Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113224919
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113224919.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: V. X. - CORYN, miesto podnikania: Jesenná 8502/8,
Prešov, IČO: 32 925 042, zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Jesenná 8, Prešov,
proti žalovanému: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova
4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 837,27 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice I, č.k. 31Cb/105/2013-122 zo dňa 1.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 622,46 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 405,46 eur a z iných trov
konania vo výške 217,- eur, na účet právneho zástupcu žalobcu do 15 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia.

Žalovanýjepovinnýnahradiťžalobcovitrovyodvolaciehokonania9,21eurdotrochdníodprávoplatnosti

uznesenia na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu837,27
eur spolu s 9,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 837,27 eur od 4.9.2013 do zaplatenia, to všetko
do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške
455,46 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu,

do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo
výške 405,46 eur, a z iných trov konania vo výške 50,- eur .

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 837,27 eur s
úrokom z omeškania titulom náhrady škody, ktorá pozostávala z nákladov za zapožičanie náhradného

motorového vozidla vo výške 449,90 eur a z nevyplateného poistného plnenia (doplatku) za opravu
poisteného vozidla vo výške 387,37 eur, keď konštatoval dôvodnosť uplatneného nároku v celom
rozsahu.

Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania oboznámením predložených listinných dôkazov vec právne
posúdil podľa ust. § 788 ods. 1 až 4, § 790 písm. a/, § 791 ods. 1, § 795 ods. 1, § 796 ods. 1,2, § 797 ods.

1 až 3, § 799 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6 písm. a/, b/, § 11 ods. 7, 8, §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, § 269 ods. 2, § 272 ods. 1, 2, § 630
ods. 1, 2, § 634 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, § 10c a § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. a uzavrel, že na základe vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané,
že žalobca so žalovaným podpísali návrh poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel č.

XXXXXXXXXX zo dňa 7.1.2009, predmetom ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla V. XXX
a s poukazom na uzavretú poistnú zmluvu vydal žalovaný žalobcovi dňa 30.8.2010 poistku č. X-XXX-XXX-XXX ako potvrdenie o uzatvorení poistnej zmluvy podľa návrhu č. XXXXXXXXXX, pričom súčasťou
tejto zmluvy boli aj zmluvné dojednania pre havarijné poistenie EUROKASKO .

Zo zápisu o obhliadke motorového vozidla zo dňa 4.2.2013 ako aj z oznámenia o vzniku škodovej
udalosti mal súd nepochybne za preukázané, že žalobca si splnil svoju povinnosť oznámiť žalovanému
vznik poistnej udalosti ako aj umožnil žalovanému obhliadku poškodeného motorového vozidla, a to s
poukazom na článok VI. bod 10 zmluvného dojednania EUROKASKO (ďalej len ZD EUROKASKO).

Z podania žalovaného zo dňa 20.2.2013 doručeného žalobcovi 25.2.2013 žalovaný oznámil žalobcovi,
že poistnú udalosť uzavrel a vyhlásil škodu na tomto vozidle ako totálnu škodu - neekonomickú opravu,
avšak z uvedenej listiny súd nemal dostatočne za preukázané, že žalovaný riadne a hodnoverne
odôvodnil vyššie uvedený záver.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, Oddiel: Sro, Vložka č. 16756/P súd zistil, že

spoločnosť Coryn s.r.o., Prešov má ako predmet činnosti zapísanú aj túto činnosť - údržba a opravy
cestných motorových vozidiel.

Keďže žalovaný nevyužil svoje právo vyplývajúce mu z čl. IX. bodu 4 ZD EUROKASKO, žalobca
bol oprávnený si zvoliť opravovňu, pričom žiadne ustanovenia zmluvy mu nezakazovalo zvoliť si ako

opravovňu spoločnosť Coryn s.r.o., napriek tomu, že žalobca je zároveň spoločníkom a konateľom
spoločnosti Coryn s.r.o..

Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.2.2013 mal súd nesporne za preukázané, že žalovaný dňa
22.2.2013 ukončil šetrenie poistnej udalosti a zároveň poukázal žalobcovi poistné plnenie vo výške

1.303,40 eur, pričom ho doručil žalobcovi 1.3.2013. Súčasťou tohto podania bola aj príloha, z ktorej
vyplývalo, že žalovaný vypočítal výšku plnenia - všeobecná hodnota vozidla 2.720,- eur, hodnota
zvyškov vozidla - 1.200,- eur, spolu priznané 1.520,- eur, spoluúčasť -165,97 eur, poistné plnenie
1.354,03 eur, dlžné poistné - 50,63 eur, poistné plnenie/doplatok celkom 1.303,40 eur.

Z Kalkulácie opravy č. XXXXXXXXXX z 6.2.2013 vystavenej žalovaným okrem iného vyplývala
špecifikácia spôsobu opravy a nákladov na opravu, v položke náhradné diely okrem iného bolo uvedené
- Náklady na opravu žalovaný vyčíslil takto: náhradné diely 1.008,27 eur, mzda za prácu 655,90 eur,
vedľajšie náklady 11,70 eur, lakovanie 790,43 eur, náklady na opravu spolu bez DPH 2.466,30 eur, s
DPH 2.959,56 eur.

Z uvedených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti s
poukazom na čl. IX bodu 5 ZD EUROKASKO.

Rovnako súd mal za nesporne preukázané, že žalobca poistné plnenie reklamoval listom zo dňa

19.3.2013, v ktorom okrem iného uviedol, že nesúhlasí s tým, že náklady na opravu sú podľa žalovaného
2.959,56 eur s DPH, poukázal na to, že spoločnosť Coryn, s.r.o., Prešov vyčíslila náklady na opravu
na sumu 2.366,48 eur na základe inej kalkulácie opravy z 13.3.2013, a preto nesúhlasil s likvidáciou
poistnej udalosti ako totálnej škody, nakoľko náklady na opravu vozidla - podľa kalkulácie spoločnosti
Coryn nepresiahnu výšku 90% vypočítanej všeobecnej hodnoty vozidla. Okrem toho žalobca žiadal

žalovaného o preplatenie nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie presne
špecifikované vo výške 624,90 eur bez DPH.

Z Kalkulácie opravy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.3.2013 vystavenej spoločnosťou Coryn s.r.o. okrem
iného vyplývala špecifikácia spôsobu opravy a nákladov na opravu. Náklady na opravu žalovaný vyčíslil

takto: náhradné diely 1.044,59 eur bez DPH, mzda za prácu 426,70 eur, vedľajšie náklady 10,50 eur,
lakovanie 490,28 eur, náklady na opravu spolu bez DPH 1.972,07 eur, s DPH 2.366,48 eur.

Z podania žalobcu žalovanému zo dňa 14.6.2013 súd zistil, že žalobca opätovne reklamoval u
žalovaného poistné plnenie z dôvodov uvedených aj v predchádzajúcich podaniach.

Zfaktúryč.2013008vystavenejspol.Coryns.r.o.,Prešov žalobcovidňa7.6.2013okreminéhovyplývala
fakturácia prác týkajúcich sa opravy motorového vozidla žalobcu v celkovej výške 1.907,37 eur bez
DPH, 2.288,84 eur s DPH, pričom prílohou bol aj zákazkový list č. R..Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd nepochybne za preukázané, že žalobca
niekoľkokrát reklamoval žalovaným uvedený spôsob a výšku poistného plnenia, avšak žalovaný v

odpovediach na uvedené reklamácie, na svojom stanovisku trval.

Prvostupňový súd poukázal aj na vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom kalkuláciu opravy č.
XXXXXXXXXX z 13.3.2013 vystavenú spoločnosťou Coryn žalovaný spochybňoval, keď uviedol, že
kalkulácia vykonaná spoločnosťou Coryn, s.r.o. vychádza z odlišných kritérií pre výpočet nákladov na

opravu, a preto žalobca účelovo docielil nižšiu výšku nákladov na opravu vozidla a tým aj rentabilitu
opravy vozidla.

Súd uvedené tvrdenie žalovaného považoval za nepodložené a mal nesporne za preukázané, že táto
kalkulácia je v danom prípade relevantná, a to s poukazom na znalecký posudok Ing. Viliama Ňakata č.
7/2014, predmetom ktorého bolo osobné motorové vozidlo V. XXX, ev.č. V. XXX- U., z ktorého vyplýva

záver znalca, že vozidlo bolo opravované v zadnej časti, bolo preukázané, že použitou technológiou
opravy bolo možné poškodený pravý zadný nárazník opraviť, že nie je nutné demontovať diel karosérie
(pravý zadný blatník) vysekávaním a vyrezávaním zo skeletu karosérie. Rovnako bolo preukázané, že
navrhnutá technológia opravy blatníka jeho výmenou je z hľadiska vynaložených nákladov ekonomicky
neúčelná. Pri dynamickej kontrole posudzovaného vozidla bolo zistené, že vozidlo je stabilné, kontrolou

geometrie náprav vozidla bolo zistené, že všetky merané údaje sú nastavené v povolenej tolerancii.
Zdôraznil, že v súčasnosti používané technológie opravy povrchových dielov skrine karosérie umožňujú
vykonať „vyrovnanie“ deformovaného dielu aj pri oveľa väčšom rozsahu poškodenia.

Z podania žalobcu zo dňa 14.6.2013, z faktúry č. XXXXXXX vystavenej spol. Coryn s.r.o., Prešov

žalobcovi z 7.6.2013 a najmä z jej prílohy, ktorou bol aj zákazkový list č. R. mal súd nepochybne za to, že
poistený - žalobca predložil poisťovni - žalovanému hodnoverné doklady za opravu motorového vozidla,
pričom výška zmluvných cien dohodnutých medzi opravovňou a žalobcom neprekročila podmienky
dohodnuté v zmluvných podmienkach, čo je plne v súlade s čl. IX bodu 3 ZD EUROKASKO.

Zpodaniažalovanéhoz26.7.2013,zktoréhovyplýva,žežalovanýzotrval nasvojichzáverochtýkajúcich
sa pôvodného plnenia skutočnej škody, ktorá žalobcovi vznikla zapožičaním náhradného vozidla ako aj
z podania žalovaného z 8.8.2013, v ktorom uviedol, že na spôsobe výpočtu poistného plnenia formou
totálnej škody trvá, však súd nemal dostatočne za preukázané, žeby žalovaný riadne odôvodnil obsah
kalkulácie opravy č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.2.2013, a to práve s poukazom na kalkuláciu opravy č.

XXXXXXXXXX z 13.3.2013 a faktúru č. XXXXXXX vystavenú žalobcovi 7.6.2013 spoločnosťou Coryn
s.r.o. Prešov a zákazkový list č. R..

Prvostupňový súd mal za to, že rovnako zo znaleckého posudku Ing. Ňakata nesporne vyplýva, že
oprava poškodeného motorového vozidla bola riadne vykonaná, aj znížením nákladov na opravu podľa

kalkulácie spol. Coryn, s.r.o. došlo k vykonaniu opravy v súlade s čl. IX bodu I ZD EUROKASKO.

Na základe vyššie uvedeného mal súd nepochybne za preukázanú dôvodnosť nároku žalobcu na
doplatok za opravu motorového vozidla vo výške 387,37 eur, a to aj s poukazom na čl. IX bodu I ZD
EUROKASKO.

Zo Zápisu o obhliadke motorového vozidla z 4.2.2013 súd nemal nesporne za preukázané tvrdenie
žalovaného, že táto listina je oznámením žalovaného o totálnej škode a až z Oznámenia o poistnom
plnení z 26.2.2013 a jeho príloh mal súd nesporne za preukázané, že žalovaný dňa 22.2.2013 ukončil

šetrenie poistnej udalosti s poukazom na čl. IX bodu 5 ZD EUROKASKO, a toto oznámenie bolo
žalobcovi doručené 1.3.2013.

Prvostupňový súd vychádzajúc z listinných dôkazov, a to zo Zmluvy o prenájme motorového vozidla
uzavretej žalobcom ako nájomcom a spoločnosťou Coryn s.r.o., Prešov ako prenajímateľom dňa

1.2.2013 a 7.2.2013, prílohou ktorej bol aj protokol o prevzatí uvedeného vozidla nájomcom mal za
preukázané, že nájomca bol povinný prenajímateľovi platiť nájomné vo výške 20,83 eur bez DPH na
deň, s dobou nájmu od 1.2.2013 do 5.2.2013 a od 7.2.2013 do 3.3.2013, z faktúry č. E. XXXXXXXX
vystavenej spoločnosťou Coryn s.r.o., Prešov žalobcovi dňa 28.2.2013 vyplývala fakturácia prenajatéhomotorového vozidla za obdobie 1.2. až 5.2. 2013 a 7.2. až 28.2.2013 vo výške 674,89 eur s lehotou
splatnosti 7.3.2013 a z faktúry č. E. XXXXXXXX vystavenej žalobcovi dňa 28.2.2013 vyplývala fakturácia
nájomného za prenájom vozidla za obdobie 1.3. až 3.3.2013 vo výške 74,99 eur s lehotou splatnosti

11.3.2013.

Z podania žalovaného žalobcovi zo dňa 10.5.2013 vyplývalo okrem iného, že žalovaný žalobcovi
oznámil, že ukončil šetrenia poistnej udalosti a v prílohe predložil výpočet výšky poistného plnenia za
prenájom zapožičaného motorového vozidla a bola mu priznaná doba za požičanie náhradného vozidla

v dĺžke 7 dní, počet najazdených km za 7 dní 202,3 km, cena za prenájom náhradného vozidla za jeden
deň podľa žalobcom predložených faktúr činila 25,- eur s DPH.

Z podania žalobcu žalovanému z 17.5.2013 a z 21.6.2013 vyplývalo, že žalobca reklamoval u
žalovaného poistné plnenie za zapožičanie náhradného motorového vozidla, ako aj, že žalobca
reklamoval u žalovaného priznanú dobu, nakoľko v rozhodnutí žalovaného uzavrieť likvidáciu poistnej

udalosti ako totálnu škodu od žalovaného sa dozvedel až 25.2.2013, kedy mu bol doručený list žalobcu
z 20.2.2013.

Z Knihy jázd žalobcu, mal za preukázané, že žalobca používal motorové vozidlo Peugeot 106, ev.č.
PO-046 CI pre svoje podnikateľské účely v období od 1.2. do 5. 2. 2013, 7.2 do 25. 2. 2013, 26.2.2013

do 28. 2. 2013 a 1.3. do 3.3.2013, že spoločnosť Coryn s.r.o. je vlastníkom motorového vozidla s
dňom zápisu 30.7.2007, že z výpisu z účtu žalobcu vyplýva úhrada súm 150,- eur, 524,89 eur a 74,99
eur na účet spoločnosti Coryn s.r.o. a teda, že žalobca v konaní preukázal dostatočne svoj nárok na
náhradu škody voči žalovanému, pozostávajúcej z nákladov na zapožičanie vozidla, ktoré predstavujú
zmenšenie majetku poškodeného, teda skutočnú škodu tým, že spoločnosti Coryn s.r.o. uhradil nájomné

za prenájom motorového vozidla vo výške 624,90 eur.

S poukazom na to priznal žalovanému sumu 449,90 eur, ktorá bola vypočítaná správne žalobcom tak, že
z pôvodne fakturovanej sumy 624,90 eur za požičanie náhradného motorového vozidla od spoločnosti
Coryn s.r.o., odrátal sumu 175,- eur, ktorú uhradila poisťovňa žalobcovi.

Zdôraznil prvostupňový súd, že spoločnosť Coryn s.r.o. bola oprávnená prenajať motorové vozidlo
žalobcovi, žalobca využíval toto vozidlo na svoje podnikateľské účely po dobu nevyhnutnú na opravu
jeho motorového vozidla. Súd mal za to, že náklady na prenajatie náhradného vozidla poškodeným
predstavujú určité peňažné výdavky, ktoré možno bez pochybností pokladať pod pojmom skutočná

škoda. Ide o zníženie stavu finančných prostriedkov poškodeného, ktoré by nevynaložil, ak by nedošlo k
poistnej udalosti. Súd mal za to, že právny základ žaloby na náhradu škody za účelom úhrady nákladov
za zapožičanie náhradného vozidla je preukázaný žalobcom dostatočne podľa ust. § 4 ods. 2 zákona
o PZP .

Zároveň súd poukázal na tú skutočnosť, že sám žalovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa
10.5.2013 uznal nárok žalobcu na náhradu nákladov za požičanie náhradného vozidla v jednotkovej
cene na deň 25,- eur. Z oznámenia o poistnom plnení žalovaného žalobcovi zo dňa 10.5.2013 vôbec
nevyplýva, že by žalovaný - s poukazom na ust. § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP podal aj písomné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytol

poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v
ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Mal teda súd
nepochybne za preukázanú dôvodnosť nároku žalobcu na doplatok vo výške 449,90 eur titulom náhrady
škody s poukazom na ust. 15 ods. 1 zákona o PZP.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou žalovanej sumy, pričom záväzkový
vzťah vznikol medzi účastníkmi konania pred 1.2.2013, rovnako aj omeškanie, súd priznal žalobcovi
výšku úrokov z omeškania podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31. 1.2013 a
uložil žalovanému aj povinnosť na zaplatenie sumy 837,27 eur s 9,50% ročným úrokom z omeškania od
4.9.2013 do zaplatenia tak, ako si ich uplatnil žalobca (dňom doručenia žaloby na súd), nakoľko uvedené

nie je v rozpore s ust. § 517 ods. 2 OZ a ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP, v spojení s ust. § 797 ods. 3 OZ .O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalobca mal vo veci plný úspech,
priznalmusúdnáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonaniavcelkovejvýške455,46eur,ktorépozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 50,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 405,46 eur.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo 4 úkonov právnej služby á 51,45 eur, podľa § 10 ods. 1
a § 13a ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. z hodnoty veci , a to za prípravu a prevzatie právneho
zastúpenia, návrh na začatie konania, účasť na pojednávaní dňa 25.9.2014 a na pojednávaní dňa
1.12.2014, plus 2x režijný paušál za rok 2013 vo výške á 7,81 eur, plus 2 x režijný paušál za rok 2014

vo výške á 8,04 eur, plus + 20% DPH za uvedené úkony právnej služby podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky,
spolu 285,- eur.

Prvostupňový súd priznal aj náhradu za stratu času v súlade s ust. § 17 citovanej vyhlášky za zastúpenie
na pojednávaní dňa 25.9.2014 a 1.12.2014 (Prešov - Košice a späť - začaté tri polhodiny x 13,401 eur =

40,20 eur x 2 = 80,40 eur), náhradu cestovných nákladov za zastúpenie na pojednávaní dňa 25.9.2014
za cestu Prešov - Košice a späť, vzdialenosť 2 x 36 km = 72 km, na pojednávaní dňa 1.12.2014 za
cestu Prešov - Košice a späť, vzdialenosť 2 x 36 km = 72 km, spolu 144 km pri náhrade za použitie
vozidla 0,183 eur/km x 144 km = 26,35 eur, pri priemernej spotrebe 6,51/100 km, cene za spotrebované
pohonné látky 1,470 eur/liter dňa 25.9.2014, t.j. 6,51/100 km x 72 x 1,470 eur/liter = 6,88 eur, 1,460 eur/

l dňa 1.12.2014, t.j. 6,51/100 km x 72 x 1,460 eur/l = 6,83 eur, celkovo 40,01 eur.

Prvostupňovýsúdnepriznalžalobcovinímuplatnenúnáhradutrovkonaniazajedenúkonprávnejslužby,
vyjadrenie - predloženie listinných dôkazov zo dňa 25.11.2014, nakoľko tento podľa názoru súdu nie
je účelný, keďže je na účastníkoch konania predložiť všetky dôkazy preukazujúce ich tvrdenia, pokiaľ

možnopredprvýmpojednávaním.Uviedol,žepovinnosťžalobcuvyjadriťsakpredmetusporunevyplýva
ani zo zápisnice z pojednávania zo dňa 25.9.2014. Rovnako súd nepriznal žalobcom ani ním uplatnenú
sumu 167,- eur titulom zaplatenia za znalecký posudok Ing. Ňakatu, nakoľko tento znalecký posudok
bol ako listinný dôkaz predložený žalobcom na preukázanie ním tvrdených skutočností uvedených v
žalobe a bol braný súdom ako jeden z listinných dôkazov.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa, čo do výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že zaviaže žalovaného
nahradiť žalobcovi trovy konania, spolu vo výške 693,85 eur, alternatívne navrhoval, aby odvolací súd

napadnutý výrok rozsudku zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu zo súdneho poplatku za
odvolanie a z trov právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby - podanie odvolania vo výške
71,81 eur (51,45 eur - tarifná odmena z hodnoty veci 837,27 eur + režijný paušál vo výške 8,39 eur +
20% DPH vo výške 11,97 eur. Zastával názor, že rozhodnutie prvostupňového súdu vo vzťahu k náhrade

trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní poukázal na predmet konania uplatnený žalobou zo dňa 4.9.2013 (čoho sa domáhal a
akým titulom), na písomne stanovisko žalovaného z 24.9.2014, v ktorom žalovaný namietal, že žalobca
nevymenil na poškodenom motorovom vozidle pravý zadný blatník, iba ho opravil a že tým docielil nižšiu

výšku nákladov na opravu vozidla a teda aj rentabilitu opravy vozidla, že v tejto súvislosti objednal
žalobca vypracovanie znaleckého posudku za účelom posúdenia, či pri oprave predmetného vozidla
bolo potrebné vymeniť pravý zadný blatník alebo postačovala jeho oprava a že vypracovaný znalecký
posudok znalcom Ing. Viliamom Ňakatom (č. 7/2014 z 31.10.2014) následne podaním z 25.11.2014
zaslal súdu s vyjadrením aj k námietkam žalovaného a pripojil aj listiny, ktoré preukazovali nedôvodnosť

námietok týkajúcich sa prenájmu náhradného motorového vozidla.

V časti rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania nesúhlasil žalobca so záverom súdu prvého
stupňa,pokiaľmuakoúspešnémuúčastníkovivzmysleust.§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku
nepriznal ním uplatnenú sumu 167,- eur titulom zaplatenia za znalecký posudok Ing. Ňakatu a pokiaľ

mu nepriznal odmenu za úkon právnej služby - vyjadrenie - predloženie listinných dôkazov zo dňa
25.11.2014.Citujúc čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ustanovenia § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p. a poukazujúc na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 212/09 z 10.11.2009, ako aj na odôvodnenie nálezu Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014 z 15.10.2014 vyvodil záver že úkon - vyjadrenie/predloženie listín z

25.11.2014, ktorým žalobca predložil znalecký posudok Ing. Viliama Ňakata bol nevyhnutne potrebný k
obhájeniu jeho porušených práv, pretože na otázky, ktoré zodpovedal znalec, nemohol zodpovedať sám
žalobca,anižalovaný,čikonajúcisúd.Bezpredloženiaznaleckéhoposudkupodanímzodňa25.11.2014
by žalobca presvedčivo nevyvrátil nepravdivé tvrdenie žalovaného v jeho podaní z 24.9.2014. Aj keď
ide o listinný dôkaz, je nevyvrátiteľná skutočnosť, že ide o podstatný a účelne vynaložený dôkaz v tomto

konaní.

Zdôraznil, že v predmetnom konaní podľa názoru žalobcu bolo potrebné prihliadnuť aj na spravodlivé
riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k
výkonu súdnictva a pokiaľ súd prvého stupňa vyhovel návrhu žalobcu a zároveň nepriznal celú náhradu
účelne vynaložených trov konania, tak v dôsledku tohto rozhodnutia došlo v podstate k popretiu úspechu

žalobcu ako aj k nespravodlivému zvýhodneniu žalovaného.

Za nie nezanedbateľné pre rozhodnutie o náhrade trov súdneho konania žalobca považoval aj samotnú
podstatu sporu, ktorá spočívala vo flagrantnom porušení poistných podmienok žalovaným, a teda pokiaľ
má konanie viesť aj k výchove na zachovávanie zákonov (§ 1 O.s.p.), tak je napadnutý výrok rozsudku

súdu prvého stupňa v napadnutej časti v rozpore s týmto účelom zákona.

Zastával názor, že pokiaľ súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za podanie z
25.11.2014, ktorým okrem iných listinných dôkazov predložil aj znalecký posudok, za ktorý súd prvého
stupňa taktiež nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že úkon právnej služby - podanie z

25.11.2014 „nie je účelný“ s tým, že vo vzťahu k znaleckému posudku uviedol, „že tento posudok bol
ako listinný dôkaz predložený žalobcom na preukázanie ním tvrdených skutočností uvedených v žalobe
a bol braný súdom ako jeden z listinných dôkazov“, súd prvého stupňa tak poprel zmysel a účel náhrady
trov konania, ktorým je náhrada nákladov, ktoré musel vynaložiť žalobca ako úspešný účastník konania
v dôsledku protiprávneho konania žalovaného.

Žalovaný sa k odvolaniu podanému žalobcom písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu

vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie
pojednávanie, odvolanie smeruje proti trovám konania a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne
dôvodné.

Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 837,27 eur, spolu s 9,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 837,27 eur od
4.9.2013 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom preskúmania
odvolacieho súdu.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Odvolanie žalobcu smeruje len proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, keď
žalobca tvrdí, že súd prvého stupňa nesprávne vo veci rozhodol, pokiaľ mu ako úspešnému účastníkovi
nepriznal ním uplatnenú sumu 167,- eur titulom zaplatenia za znalecký posudok Ing. Ňakatu a pokiaľ mu
nepriznal odmenu za úkon právnej služby - vyjadrenie/predloženie listín z 25.11.2014, ktorým podaním

okrem znaleckého posudku pripojil aj ďalšie listiny týkajúce sa prenájmu náhradného motorového
vozidla, vrátane jeho úhrady.

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nepochybne patrí aj zastúpenie každého účastníka
konania advokátom. Vzhľadom na to, že každý - fyzická i právnická osoba má právo na právnu pomoc
poskytovanú advokátom, zásadne má zastúpený aj právo na náhradu trov konania, ktoré s poskytnutímtejto právnej služby súvisia. Takáto náhrada by nemohla byť priznaná len v prípade, ak by niektoré
úkony právnej služby boli zbytočné alebo neúčelné.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu aj podľa čl. 46 ods. 1 až 4 Ústavy SR je aj to, že účastník
konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky
trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti a s uplatnením tohto základného práva.

Zmyslom a účelom nahradiť trovy konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému

účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo musí
nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva aj jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V občianskom súdnom konaní teda rozhodujú súdy o náhrade trov konania medzi účastníkmi podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na úspech daného účastníka v konaní. Uvedené zákonné ustanovenie
vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, to znamená, že účastník, ktorý má v konaní plný
úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešný účastník konania má zásadne nárok len na účelne vynaložené trovy konania, teda trovy, ktoré
potreboval na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v súdnom konaní.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa správne vo veci rozhodol, pokiaľ pri rozhodovaní o trovách

konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pretože toto je možné aplikovať v prípade, že jeden z
účastníkov mal v meritórnom rozhodnutí plný úspech.

V meritórnom rozhodnutí (vo veci samej) bolo žalobe žalobcu vyhovené, teda možno konštatovať,
že žalobca bol v konaní plne úspešný. Vychádzajúc z dôvodov napadnutého rozhodnutia je tiež

nesporné, že súd prvého stupňa pri svojich záveroch o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, a to
s prihliadnutím aj na námietky žalovaného, vychádzal zo znaleckého posudku predloženého žalobcom,
ktorý si dal žalobca vyhotoviť v priebehu konania (vzhľadom na námietky žalovaného). Tento znalecký
posudok aj ako listinný dôkaz použil súd na podporu svojich záverov, a teda možno konštatovať, že išlo
o podstatný a účelne vynaložený dôkaz v tomto konaní, nevyhnutne potrebný k obhájeniu porušených

práv žalobcu.

Za takejto situácie je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že ním uplatnené náklady súvisiace s vypracovaním
tohto znaleckého posudku boli potrebné na účelne uplatňovanie práva a v konečnom dôsledku viedli
k tomu, že na vyriešenie sporných otázok medzi účastníkmi konania (odborných otázok) nebolo

nevyhnutné v súdnom konaní nariaďovať znalecké dokazovanie na posúdenie odborných otázok.

Pokiaľ však žalobca uplatňoval odmenu za úkon právnej služby, za podanie z 25.11.2014, ktorým
predkladal vyššie uvedený znalecký posudok Ing. Viliama Ňakatu, ako aj ďalšie listinné dôkazy, na ktoré
sa odvolával už v podanej žalobe (tieto mal možnosť predložiť už s podanou žalobou) a v ktorom podaní,

vychádzajúc z jeho obsahu, je argumentácia žalobcu len ďalšou rekapituláciou jeho predchádzajúcich
skutkových a právnych postojov uvedených v žalobe, má odvolací súd za to, že ide o procesné podanie,
ktoré neobsahuje žiadne nové skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu a preto možno vyvodiť záver,
že išlo o neúčelné „vyjadrenie “ zo strany žalobcu (aj nadbytočné).

S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o továch konania tak, že neúspešnému
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 622,46 eur, ktoré pozostávajú
z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 405,46 eur a z tzv. iných trov vo výške 217,- eur, ktorépredstavujú žalobcom zaplatený súdny poplatok vo výške 50,- eur a trovy dôkazu (náklady žalobcu) vo
výške 167,- eur vynaložené s predloženým znaleckým posudkom.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142

ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci bol
žalobca v odvolacom konaní úspešný v rozsahu 40% (70% - 30%), keďže v odvolacom konaní priznaná
suma 167,- eur predstavuje 70% zo sumy 238,39 eur a vo zvyšku v rozsahu 30% bol neúspešný, a preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia,
a to za jeden úkon právnej služby - odvolanie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 3 a

§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, v zmysle ktorého advokátovi patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny, pričom v odvolacom konaní za tarifnú hodnotu je potrebné považovať tie trovy prvostupňového
konania, ktoré žalobcovi neboli priznané, t.j. vo výške 238,39 eur.

Z predmetu odvolacieho konania tarifná odmena predstavuje sumu 21,58 eur a polovica z toho podľa §
13a ods. 2 písm. b/ citovanej vyhlášky je 10,79 eur, čo spolu s režijným paušálom k uvedenému úkonu
vo výške 8,39 eur predstavuje sumu 19,18 eur. Výška odmeny za jeden úkon právnej služby, spolu s
priznaným DPH vo výške 20% (3,84 eur) predstavuje po zaokrúhlení sumu 23,02 eur.

Keďže v prejednávanej veci bol žalobca úspešný v rozsahu 40%, prináleží mu preto pomerná náhrada
trov konania, t.j. 9,21 eur, čo zodpovedá rozsahu jeho úspechu v odvolacom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prístupné.