Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 16, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200527
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8216200527.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 247 85 199, Česká
republika, zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin proti
žalovanému: C. C.Á., nar. X.X.XXXX, T. Č.. X, XXX XX J., Č. O., o zaplatenie 1.177,59 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 385,- Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.177,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 1.100,98 Eur od 24.6.2013 do zaplatenia, náhrady trov konania a náhrady trov
právneho zastúpenia.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzatvorili 5.3.1997 Zmluvu
o sporožírovom účte číslo: XXXXXXXX, ďalej dňa 19.2.2004 uzatvorili zmluvu o kontokorentnom

úvere, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu
žalovaného.PôvodnýveriteľsapodpisomZmluvyzaviazalposkytnúťžalovanémuPovolenéprečerpanie
tým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy žalovaného na prevod alebo výbery hotovosti z
účtu žalovaného, a to aj vtedy, ak nebude existovať žalovaného pohľadávka voči pôvodnému veriteľovi
z účtu žalovaného, ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech žalovaného
účtu alebo vkladom v hotovosti. Zároveň žalovaný sa podpisom Zmluvy zaviazal Povolené prečerpanie
splácať pôvodnému veriteľovi formou započítania pohľadávky pôvodného veriteľa proti pohľadávke

žalovaného z jeho účtu, a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z jeho účtu, a v rozsahu, v
ktorom sa tieto pohľadávky kryjú. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria Všeobecné obchodné podmienky
Slovenskej sporiteľne, a.s.. Pôvodný veriteľ svoj záväzok mu vyplývajúci zo Zmluvy splnil riadne a včas,
t. j. žalovanému poskytol Povolené prečerpanie k jeho bežnému účtu, a to za podmienok v Zmluve
uvedených. Nakoľko žalovaný využil možnosť prečerpania svojho bežného účtu v zmysle Zmluvy,
avšak pôvodnému veriteľovi svoj záväzok zo Zmluvy na vrátenie Povoleného prečerpania pôvodnému
veriteľovi nesplnil riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami,

právny predchodca žalobcu dňa 11.6.2013 písomne odstúpil od zmluvy. Zároveň poukázal na to, že
žalobca sa stal veriteľom žalovaného na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej 29.10.2014
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky.3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk 23.3.2017 písomne vyjadril tak, že
uvedenú situáciu sa snažil riešiť so žalobcom návrhom splátkového kalendára z 5.1.2016 žalobcovi,

ktorý na jeho výzvu nereagoval. Ďalej uviedol, že žalobcovi na úhradu pohľadávky zasiela splátky. V
podaní doručenom 2.3.2018 doručil súdu kópie výpisov z účtu o splácaní úveru v splátkach. Ďalej
uviedol, že 9.2.2018 mal so žalobcom uzavrieť novú dohodu o splácaní dlhu v splátkach po 40,- Eur
mesačne do 20-teho dňa v kalendárnom mesiaci.

4. V podaní doručenom 14.3.2018 žalobca vzal žalobu čiastočne späť v sume uplatnenej istiny vo výške
60,- Eur po zohľadnení platieb žalovaného z 13.2.2017 a 10.3.2017 v sume po 30,- Eur mesačne.
Nasledujúcim podaním z 15.3.2018 žalobca vzal žalobu čiastočne späť v sume 325,- Eur s ohľadom
na dodatočné úhrady žalovaného z 12.4.2017, 15.5.2017, 13.6.2017, 12.7.2017, 9.8.2017, 14.9.2017,
27.10.2017, 21.11.2017, 14.12.2017, 1.2.2018, 9.2.2018, 12.2.2018.

5. Súd vykonal vo veci pojednávanie 16.3.2016, na ktoré bol predvolaný ako právny zástupca žalobcu,
takajžalovaný.Právnyzástupcažalobcusanakonanépojednávanienedostavil,svojuneúčasťpísomne
ospravedlnil a žiadal rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov a vyjadrení. V zmysle §
180 C.s.p. súd konštatoval, že právnemu zástupcovi žalobcu a prostredníctvom neho aj samotnému
žalobcovi (§ 110 C.s.p.) bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas (doručenie vykázané

12.2.2018) a rovnako tak aj žalovanému (u žalovaného doručenie vykázané 5.2.2018). Keďže strany
sporuoodročeniepojednávanianepožiadalizvážnychdôvodov,súdrozhodol,žesúsplnenépodmienky
pre pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu ako aj žalovaného. Na nariadenom
pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov pripojených k spisu a to: zmluvou
o kontokorentnom úvere z 19.2.2004 veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaného ako dlžníka na

č.l. 6, zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre FO z 29.4.2008 na č.l. 7, zmluva o poskytnutí
balíka produktov a služieb z 10.9.2007 na č.l. 8, zmluva o vydaní a používaní platobnej karty z 29.4.2008
na č.l. 9, zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty z 7.2.2000 na č.l. 10, zmluva o vydaní a
používaní bankovej platobnej karty z 11.1.2002 na č.l. 11, zmluva o vydaní a používaní platobnej karty
zo dňa 7.2.2005 na č.l. 12, dodatok k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty zo 6.9.2007 na č.l. 13,

zmluva o vydaní a používaní bankomatových kariet k sporožírovému účtu z 5.3.1997 na č.l. 14, zmluva
o sporožírovom účte z 5.3.1997 na č.l. 15, odstúpenie od zmluvy z 11.6.2013 na č.l. 16, všeobecné
obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. na č.l. 17-27, oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s.
o postúpení pohľadávky z nepovoleného prečerpania na účte zo dňa 11.11.2014 na č.l. 28, oznámenie
žalobcu o postúpení pohľadávky na č.l. 29, predžalobná výzva žalobcu z 11.1.2016 na č.l. 30, výpis z

účtu za obdobie od 1.1.2010 do 28.10.2014 na č.l. 47-55, výpismi z účtu žalo doručené 2.3.2018 pod
č.l. 110-123, pričom bol zistený nasledovný skutkový stav.

6. Slovenská sporiteľňa a.s. (ďalej aj „banka“) so žalovaným uzavrela 5.3.1997 zmluvu o sporožírovom
účte, ktorého predmetom bolo vedenie bežného účtu žalovaného č. XXXXXXX-XXX/XXXX. Rovnakého

dňa so žalovaným uzavrela aj zmluvu o vydaní a používaní bankomatových kariet k sporožírovému účtu.

7. Dňa 19.2.2004 Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela so žalovaným zmluvu o kontokorentnom
úvere, predmetom ktorého bolo poskytnutie kontokorentného úveru číslo XXXXXXXXXX/X/X s výškou
úverového rámca: 30.000,- Sk, úrokovou sadzbou 10,85 % (premenlivá), konečnou splatnosťou dňa

18.2.2005, úrokom z prečerpania: 26,40 % p.a., poplatkom za správu úveru 0,20 % z výšky úverového
rámca mesačne, poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úverového rámca, úrokom z
omeškania: 26,40 % p.a., číslo sporožírového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. V zmysle čl. III, bodu 1
označenej zmluvy, zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa podpísania zmluvy
zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi

veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej),
ženemázáujemopredĺženiedobytrvaniazmluvy,maximálnevšakdodosiahnutia65.rokuvekudlžníka.
Pôvodný veriteľ úverovej zmluvy bola banka, ktorá mala žalobcovi ako nebankovej spoločnosti zmluvou
o postúpení pohľadávok z 29.10.2014 postúpiť pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy.

8. Z odstúpenia od zmluvy z 11.6.2013 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. odstúpila od Zmluvy, ktorou
bol žalovanému poskytnutý Balík/Bankové produkty v Balíku č. XXXXXXXX/XXXX s účinnosťou ku dňu
doručenia tohto oznámenia, ak aj Zmluvy, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté Povolené
prečerpanie k bežnému účtu č. XXXXXXXX/XXXX s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia, pričomzároveň bola vyhlásená mimoriadna splatnosť Povoleného prečerpania. Výšku pohľadávky ku dňu
odstúpenia od zmluvy Slovenská sporiteľňa vyčíslila v sume 1.100,52 Eur. Doklad o doručení odstúpenia
od zmluvy a vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru z povoleného prečerpania žalobca nepredložil.

9. Z oznámenia z 11.11.2014 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a.s. oznamovala žalovanému postúpenie
pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka na žalobcu. Ani doručenie tohto oznámenia
žalovanému žalobca nepredložil.

10. Pred meritórnym posúdením veci sa súd musel najskôr vyporiadať s účinkami podaní žalobcu zo
14.3.2018 a 15.3.2018, ktorými došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby.

11. Podľa § 145 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak je žaloba vzatá späť
celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 145 ods. 1 a 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

13. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. Podaním zo 14.3.2018 vzal žalobca čiastočne žalobu späť v sume 60,- Eur z dôvodu, že žalovaný

po podaní žaloby, t. j. 13.2.2017 uhradil sumu 30,- Eur a 10.3.2017 tiež sumu 30,- Eur. Nasledovným
podaním z 15.3.2018 žalobca vzal žalobu čiastočne späť v ďalšej sume 325,- Eur, pretože žalovaný
dodatočne uhradil 12.4.2017 sumu 30,- Eur, 15.5.2017 sumu 30,- Eur, 13.6.2017 sumu 30,- Eur,
12.7.2017 sumu 30,- Eur, 9.8.2017 sumu 30,- Eur, 14.9.2017 sumu 30,- Eur, 27.10.2017 sumu 30,-
Eur, 21.11.2017 sumu 15,- Eur, 14.12.2017 sumu 30,- Eur, 1.2.2018 sumu 30,- Eur, 9.2.2018 sumu

30,- Eur a 12.2.2018 sumu 10,- Eur. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením
prvého pojednávania na prípadný nesúhlas s týmto späťvzatím zo strany žalovaného by sa ani nemohlo
prihliadať, preto nebolo dôvodné pojednávanie odročovať a žiadať súhlas žalovaného so späťvzatím
žaloby. Preto súd vo veci postupom podľa 145 CSP konanie v rozsahu žalobného návrhu o zaplatenie
sumy 385,- Eur s príslušenstvom zastavil.

15. K meritórnemu posúdeniu zvyšku nároku súd uvádza, že spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou (§ 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“).

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka),

avšak právny vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere bolo treba
posudzovať i podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec
ochrany spotrebiteľa, popri ostatných zákonoch o ochrane spotrebiteľa (č. 634/1992 Zb., resp. č.
250/2007 Z.z.) a o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z., resp. č. 129/2010 Z.z.).

18. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.
apríla2004)spotrebiteľskézmluvypodľa§52uzavretépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona
sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať
budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a
s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

19. Podľa § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú
dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť odspotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa
odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do
troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zákon sa nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný
účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

23. Žalobca nepopieral postavenie žalovaného v ich zmluvnom vzťahu so Slovenskou sporiteľňou, a.s.

ako spotrebiteľa, ani spotrebiteľský charakter úveru. Nemôžu preto byť pochybnosti o použití ustanovení
Občianskeho zákonníka na posúdenie celej zmluvy, včítane podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý
i prechodu práv a povinností zo zmluvného vzťahu z pôvodného veriteľa na žalobcu. Základným
znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. neprijateľné podmienky.

24. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že nejde o výpočet taxatívny a ako
neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania, pričom základným kritériom je
vytvorenie nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

25. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka v čase tvrdeného postúpenia pohľadávky veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

26. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

27. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

28. Zmluvný vzťah medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným má charakter spotrebiteľského.
Už citované ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce veriteľovi, ktorým v tomto prípade
bola Slovenská sporiteľňa, a.s., umožňuje svoju pohľadávku z takéhoto vzťahu postúpiť na iného aj bez
súhlasu dlžníka, v tomto prípade žalobcu, ale za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 525

Občianskeho zákonníka, teda nesmie odporovať dohode medzi stranami vzťahu ani zákonu.

29. Súd nezistil, aby postúpeniu pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu bránila dohoda,
ktorá by bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným.30. Úver žalovanému bol poskytnutý bankou, ktorá úvery poskytuje na základe bankovej licencie. Bolo
preto povinnosťou súdu zisťovať, či obmedzenia pre postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt,

naviac v tomto prípade na subjekt nebankový nepozná zákon o bankách (zákon číslo 483/2001 Z.z.
o bankách v znení neskorších predpisov). V tejto súvislosti súd uvádza, že vzhľadom na postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa, bola daná povinnosť súdu vykonať ex offo súdnu kontrolu zmluvy o
úvere, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to napriek nečinnosti žalovaného, lebo pri
spotrebiteľských zmluvných vzťahoch má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho

úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (porovnaj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo
1/2012).Rovnakotakbolsúdpovinnýzisťovať,čidošlokplatnémupostúpeniupohľadávky,ktorejúhrada
je predmetom sporu, pričom v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28.1.2009 sp. zn. 1Cdo 76/2007.

31. Podľa § 89 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky pri

vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so
svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má
právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od
banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a
na uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku;

týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon
alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú,
pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a
povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis

výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;
takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka
a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods.
1 .

32. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

33. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a
žalovaným existoval občianskoprávny záväzkový vzťah, titulom zmluvy o kontokorentnom úvere, ktorá
mala charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného
od 1.4.2004. Pri jej uzatváraní totiž žalovaný ako spotrebiteľ nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo podnikateľskej činnosti, pričom Slovenská sporiteľňa a.s. ako dodávateľ tak konala.

34. Žalobca sa v konaní od žalovaného domáha zaplatenia žalovanej sumy z pohľadávky, ktorú mal
nadobudnúť zmluvou o postúpení od banky, preto súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu na
strane žalobcu a dospel k záveru, že nie je daná, pretože v konaní síce žalobca predložil odstúpenie

od zmluvy a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru učinené Slovenskou sporiteľňou, a.s. z 15.6.2013
s upozornením na omeškanie a výzvou na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 7 dní od doručenia tohto
oznámenia, avšak nijako nepreukázal autenticitu tohto dokumentu, t.j. že bol skutočne vyhotovený,
a hlavne odoslaný a aj reálne doručený žalovanému (resp. že by jej doručovanie preukazoval kópioupodacieho lístku o doručovaní). V konaní bola totiž predložená len kópia uvedeného dokumentu bez
akéhokoľvek dokladu o jeho odoslaní a prípadnom doručení žalovanej. Súd pritom uznesením č. k.
5C/40/2016-63 zo 14.11.2016 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby svoju žalobu doplnil o opísanie

skutkových okolností o splnení podmienok postúpenia pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. v zmysle §
92 ods. 8 zákona o bankách a predloženie dôkazov na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca však na túto
výzvu súdu nereagoval. Tým sa nepreukázalo platné postúpenie predmetnej pohľadávky na postupníka
t.j. žalobcu, ktorý nie je bankou (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/722/2015
z 10.8.2016) a tým nebola dodržaná ani lehota 90 kalendárnych dní, ktorá je určená pre klienta na

plnenie svojho dlhu, ktorým by mohol docieliť nepostúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt. Pritom je
irelevantné, ak neboli splnené uvedené podmienky, s akou sumou bol žalovaný v omeškaní, ak nebolo
preukázané doručenie výzvy a zákonná lehota pred postúpením.

35. Písomná výzva upravená v citovanom zákonnom ustanovení (§ 92 ods. 8 veta prvá zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách) je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho

právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou aj bez
súhlasu jej klienta, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 90 dní. V prípade, ak tento faktický úkon nebol
preukázateľne vykonaný a doručený žalovanému, nemôže byť platná ani zmluva o postúpení, z ktorej
žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu. Vo všeobecných obchodných podmienkach Slovenskej
sporiteľnea.s.vbode19.16sasíceokreminéhouvádza,že„bankajeoprávnenákedykoľvekpostúpiťna

tretiu osobu akékoľvek pohľadávky voči klientovi“ avšak zároveň sa tam uvádza, že „klient je oprávnený
postúpiť svoje pohľadávky voči banke len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky“, čo spôsobuje
nerovnováhu v zmluvných vzťahoch v neprospech spotrebiteľa, preto naň súd neprihliadal ako na platné
dojednanie umožňujúce obísť splnenie predpokladov pre postúpenie pohľadávky uvedených v § 92 ods.
8 zákona o bankách.

36. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

37. Slovenská sporiteľňa, a.s. bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto

sporu voči žalovanému na žalobcu len po tom, ak by bol žalovaný napriek jej písomnej výzve nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke, a to aj bez súhlasu klienta. V prípade, že takéto predpoklady splnené neboli, bolo potrebné na
takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku ktorej postúpenie by bolo v priamom
rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej

sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť
bol povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky žalovaného prihliadnuť (porovnaj rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 26Co/445/2015 z 19.4.2016).

38. Súd podporne poukazuje i na výklad ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách

Krajským súdom v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 7Co/715/2015 z 24.2.2016, ktorý uvádza, že uvedené
zákonné ustanovenie v prvej vete hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu
dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník
neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta
druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že
klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku
postúpiťvprípade,aksúčetvšetkýchomeškanísosplnením,čolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzku
voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Inými slovami povedané, banka musí
najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie

ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu
osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým
je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný
peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môžebanka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Uvedené vyplýva aj z formulácie „napriek písomnej
výzve...“, čo znamená, že najskôr musí byť vyhotovená a odoslaná písomná výzva a potom môže nastať
situácia, že klient bude dlhšie ako 90 dní v omeškaní alebo nebude, teda táto okolnosť je až následná

a od nej sa odvíja možnosť postúpiť pohľadávku na nebankový subjekt.

39. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu,
z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie predmetnej
pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť, teda svoju aktívnu vecnú

legitimáciu v konaní, súd žalobu v jej nezastavenej časti ako nedôvodnú zamietol.

40. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).
Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257
ods. 1 CSP).

41. Podľa § 256 ods. 1 a 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

42. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256 C.s.p. a s prihliadnutím
na § 257 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,

avšak z dôvodov hodných osobitného zreteľa ich výnimočne nemusí priznať. Súd dospel k záveru, že
žalovaný síce bol v nezastavenej časti konaní úspešný, no žiadne reálne trovy konania, ktorých náhradu
by mohol požadovať mu nevznikli. Zároveň zastal názor, že žalovaný trovy zastavenej časti konania
nezavinil. Preto súd rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva

voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.