Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 8, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2C/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814203510
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5814203510.8

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v sporovej veci žalobcu: Y. V.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom V. XX, proti žalovanej: Y. V., nar.XX.XX.XXXX, bytom V. XX, v konaní o
odstránenie závadného stavu, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doplnenou na výzvu tunajšieho súdu 4.6.2014 (č.l. 8 spisu) domáhal, aby
súdžalovanejuložilpovinnosť"založiťzvodyalapačesnehunahumneataktiežrodinnomdomečísloXX
a zvedenie vody po svojom pozemku, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku."
Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná dňa 25.4.2014 menila krytinu na humne rodinného domu č.

XX. Povedala, že založí zvody a lapače snehu, ktoré dodnes nezaložila. Nakoľko má malé deti, môže
dôjsť k ublíženiu na zdraví. Žalovaná robila úpravy na pozemku, betonáž základu na humne a nemá
stavebné povolenie. Zo zadu spoza humna po celej šírke pozemku rúrou zviedla vodu na jeho pozemok.
Voda poškodzuje základy jeho rodinného domu, taktiež humna.
K žalobe priložil fotografie nehnuteľností, vo vlastníctve sporových strán, ktoré na pojednávaní aj popísal
a taktiež listiny tvoriace korešpondenciu medzi žalovaným a rôznymi inštitúciami (viď bod 5.1/, 2/, 3/,

4/, 5/, 6/, 9/, 11/ tohto rozsudku).
2. Na pojednávaní konanom 8.2.2017 žalobca zotrval na podanej žalobe. V rámci svojho prednesu
žaloby uviedol, že keď už žalovaná pokryla strechu na rodinnom dome, tak zašiel za bývalou starostku,
aby jej dala príkaz na nainštalovanie zvodov a lapačov snehu. Osadenie zvodov a lapačov prisľúbil už
otec žalovanej pán R., avšak tak neurobil. Keď prekryli druhú časť - humno a maštaľ, opätovne neboli
osadené žiadne zvody a lapače, bola tam len osadená rímsa, ktorá viedla vodu na jeho pozemok. Po

tretí krát to bolo asi pred dvoma rokmi, žalovaná prekrývali časť strechy, krytinu dali dole, eterník vyviezli
pod kopanice, čo nahlásil na stavebný úrad. Na pozemku mal vysedené tri stromy, jeden zoschol,
jeden spílil a jeden musel opíliť. Má postavený dom so sedlovou strechou smerom k žalovanej, ktorý
je vyššie od jeho domu, ale jemu zelenie dom. Má tam ešte postavené humno a garáže. Nemá žiadny
znalecký posudok, ani odborné vyjadrenie, z ktorých by vplývalo, že škoda na jeho nehnuteľnostiach je
mu spôsobená tým, že žalovaná nemá osadené zvody dažďovej vody a lapače snehu. Vyzýval žalovanú

aby mu ukázala, kde je hranica ich pozemku, ale žalovaná na výzvu nereagovala. On chce len, aby
si žalovaná a jej rodina stiahli vodu. Nemal možnosť nahliadnuť na originál geometrického plánu a
preto nie je ochotný pustiť žalovanú, aby z jeho pozemku vykonala opravy - resp. odstránila závadný
stav. Dovolí, aby zvody urobili, ale nedovolí im kopať tam. On si svoju záhradu odvodnil. Ak súd uloží
povinnosť žalovanej nainštalovať zvody dažďovej vody, nemá problém ju pustiť na pozemok, aby si
splnila povinnosť, kopať jej tam však nedá.3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu 27.3.2015 (č.l. 67 spisu) uviedla,
že jej zo strany žalovaného nebolo umožnené, aby mohla urobiť rekonštrukciu jej rodinného domu č. XX
z dôvodu, že si neprial, aby vstúpila na jeho pozemok. Žalobca pred bývalou starostkou a stavebným

dohľadom vyhlásil, že rekonštrukciu má urobiť zo strechy alebo z vrtuľníka. Keďže tieto podmienky nie
sú splniteľné, do dnešného dňa rekonštrukciu nevykonala. Žalobca vo svojich sťažnostiach uvádza,
že mu zamoká rodinný dom číslo XX, ale ten je od jej rodinného domu č. XX vzdialený 10 metrov.
Žalobca totiž býva v dome vo dvore bez popisného čísla, ktorý akože neexistuje a práve tento dom mu
zamoká od dažďovej vody, ale z jeho humna. Ide o dlhoročné zlé susedské vzťahy, ktoré začali práve

týmto jeho humnom, ktoré žalobca dostaval okolo roku 2004. Žalobca postavil humno napriek tomu,
že jej už nebohý otec Y. R. s touto stavbou humna nesúhlasil a vysvetlil žalobcovi, že bude problém s
odtekaním vody. Jej rodinný dom č. XX s hospodárskymi budovami bol postavený v roku 1961, kedy
zákon neukladal povinnosť namontovať lapače a zvody dažďovej vody. Pri výmene krytiny na humne
a rodinnom dome dali krytinu, z ktorej nepadá sneh, pretože má drsný povrch. Spolužitie trvalo bez
problémov až do času, keď sused - žalobca postavil humno. Žalobca stále hľadá chyby na jej strane s

tým, že ju "udáva" a sťažuje sa na obecnom úrade, životnom prostredí, stavebnom dohľade a teraz aj
na súde. Stále hľadá problémy, aby mu niečo dokazovala, platila pokuty. Úpravu okolo domu č. XX chce
urobiť. V závere žiadala, aby súd písomne upovedomil žalobcu, že je zákon, ktorý musí rešpektovať a
v dohodnutom termíne pustiť ju aj spolu s robotníkmi za účelom opravy domu. Žalobca ignoruje zákon
a na pozemok ju vpustiť nechce, dáva podmienky a vyhľadáva nedostatky, pričom on sám na humne

nemá lapače a zvody dažďovej vody sú iba na okrasu, pretože sú nefunkčné a vrchom preteká cez ne.
Žalobca na rodinnom domu s č. XX, v ktorom nebýva tiež nemá lapače ani zvody dažďovej vody. Pevný
základ rodinného domu č. XX je 0,5 metra vzdialený od jeho hranice pozemku. Dažďová voda zo strechy
rodinného domu č. XX aj z jeho humna a domu, ktorý "neexistuje" tečie hranicou pozemku.
K vyjadreniu priložila listiny (viď bod 5.7/, 8/,11/ tohto rozsudku).

4. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že ich právni predchodcovia užívali sporné nehnuteľnosti viac
ako 40 rokov a mali dobré susedské vzťahy. Poukázala na to, že nehnuteľnosť, na ktorej má byť
žalobcovi spôsobená zatekaním škoda, nie je nehnuteľnosť č. XX, ale nehnuteľnosť postavená ďalej
bez súpisného čísla, ktorý žalobca postavil bez povolenia, čo jej otec neriešil. Keď žalobca za týmto

domom bez súpisného čísla staval humno, jej otec ho upozorňoval, aby humno nestaval tak blízko
ich nehnuteľnosti, pretože tam je chodník, ktorý umožňuje prechod a prístup do záhrady za humnom.
Jej otec ešte žalobcovi pomáhal pri stavbe - vyrábal mu železné spony (kramle), za čo mu žalobca
ani nepoďakoval, ani nezaplatil. Žalobca strechu orientoval tak, že voda steká pomedzi dreva do ich
humna, kde majú traktory a vlečky ktoré plávali, čo sa začalo diať až od r. 2001 po tom, čo žalobca

postavil humno. Žalobca namontoval svoju rínu zo svojho domu bez súpisného čísla tak, že im voda
tečie na drevá, pričom cez medzery im tečie do humna. Neskôr nehnuteľnosť oplechovali. Keďže so
žalobcom nebola možná dohoda len opravili starý múrik, ktorý bol na pôvodnom mieste. Ten múrik
potiahli izolačnou fóliu a na to je odhora od strechy daný plech. Konanie žalobcu je motivované pomstou,
pretože jej otec sa sťažoval, že jeho majetok - humno a majetok v ňom sa mu ničí a nemôžu chodiť tým

chodníkom. Žalobcovi vadí akákoľvek činnosť, ktorú podniknú, všetko mu vadí, vo všetkom čo urobia
hľadáproblém.Keďchcelamaľovaťplot,žalobcajejpovedal,nechsaneopováži,žeinaknaňupustípsa.
Toho psa aj pustil na jej syna a plot nedomaľovali. Čo sa týka jej snahy dobrovoľne splniť si povinnosť,
uloženie ktorej žalobca žiada, tak najskôr osobne oslovila žalobcu, aby jej dovolil urobiť, to, čo po nej
požaduje. Žalobca jej však povedal, že má ísť aj do Bruselu, ale jemu žiadny súd nerozkáže, aby jej

dovolil vstúpiť na jeho pozemok a urobiť to, čo požaduje. Situáciu sa snažila riešiť aj na obecnom úrade.
Taktiež bola aj na stavebnom úrade, kde jej stavebný úrad vydal rozhodnutie - opatrenie z 18.11.2011,
s tým, že v presne vymedzenom období na jar 2012, za počasia, ktoré by umožňovalo vykonanie týchto
prác by žalobcu upozornili na to, že vstúpia na jeho pozemok za účelom osadenia dažďových žľabov,
zvodov a lapačov snehu, tak ako to bolo povolené spomínaným rozhodnutím stavebného úradu. Toto

rozhodnutie žalobca neprebral. Chceli začať pracovať, na čo mali najatých pracovníkov, vrátane jej syna
s manželom, ale žalobca ich odmietol vpustiť na svojho pozemok so slovami: "v živote nikdy vás tu
nepustím". Žalobca sa jej neustále vyhráža, že uvidí, čo všetko bude platiť a že urobí čokoľvek preto, aby
sa mu ním investované peniaze do jeho nehnuteľností vrátili prostredníctvom ňou zaplatených pokút.
Žalobcovi evidentne vadia oni ako susedia aj ich nehnuteľnosti. Žalobca sa snaží stále spochybňovať

ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a sám to nemá v poriadku.

5. Z prednesov sporových strán a nimi predložených listín súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca a
žalovanásúvlastníkmibezprostrednesusediacichnehnuteľností(výpiszlistuvlastníctvač.XXčiastočnýzo 17.8.2007 pre katastrálne územie V. a výpis listu vlastníctva č. XXX zo 17.8.2007 pre katastrálne
územie V. - č.l. 25 a 26, listiny bod bodom 5.7/ a 5.8/ tohto rozsudku). Z písomností produkovaných
stranami sporu v tomto konaní vyplýva nasledovný chronologický priebeh konfliktu, ktorý prerástol až

do predmetného súdneho sporu:
- 1/ dňa 25.4.2001 adresoval žalobca Okresnému úradu v Tvrdošíne, odbor životného prostredia,
sťažnosť (č.l. 11), v ktorej uviedol, že sa sťažuje na svojho suseda Y. R. (právny predchodca žalovanej),
ktorý po viacnásobnom upozornení doposiaľ neurobil zvod dažďovej vody zo svojej strechy a voda robí
naďalej škodu na jeho dvore, na ktorý nedostatok bol už upozornený aj pracovníkmi úradu pri riešení

sporu určenia hranice pozemku;
- 2/ dňa 4.7.2001 vydal Okresný úrad v Tvrdošíne, odbor životného prostredia stanovisko na prešetrenie
podnetu (zo 4.5.2001) č. 2001/12715 (č.l. 14, detto č.l. 72), ktorým žalobca podal sťažnosť týkajúcu
sa susedného rodinného domu s.č. XX a hospodárskych budov pri rodinnom dome, ktorý je vo
vlastníctve Y. R. s manželkou (právni predchodcovia žalovanej), konkrétne neprevedených dažďových
žľabov a zvodov na uvedených stavbách, čo spôsobuje hmotné škody na rodinnom dome s.č. XXX

(vlastníkom,ktoréhoježalobca-poznámkasúdu)apozemkuparc.č.XXXvV.,zktoréhovyplýva,žedňa
17.5.2001 vykonal stavebný úrad štátny stavebný dohľad, na základe ktorého bola zistená skutočnosť,
že stavba rodinného domu s.č. XX a hospodárska budova umiestnená na pozemku parcela č. XXX,
katastrálneho územia V., postavený v roku cca 1910 bez osadenia dažďových žľabov a zvodov, čo
vzhľadom na malú odstupovú vzdialenosť rodinného domu spôsobuje zamokanie obvodového muriva

a škody na uvedenom rodinnom dome s.č. XXX; v ďalšom stavebný úrad skonštatoval, že nejde o
ohrozenie verejného záujmu, ale v uvedenom prípade ide o občianskoprávnu námietku v zmysle § 127
Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu môže žalobca spolu s manželkou žiadať o náhradu škody a
opatrenia, ktoré by zabránili ďalším škodám v zmysle "občianskoprávneho konania súdnou cestou";
- 3/ dňa 13.7.2001 adresoval žalobca Krajskému úradu v Žiline, odbor životného prostredia písomné

podanie označené ako "Žiadosť o prešetrenie" (č.l. 73 spisu), z obsahu ktorého vyplýva, že ním žiada
o prešetrenie nezákonného stavu, ktorý spôsobuje jeho sused Y. R. tým, že nemá prevedené dažďové
žľaby a zvody na svojom rodinnom dome a hospodárskych budovách pri rodinnom dome, ktoré sú vo
vlastníctve Y. R. a manželky (právnych predchodcov žalovanej), vzhľadom k čomu mu stekajúca voda
spôsobuje hmotné škody na jeho rodinnom dome s.č. XXX a pozemku parc. č. XXX v V.;

- 4/ dňa 7.2.2003 vydal Okresný úrad v Tvrdošíne, odbor životného prostredia, rozhodnutie (č.l. 10),
ktorým ako príslušný stavebný úrad podľa § 88a a § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) vydal žalobcovi dodatočné povolenie
stavby "Hospodárska budova" na pozemku parcela číslo XXX/X, XXX/X v katastrálnom území V., pričom
z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že počas stavebného konania Y. R. (právny predchodca

žalovanej) ako účastník stavebného konania vzniesol námietku, že stavba hospodárskej budovy
zachádza do pozemku, ktorého je vlastníkom a nesúhlasil s vydaním dodatočného povolenia. Počas
stavebného konania Y. R. vzniesol námietku, týkajúcu sa zmeny orientácie strechy a ak by nedošlo k
zmene, požadoval lapače snehu a odvod dažďových vôd zo stavby… Stavebný úrad námietke vyhovel
a stanovil podmienky dokončenia stavby o.i. aj že "zrážkové vody budú zvedené dažďovými žľabmi

a zvodmi tak, aby nespôsobovali škodu na susedných pozemkoch a stavbách; na strechu v blízkosti
susedných stavieb osadiť zachytávače snehu" (bod 7. výrokovej časti citovaného rozhodnutia - č.l. 10
p.v.);
- 5/ dňa 29.10.2004 vydala Obec V. potvrdenie (č.l. 78) že žalobca býva v rodinnom dome, na ktorý
mu bolo pridelené súpisné číslo XXX od roku 1990. V nadväznosti na tvrdenia žalovanej o nepridelení

súpisného čísla prezentovanom v jej vyjadrení ako i v konaní pred súdom (body 3. a 4. tohto rozsudku)
žalobca na pojednávaní naviac uviedol, že súpisné číslo k tejto nehnuteľnosti, ktoré mu bolo pridelené
obecným úradom - pánom Greščákom, doniesol domov pred troma rokmi, ale nemá ho namontované
na rodinnom dome.
- 6/ dňa 11.2.2005 Spoločný stavebný úrad v Trstenej uskutočnil konanie na prešetrenie sťažnosti č.

XX/XXXX-H podanej žalobcom 17.1.2005 smerujúcej proti H. R. (právnej predchodkyni žalovanej) /č.l.
15 - 16/, ktorou žalobca o.i. namietal "osadenie lapačov snehu a osadenie dažďových žľabov a zvodov
na streche rodinného domu č. XX v V." (dom vo vlastníctve žalovanej), vo vzťahu ku ktorej stavebný
úrad konštatoval, že uvedená námietka bola riešená Okresným úradom v Tvrdošíne, odborom životného
prostredia dňa 4.7.2001 pod č. XXXX/XXXXX s tým, že uvedenou námietkou sa zaoberal aj Krajský

úrad v Žiline, odbor životného prostredia, odd. stavebného poriadku v Žiline dňa 14.8.2001 pod č.
2000/10115/18D, ktorými bolo konštatované, že svojich práv sa sťažovateľ musí domáhať cestou súdu,
takže námietku považoval stavebný úrad za neopodstatnenú. Z vyjadrenia H. R. zachyteného v tejto
zápisnici o riešení a vybavení predmetnej sťažnosti vyplýva, že by boli ochotní založiť si zachytávačesnehu aj odkvapové žľaby a zvody, ale nemôžu sa dostať k streche cez pozemok parcela č. XXX s tým,
že strecha sa tvarovo nemenila a vlastníčkou rodinného domu sa na základe dedičského konania v roku
2003 stala jej dcéra Y. V. (žalovaná). V tejto zápisnici bolo tiež stavebným úradom konštatované, že k

zmieru medzi zúčastnenými nedošlo, pričom ide hlavne o narušené susedské vzťahy.
- 7/ dňa 18.11.2011 vydala obec V. ako stavebný úrad rozhodnutie č. 141/2011/9 - právoplatné
27.12.2011 (prílohová obálka spisu), ktorým na základe žiadosti žalovanej uložil podľa § 135 ods. 1
stavebného zákona vlastníkom pozemku parcela C-KN č. XXX/X katastrálne územie V. - T. V. (matka
žalobcu) a žalobcovi, aby strpeli práce spojené s vykonaním udržiavacích prác na stavbe: rodinný dom

č. XX postavený na pozemku parcela č. XXX, katastrálne územie V., ktorých vykonávateľom bude
žalovaná, zo svojho pozemku. Na uskutočnenie uloženého opatrenia boli určené tieto podmienky: "1. T.
V. a Y. V. umožnia vykonávateľovi udržiavacích prác Y. V. a 4 vypomáhajúcim pracovníkom po dobu 7
dní v priebehu mesiacov apríl - máj 2012, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, prístup na svoj pozemok
za účelom vykonania : osadenia dažďových žľabov a zvodov a osadenie zachytávačov snehu - termín
vykonania prác v mesiacoch marec - apríl 2012; 2. T. V. a Y. V. umožnia vykonávateľovi udržiavacích

prác Y. V. a vypomáhajúcim pracovníkom po dobu 7 dní v priebehu mesiacov marec - apríl 2012 prístup
na svoj pozemok za účelom vykonania: odstránenia zarastenej časti okolo rodinného domu súpisné
č. XX, odkopanie zeminy okolo bočnej steny rodinného domu, zo strany pozemku v šírke max 50 cm,
uloženia izolačnej fólie z bočnej strany RD č. XX a úpravy rigola - v jarných mesiacoch marec - máj roku
2012...." Z odôvodnenia tohto opatrenia vyplýva, že bolo vydané na základe žiadosti žalovanej z dôvodu,

že vlastníci susednej nehnuteľnosti (t.j. i žalobca) majú námietky a nechcú ich pustiť na ich pozemok.
Predmetné opatrenie bolo súdu predložené žalovanou, ktorá na jeho okraj ceruzkou dopísala, že toto
rozhodnutie žalobca neprevzal a keď mu povedala, že má rozhodnutie reagoval slovami: "Mám si utrieť
zadok s ním a keď prídem na jeho pozemok, pustí na mňa psa.";
- 8/ dňa 23.11.2011 vydala obec V. ako stavebný úrad oznámenie č. 426/2011 (prílohová obálka spisu),

ktorým žalovanej ako stavebníkovi oznámil, že proti uskutočneniu ohlásených stavebných úprav a
udržiavacích prác rodinného domu s. č. XX, postaveného na pozemku parcela C-KN č. XXX, katastrálne
územie V., zapísaného na LV č. XXX, ktoré stavebnému úradu ohlásila podaním z 25.10.2011, nemá
námietky.
- 9/ dňa 26.5.2014 C. V. prevzala sťažnosť žalobcu smerujúcu proti žalovanej (č.l. 9), v ktorej žalobca

uviedol, že žalovaná robila úpravy na pozemku, betonáž základu na humne a nemá stavebné povolenie
s tým, že prekrytie strechy humna a krytinu "vystrčila" na jeho pozemok, nedala zvody a lapače snehu;
zo zadu po celej šírke pozemku rúrou zviedla vodu na jeho pozemok…;
- 10/ toho istého dňa 26.5.2014 bolo tunajšiemu okresnému súdu doručené podanie žalobcu označené
ako "Návrh na predbežné opatrenie Okresnému súdu Námestovo proti Y. V., V. XX, XXX XX U. V.", na

podklade ktorého bolo iniciované predmetné sporové konanie a po doplnení bolo predmetné podanie
posúdené ako žaloba,
- 11/ dňa 8.8.2014 vydala C. V. oznámenie č. 322-2/2014/H;322/2014/H, v ktorom reagovala na sťažnosť
žalobcusmerujúcuprotižalovanejz26.5.2014(č.l.68a69,dettoč.l.42a45),vktoromobecsumarizujúc
doterajší priebeh vybavovania predchádzajúcich sťažností žalobcu s identickým obsahom smerujúcich

proti žalovanej i jej právnym predchodcom konštatovala o.i. aj nasledovné:
" dňa 17.1.2005 bola riešená sťažnosť žalobcu smerujúca proti H. R. (matke žalovanej), ktorou sa
žalobca o.i. domáhal osadenia lapačov snehu a osadenia dažďových žľabov a zvodov na streche
rodinného domu č. XX v V., vo vzťahu ku ktorej stavebný úrad konštatoval, že uvedenou námietkou
sa zaoberal Okresný úrad v Tvrdošíne, odborom životného prostredia dňa 4.7.2001 pod č. 2001/12715

s tým, že uvedenou námietkou sa zaoberal aj Krajský úrad v Žiline, odbor životného prostredia, odd.
stavebného poriadku v Žiline dňa 14.8.2001 pod č. 2000/10115/18D, a obidva úrady sa zhodne vyjadrili,
že svojich práv sa sťažovateľ musí domáhať cestou súdu, nakoľko sa jedná o narušené susedské vzťahy
(bod 5.6/ tohto rozsudku);
" v roku 2005 bolo zaslané stanovisko stavebného úradu pod č. 1523/2005 zo dňa 3.3.2005, v ktorom

sa opakovane uvádza, že žalovaná vykonala udržiavacie práce na stavbách, ktoré boli postavené okolo
r. 1960, teda pred nadobudnutím účinnosti stavebného zákona… stavebný úrad sa na konaní dňa
17.1.2005 pokúsil o zmier medzi žalobcom a žalovaným… podľa vyjadrenia H. R. (matky žalovanej) oni
chceli osadiť lapače snehu na rodinnom dome, avšak sa nemohli dostať ku streche rodinného domu
zo strany žalobcu, nakoľko zo strany žalobcu nebola ochota pustiť pustiť ich naň, aby mohli tieto práce

zrealizovať…,
" dňa 28.9.2011 žalovaná ako stavebník požiadala v zmysle § 135 stavebného zákona o vydanie
opatrenia na susednom pozemku parcela C-KN č. XXX/X - vstup na susedný pozemok z dôvodu
vykonania nevyhnutných udržiavacích prác okolo rodinného domu s.č. XX (viď bod 5.7/ tohto rozsudku)," dňa 23.11.2011 bolo žalovanej vydané oznámenie stavebného úradu pod č. 426/2011 (viď bod 5.8/
tohto rozsudku),
" na základe miestnej obhliadky konanej dňa 16.6.2014 za účasti sporových strán stavebný úrad zistil, že

lapače snehu, ani dažďové zvody a ryne nie sú k dnešnému dňu osadené, rovnako nie je zrealizované
odizolovanie domu s.č. XX ani odvodňovací rigol k čomu sa žalovaná vyjadrila tak, že toto nebolo ani nie
jemožnézrealizovaťbeztoho,abyvstúpilanapozemokvovlastníctvežalobcu,čojejnebolokdnešnému
dňu umožnené, aj keď na to mala povolenie stavebného úradu… Aj napriek tomu bolo stavebnému
úradu bolo z predloženého materiálu konštatované, že žalovaná mala snahu uskutočniť tieto udržiavacie

práce a tým zjednať nápravu, čo preukázala predložením príslušných povolení od stavebného úradu
(Rozhodnutie č. 141/2011/9 zo dňa 18.11.2011, Oznámenie č. 426/2011 zo dňa 23.11.2011), avšak na
základe vyššie popísaného ako aj vyjadrenia žalobcu v deň miestnej ohliadku 16.6.2014, že so vstupom
na pozemok žalobcu žalobca nesúhlasí a ani nikdy súhlasiť nebude vyplýva, že k dosiahnutiu dohody
medzi žalobcom a žalovanou zrejme nikdy nedôjde… Stavebný úrad dospel k záveru, že sa jedná o
dlhodobo trvajúci susedský spor, kde stavebný úrad vyčerpal všetky možnosti pokusu o dohodu a zmier

a ktorý prekračuje právomoci stavebného úradu…

6. Súd na pojednávaní odmietol vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz - výsluch svedkov T. W. (bývalej
starostky obce V.) a T. Hutlasovej (matky žalobcu), z dôvodu, že sa týkal okolností, ktoré možno zistiť
inými, už skôr produkovanými dôkazmi.

7. Z vyššie načrtnutej genézy predmetnému sporu, ktorého počiatok preukázateľne existoval v prvej
polovici roku 2001, je citeľné a v tomto konaní ani nebolo sporné, že medzi sporovými stranami sa jedná
o dlhodobo a hlboko narušené susedské vzťahy, čo bolo konštatované nielen vo veci činnými správnymi
orgánmi, ale potvrdené i samotnými sporovými stranami v konaní pred súdom.

8. Žalobca sa v tomto konaní domáhal represívnej ochrany prostredníctvom uloženia konkrétnej
povinnostižalovanej,atoosadeniastavebnýchprvkovobvyklepoužívanýchnazachytávaniedažďových
a snehových zrážok - teda osadení dažďových žľabov a zvodov a zachytávačov snehu, t.j. zakročiť
proti už jestvujúcemu rušeniu, ktorým podľa tvrdenia žalobcu dochádza zo strany vlastníka susednej
nehnuteľnosti - žalovanej.

9. V konaní pred súdom žalobca síce prejavil vôľu pustiť žalovanú na svoj pozemok za účelom
nainštalovania zvodov dažďovej vody a lapačov snehu, túto však podmieňoval tým, že kopať jej tam
nedá. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že súd ukladá len povinnosť vymedzenú samotným
žalobným petitom (určujúcim predmet konania) bez toho, aby určoval spôsob splnenia tejto povinnosti,

keďže ten by mal byť v súlade so zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Reálne nerealizovateľné požiadavky kladené na vykonanie toho, čo žalobca od žalovanej požaduje
(nainštalovanie "z vrtuľníka, či zo strechy") považuje súd za požiadavky, ktoré sú nielen v rozpore s
dobrými mravmi , ale i za výslovne šikanózne.

10. V tomto smere zostalo otázne ako by na mieste žalovanej reagoval sám žalobca, teda čo a ako
by robil, ak by niekto po ňom žiadal obdobným spôsobom a za takýchto podmienok to, čo on žiada od
žalovanej.

11. Za primárne v súdenej veci súd považoval skutočnosť, že žalobca sa svojou žalobou v podstate

domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť, ktorú ona sama chce splniť dobrovoľne, čo jej však žalobca
nechce umožniť, pričom bez jeho súčinnosti, spočívajúcej v strpení vstupu žalovanej (a ňou privolanej
výpomoci) na jeho pozemok, ním požadované plnenie nie je realizovateľné.

12. V zmysle čl. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") súd poskytuje

ohrozeným alebo porušeným subjektívnym právam. Z judikačnej povinnosti štátu teda vyplýva, že súd
poskytuje ochranu takým právam, ktoré spĺňajú tieto atribúty. Úlohou súdu nie je rozhodovať spory
"umelo vytvorené", resp. i konflikty reálne existujúce, ktoré však môžu a majú byť riešené mimosúdne, o
to viac ak je to sám nositeľ požadovanej povinnosti, ktorý svojim konaním prejavuje vôľu splniť si svoju
povinnosť dobrovoľne bez toho, aby mu táto povinnosť bola judikovaná súdnym verdiktom.

13. V tomto konaní bolo preukázané, že žalovaná chce povinnosť (judikovanie ktorej žalobca žiada)
splniť dobrovoľne. V posudzovanom prípade žalovanú na to oprávňuje aj tzv. legálne bremeno (§
127 ods. 3 Občianskeho zákonníka), z ktorého pre každého vlastníka susediaceho pozemku vyplývapovinnosť umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoj pozemok, prípadne stavby
na nich stojace v prípadoch, keď to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich
pozemkov. Žalovaná si naviac sama iniciatívne zaobstarala aj vydanie opatrenia v stavebnom konaní

(bod 5.7/ tohto rozsudku), ktorým príslušný stavebný úrad uložil vlastníkom pozemku parcela C-KN
č. XXX/X katastrálne územie V. - žalobcovi a jeho matke, aby strpeli práce spojené s vykonaním
udržiavacích prác na rodinnom dome žalovanej, ktorých vykonávateľom bude žalovaná, zo svojho
pozemku.

14. V zmysle čl. 5 veta prvá CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Zneužitím práva sa
rozumie, ak účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale
snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmy. Za zneužitie výkonu práva - šikanu
možno považovať len také konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného
právnou normou, ale ktoré je v rozpore s dobrými mravmi vedené priamym úmyslom spôsobiť inému
ujmu. Konanie, ktoré je zneužitím práva alebo je šikanózne (t.j. také, ktorého jediným cieľom je poškodiť

iného) je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a preto mu možno odoprieť
ochranu.

15. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha toho, aby súd uložil žalovanej takú povinnosť, ktorú ona sama
chce splniť dobrovoľne (čo jej však žalobca nechce umožniť) podľa názoru súdu spĺňa atribúty šikany -

zneužitia práva (je v rozpore s dobrými mravmi), čomu súd nemôže poskytnúť ochranu.

16. Súd si je vedomý toho, že výrok o zamietnutí žaloby môže byť balansom na hranici zákazu
denegatio iustititae. V posudzovanom prípade však súd dospel k záveru, že svojim rozhodnutím
(zamietajúcim výrokom) uvedenú hranicu neprekročil. Podľa názoru súdu v súdenej veci tkvie problém

inde a predmetný spor je len jedným z jeho prejavov. Z celého spisového materiálu je citeľné, že
susedské i medziľudské vzťahy sporových strán sú hlboko a dlhoročne narušené (predmetná kauza
sa "rieši" cca 16 rokov). Je na stranách sporu, aby si uvedomili, že ich skutočný problém vzájomného
spolužitia nedokáže vyriešiť žiadny štátny orgán autoritatívnym výrokom. Žiadne rozhodnutie orgánu
verejnej moci stranám sporu nedokáže zabezpečiť pokojné a harmonické susedské spolunažívanie.

Nastolenie optimálnej klímy, resp. aspoň znesiteľnosti spolužitia v susedských vzťahoch je výlučnou
záležitosťou samotných susedov, ktorých si väčšina z nás nevyberá. Súd ako štátny orgán môže len (v
obdobných intenciách ako príslušné správne orgány činné v tejto veci) apelovať na to, aby sa strany
sporu zamysleli nad tým, či im stojí za to venovať svoj čas vytváraniu a živeniu konfliktov, čo sa v
posudzovanom prípade deje minimálne 16 rokov. Ani v tomto spore nie je nikto víťazom, ale obidve

strany sú tými, ktorí stratili mnoho času, či už nezmyselnými útokmi alebo snahou brániť sa proti nim.
Žiaden rezultát deklarujúci "kto má pravdu" problém susedského spolužitia nevyrieši.

17. Vo vzťahu k predmetnému sporu súd len poznamenáva, že ak žalobca chce, aby žalovaná osadila
dažďové žľaby a zvody i zachytávače snehu, či vykonala iné povinnosti vyplývajúce jej zo všeobecne

záväzných právnych predpisov, tak nech jej to aj vykonať umožní, a to bez obáv z možných následkov z
prípadne vzniknutých škôd na jeho nehnuteľnostiach, ku ktorým by mohlo dôjsť v dôsledku vykonávania
činností na jeho pozemku. Žalovaná ako suseda v súvislosti s vykonávaním týchto i iných udržiavacích
prác na nehnuteľnosti má totiž zo zákona absolútnu objektívnu zodpovednosť (t.j. takú, ktorej sa
nemožno v žiadnom prípade zbaviť) za škodu, ktorá vznikne po tom, čo vlastník susediaceho pozemku

umožnil vstup za predpokladov uvedených v § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého
vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup
na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a
obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb). Táto zodpovednosť za škodu vzniká vtedy, keď
vznikla škoda na stavbe alebo pozemku v dôsledku vstupu na pozemok. Obdobnú povinnosť ukladá

stavebníkovi aj § 135 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého ten, v prospech ktorého uložil
stavebný úrad opatrenie podľa § 135 ods. 1, je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných
pozemkov alebo stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po
skončení je povinný uviesť susedný pozemok alebo stavbu do pôvodného stavu, a ak to nie je možné
alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade

škody.
18. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v danom prípade podanie predmetnej žaloby
napĺňa skutkovú podstatu zneužitia práva a preto s poukazom na čl. 5 veta prvá CSP rozhodol o žalobe
tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z toho, že žalovaná bola
v celom rozsahu úspešná, keďže žalobe žalobcu nebolo vyhovené. Vzhľadom k tomu, že žalovaná ako

úspešná strana sporu si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a preukázateľne jej ani žiadne trovy
v súvislosti s týmto konaním nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).