Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1236/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3213203884
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3213203884.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: Ing. G. W. I.., bytom E. XX,
Q. I., právne zastúpený JUDr. F. P., advokátom so sídlom v W. nad W., X. XXXX/XX, proti žalovanej:
F.. Y. C., bytom C. J. XXXX/X, S., právne zastúpená JUDr. P. P., advokátom, so sídlom v S., Q. XX, o
určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou zo dňa 26. augusta 2015, č. k. 4C/101/2013-319 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že kúpna zmluva, uzatvorená dňa 16.05.2013
medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti

evidované na LV č. XX k. ú. E., a to pozemky: parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 341 m2, parcela registra „C“ č. XXX/X - záhrady o výmere 780 m2 a rodinný dom súpisné
číslo XX na parcele registra „C“ č. XXX/X v podiele 1/1, je n e p l a t n á .

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej náhradu trov konania vo výške 1.081,08 eur v lehote troch mesiacov od právoplatnosti

rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 2, § 39, § 37 ods. 1, § 49a, § 41,
§ 580 ods. 1, § 589, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 12 ods. 1
zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že
žaloba nie je dôvodná. Súd v prvom rade skúmal, či žalobca má v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p.
naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe, pričom konštatoval, že žalobca ako pôvodný
vlastník nehnuteľností, ktorý tieto vlastnil pred uskutočnením právneho úkonu, ktorého neplatnosti
sa domáha, preukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže žalovaná je zapísaná v

katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností a tieto nadobudla na základe neplatnosti
domáhajúceho sa právneho úkonu a iba súdne rozhodnutie, ktoré ho vydania sa žalobca domáha v
danomkonaní,môžebyťpodkladomprekonanienavykonaniezmenyzápisuvlastníckychprávvkatastri
nehnuteľností. V danom prípade teda v konaní nebolo sporné, že žalovaná je v súčasnosti výlučným
vlastníkom sporných nehnuteľností a vlastníctvo k nim nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi ňou a žalobcom dňa 16.05.2013. Sporným zostalo tvrdenie žalobcu, že nikdy nemal záujem
uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovanou, nemal záujem predmetné nehnuteľnosti odpredávať za kúpnu

cenu uvedenú v kúpnej zmluve, vedome nikdy nepodpisoval kúpnu zmluvu a naviac nikdy v súvislosti
s kúpnou zmluvou neobdržal časť kúpnej ceny vo výške 15.000 eur. Kúpnu zmluvu uzatvoril v omyle
a naviac v tiesni potreby získania finančných prostriedkov formou pôžičky, do ktorého omylu ho dostali
jemu neznáme ženy a kúpnu zmluvu neuzatváral na základe jeho vážnej vôle nehnuteľnosť odpredať.Mal za to, že ide o zmluvu na získanie finančných prostriedkov formou úveru, pôžičky. Súd sa v prvom
rade zaoberal uplatnenými dôvodmi neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2013, o ktorej žalobca tvrdí,
že je neplatná, pretože zmluvné podmienky v tejto zmluve sú jednostranné, nevyvážené v prospech

žalovanej. Zmluvu považuje za neplatnú aj z dôvodu, že ju uzatvoril v omyle a naviac v tiesni potreby
získaniafinančnýchprostriedkov,doktoréhoomyluhodostalijemuneznámeženy,ktorémutvrdili,žemá
podpísať listiny potrebné pre vybavenie úveru na splatenie pohľadávky spoločnosti S. I., a. s., pričom až
neskôr zistil, že sa jednalo o predaj nehnuteľností. Zmluvu považuje za neplatnú aj z dôvodu, že kúpna
cena nebola dohodnutá v súlade so zákonom (nižšia ako je cena trhová, resp. všeobecná hodnota). Súd

konštatoval, že skutočnosti tvrdené žalobcom v konaní preukázané neboli. Tvrdenie žalobcu, že nemal
záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovanou, vedome nikdy nepodpisoval kúpnu zmluvu, sa v konaní
preukázali ako nepravdivé. To, že žalobca mal v úmysle predať nehnuteľnosti vyplýva zo samotnej
žaloby, ale aj zo správania a konania žalobcu zisteného vykonaným dokazovaním, ktorým súd zistil,
že žalobca sa sám obrátil na realitnú kanceláriu J. za účelom predaja týchto nehnuteľností. Uvedené
preukazuje zverejnený inzerát a výpoveď svedka P. F.. Taktiež svedok U. F. vo svojej výpovedi uviedol,

že mu žalobca uviedol, že chce predať rodinný dom a tomuto svedkovi to uviedla aj svedkyňa O. Q.. Na
základe uvedeného mal súd za to, že žalobca mal v úmysle nehnuteľnosti predať. Pokiaľ ide o kúpnu
zmluvu zo dňa 16.05.2013 mal súd preukázané, že táto bola oboma jej účastníkmi podpísaná, žalobca
nepoprel, že by túto zmluvu podpísal. Tvrdenia žalobcu, že ju podpísal v domnení, že podpisuje listiny
v súvislosti s poskytnutím úveru v konaní preukázané neboli. Tvrdenie žalobcu, že sa mal o poskytnutí

úverudohodnúťsoženou,ktoráhosamakontaktovalaunehodomasavkonanínepreukázalo.Anijeden
z vypočutých svedkov tieto tvrdenia žalobcu nepotvrdil. Svedkyňa O. Q. uviedla, že nenavrhla žalobcovi
vybavenie úveru alebo poskytnutie pôžičky. Svedkyňa W. I. uviedla, že nepočula, že by pani Q. hovorila
žalobcovi o možnosti poskytnutia pôžičky alebo vybavenia úveru. Ani svedok U. F., keď sa osobne
stretol so žalobcom nebavil sa o poskytnutí úveru. V konaní nebolo preukázané, a to ani výpoveďou

svedkov ale ani žalobcu, že by žalobcovi bola pôžička alebo úver poskytnutý a kto konkrétne mal úver
či pôžičku žalobcovi poskytnúť a za akých konkrétnych podmienok. Žalobca v konaní riadne neoznačil
osoby, osobu, s ktorou sa mal na poskytnutí úveru či pôžičky dohodnúť. Vykonaným dokazovaním,
svedeckou výpoveďou O. Q., U. F. mal súd preukázané, že sám žalobca sa obrátil na tieto osoby
s úmyslom predaja nehnuteľností, pričom o podmienkach samotného predaja nehnuteľností žalobca

komunikoval s U. F., zamestnancom realitnej kancelárie M., s.r.o. S. svedok vo výpovedi uviedol, že
sám žalobca mu uviedol, že tento dom predáva už cez inú realitnú kancelári, nemôže ho predať a
dohodli sa, že sú ochotní to predávať za cenu, že sa vyplatí S. I. a dostane 15.000 eur v hotovosti
pri podpise zmluvy; žalobca mal podmienku, že potrebuje peniaze hneď a rýchlo. O tom, že žalobca
mal v úmysle nehnuteľnosti predať svedčí aj výpoveď svedka P. F., ktorý uviedol, že sa na neho obrátil

pán W. s tým, že má v úmysle predať rodinný dom s pozemkami v k. ú. E. a uviedol, že je ochotný
tento dom predať za 20.000 eur. Svedok tiež uviedol, že nehnuteľnosť žalobcu mala hodnotu niečo
medzi 25 až 30.000 eur. Ani tvrdenia žalobcu, že nevedel, že podpisuje kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
by bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v konaní preukázané neboli. Tvrdenie
žalobcu, že konal v omyle v tom, že sa jedná o zmluvu k získaniu finančných prostriedkov formou úveru,

pôžičky, považoval súd za nepravdivé a to z dôvodu, že samotné znenie zmluvy obsahuje dohodu jej
účastníkov o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a dohodu o kúpnej cene ako aj o spôsobe
jej úhrady. Vykonaným dokazovaním mal súd taktiež preukázané, že žalobca okrem samotnej kúpnej
zmluvy podpísal aj návrh na vklad vlastníckeho práva a tento doručil aj katastru nehnuteľností. Ďalšia
skutočnosť, ktorá preukazuje, že žalobca vedome uzatvoril so žalovanou kúpnu zmluvu je tá, že v

rovnakýdeňakopodpísalkúpnuzmluvubolavsídleA.spísanánotárskazápisnicasvyhlásenímžalobcu
o uznaní záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, teda že sa žalobca vyprace
najneskôr do 17.08.2013. Uvedené skutočnosti preukazuje aj výpoveď samotnej notárky JUDr. S. Q.
pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobca tvrdil, že nepoznal obsah listín, ktoré podpisoval
na A., nemal možnosť vopred si tieto zmluvy preštudovať. O tom, že žalobca vedel a chcel uzatvoriť

kúpnu zmluvu a akú kúpnu zmluvu uzatvára vyplýva aj zo svedeckých výpovedí O. Q., ktorá uviedla,
že pani W. pánovi W. všetko vysvetľovala, ukazovala mu zmluvy, potom tam pán W. podpisoval tie
zmluvy, pani W. mu dávala do ruky papiere, ktoré treba zaniesť na kataster a dať zavkladovať. Stále sa
rozprávali niečo o zmluvách ohľadom papierov. Aj svedkyňa U. Q. (W.) uviedla, že žalobca bol popredu
oboznámený s obsahom kúpnej zmluvy v kancelárii v budove u pani notárky, kde mali v tom čase

prenajaté priestory. Ďalej súd uviedol, že tvrdenie žalobcu, že pri podpisovaní tohto právneho úkonu
konal v omyle spočívajúcom v tom, že podpisuje listiny súvisiace s pôžičkou v konaní preukázané neboli.
Kumulatívnym predpokladom neplatnosti právneho úkonu z dôvodu konania v omyle je aj subjektívna
stránka druhého účastníka právneho úkonu, teda v tomto prípade žalovanej, ktorá by musela omylvyvolať alebo by o ňom musela vedieť, čo však v konaní preukázané nebolo. Žalovaná po tom, ako sa
dozvedela o ponuke žalobcu na predaj nehnuteľností a s podmienkami kúpy prejavila záujem o kúpu,
ktorú navonok prezentovala aj tak, že dňa 15.05.2013 kúpnu zmluvu podpísala a zložila k rukám realitnej

kancelárie sumu 15.000 eur. Zo žiadneho žalobcom navrhnutého a vykonaného dôkazu nevyplýva, že
žalobcovi dňa 16.05.2013 mala byť poskytnutá pôžička, resp. úver a ani to, že žalovaná je osobou,
ktorá mala takýto omyl voči žalobcovi vyvolať, resp. o ňom vedieť. Aj keď žalobca poukazuje na rozpory
vo výpovediach svedkýň O. Q. a U. Q. (W.), súd bol toho názoru, že tieto nepreukazujú, že žalobca
v N. dňa 16.05.2013 neuzatvoril kúpnu zmluvu alebo že kúpnu zmluvu uzatvoril v omyle. Pokiaľ ide o

uplatnený dôvod neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy a to, že kúpna cena nebola dohodnutá v
súlades§589Občianskehozákonníka(výraznenižšieakotrhovácena),súdkonštatoval,ževykonaným
dokazovanímtototvrdeniežalobcunebolopreukázané.Vzmysleuzatvorenejkúpnejzmluvysaúčastníci
dohodlinakúpnejceneprevádzanejnehnuteľnostivovýške21.425eur.Zrozhodovacejčinnostisúdovje
známe, že ak sa na predmet kúpy nevzťahuje cenová regulácia, možno kúpnu cenu dohodnúť ľubovoľne
vo výške s ohľadom na ust. § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že podľa

jeho názoru dohodnutá kúpna cena je v hrubom nepomere s trhovou všeobecnou cenou, ktorá je
podľa jeho názoru 38.000 eur, teda za kúpnu cenu uvedenú v inzeráte realitnej spoločnosti J. Tieto
tvrdenia vykonaným dokazovaním neboli preukázané a to z dôvodov, že vypočutý svedok P. F., ktorý je
zamestnancom tejto realitnej kancelárie uviedol, že podľa jeho názoru nehnuteľnosti mali hodnotu niečo
medzi 25.000 až 30.000 eur a suma 38.000 eur bola v inzeráte uverejnená na základe doporučenia

svedka P. F., že to stojí za pokus. Ďalším dôkazom, ktorý vyvracia tvrdenia žalobcu, že skutočná trhová
cena nehnuteľnosti nemohla byť v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy 38.000 eur je listina, a to zámenná
zmluva zo dňa 27.08.2010, z ktorej vyplýva, že zmluvné strany sa vtedy dohodli, že cena za predmet
zámeny nehnuteľností, zapísaných na LV č. XX k. ú. E. je 10.300 eur, to znamená, nižšia ako dohodnutá
kúpna cena v kúpnej zmluve. Nehnuteľnosti neprešli žiadnou úpravou, tak svedok P. F. a U. F. uviedli,

že je potrebné ich rekonštruovať a aj znenie inzerátu spoločnosti J., s.r.o. v periodiku B. uvádza, že
nehnuteľnosť je v pôvodnom stave. Rovnako v konaní nebolo preukázané, že by žalobca mal uzatvoriť
zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, keďže predmetný právny úkon bol uzatvorený
písomne, po tom, ako si žalobca zmluvu prečítal, žalobca nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo
možné dospieť, že konal v tiesni, pod tlakom. Ďalej súd uviedol, že žalobca sa domáha neplatnosti

kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože podľa jeho názoru obsahuje nevýhodné
podmienky - sú jednostranné, nevyvážené v prospech žalovanej. Súd bol toho názoru, že okolnosti,
na ktoré sa žalobca odvoláva, by za podmienky splnenia všetkých podmienok určenia neplatnosti
právneho úkonu mohli spôsobiť iba neplatnosť právneho úkonu v tejto časti, pretože vzhľadom na právny
úkon - kúpna zmluva, ktorej podstatnými náležitosťami je predmet zmluvy a kúpna cena, je ich možno

oddeliť od jej obsahu. Súd bol toho názoru, že žalobca na určení čiastočnej neplatnosti tohto právneho
úkonu nepreukázal naliehavý právny záujem, žalovaná sa plnenia z týchto dohodnutých podmienok
nedomáhala a žalobca nepreukázal, že by sa mala v úmysle domáhať a že by jeho postavenie bolo z
tohtodôvoduneisté.Ajkeďžalobcavďalšompopieral,žemuzostranyžalovanejbolakúpnacenariadne
a v celosti vyplatená (pričom žalovaná o úhrade kúpnej ceny predložila doklad o vklade sumy 6.425 eur

na účet a kópiu príjmového dokladu na sumu 15.000 eur, na ktorom sa má nachádzať podpis žalobcu,
potvrdzujúci prevzatie druhej časti kúpnej ceny), uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť kúpnej
zmluvy. Na základe všetkých týchto skutočností súd žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy ako nedôvodnú
zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 a ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
S prihliadnutím na vek žalobcu, jeho príjem a sociálne pomery, kedy predmetom sporu je nehnuteľnosť,

v ktorej si žalobca doteraz uspokojoval potrebu bývania a taktiež na samotnú výšku uplatnených trov
konania, ktoré si žalovaná vyčíslila v celkovej výške 8.724,48 eur, súd všetky tieto okolnosti považoval
za dôvody hodné osobitného zreteľa a úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v časti
50% a v časti 50% túto náhradu trov konania nepriznal. V súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. súd žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania celkovo vyčíslenú v sume 1.081 eur v lehote

troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a to s poukazom na preukázanú majetkovú situáciu žalobcu.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteprostredníctvomprávnehozástupcuodvolaniežalobca,
domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne sa
domáhajúc zmeny rozsudku súdu prvej inštancie a vyhovenia žalobe. Namietal, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že naďalej trvá na
tom, že nikdy nemal záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovanou. Vedome nepodpísal 16.05.2013
kúpnu zmluvu. Poukázal na svoje záverečné vyjadrenie na pojednávaní pred súdom prvej inštancie zodňa 05.08.2015. Zdôraznil, že kúpna zmluva podpísaná dňa 16.05.2013 bola právnym úkonom, ktorý
uskutočnil v omyle, teda kúpnu zmluvu neuzatváral na základe vážnej vôle predať svoje nehnuteľnosti.
Malzato,žepodpisujezmluvuopôžičku(úvere).Skutočnosť,žesaobrátilnarealitnúkanceláriuJ.,s.r.o.

ešte nepreukazuje, že prostredníctvom realitnej kancelárie M., s.r.o. mal záujem svoje nehnuteľnosti
odpredať žalovanej. Z dokazovania vyplynulo, že je dôvodné sa domnievať, že bol v presvedčení, že
ide podpisovať zmluvu o poskytnutí úveru za účelom vyplatenia veriteľa S. I., a.s. Vyplynulo to nielen z
jeho výsluchu, ale aj z výsluchu svedkýň, napr. svedkyne Q., ktorá potvrdila, že jej žalobca „spomínal,
že má nejaký úver od S. I. okolo 8.000, že to potrebuje povyplácať“, tiež svedkyňa Q. uviedla, že

zverejňovala inzeráty typu „máte exekúciu? Hrozí vám dražba?“ a práve na takýto inzerát zatelefonoval.
K tomu, že sa stal obeťou vyvolaného omylu s najväčšou pravdepodobnosťou prispela aj jeho naivita,
vek a najmä mimoriadne zlý sluch, pretože hovorovú reč registruje až vtedy, keď hraničí s výrazným
kričaním. Pokiaľ ide o svedka F., z výpovede svedkyne I. na pojednávaní 11.06.2015 vyplýva, že pán F.
dojednával úvery „pána F. poznám, ktorý v S. poskytoval úvery, tieto poskytoval tak, že sa nehnuteľnosť
prepísala na jeho ľudí, ktorých tam mohol dať ako vlastníka a on potom vybavoval v banke úver, pre

toho, kto bol v minulosti vlastníkom tejto nehnuteľnosti a aby sa potom mohol on stať naspäť vlastníkom.
Poznám to, lebo aj moja kamarátka mala od pána F. takýto úver.“, teda pán F. sa zaoberal poskytovaním
úverov. Naviac, ako vyplýva zo súdneho spisu, spolu so svedkyňou Q. (W.) boli opakovane v obdobných
prípadoch vypočúvaný orgánmi činnými v trestnom konaní, čo na pojednávaní 05.08.2015 výslovne
potvrdila aj svedkyňa Q. (a to 5 až 7 krát). Pri výsluchu 05.08.2015 svedkyňa Q. (W.) opakovane

spomenula spoločnosť W. C., dokonca mala byť so žalobcom údajne v kancelárii spoločnosti W. C. v
N., pričom táto spoločnosť nemá podľa Obchodného registra v predmete podnikania realitnú činnosť,
ale finančný leasing, poskytovanie úverov alebo pôžičiek, sprostredkovanie poskytovania úverov alebo
pôžičiek a pod. Pochybnosti o jeho údajnom oboznámení s obsahom kúpnej zmluvy, ktoré vyplynuli z
pôvodných výsluchov svedkýň Q. a Q. (W.) sa ešte viac prehĺbili počas ich konfrontácie uskutočnenej na

pojednávaní 05.08.2015, kedy si obe výslovne odporovali vo svojich tvrdeniach. Kým svedkyňa Q. (W.)
potvrdila, že predtým, než v N. išli k notárke JUDr. Q., zastavili sa v jej kancelárii, kde žalobcu oboznámila
s obsahom kúpnej zmluvy, ktorú si prečítal, svedkyňa Q. toto nepotvrdila a výslovne uviedla, že hneď
po príchode do N. išli priamo do kancelárie notárky JUDr. Q.. Keďže notárka ani jej zamestnankyňa
nepotvrdili, že by žalobcu oboznámili s obsahom kúpnej zmluvy vyplýva z toho jediný záver, že on sa

nikdy neoboznámil s obsahom kúpnej zmluvy, nemal kedy si ju prečítať a vzniesť prípadné námietky.
Skutočnosť, že nepodpisuje kúpnu zmluvu potvrdzuje aj tá skutočnosť, že mu nebola zaplatená žiadna
kúpna cena. Hoci príjmový doklad o prijatí hotovosti 15.000 eur podpísal, podobne ako pri ostatných
listinách, ktoré mu boli rýchlo po sebe predkladané, podpísal aj tento príjmový doklad. Je zarážajúce
tvrdenie svedkyne Q.), že mu dala podpísať príjmový doklad bez toho, aby mu hneď vyplatila peniaze

v hotovosti. To znamená, že nie je žiadny relevantný dôkaz o tom, že by peniaze v hotovosti prevzal
(okrem tvrdenia samotnej svedkyne Q.), keďže odovzdanie peňazí nepotvrdila ani svedkyňa Q., ktorá
to mala podľa svedkyne Q. vidieť. Vzhľadom k tomu, že nesúhlasí so zamietnutím žaloby, ale trvá na
podanej žalobe, nemôže súhlasiť ani s uloženou povinnosťou zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho
zastúpenia.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalovaná,
ktoráuviedla,žesaplnestotožňujesrozhodnutímsúduprvejinštancie.Poukázalanapodrobnépísomné
vyjadrenia k danej veci. Žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že údajne nikdy nemal záujem s ňou
uzatvoriť kúpnu zmluvu. K uvedenému musí uviesť, že listiny boli riadne a veľkým písmom zreteľne

označené ako kúpna zmluva a zároveň ku kúpnej zmluve bola spísaná notárska zápisnica s exekučným
titulom o vyprataní, pričom žalobca bol povinný v súlade so zákonom listinu pred podpisom prečítať až
následne po vyhlásení, že obsahu rozumie, ju mohol podpísať. Je preto ťažko uveriteľné, aby žalobca,
ktorý má dva akademické tituly a teda je vzdelaný, rozhľadený, celý život pracoval v intelektuálnej
sfére, by podpísal listinu, kde už z jej názvu je zrejmé, že ide o kúpnu zmluvu. Žalobca v odvolaní

uvádza, že údajne „z dokazovania vyplynulo, že žalobca bol presvedčený o tom, že podpisuje zmluvu
o poskytnutí úveru za účelom vyplatenia veriteľa S. I., a.s.“. Žalobca dospel k tomuto záveru na
základe toho, že svedkyňa Q. povedala „spomínal, že má nejaký úver od S. I. okolo 8.000 eur a že
to potrebuje povyplácať“ a že táto svedkyňa uverejnila inzerát v znení „Máte exekúciu? Hrozí Vám
dražba?“. K tomuto výkladu výpovede Q. uviedla, že pokiaľ by žalobca spomínal existenciu svojho dlhu

voči S. I., a.s., ktorý potrebuje povyplácať, absolútne to neodôvodňuje záver, že by bol presvedčený,
že podpisuje zmluvu o úvere. Naopak, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca
chcel nehnuteľnosť predať, avšak z kúpnej ceny priamo vyplatil svoj dlh voči S. I., a.s. Žalobca ďalej
poukázal na výpoveď svedkyne I., ktorá uviedla, že „pána F. pozná, ktorý v S. poskytuje úvery“. Uvedenéje irelevantné vo vzťahu k preukázaným skutočnostiam, teda ku skutočnosti, že žalobca postupne oslovil
dve realitné kancelárie s cieľom predať svoju nehnuteľnosť, keďže osoby sprostredkovávajúce predaj,
kúpu a prenájom nehnuteľností sa môžu vedľa realitnej činnosti zaoberať čímkoľvek iným. Tvrdenie

žalobcu, že spoločnosť W. C. vo svojom predmete podnikania nemá realitnú činnosť je k danej veci
absolútne irelevantné, keďže táto spoločnosť nemala žiadny vzťah k predmetu sporu, nebola oslovená
ako realitná kancelária v danej veci. K tvrdeniu žalobcu, že si údajne nemal kedy prečítať obsah kúpnej
zmluvy a vzniesť prípadné námietky uviedla, že všetky súdu predložené listinné dôkazy podpísané
žalobcom, ako aj výsluchy všetkých svedkov jednoznačne potvrdzujú, že ona ako osoba, ktorej bol

právny úkon určený nemohla mať ani len teoretické pochybnosti o konaní žalobcu, že by mohol konať v
omyle a nechcel by predať nehnuteľnosť. Tieto listiny žiadnym spôsobom nenasvedčujú tomu, že by ona
akýmkoľvek spôsobom vyvolala omyl na strane žalobcu. Vzhľadom na existenciu notárskej zápisnice,
ktorá je verejnou listinou, nie je reálne možné, aby bol žalobca uvedený do omylu a mal nesprávnu
predstavu o zmluve, ktorú podpísal a vzhľadom na ustálenú súdnu prax považuje žalobu žalobcu pri
existencii notárskej zápisnice za absurdnú a účelovú. Žalobca v závere odvolania uviedol, že nevedel,

že podpisuje kúpnu zmluvu, pretože mu údajne nebola vyplatená kúpna cena a keďže žalobca nedostal
žiadne peniaze, nevzbudilo to u neho pochybnosti, že nepodpisuje zmluvu o úvere. (Doklad, že prevzal
15.000 eur údajne podpísal len tak, lebo to bolo medzi ostatnými papiermi). K uvedenému uviedla, že
vyjadrenia žalobcu odporujú racionálnemu uvažovaniu, pretože ak niekto chce pôžičku, tak ho zarazí
práve to, že nedostal peniaze a predsa by podpisoval zmluvu o pôžičke práve preto, aby peniaze dostal.

Vzhľadomnauvedenémalazato,žetvrdeniežalobcujelennevydarenýmpokusompreukázať,ženemal
vedomosť o tom, že podpisuje kúpnu zmluvu; naopak dôkazom z opaku má za to, že nechtiac svojim
vyjadrením potvrdil, že musel vedieť, že zmluvu o pôžičke nepodpisuje. Na strane žalobcu neexistujú
žiadne dôvody údajnej neplatnosti napádanej kúpnej zmluvy a zároveň ani finančný nárok voči nej,
ktorý by si mohol uplatňovať podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Zároveň ničím nepreukázal naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, čo je nevyhnutná procesná podmienka na podanie takejto
žaloby. V ďalšom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 05.10.2016 žalovaná uviedla, že v prejednávanej veci sa
žalobca nemohol domáhať na súde určenia neplatnosti právneho úkonu bez toho, aby v žalobe vyjadril
podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany. Žalobca sa teda nemohol domáhať samostatného
plnenia, ale mal uvedenú vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností účastníkov primerane vyjadriť

v petite žaloby. Keďže žalobca v petite žaloby túto vzájomnú viazanosť povinností účastníkov nevyjadril
a súd je viazaný žalobným návrhom, nemohla byť žaloba už z tohto dôvodu úspešná. Za daného stavu
nebolo možné vyhovieť žalobe, ktorá nezodpovedala § 457 Občianskeho zákonníka a ani prekročiť
žalobný návrh a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti oboch účastníkov vrátiť si poskytnuté plnenia.

4. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní ako aj na
všetkých jeho doterajších vyjadreniach. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení argumentuje tým, že žalobe nebolo
možné vyhovieť z dôvodu, že žalobný petit neobsahuje vzájomné plnenia, teda ide o synalagmatický
záväzok, ide o novú argumentáciu žalovanej, v konaní pred súdom prvej inštancie ju neuvádzala, ani sa
ňou nebránila. On nemal dôvod formulovať petit aj ohľadne jeho povinnosti vrátiť žalovanej kúpnu cenu.

Kúpnu cenu totiž nikdy neobdržal (hotovostnú sumu 15.000 eur) a pokiaľ ide o jeho údajné splatenie
záväzku, toto bolo realizované bez jeho vedomia a on o tom nemá žiadnu vedomosť. Zdôraznil, že na
internete je zverejnených množstvo rozsudkov rôznych stupňov, kde bolo vyhovené žalobe o neplatnosť
právneho úkonu bez toho, aby zároveň bolo rozhodnuté o synalagmatickom záväzku. Z uvedených
dôvodov žiadal vyhovieť ním podanému odvolaniu.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

6. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie
žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.
- Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným
sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Z.z. - Občiansky súdny poriadok.

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedených
ustanovení ako aj zákonných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súdv danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania
odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku.

8. V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 16.05.2013 medzi ním ako predávajúcim a PaedDr. Y. C. ako kupujúcou, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. E., zapísané na LV č. XX ako pozemky parc. registra.
„C“ č. XXX/X - záhrady o výmere 780 m2, parc. registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 341 m 2 a rodinný dom súp. č. XX na parc. registra „C“ č. XXX/X v podiele 1/1. Dôvodom, pre

ktorý sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy bola skutočnosť, že nemal záujem kúpnu zmluvu
na predmetné nehnuteľnosti uzavrieť, ale mal záujem o uzatvorenie zmluvy o pôžičke (úvere), pretože
mal dlh v spoločnosti S. a taktiež potreboval peniaze na svoju vedeckú činnosť. Uviedol, že je pravdou,
že podal aj inzerát na predaj predmetných nehnuteľností, avšak v konkrétnom prípade bol presvedčený,
že ženy, ktoré reagovali na podaný inzerát a ktoré za nim prišli domov, mu pomôžu vybaviť pôžičku
(úver) na splatenie predmetnej pohľadávky S. I., a.s. a že všetky listiny, ktoré podpisoval v N. sa týkajú

vybavovania tejto pôžičky (úveru). Nemal žiadny záujem svoje nehnuteľnosti predať a čo v skutočnosti
podpísal sa dozvedel až z dokladov, ktoré si prečítal doma.

9. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že nemal
záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovanou, že by túto kúpnu zmluvu uzatvoril v omyle a naviac v

tiesni potreby získania finančných prostriedkov a taktiež nebolo preukázané, že by kúpna cena nebola
dohodnutá v súlade s ust. § 589 Občianskeho zákonníka.

10. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-
právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a

nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Dobré mravy predstavujú mimoprávne normy správania ako aj mimoprávny normatívny systém.
Dobré mravy ako nepísané morálne normy samy o sebe nie sú prameňom práva, ale ich normatívnosť a
záväznosť sa odvíja od právnych noriem, ktoré na ne odkazujú. Len na základe uvedených blanketných
noriem, obsiahnutých v písanom súkromnom práve, sa následne dobré mravy ako nenormatívny
systém stávajú súčasťou právneho poriadku a ich dodržiavanie požíva právnu ochranu, vrátane ochrany

súdnej. Je nepochybné, že právny predpis dáva dobrým mravom značnú vážnosť a silu, avšak nikde
nešpecifikuje a nekonkretizuje, čo je do značnej miery logické a správne, pričom posudzovanie, čo je
„boni mores“, čiže v súlade s dobrými mravmi, je v danom prípade na súde.

13. Právo a povinnosť ako spoločenská kategória sa realizuje v spoločenskom živote, a preto

voľnosť výkonu práva je obmedzená rovnakou možnosťou výkonu práva ostatnými subjektmi práva.
Výkon práva, ktorý zasahuje bez právneho dôvodu do práva oprávnených záujmov iných, je prejavom
šikanózneho výkonu práva, t.j. ide o výkon práva realizovaného nie za účelom dosiahnutia určitého,
napr. ekonomického cieľa, ale v úmysle poškodenia iného subjektu. Takýto výkon práva je v rozpore s
absolútnym zákazom, vyjadreným v § 3 ods. 1 OZ.

14. Rovnako v rozpore s absolútnym zákazom je výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, za výkon
ktorého, či už formou právneho úkonu alebo faktickým správaním, rozumieme také konanie, ktoré sa
nachádza v elementárnom rozpore s názorom a mienkou prevažnej väčšiny spoločnosti o otázke, aký by
mal byť výkon tohto práva, aby dodržiaval a zachovával morálne a etické zásady spoločnosti. Ide najmä

o rešpektovanie hodnôt ako slušnosť, poctivosť, morálka a pod. Dobré mravy preto predstavujú určitý
materiálny korektív, ktorý je potrebné uplatniť v prípade, ak právne predpisy jeho uplatnenie pripúšťajú,
najmä z dôvodu, že do obsahu právnych predpisov nie je možné zapracovať všetky situácie, ktoré život
prinesie.

15. Nedodržanie podmienok výkonu práva uvedených v § 3 ods. 1 OZ a prekročenie zákonného
rámca výkonu práva predstavujú exces, ktorého následkom je, že takýto výkon práva nemôže požívať
právnu ochranu. Vybočenie z rámca zákonných podmienok výkonu práva má za následok, že na inak
zákonný výkon práva sa uplatňuje celý rad sankcií. Sankcie, ktoré je možné uplatniť na výkon práva vrozpore s § 3 ods. 1 OZ, sú upravené v rôznych ustanoveniach Občianskeho zákonníka, keďže ust. § 3
OZ predstavuje tzv. imperfektnú normu. V zmysle § 3 ods. 1 OZ nepostačuje akýkoľvek rozpor s dobrými
mravmi, ale tento zásah musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti, aj s

ohľadom na verejnú mienku, neakceptovateľná. To iba potvrdzuje, že v demokratickej spoločnosti platia
písané právne normy a nepísané pravidlá správania sa sú len výnimočným inštitútom, ktorým písané
právo dáva náležitú vážnosť.

16. V danej veci s poukazom na vyššie citované skutočnosti bol odvolací súd toho názoru, že

je potrebné aplikovať ust. § 3 ods. 1 v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Nemožno totiž
nechať bez povšimnutia a zohľadnenia proces, ktorým došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami
sporu. O neserióznosti osôb, podieľajúcich sa na procese, vedúcemu k uzatvoreniu žalobou napádanej
kúpnej zmluvy, svedčí nielen to, že sami vyhľadali žalobcu v mieste jeho bydliska, v podstate sa mu
„ nanútili“, ponúkli žalobcovi riešenie jeho situácie „ochotou a pomocou pri vybavení pôžičky“, pričom
žalobcu bezprostredne posadili do auta a v podstate „odvliekli“ za účelom vybavenia všetkých úkonov k

tomu potrebných do ďalšieho okresu, do N., všetky záležitosti k tomu mali pritom vopred premyslené a
zorganizované. Žalobca ako naivný a dôverujúci starší človek bez ozrejmovania ďalších skutočností a
následných krokov, presvedčený, že mu bude zo strany uvedených osôb poskytnutá tvrdená pomoc pri
vybavení pôžičky (úveru), vykonal všetko tak ako si uvedené osoby predstavovali a podpísal, čo mu bolo
predložené. Pritom vzhľadom k veku - pri uzatváraní zmluvy 79 rokov a v súčasnosti 84 rokov - ako aj

zdravotnému stavu žalobcu (nedoslýchavosť), mu neboli veci dostatočne ozrejmené, vysvetlené, podľa
jeho tvrdenia listiny nemal možnosť prečítať a iba podpisoval, čo mu bolo predkladané. Žalobca bol teda
(tak ako uvádzal v žalobe a spore) neustále v domnení, že celý proces je potrebný k tomu, aby mu bola
poskytnutá pôžička (úver), okrem iného na vyplatenie jeho podlžnosti v S. že by malo ísť o podpisovanie
kúpnej zmluvy nemohlo byť žalobcovi zrejmé ani z toho dôvodu, že mu nebola vyplatená žiadna kúpna

cena ( skutočnosť o vyplatení sumy 15 000 eur tvrdila iba svedkyňa Q.; žalobca, hoci tak ako iné doklady
podpísal aj príjmový doklad na túto sumu, podľa jeho tvrdenia žiadne peniaze mu neboli uvedenou
svedkyňou odovzdané). Prinajmenšom neštandardný, reálne ojedinele sa vyskytujúci je postup, keď
predávajúci nehnuteľnosti sa s kupujúcim nikdy nestretne, nejedná o konkrétnych podmienkach kúpy a
kupujúci nemá vôbec záujem osobne nehnuteľnosť, ktorú kupuje, vidieť. To bolo aj v danom prípade, keď

žalobca, ktorý „predával“ nehnuteľnosť, sa so žalovanou nikdy nestretol, nikdy s ňou nekomunikoval
a nepoznal ju. Z celého postupu uvedených osôb vyvstáva neodškriepiteľný fakt, že týmto nekalým
konaním daných osôb by sa žalobca pri svojej naivite a dôverčivosti stal v starobe bezdomovcom.

17. Skutočnosť, že zo strany daných osôb išlo o nekalé konanie ohľadne prevodu nehnuteľnosti

jednoznačne potvrdzuje aj fakt, že nešlo o prvý takýto prípad, v niekoľkých prípadoch sa vedie trestné
stíhanie voči osobám, podieľajúcim sa na týchto skutkoch ( napr. voči U. F. bolo vznesené obvinenie v
obdobných veciach na rôznych okresných riaditeľstvách PZ a vec je vedená na spojenom spoločnom
konaní na KR PZ v N. pod ČVS: O.-XX/X-VYS-ZA-XXXX spolu s obvinenou N. M.; podľa vyjadrenia
právneho zástupcu žalobcu bolo v konaní pod iným ČVS obvinenie vznesené aj voči O. Q.). Uvedené

je nepochybne závažným zistením pri rozhodovaní v predmetnej veci.

18. V kontexte všetkých uvedených skutočností nemožno celý proces „ uzatvárania napadnutej
kúpnej zmluvy“ charakterizovať inak ako nemravný a nekalý, ktorý nemôže v žiadnom prípade požívať
právnu ochranu.

19. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil a žalobe vyhovel.

20. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §
396 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v prvoništančnom ako aj

odvolacom konaní plne úspešný priznal voči žalovanej nárok na náhradu týchto trov v rozsahu 100%.
O výške týchto trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).