Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203606
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8415203606.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr.
Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou, Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa: Bratislava, Vajnorská 100/A, proti
povinnejI.E.,bytomH.I.č.XXX,ovymoženiesumy72,96EUR,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniu

Okresného súdu Kežmarok č.k. 9Er/261/2015 - 36 zo dňa 08. júla 2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala
Brožinu,ExekútorskýúradSvidník,sp.zn.EX2730/2015-3oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.
Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 28.11.2014 sp. zn. PC-A/0814/0172,

vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, pričom nárok oprávneného vychádza zo Zmluvy o osobnom
účte ev.č. 00400572, č.ú. 15585750 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., právnym predchodcom
oprávneného, pôvodným veriteľom a povinnou. Exekučný súd rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len Smernica Rady), opierajúc sa o právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/1/2012, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn.
3CoE/29/2010 a sp. zn. 4CoE/42/2010 a tiež o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08, v
ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom
a dodávateľom v zmysle Smernice Rady, ktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva
právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu

alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Exekučný súd
konštatoval, že v tejto veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Po
preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
exekučný súd dospel k záveru, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Rozhodcovská doložka
uvedená v časti 10.2. všeobecných obchodných podmienok spotrebiteľskej zmluvy bola exekučným

súdom vyhodnotená ako neprijateľná a v súlade § 53 ods. 5 OZ preto neplatná, keďže spôsobuje
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom exekučný
súd zároveň konštatoval, že nedošlo k jej individuálnemu dojednaniu. Neplatnosť rozhodcovskej doložky
spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Vzhľadom na skutkové okolnosti preukázané
vykonaným dokazovaním exekučný súd dospel k záveru, že v danom prípade je exekučný titul v
rozpore so zákonom, keďže nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má za následok nedostatok

materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Exekučný súd preto zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil § 205 ods.
2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, účinného v čase rozhodovania exekučného súdu. Oprávnený uviedol, že exekučný súd
svojou preskúmavacou činnosťou vo vzťahu k rozhodcovskej doložke prekročil oprávnenia dané

mu príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, čím oprávnenému odňal možnosť konať pred
súdom a zároveň mu odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému v
exekučnom konaní, čo je bezpochyby súčasťou jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Uviedol, že
právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j.
takýtorozsudokzakladáprekážkuresiudicataeaexekučnýsúdjenímviazanýrovnakoakorozhodnutím
všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby materiálne vykonateľným rozhodnutím

a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Zároveň týmto postupom exekučný súd vážne
narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných veciach súdy rozhodujú odlišne
bez primeraného právneho základu. Exekučný súd takto vylúčil možnosť pre oprávneného riešiť svoje
spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje do zákonom daných práv oprávneného.
Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytuje obom

stranám dostatok priestoru na uplatňovanie a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať o zákonnom
priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom postavení povinného v rámci rozhodcovského
konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Oprávnený poukázal na príslušné ustanovenia
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých si pri uzatváraní predmetnej zmluvy ponukou
návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy právny predchodca oprávneného plnil len svoju zákonnú

povinnosť. Postup banky, ktorý je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto nemôže byť
považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku a byť tak postihovaný neplatnosťou. Rovnako nie je
možné pochybovať o zákonnej, písomnej forme uzavretej rozhodcovskej doložky. Exekučný súd tak
svojím postupom znemožnil uplatniť právo oprávneného priznané právoplatným exekučným titulom,
ktorého účinky sú zhodné s právoplatným rozsudkom všeobecného súdu.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2
CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a §
380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného,
poskytovateľa úveru a povinnej ako vzťah spotrebiteľský.

5. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením exekučného súdu, že exekučný súd je podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda
neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri
existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma,

či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky,jenamiestekonštatovaťrozporrozhodcovskéhorozsudkusozákonom,znamenajúcimateriálnu
nevykonateľnosťtakéhotoexekučnéhotitulu.Totospolusprincípomdôslednejochranyprávspotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v

konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok
vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný

(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

6. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská doložka koncipovaná ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných obchodných podmienok(časť 10.2), na ktoré odkazuje uzavretá zmluva o osobnom účte nebola platne uzavretá, a teda ako
taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky
je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo

veci konať.

7. Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy o úvere
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b
Zákona o bankách, podľa ktorého sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na

uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Toto
ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 492/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.12.2009, ktorý doplnil
povinnosť banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania rozhodcovskej
doložky. Je tak vidieť záujem zákonodarcu o spresnenie a špecifikáciu tejto povinnosti bánk vo vzťahu
k povinnosti ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských zmlúv, predovšetkým vo vzťahu

k informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrane. Stanovenie povinnosti banke ponúknuť klientom návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv
resp. obchodných podmienok také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v prípade, kedy forma tejto
rozhodcovskej doložky vylučuje možnosť jej individuálneho vyjednania. K tomu je potrebné uviesť, že

banka neuzatvorila s povinnou osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nepredložila povinnej osobitný návrh
na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením, ako to predpokladá znenie zákona), ale rozhodcovská
doložka je koncipovaná iba ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných obchodných podmienok banky,
bez možnosti túto doložku neuzavrieť, resp. odvolať ju, čo spochybňuje jej individuálne predloženie
zamestnancom banky spolu s primeraným poučením a výslovné prijatie tejto zmluvnej podmienky

povinnou osobou. Uvedené zákonné ustanovenie, ktorým banka ospravedlňuje svoj postup pri
uzatváraní zmlúv však nepochybne vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo
strany spotrebiteľa, keďže má umožniť klientovi, spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné
podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním
sú dôkazom toho, že povinná ako spotrebiteľa nemala možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať

individuálne. Oprávnenému sa v priebehu konania nepodarilo preukázať opak a dokázať, že zo strany
povinnej došlo k individuálnemu vyjednaniu výhradnej rozhodcovskej doložky resp. k jej výslovnému
prijatiu po primeranom poučení. Súd poukazuje na to, že aj banková inštitúcia v pozícii veriteľa je pri
uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom povinná rešpektovať príslušné zákonné normy chrániace práva
spotrebiteľa.

8. Vzhľadom na formu rozhodcovskej doložky a jej začlenenie do všeobecných obchodných podmienok
odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade
s § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, keďže nebola dodržaná jej písomná forma. Podmienku
písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o úvere na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré

sa nachádzajú na osobitnom dokumente, pričom rozhodcovská doložka takto netransparentne splýva
s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami. Písomná forma je zachovaná len v prípade, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo
vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti

extenzívnehovýkladu.ZobsahuspisuazformyZmluvyoúverejenepochybné,žetátonespĺňazákonné
náležitosti. Zmluva o úvere neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov
formou rozhodcovského konania, o ktorom mala byť povinná primerane oboznámená, nedošlo k podpisu
všeobecných podmienok zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník
oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami a že s nimi súhlasí, nemožno nijakým spôsobom

vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a
podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.

9. Navyše, z obsahu spisu, z formy predložených Všeobecných obchodných podmienok, ktoré neboli
povinnou osobitne podpísané a nijako z nich nevyplýva, aby fyzicky tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy,

nie je bezpochyby zrejmé, aby mali zaväzovať práve tohto účastníka zmluvného vzťahu, tu povinnú.

10. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovskéhosúdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
pretože tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom

nie je individuálne vyjednané, je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom
rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na
súdnu ochranu.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej
rozhodcovskej doložky, sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená,
či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho
nejaký osobitný, prospešný význam. Niet pochýb o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by rozhodcovské konanie aj reálne využil, pretože inak
by jeho individuálne vyjednanie nedávalo zmysel. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch

rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných
podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly
neprijateľných zmluvných podmienok.

12. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných

podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Vopred formulovaná rozhodcovská doložka v podobe všeobecnej zmluvnej
podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na
geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver

podporuje tiež aj stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt., na ktoré odkázal
tiež exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku
považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) v zmysle § 39 OZ,
v súlade s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ a konštatovať jej neplatnosť pre rozpor s § 53
ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Odvolací súd preto konštatuje, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad,
právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

14. Rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi

ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok pre úver je za týchto podmienok neplatná.
Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému
nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym
úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie
exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie
rozhodcovského rozsudku zo dňa 28.11.2014 sp. zn. PC-A/0814/0172 ako nulitného právneho aktu), vo
vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom
súde, nie sú dotknuté.

15. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nebol v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu

odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu
prvej inštancie, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno považovať za zhojenie namietaného porušenia práva
oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa
24.10.2013).

16. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
nakaždýargumentúčastníkaboladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia(porov.rozsudokGeorgiadis
proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudokHigginsová proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, uznesenie Ústavného súdu SR z 23.6.2004 sp. zn. III.
ÚS 209/04). Vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd nepovažoval za
potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami.

17. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa

exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).