Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/167/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314227600
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314227600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a

členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: Intrum
Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: U. K., U.. X.XX.XXXX, R. I. XX/XXXX, R., o zaplatenie
107,31 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k.
17C/370/2015-51 zo dňa 8. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti z m e ň u j e tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 36,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

od 26.12.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémuzaplatiťžalobcovisumu70,83€spolus
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 26.1.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania
v sume 75,64 €. V zostávajúcej časti týkajúcej sa istiny v sume 36,48 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne z tejto sumy od 26.12.2011 do zaplatenia, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

1.1. Svoj rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., 3 ods. 1
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy stranami
sporu, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 54 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a 2, § 101, §103 a § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o pripojení zo dňa 19.10.2004
poskytoval a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej
telefónnej siete spoločnosti T- Mobile Slovensko, a. s., za podmienok stanovených predmetnou zmluvou

o pripojení, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby, ktoré mu právny
predchodca žalobcu vyúčtoval faktúrami: č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.12.2011, dlžná
suma predstavovala sumu 36,48 €, č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.1.2012, dlžná suma
predstavovala sumu 70,83 €, celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky bola 107,31 €,
čo žalobca preukázal listinnými dôkazmi.

Súd prvej inštancie poukázal na čl. VIII bod 12 zákona číslo 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri

predaji tovaru alebo poskytnutí služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný od
1. mája 2014), podľa ktorého sa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa doplnil o ustanovenie
§ 5b, na základe ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj beznávrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával. Súd je teda ex offo povinný prihliadať na premlčanie nároku a ak zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný, prihliadne na túto skutočnosť aj v prípade, keď by inak bolo potrebné, aby
si spotrebiteľ takúto námietku uplatnil a z hľadiska procesnej ekonómie už bližšie neskúma existenciu
subjektívneho práva veriteľa. Žaloba bol prvoinštančnému súdu doručená dňa 29.12.2014, a preto ju
súd v časti uplatnenej pohľadávky v sume 36,48 €, na základe faktúry č. XXXXXXXXXX s dátumom

splatnostido25.12.2011zamietolvzhľadomnaskutočnosť,žetrojročnápremlčaciadobamámeuplynula
dňa 25.12.2014. V zostávajúcej častí týkajúcej, sa uplatnenej pohľadávky v sume 70,83 €, uplatnenú
na základe faktúry č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 25.1.2012, súd žalobe vyhovel, keď žalobca
listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku.

1.2. Nezaplatením predmetnej faktúry v sume 70,83 € za poskytnuté služby v lehote ich splatnosti sa

žalovaný dostal do omeškania, a preto v zmysle ust. § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka
prvoinštančný súd žalobcovi okrem uplatnenej istiny priznal i požadované úroky z omeškania, uplatnené
v správnej výške, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

1.3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v celkovej sume 75,64 € pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku
za žalobu vo výške 16,50 € a z trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z 2 úkonov právnej služby á
16,60 €: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. MS SR č. 655/2004
Z. z.); 2. podanie žalobného návrhu na súd (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. MS SR č. 655/2004

Z. z.); 2 × režijný paušál á 8,04 € (§ 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.) + 20 % DPH, spolu 59,14 €

2. Proti zamietajúcemu výroku tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť
žalobcovi istinu 36,48 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 36,48 € od 26.12.2011

do zaplatenia. Vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, pokiaľ išlo o premlčanie
nároku. Žalobca nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky uplatnil žalobou na súde dňa 29.12.2014.
Posledný deň lehoty na uplatnenie nároku z titulu neuhradenej faktúry v sume 36,48 € splatnej dna
25.12.2011 pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby pripadol na 25.12.2014. Premlčacia lehota je
hmotnoprávnou lehotou a na jej plynutie sa vzťahuje ust. § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka o počítaní

času. Nakoľko koniec plynutia premlčacej lehoty pripadol na 25.12.2014, tento deň je štátny sviatok,
z tohto dôvodu posledným dňom plynutia premlčacej lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j.
pondelok 29.12.2014, kedy bola žaloba doručená súdu a tým aj začaté súdne konanie. Žalobca tak
nárok na zaplatenie sumy 36,48 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 36,48 € od
26.12.2011dozaplateniauplatnilžalobounasúdepreduplynutímpremlčacejdoby,ztohtodôvodunárok

žalobcu na zaplatenie sumy 36,48 € s príslušenstvom nebol v čase začatia súdneho konania premlčaný.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je v celom rozsahu dôvodné.

6. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

7. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.8. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,

od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.

9. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

10. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný nárok žalobca preukazoval dvoma faktúrami vystavenými
jeho právnym predchodcom a adresovaným žalovanému. Išlo o faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom
splatnosti do 25.12.2011, dlžná suma predstavovala sumu 36,48 € a faktúru č. XXXXXXXXXX s

dátumom splatnosti do 25.1.2012, dlžná suma predstavovala sumu 70,83 €.

12. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb za úhradu,
má povahu spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko právny predchodca žalobcu pri jej uzatváraní vystupoval

ako dodávateľ (podnikateľa konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti) a žalovaný ako
spotrebiteľ (neuzatváral zmluvu v súvislosti s výkonom svojho povolania či podnikateľskej činnosti). V
zmysle citovaného § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je potrebné prihliadať na oslabenie nároku dodávateľa
voči spotrebiteľovi okrem iného z dôvodu jeho premlčania. Toto ustanovenie bolo do zákona doplnené
novelou č. 102/2014 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.5.2014, pričom v rámci prechodného

ustanovenia v súvislosti s touto novelizáciou (§ 29b zákona č. 250/2007 Z. z.) nebola účinnosť tohto
ustanovenia nijako obmedzená. Preto, nakoľko má toto ustanovenie procesnú povahu, je potrebné ho
aplikovať na všetky nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských vzťahov, bez ohľadu na čas ich vzniku. Súd
prvej inštancie teda taktiež postupoval správne, ak sa v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. zaoberal
otázkou premlčania nároku žalobcu.

13. Záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu na zaplatenie 36,48 € vyplývajúcej z faktúry
č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.12.2011 však správny nebol. Premlčacia doba začína
plynúť v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Týmto dňom bol v tomto prípade deň nasledujúci po dni splatnosti predmetnej faktúry, teda 26.12.2011.

Nakoľko premlčacia doba je hmotnoprávnou lehotou a trvanie premlčacej doby je v § 101 Občianskeho
zákonníka vymedzené rokmi, (konkrétne na tomto mieste aplikovateľná všeobecná premlčacia doba je
trojročná), jej počítanie sa spravuje § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda jej posledným dňom je
deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, kedy lehota (doba) začala plynúť. Posledným dňom premlčacej
doby by teda aplikujúc § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka bol 26.12.2014. Súd prvej inštancie však

opomenul v súvislosti s počítaním premlčacej doby zohľadniť i nasledujúce ustanovenie § 122 ods.
3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Deň 26.12.2014 bol štátom
uznaný sviatok, pričom nasledujúci pracovný deň bol v tomto prípade až pondelok 29.12.2014. Dňa
29.12.2014, teda v posledný deň plynutia premlčacej lehoty bola predmetná žaloba na súde prevej

inštancie podaná. V čase podania žaloby teda nárok žalobcu na zaplatenie sumy 36,48 € premlčaný
nebol.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 36,48 € uplatnenú

na základe faktúry č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 25.12.2011, a to spolu s úrokom z omeškania
z tejto sumy od prvého dňa omeškania, t.j. 26.12.2011 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry) v
zákonnej výške 9 % ročne vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Základná úrokovásadzba ECB bola ku dňu vzniku omeškania 1 %, preto sadzba úrokov z omeškania zvýšená o 8
percentuálnych bodov predstavuje 9 % ročne.

15. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého ak odvolací
súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v súlade
s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal
odvolací súd náhradu trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa(§ 429 ods.2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).