Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 23, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214715
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117214715.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: O. Š., G.. XX.X.XXXX, E.

K. L.. G. X, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov.
Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
2, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 500 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 200 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.6.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/419/2015 bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný.
Žalobou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.1.2017. V odôvodnení rozhodnutia

súd uviedol: „Podľa § 153b ods. 3 O.s.p. skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom
tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný. Podľa § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení
rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a
ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol. V danom prípade boli splnené všetky procesné podmienky
na vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania. Nebol totiž dôvod aplikovať
ustanovenie § 153b ods. 5 O.s.p.. Využijúc skrátenú formu písomného vypracovania rozsudku súd
poukazuje len na ustanovenia zákona, podľa ktorého rozhodol. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonník

(ďalej len „OZ“), v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. neprípustné je zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, iba že táto dohoda bola uzavretá vo forme
osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
Rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11C/419/2015 zo dňa 5.1.2016 bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/68/2016 zo dňa 15.12.2016. Ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciuza porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musel brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané
finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.
Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva

na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy (§ 3 zák. č. 250/2007 Z.z.), a preto finančné
zadosťučinenie požaduje vo výške 500 eur.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a zároveň vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti s tým,
že žiadal vec postúpiť Okresnému súdu Bratislava I príslušnému podľa sídla žalovaného. Uviedol,

že žalobca neuniesol v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno uplatneného nároku, t.j. v čom,
resp. na akom základe si ho uplatňuje. Žalobca si ako spotrebiteľ neuplatňoval v žiadnom súdnom
konaní porušenie svojich práv alebo povinností. Túto právnu skutočnosť, t.j. predchádzajúce úspešné
uplatňovanie práv a povinností, si mylne zamieňa s tým, že medzi účastníkmi konania prebehlo konanie,
v ktorom sa rozhodlo o povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Vyššie uvedenými
skutočnosťami deklaruje žalovaný to. že na strane žalobcu nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna

ťažko napraviteľná majetková, resp. nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by prípadne zakladala
premisu o možnosti nároku na finančné zadosťučinenie. Medzi stranami konania nebolo vydané žiadne
rozhodnutie, ktorým by bolo preukázané splnenie predpokladov podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z.. Formulácia obsiahnutá v zákone vyžaduje rozhodnutie s výrokom súdu, v ktorom sa uvedené
(porušenie práva) konštatuje. Uvedené vyplýva zo základného princípu civilného konania - pre súd a

každý orgán je záväzný len výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný napadol samotnú
vecnú dôvodnosť nároku na uplatňované finančné zadosťučinenie. Cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,
že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (viď IV. ÚS 210/04).

Na priznanie žalobcom uplatňovaného nároku (dokonca v danom rozsahu) neexistuje žiadny skutočný
a zákonný dôvod.

3. Žalovaný na pojednávaní uplatnenú sumu odvodil od toho, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo
výške 1.260 eur, pričom u zamestnávateľa žalobcu si uplatnil vykonávanie zrážok až vo výške 2.638.72

eur, t.j. o 1.378 eur viac a teda ak by žalobca neuplatnil svoj nárok na súde, došlo by k jeho poškodeniu
o uvedenú sumu.

4. Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 11C/419/2015, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/68/2016,

vyjadrením žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Okresný súd Prešov rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 5.1.2016, č.k. 11C/419/2015-25, žalovanému
určil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným k zmluve o úvere č. 8500108238.

6. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 15.12.2016, č.k. 21Co/68/2016, predmetný rozsudok
potvrdil. Okrem iného uviedol, že v prípade predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy išlo o formulárovú
predtlač, do ktorej sa dopísali len údaje zo zmluvy o úvere, takže žalobca nemohol vôbec ovplyvniť
obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok

unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi
je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom
procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd

ohľad. Uvedenie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy a
ktorý dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej
exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako zlý úmysel, ktorému
za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu.

7. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že sa v práci dozvedel o tom, že mu bude zrážané zo mzdy na splatenie
úveru od nebankovej spoločnosti. V čase keď mi začali strhávať z platu zarábal okolo 500 eur, pričom
z platu mu strhávali sumu okolo 85 eur. Tieto peniaze chýbali v rodinnom rozpočte. V tom čase jeho2 deti študovali na stredných školách a manželka nepracovala a mala príjem od úradu práce vo výške
cca 60 eur.

8. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov

verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

12. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa

dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

14. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného

zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaalebopodľaosobitnýchpredpisov,ktorými
sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,

o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý
tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

15. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca úspešne uplatnil porušenie jeho práva ustanoveného
osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/419/2015, v dôsledku
čoho bola žalovanému uložená povinnosť zdržať použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej spolu
so zmluvou o úvere. Uvedená dohoda ako neprijateľná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Žalovaný nepostupoval s odbornou

starostlivosťou, keď predostrel žalobcovi takúto formulárovú zmluvu a následne sa domáhal jej
realizácie. S ohľadom na uvedené je podľa názoru súdu naplnený vyššie uvedený základný predpoklad
uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie, a to, že boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa
vyplývajúce z osobitných právnych noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov.

16. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal
z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa
od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako kompenzáciu,
ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorýprivodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých
sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané
obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež

prihliadať na okolnosti prípadu. Súd považuje sumu vo výške 200 eur za primeranú, keďže žalovaný
si vo vzťahu k žalobcovi už aj uplatnil zrážky zo mzdy na základe neplatnej dohody a vyvolal u
neho stav právnej neistoty, ktorý musel riešiť podanou žalobou. Navyše suma mesačnej zrážky bola
nezanedbateľná, a ktorej nedostatok rodina žalobcu pociťovala. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška
nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových
okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatneného

nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.