Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by JUDr. Roman Lajoš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/42/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200530
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8216200530.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská
republika, s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247
85 199, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin proti
žalovanej: B. B., nar. XX.X.XXXX, O. XXX, XXX XX F., o zaplatenie 5.333,83 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovanej strane voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 5.333,83 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 5.210,82 Eur od 29.10.2014 do zaplatenia, náhrady trov konania a náhrady trov
právneho zastúpenia.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaná uzatvorili 7.10.2011 zmluvu
číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť žalovanej úver vo výške 3.800,- Eur.
Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po dobu 119 mesiacov
od 31.10.2011 v sume po 50,23 Eur. Úver bol poskytnutý žalovanej jednorazovo bezhotovostne.
Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s..
Žalovaná sa touto zmluvou - okrem iného - zaviazala splácať poskytnutý úver vo vyššie uvedených
mesačných splátkach, ďalej sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru
ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila
svoju povinnosť splácať poskytnutý úver resp. jednotlivé povinné splátky úveru riadne a včas t.j. v súlade
so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, Slovenská sporiteľňa a.s. po predchádzajúcej
výzve žalovanej dňa 6.10.2014 písomne oznámila, že v súlade s ustanoveniami zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiada o okamžité splatenie úveru.
Žalobca listom zo dňa 11.1.2016 - výzva pred podaním žaloby vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej
sumy. Do dnešného dňa žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Zároveň poukázal na to, že žalobca sa stal
veriteľom žalovanej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej 29.10.2014 podľa § 524
a nasl. Občianskeho zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom, o čom bola žalovaná upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky.
3. Vo vyjadrení zo 6.6.2016 žalobca špecifikoval žalovanú sumu tak, že pozostáva z istiny v sume
3.800,- Eur, úrokov vo výške 1.326,85 Eur, poplatkov v sume 83,97 Eur a úroku z omeškania ku dňu
postúpenia v sume 123,01 Eur. Vo vyjadrení zo 14.12.2017 na výzvu súdu žalobca uviedol, že je názoru,
že naplnil všetky zákonné predpoklady domáhať sa zaplatenia finančnej sumy v zmysle podanej žaloby.
Vo vzťahu k 90-dňovej lehote odo dňa doručenia výzvy poukázal na tú skutočnosť, že táto lehota bymohla mať právny význam len vtedy, pokiaľ by sa právne vyžadovanými listinami podarilo obnoviť
platobnúdisciplínudlžníka.Tátolehotajebezprávnehovýznamuvsituácii,kedysijedlžníkplnevedomý
svojho dlhu a svoju platobnú disciplínu neobnovil, ako tomu bolo v prejednávanom spore po dobu viac
než jedného roku. Žalobca preukázal dostupnými listinnými dôkazmi, že žalovaná bola v omeškaní viac
ako 90 dní, v omeškaní, ktoré začalo a následne plynulo a trvá aj po doručení relevantných písomností
žalovanej. Dôvodová správa k zákonu o bankách uvádza, že ustanovením § 92 ods. 1 - 7 sa upravujú
len prípady prelomenia bankového tajomstva. Poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 27Co/5/2017 zo 16.8.2017 a ďalej na rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn.
9Co/20/2016 z 2.5.2017 ako aj sp. zn. 19Co/2/2016 z 2.5.2017 a rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoSr/3/2017 z 25.5.2017. Pre platné postúpenie nie je potrebné, aby sa výzva zo dňa
8.9.2014 dostala do dispozičnej sféry jej adresáta, stačí ak sa banka o doručenie pokúsi, čo potvrdzuje
aj rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 29.06.2016: „(keďže zákon č. 483/2001 Z. z. predpokladá
aby výzva bola písomná, musí sa banka aspoň pokúsiť o jej zaslanie odporcom na ich poslednú známu
adresu),atonapr.poštovýmpodacímlístkom,doručenkouapodobne“.Podľanázoružalobcupodpojem
„podobne“ možno zahrnúť tú skutočnosť, že banka túto výzvu vygenerovala, v rovnaký deň odoslala
a v zmysle Všeobecných obchodných podmienok sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí
deň po jej odoslaní.
4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk 26.4.2016 písomne nevyjadrila.
5. Súd vykonal vo veci pojednávania 22.11.2017 a 12.2.2018, na ktoré boli predvolaní ako právny
zástupca žalobcu, tak aj žalovaná. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie konané 12.2.2018
dostavil a žiadal rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov a vyjadrení. V zmysle §
180 C.s.p. súd konštatoval, že právnemu zástupcovi žalobcu a prostredníctvom neho aj samotnému
žalobcovi (§ 110 C.s.p.) bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas (doručenie vykázané
28.11.2017 a 12.12.2017) a rovnako tak aj žalovanej (u žalovanej doručenie vykázané 28.11.2017 a
13.12.2017). Keďže strany sporu o odročenie pojednávania nepožiadali, súd rozhodol, že sú splnené
podmienky pre pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovanej. Na nariadenom pojednávaní preto
vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov pripojených k spisu: žaloba na č.l. 1-2, zmluva
o splátkovom úvere uzavretá so žalovanou zo 7.10.2011 na č.l. 4-5, štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere č.l. 6, notárska zápisnica obsahujúca dohodu o generálnej plnej moci zo dňa
21.7.2011 na č.l. 7, všeobecné obchodné podmienky na č.l. 8-18, výzva Slovenskej sporiteľne, a.s.
z 8.9.2014 na č.l. 19, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vydané Slovenskou sporiteľňou,
a.s. zo dňa 6.10.2014 na č.l. 20 s doručenkou na č.l. 21, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
11.11.2014 na č.l. 22, oznámenie o postúpení pohľadávky vydanej žalobcom na č.l. 23, predžalobná
výzvazodňa11.1.2016nač.l.24,vyjadreniežalobcuzo6.6.2016nač.l.33,výpiszúveruč.0453147988
na č.l. 34-37, podanie právneho zástupcu žalobcu na č.l. 41, zmluva o postúpení pohľadávok medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom na č.l. 42-49, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo
14.12.2017 na č.l. 57 a z 18.12.2017 na č.l. 60, pričom bol zistený nasledovný skutkový stav.
6. Slovenská sporiteľňa a.s. (ďalej aj „banka“) so žalovanou uzavrela 7.10.2011 zmluvu o splátkovom
úvere, ktorého predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 3.800,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
splácať v splátkach po 71,65 Eur mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (okrem prvej splátky
vo výške 50,23 Eur splatnej 31.10.2009), počet splátok 119 od 20.11.2011, konečná splatnosť úveru:
20.9.2021. Pôvodný veriteľ úverovej zmluvy bola banka, ktorá mala žalobcovi ako nebankovej
spoločnosti zmluvou o postúpení pohľadávok z 29.10.2015 postúpiť pohľadávku z predmetnej úverovej
zmluvy.
7. Z výzvy z 8.9.2014 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanej, že je v omeškaní so
splácaním úveru ku dňu 7.9.2014 vo výške 1.369,23 Eur. Doklad o tom, že výzva bola reálne vyhotovená
a žalovanej skutočne zasielaná, žalobca nepredložil.
8. Oznámením zo dňa 6.10.2014, ktoré sa dostalo do dispozičnej sféry žalovanej 13.10.2014 oznámila
bankaklientovi,žekudňu3.10.2014vyhlásilamimoriadnusplatnosťposkytnutéhoúveru.Pohľadávkuzo
Zmluvy bola žalovaná vyzvaná zaplatiť do 15 dní. Oznámením z 11.11.2014 oznámila banka žalovanej,
že zmluvou o postúpení pohľadávok z 29.10.2014 postúpila predmetnú pohľadávku z úverovej zmluvy
na žalobcu. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná uhradila z titulu poskytnutého úveru sumárne splátky vo
výške 1.163,32 Eur (naposledy 5.3.2013 sumu 73,06 Eur), čím uhradila necelých 17 splátok.9. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej „CSP“).
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka),
avšak právny vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere bolo treba
posudzovať i podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec
ochrany spotrebiteľa, popri ostatných zákonoch o ochrane spotrebiteľa (č. 634/1992 Zb., resp. č.
250/2007 Z.z.) a o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z., resp. č. 129/2010 Z.z.).
12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
16. Žalobca nepopieral postavenie žalovanej v ich zmluvnom vzťahu so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako
spotrebiteľky, ani spotrebiteľský charakter úveru. Nemôžu preto byť pochybnosti o použití ustanovení
Občianskeho zákonníka na posúdenie celej zmluvy, včítane podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý
i prechodu práv a povinností zo zmluvného vzťahu z pôvodného veriteľa na žalobcu. Základným
znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. neprijateľné podmienky.
17. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že nejde o výpočet taxatívny a ako
neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania, pričom základným kritériom je
vytvorenie nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
18. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.19. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
20. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.
21.ZmluvnývzťahmedziSlovenskousporiteľňou,a.s.ažalovanoumácharakterspotrebiteľskéhoúveru,
poskytnutého bankou. Už citované ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce veriteľovi,
ktorým v tomto prípade bola Slovenská sporiteľňa, a.s., umožňuje svoju pohľadávku postúpiť na iného aj
bez súhlasu dlžníka, v tomto prípade žalovaného, ale za splnenia podmienok uvedených v ustanovení
§ 525 Občianskeho zákonníka, teda nesmie odporovať dohode medzi stranami vzťahu ani zákonu.
22. Súd nezistil, aby postúpeniu pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu bránila dohoda,
ktorá by bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou.
23.Úveržalovanejbolposkytnutýbankou,ktoráúveryposkytujenazákladebankovejlicencie.Bolopreto
povinnosťou súdu zisťovať, či obmedzenia pre postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt, naviac v
tomto prípade na subjekt nebankový nepozná zákon o bankách (zákon číslo 483/2001 Z.z. o bankách
v znení neskorších predpisov). V tejto súvislosti súd uvádza, že vzhľadom na postavenie žalovanej ako
spotrebiteľky, bola daná povinnosť súdu vykonať ex offo súdnu kontrolu zmluvy o úvere, či neobsahuje
neprijateľnézmluvnépodmienkyatonaprieknečinnostižalovaného,leboprispotrebiteľskýchzmluvných
vzťahoch má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a
povinnosti oboch strán (porovnaj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012). Rovnako tak bol súd
povinný zisťovať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorej úhrada je predmetom sporu, pričom
v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2009
sp. zn. 1Cdo 76/2007.
24. Podľa § 89 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky pri
vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so
svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má
právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od
banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a
na uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku;
týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon
alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú,
pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a
povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis
výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;
takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka
a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods.
1 .
25. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiaholjeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a
žalovanou existoval občianskoprávny záväzkový vzťah, titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je
spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalovaná ako spotrebiteľ nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a predchodca žalobcu ako dodávateľ tak konal.
27. Žalobca sa v konaní od žalovanej domáha zaplatenia žalovanej sumy z pohľadávky, ktorú mal
nadobudnúť zmluvou o postúpení od banky, preto súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu na strane
žalobcu a dospel k záveru, že nie je daná, pretože v konaní síce žalobca predložil výzvu Slovenskej
sporiteľne, a.s. pre žalovanú a to z 8.9.2014 s upozornením na omeškanie, avšak nijako nepreukázal
ich autenticitu, t.j. že bola výzva skutočne vyhotovená, odoslaná a aj reálne doručená žalovanej (resp.
minimálne jej doručovanie napríklad podacím lístkom). V konaní boli totiž predložená len kópia výzvy
bez akéhokoľvek dokladu o ich odoslaní a prípadnom doručení žalovanej. Tým sa nepreukázalo platné
postúpenie predmetnej pohľadávky na postupníka t.j. žalobcu, ktorý nie je bankou (porovnaj rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/722/2015 z 10.8.2016) a tým nebola dodržaná ani lehota 90
kalendárnych dní, ktorá je určená pre klienta na plnenie svojho dlhu, čím môže docieliť nepostúpenie
pohľadávky z banky na iný subjekt. Pritom je irelevantné, ak neboli splnené uvedené podmienky, s
akou sumou bol žalovaný v omeškaní, ak nebolo preukázané doručenie výzvy a zákonná lehota pred
postúpením.
28. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania postupiteľnosti (spôsobilosti na postúpenie)
takejto pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., teda licencovaného subjektu
oprávneného podľa zákona o bankách poskytovať spotrebiteľské úvery, na žalobcu, z ktorého by
mu vzniklo právo vymáhať žalovanú pohľadávku. Nebolo totiž preukázané doručenie písomnej výzvy
veriteľa na splnenie záväzku dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pred postúpením jeho
pohľadávky postupníkovi.
29. Písomná výzva upravená v citovanom zákonnom ustanovení (§ 92 ods. 8 veta prvá zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách) je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho
právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou aj bez
súhlasu jej klienta, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 90 dní. V prípade, ak tento faktický úkon
nebolpreukázateľnevykonanýadoručenýžalovanej,nemôžebyťplatnáanizmluvaopostúpení,zktorej
žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu. Vo všeobecných obchodných podmienkach Slovenskej
sporiteľnea.s.vbode19.16sasíceokreminéhouvádza,že„bankajeoprávnenákedykoľvekpostúpiťna
tretiu osobu akékoľvek pohľadávky voči klientovi“ avšak zároveň sa tam uvádza, že „klient je oprávnený
postúpiť svoje pohľadávky voči banke len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky“, čo spôsobuje
nerovnováhu v zmluvných vzťahoch v neprospech spotrebiteľa, preto naň súd neprihliadal ako na platné
dojednanie a umožňujúce obísť splnenie predpokladov pre postúpenie pohľadávky uvedených v § 92
ods. 8 zákona o bankách.
30. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).
31. Slovenská sporiteľňa, a.s. bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto
sporu voči žalovanej na žalobcu len po tom, ak by bola žalovaná napriek jej písomnej výzve nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke, a to aj bez súhlasu klienta. V prípade, že takéto predpoklady splnené neboli, bolo potrebné na
takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku ktorej postúpenie by bolo v priamomrozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej
sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť
bol povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky žalovaného prihliadnuť (porovnaj rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 26Co/445/2015 z 19.4.2016).
32. Súd podporne poukazuje i na výklad ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
Krajským súdom v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 7Co/715/2015 z 24.2.2016, ktorý uvádza, že uvedené
zákonné ustanovenie v prvej vete hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu
dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník
neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta
druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že
klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku
postúpiťvprípade,aksúčetvšetkýchomeškanísosplnením,čolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzku
voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Inými slovami povedané, banka musí
najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie
ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu
osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým
je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný
peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže
banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Uvedené vyplýva aj z formulácie „napriek písomnej
výzve...“, čo znamená, že najskôr musí byť vyhotovená a odoslaná písomná výzva a potom môže nastať
situácia, že klient bude dlhšie ako 90 dní v omeškaní alebo nebude, teda táto okolnosť je až následná
a od nej sa odvíja možnosť postúpiť pohľadávku na nebankový subjekt.
33. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu,
z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie predmetnej
pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť, teda svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní, súd žalobu v celosti ako nedôvodnú zamietol.
34. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).
Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257
ods. 1 CSP).
35. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).
36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a s prihliadnutím na § 257
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, avšak
z dôvodov hodných osobitného zreteľa ich výnimočne nemusí priznať. Žalovaná síce bola v konaní
plne úspešná, no súd dospel k záveru, že jej pre jej procesnú nečinnosť žiadne trovy konania, ktorých
náhradu by mohla požadovať nevznikli. Preto súd rozhodol, že žalovanej nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci (§
365 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.