Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25Csp/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207669
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416207669.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48,
P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: H. E., narodená XX. XX. XXXX, bytom C. - E. N., o
zaplatenie 443,73 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu
zodpovedajúcu úroku z omeškania zo sumy 23,55 eur za obdobie od 16.07.2016 do 25.08.2016.

II. Súd zastavuje konanie o zaplatenie sumy 167,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne

zo sumy 167,63 eur za obdobie od 16.07.2016 do zaplatenia.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamieta.

IV. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) sa žalobou doručenou súdu 18.08.2016 domáhal, aby súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 443,73 € s úrokom z omeškania vo výške 8,00 %
ročne zo sumy 443,73 € od 16.07.2016 do zaplatenia, a to z titulu neuhradeného dlžného zostatku

predstavovaného celkovým debetným zostatkom na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a
poplatkov spojených so správou a používaním kreditnej karty. Dňa 28.11.2016 doručil právny zástupca
žalobcu návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu. Súd uznesením č. k. 25Csp/49/2016 - 45
z 28.2.2017 návrhu na zmenu žalobcu vyhovel. Právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) uzavrel so
žalovanou 03.06.2009 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe
ktorej sa zaviazal žalovanej poskytnúť kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej
bol podľa tvrdenia žalobcu poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 19,20 %. Ku dňu vystavenia

výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 300,00 € a bola povinná platiť
štandardnú mesačnú splátku vo výške 10 €. Žalobca doručil súdu 23.8.2017 podanie, ktorým čiastočne
vzal žalobu späť v časti 117,03 € (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania.
Žalobca tiež týmto podaním vzal späť žalobu v časti 50,60 eur z dôvodu úhrad žalovanej vykonaných
(po podaní žaloby) 26.08.2016 (40,60 €) a 30. 9. 2016 (10 €). Zároveň právny zástupca žalobcu rozpísal
jednotlivé debetné transakcie žalovanej (v celkovej výške 287,45 €) vykonané kreditnou kartou. Taktiež
rozpísal kreditné operácie žalovanej v prospech kartového účtu, pričom uviedol ich celkovú výšku 263,90

€. K uplatnenej sume 443,73 € uviedol žalobca, že táto predstavuje debetný stav na kartovom účte po
zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov a pozostáva z istiny vo výške 206,25 €, poplatkov vo výške
62,90 €, štandardného úroku 120,45 € a sankčného úroku 54,13 €.2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Nakoľko sa jej žalobu nepodarilo doručiť, súd je doručoval žalobu
podľa § 106 ods. 3 zákona zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP). Žaloba
sa považovala za doručenú 27.07.2017.

3. Zo žiadosti o aktiváciu vydanie Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 04. 04. 2009 súd zistil, že právny
predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Súd
považoval za nesporné tvrdenie žalobcu o tom, že žalovanej bol schválený úverový rámec 300 € pri
štandardnej mesačnej splátke určenej vo výške 10 €. Z výpisov predložených žalobcom súd zistil, že

žalovaná vykonávala debetné platobné transakcie do 19.04.2013 (zaúčtovaná 24.04.2013), kreditné
transakcie do dňa 18.05.2016 (zaúčtovaná 19.05.2016). Z dokumentu označeného ako vypovedanie
zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku súd zistil, že dňa 04.09.2013 právny
predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 361,07 € (v lehote do 10 dní od
doručenia výzvy).

4. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom sa na účely zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

5. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

6. Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru, s výnimkami priamo v zákone stanovenými.

7. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov je
sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 tohto zákona z hodnoty celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

8.Podľa§3ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

9. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

11. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,h)ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.ň

12. Podľa § 4 ods. 3 druhej vety zákona o spotrebiteľských úveroch, Ak však zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

13. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

14. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 167,63 € s príslušenstvom zastavil (výrok II. rozsudku),

nakoľko žalobca vzal späť žalobu jednak v časti o zaplatenie sumy 117,03 € s príslušenstvom,
predstavujúcej poplatky a sankčný úrok s príslušenstvom a jednak v časti o zaplatenie sumy 50,60 (z
dôvodu úhrad žalovanej po podaní žaloby) pred začatím pojednávania.

15. Podľa §-u 4 ods. 2 písm. j) v čase uzavretia zmluvy platného a účinného zákona o spotrebiteľských

úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá musela mať písomnú formu pod sankciou neplatnosti,
musela obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá ak nebola uvedená, spotrebiteľský úver
sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch,
od spotrebiteľa nemohol veriteľ požadovať úrok alebo poplatky , ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Z úverovej zmluvy, zo dňa 03.06.2009 nevyplýva, že by v texte úverovej zmluvy

boli uvedené úroky, ročná percentuálna miera nákladov alebo poplatky. Z tohto vyplýva, že žalovaná
nemala vedomosť, za akých podmienok si tento úverový produkt od veriteľa obstaráva. Súd nenamieta
skutočnosť, že by niektoré náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemohli obsahovať, či už cenník
veriteľa pripadne obchodné podmienky, avšak tieto dokumenty musia byť nesporne známe dlžníkovi v
čase, keď úverovú zmluvu uzatvára, v tomto prípade žalovaná mala mať o nich vedomosť a mali mu byť

dané k dispozícií 03.06.2009, čo žalobca ničím nepreukázal, že to tak bolo. Za daného stavu nemožno
uzavrieť, že vôľa žalovanej smerovala k dohode o poplatkoch, o úrokoch, ktoré jej v čase uzatvárania
úverovej zmluvy nemohli byť známe.

16. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa,

pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je
najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Súd zastáva názor, že aj pri
revolvingovom úvere je možné RPMN vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve a
preto sa nestotožňuje s názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove 6Co95/2010, naktoré poukázal žalobca, tento názor súd považuje za prekonaný, dôkazom čoho je napr. aj rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co215/2012 zo dňa 10.10.2012.

17. Za takýchto okolností, keďže pre nedodržanie týchto náležitostí je úver nutné považovať za
bezúročnýabezpoplatkovasprihliadnutímnasumy, ktoréžalovanáreálnežalobcovi,resp.pôvodnému
veriteľovi zaplatila - zo samotnej špecifikácie pohľadávky žalobcom doručenej súdu dňa 23. 8. 2017
vyplýva, že išlo o sumu 263,90 €, pričom žalovaná čerpala finančné prostriedky v celkovej sume v
období od 17.04.2013 do 19.04.2013 spolu 287,45 € (po dátume 19.04.2013 boli žalovanej účtované už

iba poplatky a úroky - za správu kartového účtu, štandardné úroky, sankčné úroky, náklady vymáhania
do/po vyhlásenia okamžitej splatnosti a postúpenie pohľadávky na vymáhanie), súd dospel k záveru, že
žaloba bola dôvodne podaná v časti o zaplatenie sumy 23,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,00 % ročne z tejto sumy od 16.07.2016 do zaplatenia, pretože žalovaná čerpala od žalobcu, resp.
jeho právneho predchodcu viac, ako mu do podania žaloby splatila. Po podaní žaloby však žalovaná
vykonala dve úhrady, a to úhradu sumy 40,60 eur dňa 26. 08. 2016 a úhradu sumy 10 eur dňa 30.

09. 2016. Už prvou úhradou tak uhradila žalobcovi celú dlžnú sumu. Tým nebola dotknutá povinnosť
žalovanej uhradiť žalobcovi úrok z omeškania s úhradou dlžnej sumy vo výške 23,55 € za obdobie od
16.07.2016 do úhrady sumy 40,60 eur (26. 08. 2016). Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou), výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto uložil žalovanej povinnosť uhradiť úrok

z omeškania vo výške 8 % ročne od 16. 7. 2016 do 25. 08. 2016 zo sumy 23,55 eur, teda za obdobie,
počas ktorého bola žalovaná v omeškaní s úhradou sumy 23,55 € (výrok I. rozsudku). Pri závere, že súd
z vyššie uvádzaných dôvodov považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, súd žalobu v prevyšujúcej
časti ako nedôvodnú zamietol (výrok III. rozsudku).

18. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní
bola úspešnejšou stranou žalovaná. Žalobca sa aj po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal zaplatenia
sumy 276,10 eur s príslušenstvom. Súd považoval uplatnený nárok za dôvodný len v časti 23,55 eur s

príslušenstvom (aj v tejto časti však žalovaná po podaní žaloby plnila). V konečnom dôsledku tak bola
žalovaná úspešnejšou stranou v konaní a vznikol by jej tak nárok na náhradu trov konania. Žalovaná
však bola v konaní nečinná, súd preto uzavrel, že jej v konaní žiadne trovy podľa § 251 Civilného
sporového poriadku nevznikli, a preto rozhodol tak, že úspešnejšej strane v konaní - žalovanej nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.