Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by JUDr. Roman Lajoš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/51/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200737
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216200737.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdBardejovsudcomJUDr.RomanomLajošom,vsporežalobcu:Accentuss.r.o.NovéZáhrady
I 13/A, Bratislava, IČO: 44 731 744, proti žalovanému: Y. V., nar. X.XX.XXXX, J. XXX, o zaplatenie
1.731,87 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.356,06 Eur z a s t a v u j e .
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.731,87 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 1.338,91 Eur od 5.11.2014 do zaplatenia, úrokom 19,50 % ročne zo sumy
1.338,91 Eur od 5.11.2014 do zaplatenia, náhrady trov konania a náhrady trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, Praha,
vo veci jej organizačnej zložky - Československá obchodní banka a.s., pobočka zahraničnej banky
v SR, Michalská 18, Bratislava IČO: 30 805 066 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) uzatvoril
so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXR na podklade ktorej bol žalovanému poskytnutý úver
na kreditnej karte. Dňa 4.11.2014 uzavrel žalobca ako postupník s ČSOB ako postupcom zmluvu
o postúpení pohľadávok, na základe ktorej nadobudol pohľadávku zo zmluvy o úvere na kreditnej
karte. Postupca oznámil postúpenie žalovanému písomne dňa 3.12.2014. Žalobca v zmysle žiadosti
o poskytnutí kreditnej karty zo dňa 7.8.2007 č. XXXXXXXXXR vystavil žalovanému kreditnú platobnú
kartu a povolil žalovanému prečerpanie na úverovom účte k kreditnej platobnej karte vo výške 49,79
Eur (1.500,- Sk) s úrokom 16,80 % p.a. Oznámením o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte k
žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 7.8.2009 bola dohodnutá debetná úroková sadzba vo výške 30 %
p.a. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou pohľadávky a ust. Obchodných podmienok ČSOB
účinných ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru na kreditnej
karte ku dňu 20.2.2013. Žalovaný napriek uvedenému pohľadávku zo zmluvy o úvere na kreditnej karte
neuhradil v celom rozsahu. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému zo zmluvy o úvere predstavuje ku dňu
4.11.2014: istina 1.338,91 Eur, úrok 198,45 Eur, úrok z omeškania 194,51 Eur, spolu 1.731,87 Eur.
3. Žalobca podaním zo 17. mája 2016 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.356,06 Eur späť a
žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 375,- Eur navrhol žalobe
vyhovieť a zároveň upravil svoj návrh čo do úrokov z omeškania a riadnych úrokov. Priznanie žalovanej
sumy odôvodňoval povinnosťou žalovaného zaplatiť minimálne splátky v sume po 15,- Eur za mesiace
marec 2014 až marec 2016. Citoval pritom čl. II Podmienok pre vydanie a používanie kreditnej karty z15.10.2011. K výzve súdu na preukázanie doručenia listín adresovaných žalovanému (Posledná výzva
na zaplatenie dlžnej čiastky, Oznámenie o zosplatnení úveru) uviedol, že nie je objektívne schopný
preukázať doručenie predmetných zásielok.
4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk 24.2.2016 písomne nevyjadril. Na
pojednávaní konanom 6.6.2016 žalovaný uviedol, že nedokáže ani po návšteve pobočky právneho
predchodcu žalobcu vyjadriť sa k dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku. Na pojednávaní
konanom 14.12.2017 žalovaný uviedol, že nevie z akého dôvodu žalobca vymáha žalovanú pohľadávku
a ani nevie o ktorý konkrétny úver ide. Poukázal na oznámenie právneho predchodcu žalobcu, ktorý mu
v októbri 2017 doručil oznámenie, v ktorom je uvedené, že už viac nie je dlžníkom právneho predchodcu
žalobcu.
5. Súd vykonal vo veci pojednávanie 6.6.2016 a 14.12.2017. Na pojednávaní nariadenom na 6.6.2016,
súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených do spisu stranou žalobcu a to: vyčíslenie
pohľadávkyzozmluvyoúverekudňu4.11.2014,úrokovésadzbyČSOBplatnéod1.10.2014,podmienky
pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty platné od 1.8.2011, podmienky pre vydanie a používanie
ČSOB kreditnej karty platné od 26.10.2013, oznámenie o zospoplatnení úveru zo dňa 21.2.2013,
posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 28.11.2012 s pripojenou poštovou doručenkou,
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 3.12.2014 s pripojenou poštovou doručenkou, podľa ktorej
toto oznámenie mal žalovaný prevziať dňa 8.12.2014, oznámenie ČSOB a.s. zo dňa 6.8.2008 s
poznámkou, že žalovaný ju prevzal dňa 6.8.2008 o zmene poskytnutého produktu s tým, že výška
úverového limitu sa mení od 6.8.2008 z 15 tis. Sk na 30 tis. Sk. Zmluva o vydaní a používaní ČSOB
kreditnej karty zo dňa 7.8.2007, oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte zo dňa 7.8.2007,
písomné podanie žalobcu zo dňa 17.5.2016 včítane čiastočného späťvzatia žaloby, mesačný prehľad
platobnej disciplíny žalovaného a úrokové sadzby ČSOB platné od 15.3.2014 a na pojednávaní
konanom14.12.2017súdoboznámiloznámenieopostúpenípohľadávokz29.9.2017,pričombolzistený
nasledovný skutkový stav.
6. Na základe zmluvy zo 7.8.2007 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Zmluvu o vydaní
a používaní ČSOB Kreditnej karty, na základe ktorej právny predchodca žalobcu vydal žalovanému
platobnú kartu - ČSOB kreditnú kartu. Následne vydaným oznámením z toho istého dňa na základe
žiadosti žalobcu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový limit k vydanej karte vo
výške 15.000,- Sk. Zároveň bol žalovanému otvorený úverový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, L. úrokovou
sadzbou 16,50 %, debetnou úrokovou sadzbou 30 % a sadzbou úrokov z omeškania vo výške 15 %.
Z oznámenia právneho predchodcu žalobcu zo 6.8.2008 vyplýva, že žalovanému bol zvýšený úverový
limit zo sumy 15.000,- Sk na sumu 30.000,- Sk. Z uvedeného oznámenia vyplýva, že ho mal žalovaný
prevziať 6.8.2008.
7. Z predloženého listu právneho predchodcu žalobcu z 28.11.2012 označeného ako „Posledná výzva
na zaplatenie dlžnej čiastky“ vyplýva, že žalovaný bol vzhľadom na omeškanie so splácaním čerpaného
úveru vyzvaný na splatenie omeškaného dlhu v sume 211,07 Eur. Zároveň mal byť upozornený,
že v prípade, ak nebude jeho záväzok uhradený, právny predchodca žalobcu pristúpi k vyhláseniu
predčasnej splatnosti záväzku. Z oznámenia z 21.2.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu mal
20.2.2013 vyhlásiť celú pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy za splatnú dňom 20.2.2013. Súčasne
bola žalovanému oznámená trvalá blokácia kreditnej karty. Doručenie týchto dvoch písomností však v
konaní nebolo preukázané.
8. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 3.12.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu
žalovanému oznámil s účinnosťou od 1.12.2014 postúpenie svojej pohľadávky zo Zmluvy o kreditnej
karte č. XXXXXXXXXR uzatvorenej 7.8.2007 žalobcovi. Podľa predloženej fotokópie doručenky malo
byť toto oznámenie žalovanému doručené 8.12.2014.
9. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej „CSP“).10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka),
avšak právny vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere bolo treba
posudzovať i podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec
ochrany spotrebiteľa, popri ostatných zákonoch o ochrane spotrebiteľa (č. 634/1992 Zb., resp. č.
250/2007 Z.z.) a o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z., resp. č. 129/2010 Z.z.).
12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Žalobca nepopieral postavenie žalovaného v ich zmluvnom vzťahu s Československou obchodnou
bankou ako spotrebiteľa, ani spotrebiteľský charakter úveru. Nemôžu preto byť pochybnosti o použití
ustanovení Občianskeho zákonníka na posúdenie celej zmluvy, včítane podmienok, za ktorých bol
úver poskytnutý i prechodu práv a povinností zo zmluvného vzťahu z pôvodného veriteľa na žalobcu.
Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. neprijateľné
podmienky.
17. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že nejde o výpočet taxatívny a ako
neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania, pričom základným kritériom je
vytvorenie nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.19. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.
20. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
21. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.
22. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má charakter spotrebiteľského
úveru, poskytnutého bankou. Už citované ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce
veriteľovi, umožňuje svoju pohľadávku postúpiť na iného aj bez súhlasu dlžníka, v tomto prípade
žalovaného, ale za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka, teda
nesmie odporovať dohode medzi stranami vzťahu ani zákonu.
23. Súd nezistil, že by postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu bránila medzi
nimi uzavretá dohoda.
24. Úver žalovanému bol poskytnutý bankou, ktorá úvery poskytuje na základe bankovej licencie. Bolo
preto povinnosťou súdu zisťovať, či obmedzenia pre postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt,
naviac v tomto prípade na subjekt nebankový nepozná zákon o bankách (zákon číslo 483/2001 Z.z.
o bankách v znení neskorších predpisov). V tejto súvislosti súd uvádza, že vzhľadom na postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa, bola daná povinnosť súdu vykonať ex offo súdnu kontrolu zmluvy o
úvere, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to napriek nečinnosti žalovaného, lebo pri
spotrebiteľských zmluvných vzťahoch má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho
úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (porovnaj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo
1/2012).Rovnakotakbolsúdpovinnýzisťovať,čidošlokplatnémupostúpeniupohľadávky,ktorejúhrada
je predmetom sporu, pričom v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28.1.2009 sp. zn. 1Cdo 76/2007.
25. Vo vzťahu k otázke platnosti postúpenia bankovej pohľadávky súd uvádza, že súdna prax sa však
už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01, podľa ktorého relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu
postupníkanavymáhaniepostúpenejpohľadávkyasúdztakéhooznámeniavychádzabeztoho,abyako
predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného rozhodnutia
vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008 ako aj
z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009, podľa ktorého v spore o
neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd
povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka
nemožnovyvodiť,žedlžníkbynemoholnamietaťasúdskúmaťplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky,
ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi
neoznámil, ale postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v
postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti
týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.
26. Podľa § 89 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky pri
vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so
svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má
právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od
banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky ana uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku;
týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon
alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú,
pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a
povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis
výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;
takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka
a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods.
1 .
27. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
28. Žalobca sa v konaní od žalovaného domáha zaplatenia žalovanej sumy z pohľadávky, ktorú mal
nadobudnúť zmluvou o postúpení od banky, preto súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu na
strane žalobcu a dospel k záveru, že nie je daná, pretože v konaní žalobca síce predložil výzvu
právneho predchodcu žalobcu z 28.11.2012 pre žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením
na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia, avšak bez upozornenia na možnosť postúpenia
pohľadávky a už vôbec nepreukázal jej odoslanie a reálne doručenie žalovanému. Tým sa nepreukázalo
splnenie zákonnej podmienky pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky na postupníka t.j. žalobcu,
ktorý nie je bankou (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/722/2015 z 10.8.2016,
ako aj rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19 Co/50/2017 zo 17.8.2017, sp, zn. 7Co/7/2017 z
24.8.2017, sp. zn. 2Co/220/2016 z 30.8.2017, či sp. zn. 20Co/124/2016 z 28.9.2017). Tiež nebola
dodržaná ani lehota 90 kalendárnych dní, ktorá je určená pre klienta na plnenie svojho dlhu, čím
môže docieliť nepostúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt. Pritom je irelevantné, ak neboli
splnené uvedené podmienky, s akou sumou bol žalovaný v omeškaní, ak nebolo preukázané skutočné
vyhotovenie a hlavne doručenie takejto výzvy a tiež dodržanie zákonnej lehoty 90 dní za účelom
poskytnutia možnosti splnenia dlhu pred jeho postúpením.
29. Písomná výzva upravená v citovanom zákonnom ustanovení (§ 92 ods. 8 veta prvá zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách) je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho
právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou aj bez
súhlasu jej klienta, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 90 dní. V prípade, ak tento faktický úkon
nebol preukázateľne vykonaný a doručený žalovanému, nemôže byť platná ani zmluva o postúpení, z
ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu.
30. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).31. Právny predchodca žalobcu bol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto
sporu voči žalovanému na žalobcu len po tom, ak bol klient napriek jeho písomnej výzve, ktorá by
bola doručená nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke, a to aj bez súhlasu klienta. V prípade, že takéto predpoklady splnené
neboli, bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku ktorej
postúpenie by bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by potom samotná zmluva o
postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným
právnym úkonom, na ktorú neplatnosť bol povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky žalovaného
prihliadnuť (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Co/445/2015 z 19.4.2016).
32. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania postupiteľnosti (spôsobilosti na postúpenie)
takejto pohľadávky pôvodného veriteľa, ktorý bol licencovaným subjektom oprávneným podľa zákona o
bankách poskytovať spotrebiteľské úvery, na žalobcu, z ktorého by mu vzniklo právo vymáhať žalovanú
pohľadávku. Nebola totiž podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách splnená podmienka uplynutia lehoty 90
kalendárnych dní od doručenia výzvy klientovi (nepreukázalo sa totiž vôbec doručenie takejto výzvy,
preto nemohla ani uplynúť), určená na splnenie čo i len časti záväzku dlžníka voči banke, keď k
postúpeniu pohľadávky z banky na žalobcu malo dôjsť k 1.12.2014. Slovné spojenie v ustanovení § 92
ods. 8 zákona o bankách „napriek písomnej výzve“ znamená, že najskôr musí dôjsť k písomnej výzve,
ktorej doručenie musí byť preukázané, kedy začne plynúť lehota 90 dní na splnenie záväzku a až po
jej uplynutí môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky na iný subjekt. Nebolo však preukázané, že by tento
predpoklad bol v danej veci splnený.
33. Súd podporne poukazuje i na výklad ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
Krajským súdom v Žiline v rozhodnutí sp.zn. 7Co/715/2015 z 24.2.2016, ktorý uvádza, že uvedené
zákonné ustanovenie v prvej vete hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu
dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník
neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta
druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že
klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku
postúpiťvprípade,aksúčetvšetkýchomeškanísosplnením,čolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzku
voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Inými slovami povedané, banka musí
najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie
ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu
osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým
je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný
peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže
banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Uvedené vyplýva aj z formulácie „napriek písomnej
výzve...“, čo znamená, že najskôr musí byť vyhotovená a odoslaná písomná výzva a potom môže nastať
situácia, že klient bude dlhšie ako 90 dní v omeškaní alebo nebude, teda táto okolnosť je až následná
a od nej sa odvíja možnosť postúpiť pohľadávku na nebankový subjekt.
34. Súd sa nestotožňuje s opakovane vznášanými názormi v obdobných právnych veciach, že z
nesplnenia podmienok definovaných v § 92 ods. 8 zákona o bankách nemôže vyvodzovať závery o
platnosti, resp. neplatnosti posudzovaného postúpenia. Podľa názoru súdu ide totiž o špeciálnu normu
upravujúc postup pri postupovaní bankovej pohľadávky. Nemôžu byť pochybnosti v tom, že obmedzenia
banky vyplývajúce z ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách treba považovať za imanentnú súčasť
ústavného práva či už fyzickej alebo právnickej osoby na ochranu pred neoprávneným zverejňovaním
alebo iným zneužívaním údajov (čl. 19 ods. 3 Ústavy) v tomto prípade údajov o jeho majetkových
pomeroch. Odovzdanie údajov o poskytnutom úvere a jeho podmienkach bankou tretej osobe bez
splnenia podmienok § 92 ods. 8 zák. o bankách je tak treba považovať za neoprávnené zverejnenie
údajov o osobe dlžníka včítane údajov o jeho majetkových pomeroch. Bez významu v tejto súvislosti nie
jeaniskutočnosť,žeposkytovateľúveru,vtomtoprípadebanka,jevsúvislostisrozhodovanímožiadosti
spotrebiteľaoposkytnutieúveru,povinnýzozákona(§7ods.1zák.č.129/2010Z.z.)zisťovaťschopnosti
žiadateľa o úver, úver splácať a nesporne v rámci toho zisťovať aj jeho najmä rodinné a majetkové
pomery, pričom tieto údaje tvoria obsah dokumentácie o záväzkovom vzťahu ktorú, ako to výslovne
vyplýva z ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách, je banka povinná pri postúpení pohľadávky, odovzdať
postupníkovi. Vzhľadom na uvedené tak nemôžu byť pochybnosti o tom, že podmienky postúpeniapohľadávky bankou tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách, treba považovať za
zákonom stanovené podmienky, ktoré musia byť naplnené pre možnosť banky svoju pohľadávku z úveru
postúpiť na inú osobu. Bez ich splnenia je postup banky v rozpore s týmto zákonným ustanovením,
teda odporuje zákonu, v dôsledku čoho zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú by banka bez súhlasu
dlžníka, napriek tomu s treťou osobou uzavrela, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525
veta tretia Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Podporne súd opätovne poukazuje aj na závery
Krajského súdu v Prešove vo veciach vedených pod sp. zn. 19Co/50/2017, sp. zn. 7Co/7/2017, sp. zn.
2Co/220/2016, či sp. zn. 20Co/124/2016.
35. Nakoľko žalobca nepreukázal ani po tom, ako bol súdom vyzvaný na preukázanie doručenia
predloženej výzvy na zaplatenie omeškaného dlhu z 28.11.2012, resp. oznámenia o zosplatnení
úveru z 21.2.2013 splnenie podmienok pre záver, že je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, teda
hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok,
keďže nepreukázal platné postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na
nebankovú spoločnosť, súd žalobu v časti, ktorá nebola vzatá späť zamietol ako nedôvodnú. Vzhľadom
na tento právny záver bolo nepodstatné zaoberať sa ďalšími námietkami a argumentmi žalobcu, ktorými
preukazoval oprávnenosť ním uplatneného nároku.
36. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej.
37. S ohľadom na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 1356,06 Eur uplatneného žalobcom
podanímzo17.5.2016súdvtejtočastikonaniezastavilpodľa§145ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku.
38. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).
39. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).
40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol síce v konaní o
nároku, ktorý po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmetom konania úspešný, avšak mu žiadne
trovy konania nevznikli, súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh)rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci (§
365 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.