Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 4P/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717211646
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing., Mgr. Martin Bekeš
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717211646.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred sudcom Ing. Martinom Bekešom vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: W. H., T.. XX.XX.XXXX, H. O. I., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: Y. H., T.. XX.XX.XXXX, H. S. XXXX/X, I. a otca: N. H., T..
XX.XX.XXXX, U. H. D., U..Č.. C. F. XX, G., Č. M., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec N. H., T.. XX.XX.XXXX, je povinný platiť na maloletého W. H., T.. XX.XX.XXXX, výživné vo výške

130,- Eur mesačne, počnúc dňom 20.10.2017, a to do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky.

II. Otec N. H. je povinný splatiť zameškané výživné vo výške 269,35 Eur na maloletého W. H., za obdobie
od 20.10.2017 do 31.03.2018 splátkami vo výške 20,- Eur mesačne, splatnými do každého 20-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, s prvou splátkou splatnou dňa 20.03.2018, a to pod hrozbou straty

výhody splátok.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 15C/39/2011, zo dňa 12.09.2011.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka mal. W. H. návrhom osobne podaným na Okresnom súde Martin dňa 20.10.2017 žiadala, aby
súd zvýšil výživné na maloletého na sumu 200,- Eur mesačne počnúc dňom 20.10.2017. Podaný návrh
odôvodnila tým, že jej manželstvo s otcom maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného sudu
Martin sp. zn. 15C/39/2011 zo dňa 12.09.2011, a ktorým bol okrem iného otec maloletého zaviazaný

na platenie výživného na maloletého v sume 80,- Eur mesačne. Od roku 2011 náklady na maloletého
vzrástli. Maloletý nastúpil dňa 04.09.2017 do prvého ročníka základnej školy, preto je nutné tomuto
zabezpečovať potrebné školské potreby (školská taška, písacie potreby, písanky, učebnice, peračník,
platby ZRPŠ, príspevky do školskej družiny a iné školské potreby), ktoré po prepočítaní na jeden mesiac
vychádzajú na sumu 25,- Eur. Ďalej školské obedy maloletého stoja mesačne 25,- Eur, školský klub 15,-
Eur mesačne, športové krúžky 48,- Eur mesačne a náklady na školské výlety 15,- Eur mesačne. Ďalej

náklady na stravu maloletého mesačne činia 120,- Eur, náklady na jeho oblečenie 40,- Eur mesačne
a na lieky 5,- Eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že za byt platí mesačne sumu 196,- Eur, inkaso
(elektrina, plyn) stojí mesačne 37,- Eur, platba za internet a TV činí 24,- Eur mesačne, poplatok za
mobilný paušál 20,- Eur mesačne a vedenie účtu stojí 5,- Eur mesačne. Na drogériu minie 20,- Eur
mesačne. Navrhovateľka má mesačný príjem vo výške 420,- Eur a poberá prídavky na dieťa vo výške
23,52 Eur. Podľa vedomostí navrhovateľky má otec maloletého dostatočný príjem na to, aby platil

vyššie výživné, aktuálna suma, ktorú má platiť na výživu maloletého, teda 80,- Eur je nedostatočná pre
uspokojovanie potrieb maloletého. Zároveň táto uviedla, že nakoľko predpokladá, že otec maloletéhosi zásielku zo súdu zámerne neprevezme a na pojednávanie sa nedostaví, žiada, aby súd prejednal a
rozhodol vec v jeho neprítomnosti.

2. Otec maloletého vo vyjadrení k návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného, doručenom súdu dňa
22.01.2018, uviedol, že nesúhlasí s predmetným návrhom na zvýšenie výživného z dôvodu, že jeho
príjmy sú nízke, sotva pokryjú jeho náklady. Uviedol, že náklady na bývanie má vo výške 8.000,- Kč
(316,- Eur), náklady na cestu do zamestnania vo výške 3.000,- Kč (118,50 Eur), na výživné troch detí
platí sumu 260,- Eur a jeho mesačná mzda je približne vo výške 25.000,- Kč (987,52 Eur). Zároveň

uviedol, že pojednávania sa nezúčastní z dôvodu, že si nemôže dovoliť nepracovať 3 dni. Žiadal, aby
súd zohľadnil tú skutočnosť, že jeho mesačné výdavky sú vo výške 19.000,- Kč (750,51 Eur), pričom
jeho príjem neumožňuje zvýšiť výživné na maloletého, keďže sa ešte musí aj stravovať a šatiť. Zároveň
tento predložil súdu priznanie k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2016, z ktorého vyplýva, že príjmy
za rok 2016 mal vo výške 947.200,- Kč (37.415,07 Eur), výdavky vo výške 757.760,- Kč (29.932,06 Eur)
a základ dane vo výške 189.440,- Kč (7.483,02 Eur). Súd prepočítal sumy uvedené v Korune českej na

menu Euro podľa referenčného výmenného kurzu ECB platného v čase vydania rozhodnutia, teda dňa
22.02.2018, ktorý bol 25,316 CZK/EUR).

3. Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 4P/46/2017-15 zo dňa 30.10.2017 maloletému pre konanie
ustanovil kolízneho opatrovníka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí

a rodiny Martin.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky; ako aj prečítaním listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise.

5. Navrhovateľka sa na pojednávaní pridržiavala písomne podaného návrhu a dôvodov v ňom
uvedených.Uviedla,žeodposlednéhorozhodnutiaovýškevýživnéhosazmenilipomerytýmspôsobom,
že maloletý začal navštevovať základnú školu, čiže podstatným spôsobom sa u neho zmenila výška
výdavkov. V súčasnosti je zamestnaná v spoločnosti Ž. Z..G.. D. a jej čistý príjem je vo výške 420,- Eur
mesačne. Údaje týkajúce sa jej výdavkov, ktoré sú uvedené v návrhu, sú aktuálne.

6. Kolízny opatrovník sa pojednávania nezúčastnil, žiadal, aby vec bola prejednaná bez jeho prítomnosti
a v prospech maloletého dieťaťa. Uviedol, že odporúča návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť a výživné
na maloletého z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného uplynulo značné časové obdobie, stúpli ceny
komodít a zvýšil sa fyzický vek dieťaťa, zvýšiť.

7. Otec sa pojednávania nezúčastnil.

8. Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1, 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia
spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

9. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine. V zmysle
ustanovení Zákona o rodine sa na výžive dieťaťa musia podieľať obidvaja rodičia pomerne, podľa svojich
možností, schopností, zárobkových a majetkových pomerov. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodineumožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu (u maloletých detí) dohody a
súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda
aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek

zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.

10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného
na maloletého je čiastočne dôvodný. Okresný súd porovnávajúc všetky rozhodujúce okolnosti v čase

predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe zistil, že došlo k podstatným
zmenám pomerov účastníkov, a to najmä na strane mal. dieťaťa. Výživné na mal. dieťa bolo naposledy
určené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/39/2011 zo dňa 12.09.2011, ktorým bol otec
maloletého zaviazaný na platenie výživného na maloletého v sume 80,- Eur mesačne. Predmetným
rozsudok bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému,
na výške výživného sa rodičia dohodli, súd mal v čase vydania uvedeného rozsudku preukázaný príjem

matky, ktorá poberala materské vo výške 9,390645 Eur za deň. V čase vydania uvedeného rozsudku
mal maloletý W. jeden rok. Súd konštatuje, že od tohto posledného rozhodovania došlo k zvýšeniu
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, predovšetkým z dôvodu vyššieho veku maloletého, jeho
nástupom na štúdium na základnej škole. Maloletý je žiakom 1. triedy základnej školy. Podľa rozpisu
výdavkov na maloletého predloženého matkou maloletého, tieto sú vo výške 313,- Eur mesačne, z

čoho školské potreby mesačne stoja 25,- Eur, školské obedy 25,- Eur mesačne, školský klub 15,- Eur
mesačne, športové krúžky 48,- Eur mesačne a školské výlety 15,- Eur mesačne. Na stravu maloletého
mesačne minie 120,- Eur, na jeho oblečenie 40,- Eur mesačne a na lieky 5,- Eur mesačne. Súd tieto
výdavky na maloletého pokladal za dôvodné a primerané. Ďalej navrhovateľka uviedla, že za byt platí
mesačne sumu 196,- Eur, za inkaso (elektrina, plyn) 37,- Eur mesačne, platba za internet a TV činí 24,-

Eur mesačne, za mobil 20,- Eur mesačne a vedenie účtu stojí 5,- Eur mesačne. Na drogériu minie 20,-
Eur mesačne. Navrhovateľka má mesačný príjem vo výške 420,- Eur a poberá prídavky na dieťa vo
výške 23,52 Eur. Súd výšku príjmu matky maloletého mal preukázanú lustráciou v Sociálnej poisťovni.
Zároveň matka maloletého poberá prídavky na dieťa. Otec maloletého v písomnom vyjadrení uviedol,
že v súčasnosti dosahuje príjem približne v sume 987,52 Eur, náklady na bývanie má vo výške 316,-

Eur, náklady na cestu do zamestnania o výške 118,50 Eur, na výživné troch detí platí sumu 260,- Eur
mesačne. Z daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2016 vyplýva, že príjmy za rok
2016 mal vo výške 37.415,07 Eur, výdavky vo výške 29.932,06 Eur a základ dane vo výške 7.483,02 Eur.

11. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. W.

zo sumy 80,- Eur na 130,-Eur mesačne počnúc dňom uvedeným v návrhu, teda od 20.10.2017 a v
prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol. Takéto zvýšenie výživného podľa záveru súdu
zodpovedá zmeneným pomerom, možnostiam, schopnostiam, zárobkovým pomerom rodičov, ako aj
veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. V konaní bolo preukázané, že od predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom výdavky na maloletého podstatným spôsobom vzrástli z dôvodu vyššieho veku

maloletého a jeho školskej dochádzky. Príjmy matky sa nepatrne zvýšili, táto aktuálne už nepoberá
materskú, ale je zamestnaná v spoločnosti Ž. D., Z..G.. s čistým mesačným príjmom v priemere 420,-
Eur mesačne, zároveň táto poberá prídavky na maloletého. Hoci súd nemal skutočnú výšku príjmu otca
maloletého riadne preukázanú, súd pri posudzovaní jeho pomerov vychádzal z výšky príjmu, ktorú súdu
oznámil (987,52 Eur). Súd tento príjem otca pokladal za dostatočný na to, aby mohol výživné v sume

130,- Eur mesačne na maloletého platiť. Súd však zdôrazňuje, že je u neho potrebné, aby si upravil svoje
priority a ostatné výdavky vynakladal až po úhrade výživného, ktoré má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Súd zároveň poukazuje na to, že zvýšené výživné v sume 130,- eur spolu s ďalším výživným,
ktoré je povinný platiť (180,- Eur) predstavuje 31 % z jeho priznaného prímu, čo súd považuje za sumu
primeranú k súčasným možnostiam, schopnostiam a zárobkovým pomerom otca ako aj k celkovým

sociálnym pomerom a životnej úrovni oboch rodičov a maloletého dieťaťa. Hoci navrhovateľka žiadala
výživné na maloletého zvýšiť až na sumu 200,- Eur mesačne, súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil,
že platenie výživného v takejto sume nie je v možnostiach otca, i keď odôvodnené potreby maloletého
by si platenie výživného vo vyššej sume ako 130,- Eur vyžadovali. Preto súd návrh matky na zvýšenie
výživného vo zvyšnej časti zamietol.

12. Súd zároveň umožnil otcovi maloletého zameškané výživné vo výške 269,35 Eur na maloletého za
obdobie od 20.10.2017 do 31.03.2018 splatiť splátkami vo výške 20,- Eur mesačne, splatnými vždy dokaždého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s prvou splátkou splatnou dňa 20.03.2018, a to
pod hrozbou straty výhody splátok.

13. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania

niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len
„CSP“/).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).