Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 12, 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 8P/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717204893
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Blaško

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2717204893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom

Mesto Holíč, t.č. Detský domov Holíč, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica,
pracovisko Skalica, dieťa rodičov: otec: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Mesto Holíč, matka: J. H.á, nar.
XX.XX.XXXX, bytom Mesto Holíč, o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e nad mal. dieťaťom E. L., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť s tým, že sa
umiestňujedoDetskéhodomovaHolíč,Rodinnédomky1,90851Holíč,právoplatnosťoutohtorozsudku.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. Dalibora mesačne vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred, a to na účet Detského domova Holíč, Rodinné domky 1, 908 51 Holíč, právoplatnosťou
tohto rozsudku.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E. mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred,
a to na účet Detského domova Holíč, Rodinné domky 1, 908 51 Holíč, právoplatnosťou tohto rozsudku.

Týmto rozsudkom sa z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Skalica č.k. XP/XXX/XXXX-XX O.o dňa
XX.XX.XXXX v celom rozsahu.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XP/XXX/XXXX - XX začal súd bez návrhu konanie o
nariadenie ústavnej starostlivosti u mal. E. L.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2017.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, pripojeným spisom XP/XXX/XXXX,
správou Detského domova Holíč a zistil tento skutkový stav veci:

3. Uznesením sp. zn. XP/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX tunajší súd neodkladným opatrením
dočasne zveril maloletého E. L., nar. XX.XX.XXXX do ústavnej starostlivosti, do Detského domova Holíč,
Rodinné domky 1, 908 51 Holíč. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2017.

4. Detský domov Holíč, v zastúpení riaditeľkou Mgr. E. H., v správe zo dňa 17.01.2018 oznámil, že mal.
E. je umiestnený na 3. samostatnej výchovnej skupine v Detskom domove. V tomto školskom roku začal
navštevovať 1. ročník Spojenej školy Hlohovec, detašované pracovisko Senica, odbor stavebná výroba
- maliarske a natieračské práce. Do školy chodí rád, dobre sa adaptoval, spomedzi žiakov vyniká adosahuje dobré výsledku. Jeho fyzický, psychický a sociálny vývin je primeraný veku. Má dobrú výdrž,
je pracovitý, cez letné prázdniny sa vždy snaží mať brigádu. Má zodpovedný prístup k povinnostiam.
Trvalo mu dlhšie než sa adaptoval na prostredie detského domov, v súčasnosti sa už viac zapája do

skupinových aktivít, je spoločenskejší, deti na skupine ho rešpektujú. Jeho správanie treba sledovať a
dbaťnajehopravidelnéventilovanie,ťažkonesierozpadrodinyasúčasnúrodinnúsituáciu.Jehocelkový
zdravotný stav je dobrý. Z rodinných príslušníkov je v kontakte so najmä so svojou plnoletou sestrou E., u
ktorej strávil aj vianočné prázdniny. Dňa 07.11.2017 sa v detskom domove konala prípadová konferencia
ohľadom plánovania budúcnosti mal. E.. Na stretnutie sa dostavila len sestra, rodičia sa nedostavili. Deti

sú v kontakte s otcom. Otec je chorý, nevládze ani chodiť, zdržuje sa v oblasti „bažantnica“ v opustenej
budove v Holíči, kam ho chodia deti navštevovať. Otec poberá dôchodok, zvykne deťom dávať peniaze.
Matka spočiatku mal. E. navštevovala v detskom domove, v súčasnosti nechodí. E. uviedol, že sa s
matkou stretáva v meste. V súčasnosti detský domov neeviduje nikoho z rodiny, príbuzných ani blízkych
osôb mal. E., kto by si mohol E. zobrať do svojej starostlivosti.

5. Matka a otec maloletého sa k veci nevyjadrili, na pojednávanie v danej veci sa bez predchádzajúceho
ospravedlnenia nedostavili, pričom súd vychádzal z fikcie doručenia predvolania otcovi a matke v zmysle
§ 106 ods. 3 C.s.p.

6. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že maloletý dodržuje v detskom domove poriadok.

Dostáva vreckové, z ktorého si dokáže aj ušetriť. V škole sa mu darí, študijný odbor ho baví, v tomto by
sa chcel aj zamestnať. Kolízny opatrovník sa pokúsil zrealizovať stretnutie s rodičmi, ktorí žijú v Holíči,
časť Bažantnica. Rodičov sa nepodarilo zastihnúť. Maloletý ma veľmi dobrý vzťah so svojou plnoletou
sestrou E., ktorá ho pravidelne navštevuje a príležitostne najmä počas sviatkov a víkendov ju maloletý
navštevuje v jej domácnosti. Počas návštev sa maloletý nedopustil žiadneho problémového správania.

Maloletý si je vedomý toho, že nad ním musí byť nariadená ústavná starostlivosť, vzhľadom na to, že sa
o neho nemá kto postarať a je rád, že je umiestnený v Detskom domove v Holíči, blízko svojej rodiny.

7. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákona o rodine“), náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť

pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či
maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej
starostlivosti.

8. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je

výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a
a)dieťajeosvojiteľnéaniejemožnéhozveriťdostarostlivostibudúcichosvojiteľovalebodostarostlivosti
fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,
b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,

c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo
d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.

9. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine, za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého
dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého

dieťaťa.

10. Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine, ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú
rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.

11. Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí
presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti
a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a
iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie
rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.

12. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo ouložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

13. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť,
súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť,
aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety
neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať
úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto

nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy mesiac dopredu.

21. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená,
alebo je vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Nariadeniu ústavnej starostlivosti

by mali v zásade predchádzať iné výchovné opatrenia, ktoré však neviedli k náprave, resp. ktoré sa
minuli účinkom. Za tieto tzv. iné výchovné opatrenia sa považujú najmä výchovné opatrenia uložené
podľa § 37 zákona o rodine. Výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená v prípadoch, keď ešte
nie je narušená, ale je tu reálna možnosť jej narušenia, ktorá spočíva najmä v zlom rodinnom
prostredí, nedostatku mravnej a výchovnej spôsobilosti rodičov (napr. rodičia sa dopúšťajú trestnej

činnosti, ohrozovania mravnej výchovy a pod.) Môže ísť o prípady, keď rodičia nadmerne požívajú
alkoholické nápoje, nestarajú sa o dieťa, neposkytujú dieťaťu ani základné hygienické, materiálne a
iné podmienky, nezabezpečujú dohľad nad maloletým dieťaťom a pod., teda vo výchovnom prostredí,
v ktorom dieťa žije, sú závažné nedostatky spôsobilé narušiť výchovu maloletého dieťaťa. Ústavná
starostlivosť nariadená z tohto dôvodu je opatrením predovšetkým preventívneho charakteru. Prípady,

keď rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov, môžu
spočívať v objektívnych dôvodoch na strane rodičov (väzba, výkon trestu odňatia slobody, smrť rodičov,
ochorenie rodičov a pod.), alebo na strane dieťaťa (napr. duševná porucha dieťaťa). V takýchto
prípadoch nariadeniu ústavnej starostlivosti nemusia predchádzať iné výchovné opatrenia, najmä ak by
neviedli k náprave a mohli by znamenať ohrozenie výchovy maloletého dieťaťa, výchova dieťaťa nemusí

byť ešte narušená a cieľom je predísť ohrozeniu a narušeniu výchovy maloletého dieťaťa zabezpečením
osobnej starostlivosti o dieťa.
22. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že je
potrebné nariadiť ústavnú starostlivosť maloletého E. a rodičom upraviť rozsah vyživovacej povinnosti. Vkonaní bolo preukázané, že matka a otec nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa,
keďže na to nemajú vytvorené podmienky a neprejavujú skutočný záujem o dieťa. Nikto z rodinných
príslušníkov neprejavil záujem o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, prípadne do

pestúnskej starostlivosti. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol, aby súd rozhodol o nariadení
ústavnej starostlivosti dieťaťa, nakoľko je to v jeho záujme. Súd na základe uvedených skutočností
vyvodil záver, že výchova maloletého dieťaťa je tak vážne ohrozená, že je potrebné nariadiť maloletému
ústavnú starostlivosť. Z uvedených dôvodov rozhodol súd o nariadení ústavnej starostlivosti dieťaťu
v Detskom domove Holíč, Rodinné domky 1, 908 51 Holíč, kde bol maloletý umiestnený na základe

neodkladného opatrenia.

23. Zverením maloletého dieťaťa do ústavnej starostlivosti súčasne vzniká matke a otcovi dieťaťa
povinnosťposkytovaťmaloletémuvýživné,ktorésúmatkaaotecpovinnípoukazovaťDetskémudomovu
Holíč, Rodinné domky 1, 908 51 Holíč. Súd určil obidvom rodičom povinnosť prispievať výživným na
maloletého E. každému z rodičov vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté

dieťa stanovenú podľa osobitného zákona (zák. č. 601/2003 Z.z.), čo v súčasnosti predstavuje sumu
27,32 € mesačne, nakoľko v konaní bolo preukázané, že rodičia maloletého sú bezdomovci, nevlastnia
majetok a nemajú zabezpečený riadny stály príjem. Určené výživné predstavuje zákonné minimum (§
62 ods. 3 Zákona o rodine), ktorým je povinný každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

24. Súd súčasne zrušil uznesenie Okresného súdu Skalica č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX,
právoplatné dňa 26.08.2017, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie v zmysle § 367 CMP, nakoľko
odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

25. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP a žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).