Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 7, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28Cpr/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113231104
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8113231104.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobkyne P. D., nar. XX.X.XXXX,

bytom R., Č. G. Č.. XXXX/XX, t.č. T. Š., H. X/XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou VAĽO
& PARTNERS s.r.o., IČO: 36 868 434, so sídlom v Prešove, Konštantínova 3, proti žalovanému ROKO,
s.r.o.,IČO:36458481,sosídlomvPrešove,Strojnícka18,právnezastúpenýJUDr.MartinomStaroňom,
advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 89, v konaní o zaplatenie 876,61 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 671,74 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od
1.9.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasasvojimnávrhomzodňa24.10.2013domáhala,abysúdzaviazalžalovanéhokzaplateniu
istiny vo výške 876,61 Eur s príslušenstvom.

2. Okresný súd svojim rozsudkom zo dňa 13.4.2014 rozhodol rozsudkom tak, že:
„konanie v časti istiny o 204,87 Eur z a s t a v u j e ,
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke úroky z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 204,87 Eur za
obdobie od 1.8.2013 do 18.1.2016,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,
o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.“

3. Žalobkyňa podala voči tretiemu výroku odvolanie.

4. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 28.9.2017 rozhodol tak, že zrušil rozsudok v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí krajský súd vyslovil právny názor:
„Súd prvej inštnacie opomenul rozhodujúci fakt, a to, že predmetom konania sú nároky žalobkyne z
okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 69 ods. 4 Zákonníka práce), ktorý žalobkyňa učinila listom
zo dňa 08.07.2013, a ktorý si žalovaný prevzal dňa 09.07.2013 (č.l. 10, 103).

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva (nikto opak v konaní netvrdil), že žalovaný neplatnosť
tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru na súde podľa § 77 Zákonníka práce nenapadol.

Odvolací súd konštatuje, že o neplatnosti skončenia pracovného pomeru môže rozhodnúť výlučne súd.
Lehota je prekluzívna a má hmotnoprávny charakter. Začína plynúť odo dňa, kedy sa mal pracovný
pomer skončiť a najneskôr v jej posledný deň musí byť žaloba doručená súdu. Potom platí, že ak
žaloba na súd nebola podaná vôbec, alebo včas, pracovný pomer sa skončí aj napriek tomu, že jehopodkladom bol neplatný právny úkon. Po márnom uplynutí stanovenej lehoty v zmysle § 77 Zákonníka
práce, sa súd už nemôže otázkou platnosti skončenia pracovného pomeru, ani ako otázkou predbežnou
zaoberať. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že súd prvej inštancie pochybil, ak v tomto konaní,

ako predbežnú otázku riešil otázku platnosti právneho úkonu, na základe ktorého došlo ku okamžitému
skončeniu pracovného pomeru zo strany žalobkyne a následne z toho vyvodil nedôvodnosť žaloby.
Odvolacie námietky žalobkyne preto odvolací súd považuje za opodstatnené.
Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vec opäť náležite v zmysle názoru
odvolacieho súdu posúdiť, vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami žalobkyne a následne

vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2
CSP aj náležite odôvodniť.“

5. Súd nariadil a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa oprela svoj návrh o to, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.2.2012 pracovala u

žalovaného ako predavačka. V návrhu uviedla, že listom zo dňa 15.5.2013 požiadala žalovaného o
preradenie na inú vhodnú prácu, pretože na základe lekárskeho posudku nemohla vykonávať prácu
dohodnutú v pracovnej zmluve. Predložila žalovanému aj lekárske správy potvrdzujúce zhoršenie jej
zdravotného stavu. Na toto však odporca žiadnym spôsobom nereagoval. Následne si žalobkyňa
15.7.2013 prevzala list označený ako výpoveď zamestnávateľa daná zamestnancovi podľa § 63 ods. 1

písm. e) Zákonníka práce. Žalobkyňa však uvádza, že výpoveď je neplatná a to, že jej nebola doručená
do vlastných rúk. Výpoveď nemôže dať žalovaný s platnosťou k 14.6.2013, pričom daný list je označený
dátumom 8.7.2013 a ak dal takúto výpoveď, mal povinnosť skončiť vo výpovednej lehote. Žalobkyňa má
za to, že žalovaný je povinný zaplatiť jej náhradu mzdy jej priemerného mesačného zárobku za dobu
dvoch mesiacov vo výške 671,74 Eur, keďže priemerný zárobok žalobkyne dosahoval sumu 335,87 Eur.

Predmetom žaloby je aj nezaplatená mzda za mesiac jún - do 14.6.2013 vo výške 204,87 Eur.

7. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu strany nenavrhli doplniť žiadne dokazovanie vo veci. Právny
zástupca žalobkyne konštatoval, že súd má vychádzať z právneho názoru a teda, že žalobkyňa podala
okamžité skončenie pracovného pomeru a teda jej pracovný pomer skončil 8.7.2013. Z tohto dôvodu

má žalobkyňa nárok na dvojmesačné odstupné, preto na návrhu trvali.

8. Právny zástupca žalovaného s poukazom na závery krajského súdu nechával rozhodnutie na súd.

9. Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, pracovný

pomer možno skončiť
a)dohodou,
b)výpoveďou,
c)okamžitým skončením,
d)skončením v skúšobnej dobe.

10. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, výpoveďou
môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená,
inak je neplatná.

11. Podľa § 61 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru,
zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

12. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, ak je daná
výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

13. Podľa § 62 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, výpovedná
doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 62 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, výpovedná
doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm.
b) alebo zdôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo
spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej
a)dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval

najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej päť rokov.

15. Podľa § 62 ods. 7 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, výpovedná

doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí
sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 62 ods. 8 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru, ak
zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na
peňažnúnáhradunajviacvsume,ktorájesúčinompriemernéhomesačnéhozárobkutohtozamestnanca

a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o
peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

17. Podľa § 63 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru,
zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak

a)sa zamestnávateľ alebo jeho časť
1.zrušuje alebo
2.premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
b)sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s

cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
c)zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie
touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím
príslušného orgánu verejného zdravotníctva,

d)zamestnanec
1.nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,
2.prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 ,
3.nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené

zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo
4.neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne
vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,
e)sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný
pomer,alebopremenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny;premenejzávažnéporušeniepracovnej

disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

18. Podľa § 68 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru,
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a)bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b)porušil závažne pracovnú disciplínu.

19. Podľa § 68 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru,
zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov

odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 .

20.Podľa§69ods.1zák.č.311/2001Z.z.platnéhovčaseukončeniapracovnéhopomeru,zamestnanec

môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a
zamestnávateľhonepreradildo15dníododňapredloženiatohtoposudkunainúprenehovhodnúprácu,b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú
pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti,

c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

21.Podľa§69ods.3zák.č.311/2001Z.z.platnéhovčaseukončeniapracovnéhopomeru,zamestnanec
môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na
okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

22. Podľa § 69 ods. 4 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase ukončenia pracovného pomeru,
zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho
priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

23. Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase skončenia pracovného pomeru,

zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v §
63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa
lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného
pomeru odstupné najmenej v sume

a)jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a
menej ako päť rokov,
b)dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
päť rokov a menej ako desať rokov,
c)trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej

desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
d)štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
dvadsať rokov.

24. Podľa § 76 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase skončenia pracovného pomeru,

zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63
ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa
lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume
a)jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,

b)dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
dva roky a menej ako päť rokov,
c)trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
päť rokov a menej ako desať rokov,
d)štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej

desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
e)päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
dvadsať rokov.

25. Keďže krajský súd ustálil ukončenie pracovného pomeru inak súd prvého stupňa v predchádzajúcom

rozhodnutí, súd viazaný jeho právnym názorom konštatuje, že predmetom konania sú nároky žalobkyne
z okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce, ktorú žalobkyňa
učinila listom zo dňa 8.7.2013, ktoré si žalovaný prevzal 9.7.2013. S poukazom na tento právny záver
žalobkyni v súlade s citovaným § 76 ods. 2 Zákonníka práce platného v čase skončenia zákonného
pracovného pomeru prináleží dvojmesačné odstupné. Žalobkyňa vypočítala toto dvojmesačné odstupné

v zmysle zákona, žalovaný výšku tohto dvojmesačného odstupného nenamietal. Súd teda rozhodol tak,
že zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 671,74 Eur.

26. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.27. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

28. Súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania z priznanej časti istiny v zákonom stanovenej výške,
ktorú si žalobkyňa uplatnila v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov
konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.