeďzbadalajehofotkunaFacebooku,hneďvedela,žetobolobžalovaný,ktospáchalpredmetný
skutok.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.09.2016 bola vypočutá svedkyňa S. R., ktorá uviedla, že je kamarátkou
obžalovaného, pričom v noci, kedy sa stal skutok uvedený v obžalobe, pracovala v podniku Zero, kde
bola spolu s obžalovaným až do záverečnej o 02:00 hod. Obžalovaný bol v bare so svojimi dvoma
známymi, ktorých mená svedkyňa nepozná a s ktorými si obžalovaný dal nejaké „kolečká,“ vypil cca. 6

pív. Počas záverečnej sa v podniku nachádzal už len šéf svedkyne s partiou, šéf ju videl odchádzať s
obžalovaným, no počas cesty domov ich nikto nevidel. Svedkyňa uviedla, že s obžalovaným spolu odišli
v čase po 02:00 hod., smerovali na Marxovu ulicu, išli cez mestský park, následne sedeli a rozprávali
sa pri Kauflande na lavičke, skadiaľ jej obžalovaný objednal taxík a spolu naň počkali, pričom svedkyňa
taktiež uviedla, že obžalovaný tiež išiel domov, nakoľko ho videla ako išiel na schody do bytu.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2016 bol vypočutý svedok U. I., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že
z inkriminovaného večera si pamätá, že okolo 20:30 hod. dorazil so svojimi kamarátmi do podniku Zero,
kde sa už v tom čase nachádzal obžalovaný. Svedok bol s obžalovaným nie v kamarátskom vzťahu, ale
boli bývalými spolupracovníkmi. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný sa v podniku Zero nachádzal so

svojimi kamarátmi, svedok sa tam stretol s obžalovaným len náhodne, pamätal si, že nejakému dievčaťu
bolozle,pričomniekedyokolopolnoci,včasemedzi23:00hod.a01:00hod.išielsámdomov,nouviedol,
že v žiadnom prípade neodišiel spolu s obžalovaným.

Z konfrontácie vykonanej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.03.2016 medzi obžalovaným a

poškodenou - svedkyňou V.. H. R. vyplýva, že obžalovaný a svedkyňa zotrvali na svojej výpovedi, v
ktorej obžalovaný tvrdil, že on skutok nespáchal, nakoľko v ten večer išiel sám domov a poškodená
- svedkyňa tvrdila, že skutok spáchal práve obžalovaný, a teda konfrontáciou sa nepodarilo odstrániť
rozpory v ich výpovediach.

Z konfrontácie vykonanej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.09.2016 medzi obžalovaným a
svedkyňou S. R. vyplýva, že obžalovaný uviedol, že večer, ktorý svedkyňa opisovala vo svojej výpovedi,
sa skutočne stal, no nestal sa v inkriminovaný večer, v ktorý došlo k spáchania skutku, nakoľko v
tom čase obžalovaný býval na adrese Ku H. XX, na čo svedkyňa uviedla, že ona si spomína tak, že
skutočnosti, ktoré opisovala vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, sa stali v ten istý večer, ako

sa stal skutok, no v prípade, že obžalovaný v tom čase býval na adrese Ku Bratke XX, ako tvrdí,
pripúšťa, že si mohla spliesť deň. V rámci vykonanej konfrontácie sa čiastočne podarilo odstrániť rozpor
vo výpovediach obžalovaného a svedkyne, nakoľko svedkyňa pripustila, že skutok sa mohol stať v iný
deň, aký opisovala vo svojej výpovedi.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2016 bola prečítaná výpoveď svedka - C. H. z prípravného konania
zo dňa 18.09.2015, z ktorej obsahu vyplýva, že svedok je nájomcom podniku Zero, pričom osobu menom
U. R. C. nepozná, no od S. R. vedel, že tento je obžalovaný z trestného činu lúpeže. K samotnému
skutku sa vyjadriť nevedel, pričom z predmetného večera si pamätal, že za S. R., ktorá pre neho v tomčase pracovala, chodil nejaký chalan, ktorý za ňou bol aj v ten večer, keď sa mal stať skutok, pričom z
knihy príchodov a odchodov vyplýva, že S. R. v ten deň pracovala od 14:00 hod. do 02:00 hod., dokedy
býva podnik Zero otvorený.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2016 bol prečítaný znalecký posudok PhDr. Zuzany Bielikovej,
znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, číslo
27/2015 zo dňa 20.05.2015, z ktorého vyplýva, že poškodená - svedkyňa V.. H. R. dokáže správne
vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, resp. udalosti, ktorých bola svedkom, neboli

u nej zistené sklony k skresľovaniu prežitého, jej výpovede nesú znaky všeobecnej aj špecifickej
vierohodnosti, jej jednotlivé výpovede sú v zhode, prežitý dej si dokáže zapamätať a reprodukovať a
teda zo psychologického hľadiska môžu byť jej výpovede považované za vierohodné.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2016 bol prečítaný znalecký posudok MUDr. Mareka Zelmana a
MUDr. Ajita Dasa, znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu

a toxikománie, gerontopsychiatria), číslo 119/2015 a 39/2015 zo dňa 16.10.2015, z ktorého vyplýva, že
obžalovaný v čase spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, netrpel žiadnou duševnou poruchou,
ktorá by mohla mať vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, v čase skutku mohol rozpoznať
nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť, mohol ovládať svoje konanie, aj napriek požitiu alkoholu
mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mohol aj ovládať svoje konanie. Zo

znaleckého posudku ďalej vyplýva, že obžalovaný je v plnom rozsahu schopný chápať zmysel trestného
konania, účel trestného postihu i prípadne uloženého trestu, pričom v dobe uvedeného skutku išlo u
obvineného o stav jednoduchej opitosti a požitie alkoholu nemalo chorobný vplyv na jeho konanie

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi :

Zo zápisnice o rekognícii osoby č. 1 a č. 2 vykonanej dňa 07.04.2015 vyplýva, že poznávajúca osoba -
poškodená - svedkyňa V.. H. R. opoznala obžalovaného a označila ho ako osobu, ktorá spáchala skutok
uvedený v obžalobe.

Z lekárskej správy poškodenej - svedkyne V.. H. R. zo dňa 28.03.2015 vyplýva, že poškodená - svedkyňa
utrpela ľahký úraz - povrchové odreniny na hlave vľavo vzadu, ktorý podľa lekárskej správy mohol
vzniknúť tak, ako jeho vznik opísala poškodená - svedkyňa.

Zo správ z Messengera poškodenej - svedkyne H. R. vyplýva, že táto dňa 28.03.2015 o 02:39 hod.
písala svojmu priateľovi o tom, že bola prepadnutá a nemá mobilný telefón.

Zo správ z Messengera medzi obžalovaným a svedkyňou - S. R. vyplýva, že medzi obžalovaným a
svedkyňou prebehla dňa 28.03.2015 o 04:02 hod. krátka konverzácia.

Z dochádzky - knihy príchodov a odchodov podniku Zero vyplýva, že svedkyňa - S. R. podnik opustila
o 02:00 hod.

Z odborného vyjadrenia V.. N. H., vedúcej obchodného oddelenia COOP Jednota Levice zo dňa

23.11.2015 vyplýva, že cena odcudzeného mobilného telefónu bola stanovená na sumu 700,00 Eur.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti trikrát súdne trestaný.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný relevantný listinný materiál, všetky vykonané dôkazy

vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých
okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom dospel k
nasledovným záverom:

Okresný súd Levice v predmetnej veci vykonal dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými

dôkazmi tak, aby bol náležite zistený skutkový stav v danej trestnej veci v rozsahu nevyhnutnom pre
rozhodnutie súdu.Trestnéhočinulúpežepodľa§188 Trestnéhozákonasadopustíten,ktoprotiinémupoužijenásiliealebo
hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Trestný čin lúpeže má dva objekty, a to
osobnú slobodu a majetok, ktorého sa chce páchateľ zmocniť. Objektívna stránka je naplnená použitím

násilia alebo hrozby násilím, alebo prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu
poškodeného. Odpor poškodeného však nie je podmienkou. Pokiaľ ide o formálne znaky skutkovej
podstaty trestného činu lúpeže, cudzou vecou sa rozumie vec, ktorá nepatrí páchateľovi buď vôbec,
alebo nepatrí výlučne jemu, pričom nie je rozhodujúca hodnota veci a ani to, či poškodenému vôbec
vzniklaškoda,resp.ženemalprisebežiadnuvec.Úmyselpáchateľasmerujektomu,abyprekonal,resp.

znemožnilodporobete,prektorýsainaknemôžezmocniťveci,akoajktomu,abysazmocnilcudzejveci.
Trestný čin je dokonaný už samotným použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia proti inému
v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom nie je nutné, aby sa tento úmysel aj uskutočnil. K rozlíšeniu
trestného činu lúpeže a trestného činu krádeže je potrebné uviesť, že za násilie v zmysle § 188 ods. 1
Trestnéhozákona trebapovažovaťtaképočínaniepáchateľa,priktoromprekonávaodpornapadnutého,
napríklad tým, že vecou myká a podobne. Neočakávané vytrhnutie veci z ruky poškodeného bez použitia

násilia možno preto považovať za krádež. V danom prípade násilie voči poškodenej spočívalo v tom, že
obžalovaný sa jej snažil vytrhnúť z ruky mobilný telefón, pričom sa oň naťahovali.

Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel súd k
jednoznačnému záveru, že obžalovaný - U. R. C. sa dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu

podľa obžaloby. Svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona, keďže konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku proti inému použil násilie a
hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Výpoveďou poškodenej - svedkyne
V.. H. R. bolo dokázané, že obžalovaný voči nej použil násilie ako i hrozbu bezprostredného násilia

takým spôsobom, že jej chytil mobilný telefón, ktorý držala v rukách, oboma rukami sa jej ho snažil
vytrhnúť z rúk, poškodená - svedkyňa ťahala telefón k sebe a takto sa niekoľkokrát naťahovali o mobilný
telefón, až jej ho obžalovaný vytrhol z rúk a ušiel. Úmyslom obžalovaného bolo zmocniť sa cudzej veci
- mobilného telefónu poškodenej - svedkyne, ktorý mala táto v ruke. Aj napriek popieraniu skutku zo
strany obžalovaného, je tento usvedčovaný výpoveďou poškodenej - svedkyne, ktorá jednoznačne a

bez rozporov uviedla, akým spôsobom sa mal skutok stať, čo skutku predchádzalo a v rámci vykonanej
rekognície jednoznačne opoznala a označila obžalovaného ako páchateľa skutku.

Napriek tomu, že obžalovaný svoju vinu popieral a jeho nevinu mu mala dosvedčovať výpoveď
predvolanej a vypočutej svedkyne - S. R., súd musí konštatovať, že medzi výpoveďou obžalovaného a

výpoveďou svedkyne - S. R. je rozpor, ktorý sa medzi nimi v rámci vykonanej konfrontácie nepodarilo
v celom rozsahu odstrániť a v ktorom bol inkriminovaný večer popisovaný obžalovaným a svedkyňou
- S. R. odlišne. Naopak, poškodená - svedkyňa V.. H. R. vypovedala totožne v prípravnom konaní a
počas konania pred súdom, po celý čas vypovedala jasne, zrozumiteľne a bez rozporov, pričom súd
počas celého konania nezistil žiadny motív, ktorým by mohla resp. mala ovplyvniť svoju výpoveď proti

obžalovanému a aj preto jej výpoveď považuje za vierohodnú. Taktiež znalecký posudok znalca PhDr.
ZuzanyBielikovejpotvrdzuje,žepoškodená-svedkyňanemázistenésklonykskresľovaniuprežitého,jej
výpovede nesú znaky všeobecnej aj špecifickej vierohodnosti, jej jednotlivé výpovede sú v zhode, prežitý
dej si dokáže zapamätať a reprodukovať a teda zo psychologického hľadiska môžu byť jej výpovede
považované za vierohodné. Naopak, výpoveď obžalovaného, v rámci ktorej popieral svoju vinu, súd

vyhodnotil ako tendenčnú, s cieľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť,
že zo znaleckého posudku MUDr. Mareka Zelmana a MUDr. Ajita Dasa vyplýva, že obžalovaný je v
plnom rozsahu schopný chápať zmysel trestného konania, účel trestného postihu i prípadne uloženého
trestu, pričom v dobe uvedeného skutku išlo u obvineného o stav jednoduchej opitosti a požitie alkoholu
nemalo chorobný vplyv na jeho konanie. Súd taktiež dáva do pozornosti skutočnosť, že obžalovaný

nebol a nemohol byť v podniku Zero v čase o 02:32 hod., ako to uvádza vo svojej výpovedi. Toto tvrdenie
obžalovaného vyvracia celý rad dôkazov, medzi nimi výpoveď svedkyne - S. R., ktorá uviedla, že v
podniku Zero bola v inkriminovaný večer do 02:00 hod., výpoveď svedka - C. H., ktorý uviedol, že podnik
Zero sa zatvára o 02:00 hod, kedy je záverečná a taktiež ju potvrdzuje Dochádzka - kniha príchodov a
odchodov podniku Zero, kde je zaznamenané, že svedkyňa - S. R. odišla z podniku Zero o 02:00 hod.

Z vykonaného dokazovania, najmä z usvedčujúcej výpovede poškodenej - svedkyne a z vykonanej
rekognície, v rámci ktorej poškodená - svedkyňa označila obžalovaného ako páchateľa skutku, mimo
akúkoľvek rozumnú pochybnosť vyplýva, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako sa mu kladie za
vinu, a to tým spôsobom, že dňa 28.03.2015 v čase po 02.00 h pristúpil obžalovaný k poškodenej- svedkyni V.. H. R., ktorá sa snažila odomknúť si vchodové dvere, chytil jej telefón Iphone Gold s5
a povedal, že jej pomôže, na čo poškodená - svedkyňa obidvoma rukami chytila telefón, ktorý sa jej
obžalovaný snažil obidvoma rukami zobrať, čomu sa ona bránila slovami „pusti to, čo robíš, nechaj ma“

a ťahala si ho k sebe a takto sa niekoľkokrát naťahovali o mobilný telefón, pričom prišiel z pravej strany
nestotožnený nezistený ďalší muž, ktorý do poškodenej - svedkyne strčil a ako padala na chrbát, tak jej
obžalovaný vytrhol telefón z rúk a obaja odtiaľ ušli preč, pričom pri páde na zem si udrela hlavu, čím
jej boli spôsobené povrchové odreniny na hlave vzadu vľavo s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní
a škoda odcudzením mobilného telefónu vo výške 700,- Eur. Súd preto na základe takto vykonaných

dôkazov obžalovaného uznal vinným zo spáchania trestného činu lúpeže.

Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny
obžalovaného a právnej kvalifikácie jeho konania, súd pristúpil k úvahám o možnom trestnoprávnom
postihu obžalovaného, podľa § 34 odsek 1, 2, 3 a 4 Trestného zákona, pričom zvážil všetky relevantné
okolnosti, prihliadol na spôsob počínania obžalovaného a jeho následok, pohnútku, zištný motív,

zavinenie /vo forme priameho úmyslu/, na existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. Zák.
a na neexistenciu poľahčujúcej okolnosti, na prevyšujúci pomer priťažujúcich okolností podľa § 38 ods.
4 T. zák., pričom bolo takisto prihliadnuté na osobu obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života,
na existenciu predchádzajúcich odsúdení, ako i na jeho pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn
vyššie uvedených okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že v danom konkrétnom prípade je

potrebné na páchateľa pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ roky a
8 /osem/ mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pričom súd poukazuje
na skutočnosť, že pri určení výšky trestu sa riadil tým, že obžalovaný spáchal trestný čin v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, a teda súd obligatórne musel obžalovanému uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody. S prihliadnutím na prevahu priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 4 Tr. Zák.

sa trestná sadzba v trvaní 3 rokov až 8 rokov zvyšuje na 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov. Súd je toho
názoru, že takto uložený trest môže v danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z
hľadiskapožiadavkyzabezpečeniatakgenerálnej,akoajindividuálnejprevencietak,akotopredpokladá
zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák.

Svedkyňa - poškodená V.. H. R. si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 700,00 Eur, ktorý sa týkal
odcudzeného mobilného telefónu, pričom tento nárok súd svedkyni - poškodenej aj priznal a so zvyškom
nároku na náhradu škody ju súd odkázal na občianske súdne konanie.

Poškodená Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. si riadne uplatnila nárok na náhradu škody vynaložením

nákladov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti svedkyne - poškodenej V.. H. R. vo výške 9,51 Eur a
tento nárok súd poškodenej aj priznal.

Takto uložený trest súd považuje z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie za primeraný a
zodpovedajúci zákonu.

S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o vine
a treste plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností predmetného prípadu,
pomerovobžalovaného,možnostíjehonápravy,akoiotázkypotrebyzabezpečeniaochranyspoločnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať právne účinné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.