Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 2, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7T/179/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115012387
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115012387.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a prísediacich

sudcov JUDr. Petra Mikuláša PhDr. Gabriely Brestovanskej, v trestnej veci proti obžalovanému A. G.,
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 02.08.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. G., nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom A., Ul. L. Z. č. XXXX/XX, t.č. ÚVV a ÚVTOS
Prešov, v minulosti súdne trestaný,

sa uznáva za vinného, že

hoci mu zo zákona o rodine vyplýva vyživovacia povinnosť voči svojmu synovi G. O., rod. G., nar.
XX. 7. XXXX, bytom H., ul. N. 6, ktorej rozsah bol stanovený rozsudkom Okresného súdu v Skalici
č.k. 1P/41/2010 zo dňa 30. 3. 2010, právoplatným dňa 8.4.2010, na sumu 70 Eur mesačne vždy do
15. dňa v mesiaci k rukám matky O. O., bytom H., ul. N. 6, túto povinnosť si od 26.11.2011 až do

25.2.2015, s výnimkou mesiacov október 2012 až august 2013, kedy sa nachádzal vo výkone trestu
odňatia slobody a mesiacov január až marec 2014, kedy výživné bolo uhradené, vôbec neplnil v
mieste trvalého bydliska ani na inom mieste, pričom počas sledovaného obdobia bol zamestnaný a tiež
pracoval ako živnostník, teda mal zabezpečený príjem a v prípade, že podľa jeho vyjadrenia bol príjem
nedostatočný, žiadnym preukázateľným spôsobom neprejavoval snahu aby si zlepšil svoju finančnú
situáciuazabezpečilfinančnéprostriedkynaúhraduvýživného,čímmuvznikoldlhnavýživnomvovýške
1.750 Eur, hoci bol za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného
zákona odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu v Skalici č.k. 6T/45/2011 zo dňa 12.8.2011,

právoplatným dňa 6.12.2011 a trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T 72/2011 zo dňa
13.7.2011 právoplatným 12.8.2011 bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin

spáchal závažnejším spôsobom konania, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
za taký čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b, písm. c) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 42 ods.1 Tr. zák., § 41 ods.1 Tr. zak., § 38 ods.2, ods. 4,

§ 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 36/tridsaťšesť/mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. súd zároveň zrušuje výrok o treste uvedený v rozsudku Okresného súdu
Poprad, sp. zn. 5T/79/2015 zo dňa 07.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
1To/12/2016 zo dňa 08.06.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúru Trnava podala na obv. A. G. dňa 22.12.2015 obžalobu pod sp. zn.

2Pv/766/14/2207 zo dňa 21.12.2015 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.
3 písm. b), c) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je v nej
uvedené.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne O. Z. O.,

oboznámil nasledovné listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Skalica, sp. zn. 1P/41/2010 z č.l.
41-43, rozsudok Okresného súdu Skalica, sp. zn. 6P/330/2012 z č.l. 44-47, trestný rozkaz Okresného
súdu Skalica, sp. zn. 6T/45/2011 z č.l. 48-51, rodný list + potvrdenie o návšteve školy z č.l. 52-53,
fotokópiu OP z č.l. 54, fotokópie poštových poukážok z č.l. 55, prehľad platenia výživného z č.l. 207 -
210, listinné materiály ZVJS a ÚVTOS Prešov z č.l. 59 - 66, listinné materiály k exekúciám z č.l. 67 -

73, správy z č.l. 74 - 79 , správy a posudky na obžalovaného z č.l. 80 - 138, trestný rozkaz Okresného
súdu Senica, sp. zn. 2T/72/2011 z č.l. 139, trestný rozkaz Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/43/2011
z č.l. 142, odpis RT, správy a posudky na obžalovaného z č.l. 145 - 157, rozsudok KS v Prešove, sp.
zn. 1To/12/2016 zo dňa 07.03.2016 z č.l. 201 - 205, výpis čerpania - prehľad konta z ÚVV a ÚVTOS
Prešov z č.l. 226 - 227, oznámenie súdnej exekútorky JUDr. L.. R. W., A.. z č.l. 268, potvrdenie ÚVV

Prešov - prehľad zrážok na výživné na dieťa z č.l. 244-245, priložený spisový materiál Okresného súdu
Poprad pod sp. zn. 5T/79/2015, hodnotenie na odsúdeného z č.l. 279, aktualizovaný RT, lustráciu GP
a ostatný spisový materiál.

Obžalovaný A. G. na hlavnom pojednávaní priznal, že v kritickom období neplatil výživné na svojho

maloletého syna G., no nesúhlasil s výškou dlžnej sumy výživného, nakoľko táto nebola doposiaľ
jednoznačne ustálená. Namietal, že keď bol zamestnaný vo firme Doprastav, kde pracoval mesiac, bola
mu strhnutá suma 680 Eur, potom pracoval brigádne vo firme Tronus od mája 2014 do 25.02.2015 za
minimálnu mzdu, potom nastúpil do výkonu väzby. V žalovanom období platil výživné nepravidelne, stále
nemal peniaze, niektoré sumy dal do rúk matky, no nevie určiť koľko to bolo, v decembri 2011 jej dal

4000 českých korún do rúk v Brodskom, nemá o tom žiaden doklad, to zarobil, nakoľko bol v tom čase
živnostník. V roku 2012, mesiac január až marec býval spolu s matkou dieťaťa u nej, a od marca do mája
2012 u jeho matky v Poprade, vtedy neplatil výživné, potom sa rozišli. V roku 2012 nezaplatil nič, v roku
2013bolvovýkoneväzby,nevedelkammalposielaťpeniaze,nemaladresu,taktiežničneplatil.Máajiné
dve maloleté deti, na tieto platil v žalovanom období taktiež sporadicky, ako mal peniaze. Taktiež uviedol,

že v roku 2011 nemal exekútora, tam mu nikto nestrhával nič. V roku 2012 sa dohodol s matkou, že jej
to bude dávať k rukám. V roku 2014 mu strhávali z platu. Zdá sa mu, že v roku 2013 mal už exekúciu,
ale nevie to presne, nemá o tom žiaden doklad, exekúciu vykonávala JUDr. R. W., strhla mu 3 x po 300
Eur. Keď pracoval pre firmu Provis, teraz je to Tronus, bola to suma 170 Eur mesačne a to v decembri
2014 a január 2015. Bolo to tiež strhávané v rámci exekúcie u M.. W.. Okrem týchto strhávaných súm

nezaplatil nič, len tých 4.000 českých korún. Ďalej uviedol, že v žalovanom období od 26.11.2011 do
25.02.2015, býval v Brodskom, potom v Poprade a to v mesiaci november, december a potom ostala
O. doma a on jej dával peniaze do ruky. Bolo to okolo 10 000 Sk mesačne. Pracoval vtedy na stavbe v
BratislaveokoloStupavy,robilvedúceho,čítalplányatakéveci.Vtejdobemuvychádzalplatokolo1.400
Eur na živnosť. Pokiaľ ide o daňové priznanie za toto obdobie, to mal nulové, pretože každý mesiac

nemal takýto príjem, ten sa mu určoval podľa množstva práce. Keď sa vrátil z výkonu trestu, nezačalhneď pracovať, robil chvíľku len brigádnicky, toho roku ešte nerobil. Do Drevostavu nastúpil v októbri -
novembri 2014. Má záujem uhradiť zameškané výživné čo najskôr, len teraz je vo výkone trestu, platí čo
môže. Ako dôvod neplatenia výživného v uvedenom období uviedol, že to bolo z nedbanlivosti. Pokiaľ

ideostretávaniesasosynom,tohtonevidelododchodusvedkyne zospoločnejdomácnosti.Skutočnosti
ohľadom spoločného bývania so svedkyňou O. O. najskôr navrhol preukázať prostredníctvom výsluchu
jehomatkyD.W.,nopopotvrdeníošetrujúceholekáraonemožnostizúčastniťsahlavnéhopojednávania
svedkyne pre pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav, od tohto dôkazu /resp. od žiadosti na doplnenie
dokazovania v tomto smere/ na hlavnom pojednávaní dňa 01.06.2017 pred jeho odročením upustil,

resp. na jej výsluchu netrval.

Svedkyňa O. Z. O. na hlavnom pojednávaní k veci uviedla, že pokiaľ ide o obžalovaného, s týmto žila v
partnerskom zväzku, neboli zosobášení. Obžalovaný na maloletého neplatil nikdy a neplatí ani dodnes.
Vybavila si náhradné výživné a súdny exekútor M.. R. W. jej posiela len minimálnu čiastku výživného,
niekedy je to 17 Eur, niekedy 13 Eur, niekedy 20 Eur. Pokiaľ ide o spoločné bývanie s obžalovaným,

s týmto bývali aj nebývali spolu striedavo väčšinou u jej rodičov do roku 2011, ona bývala u mamy a
obžalovaný odišiel nevie kde. Od roku 2013 býva v Trnave s novým partnerom, narodili sa jej dvojičky. V
stíhanom období november 2011 až február 2015 spolu s obžalovaným nebývali, bývali s obžalovaným
len krátko v Mlynici u jeho rodičov, bolo to v nejakých letných mesiacoch, ale rok si nepamätá, nebolo
to v žalovanom období. Za celé obdobie čo žili spolu či už u nich alebo u obžalovaného, obžalovaný

nijakým spôsobom neprispieval na spoločnú domácnosť, ona žila iba z materskej a to až do šiestich
rokov dieťaťa, nemohla sa zamestanať, so starostlivosťou o syna jej pomáhala aj matka, pretože, aj
keď obžalovaný niečo zarobil, buď to prepil alebo hodil do automatov. V žalovanom období obžalovaný
neprispieval žiadnou čiastkou, do rúk jej nedal žiadnu čiastku, nepamätá si, že by jej dal 4000 českých
korún, ani sa o syna nezaujímal, nenavštevoval ho, nekupoval mu žiadne darčeky. Mesačné výdavky

na syna má okolo 100 Eur. Počas žalovaného obdobia, pokiaľ bol obžalovaný vo výkone trestu, okrem
vyššie uvedených súm od súdnej exekútorky, boli jej doručované nejaké šeky, ktoré sú súčasťou
spisového materiálu, myslí si, boli to sumy bežného výživného za obdobie výkonu trestu. Návrh na
exekúciu podala v roku 2011, inak podala len žiadosť o zvýšenie výživného.

Z písomného vyjadrenia súdnej exekútorky JUDr. R. W., A.. zo dňa 12.06.2017 vyplýva, že exekúcia
u povinného A. G. , nar. XX.XX.XXXX sa za obdobie od novembra 2011 do 25.2.2015 vykonáva na
základe rozsudku Okresného súdu Skalica pod č. 1P/41/2010-18 zo dňa 30.3.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 8.4.2010 a vykonateľným sa stal dňa 16.4.2010. Trovy exekúcie s DPH predstavujú
celkom sumu 785,26 EUR a doposiaľ neboli uhradené ani čiastočne. Návrh na vykonanie exekúcie bol

dňa 1.4.2011 podaný v rozsahu dlžné bežné výživné (za obd. od 10/2010 do 3/2011) v sume 420,- EUR,
bežné výživné 70,- EUR mesačne, počnúc od 1.4.2011 a náklady exekúcie oprávneného 24,42 EUR.
Plnenie na vymáhaný nárok sa začalo až dňa 29.1.2014 zrážkami zo mzdy povinného v spoločnosti
DOPRASTAV EXPORT, s. r. o. (v mesiacoch 1-3/2014 bola zo zrážok zo mzdy povinného uhradená
suma 352,60 Eur. Od 12.11.2015 sa začala realizácia zrážok zo mzdy v ÚVV a ÚVTOS Prešov.

Tieto skutočnosti / ohľadom rozsahu vykonávania exekúcie/ vyplývajú i z exekučného príkazu zo dňa
07.05.2014 z č.l. 68.

Skutkový stav bol ďalej preukázaný aj listinnými dôkazmi, a to najmä rozsudkom Okresného súdu

Skalica, sp. zn. 1P/41/2010 zo dňa 30.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2010 a ktorým
súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností mal. dieťaťu tak, že
„mal. G. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať v bežných veciach a
spravovaťjehomajetoksúčinnosťouod1.1.2010.Otecjepovinnýprispievaťnavýživumal.G.sumou70
euro mesačne vždy do 15. Dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 1.1.2010.“

Rozsudkom Okresného súdu Skalica, sp. zn. 6P/330/2010 zo dňa 13.11.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.01.2014, súd zamietol návrh otca (obž. A. G.) na zníženie výživného a návrh
matky (svedkyne O. O.) na zvýšenie výživného.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v žalovanom období bola určená povinnosť na platenie výživného
obžalovanému v sume 70,- Eur mesačne , pričom z fotokópií poštových poukážok, prehľadu platenia
výživného, listinných materiálov ZVJS a ÚVTOS Prešov, prehľadu čerpania ZVJS a ÚVTOS Prešov,
listinných materiálov k exekúciám ako i ostatných listinných dôkazov / z ktorých je jednoznačné, žeobžalovaný v žalovanom období nezaplatil určené výživné ani v minimálnej sume/ bola zrejmá výška
zameškaného výživného, ktorá činila ku dňu rozhodnutia súdu /ohraničená dňom 25.02.2015/ sumu
1.750 Eur, teda 25 mesiacov x 70 Eur/. Táto suma vyplýva z toho, že obžalovaný od 26.11.2011 až

do 25.2.2015, s výnimkou mesiacov október 2012 až august 2013, kedy sa nachádzal vo výkone trestu
odňatia slobody a mesiacov január až marec 2014, kedy výživné bolo uhradené, si svoju vyživovaciu
povinnosť neplnil.

Zároveň mal súd za preukázané, že trestným rozkazom Okresného súdu Skalica, sp. zn. 6T/45/2011

zo dňa 12.08.2011, právoplatným dňa 6.12.2011 a trestným rozkazom Okresného súdu Senica, sp. zn.
2T 72/2011 zo dňa 13.7.2011 právoplatným dňa 12.8.2011 bol obžalovaný A. G. odsúdený za prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Teda v čase rozhodovania súd vychádzal najmä z rozsudku Okresného súdu Skalica, sp. zn. 1P/41/2010
zo dňa 30.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2010, z ktorého je zrejmý rozsah

vyživovacej povinnosti obžalovaného k maloletému s poukazom i na nezabezpečovanie jeho faktickej
starostlivosti v otázke styku obžalovaného s maloletým a plnenia si ďalších jeho rodičovských práv /
podieľanie sa na výchove , stretávanie sa atď../, jeho osobné a majetkové pomery ako i iné podstatné
skutočnosti, ktoré mali v danom smere význam. Rovnako súd vychádzal aj z ostatných vo veci
vykonaných / už vyššie citovaných/ dôkazov.

Pokiaľ obžalovaný namietal výšku započítaných súm, ktoré boli zo strany súdneho exekútora
vymožené počas namietaného obdobia/ktoré boli následne dostatočne verifikované vyjadrením
konajúcej exekútorky/, súd len zvýrazňuje, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané,
že v žalovanom období nebola zo strany súdneho exekútora vymožená väčšia suma, ako suma ktorá

bola zarátaná na bežné výživné, prípadne na zameškané výživné z obdobia pred dňom 25.11.2011.
Taktiež bolo preukázané, že obžalovaný v celom sledovanom období žiadnym spôsobom neprispieval
na výživu svojho syna, ani sa iným spôsobom nezaujímal o jeho výchovu tak, ako mu to vyplýva zo
zákona o rodine.

Na základe takto zistených skutočností potom súd nemal pochýb čo do zistenia skutočného stavu a
konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, nakoľko mal
jednoznačne preukázané, a to z celého vykonaného dokazovania, ako aj z rodného listu, z ktorého
vyplýva otcovstvo obžalovaného, že tento najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju

zákonnú povinnosť vyživovať na svoje maloleté dieťa, predmetný trestný čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas a taký čin spáchal aj napriek tomu, že bol v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.

Objektom tohto trestného činu je nárok na výživu, plynúci z § 62 a nasl. zákona o rodine č. 36/2005

Z. z. (ZoR).

Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 TZ, je dokonaný naplnením jeho
zákonných znakov, t.j. okamihom, keď páchateľ tri mesiace v období dvoch rokov neplní svoju zákonnú
povinnosť vyživovať iného čo aj znedbanlivosti (§ 207 ods. 1 TZ) a okamihom spáchania trestného činu

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. b) TZ s poukazom na § 138 písm. b) TZ, je moment
udržania protiprávneho stavu po dobu dlhšiu ako 24 mesiacov.

Recidívou v posledných 24 mesiacoch sa rozumie odsúdenie za trestný čin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 pred spáchaním trestného činu, pokiaľ rozsudok nadobudol právoplatnosť.

Podmienka predchádzajúceho odsúdenia pre naplnenie kvalifikačného znaku podľa § 207 ods. 3 písm.
c) Trestného zákona, je v prejednávanej veci splnená v dôsledku účinkov trestných rozkazov Okresného
súdu Skalica, sp. zn. 6T/45/2011 zo dňa 12.08.2011 a Okresného súdu Senica sp. zn. 2T 72/2011 zo
dňa 13.7.2011, ktorými bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §

207 ods. 1, ods. 3 písm.b) Trestného zákona.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona, je prečinom,
zaktorýTrestnýzákonvosobitnejčastiumožňujesúduuložiťtrestodňatiaslobodynajedenažpäťrokov.Pri hodnotení osoby obžalovaného súd vychádzal z pripojených listinných dôkazov, z ktorých zistil, že:

· Obžalovaný má v registri trestov 6 záznamov.
· Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T/79/2015 zo dňa 07.03.2016
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 1To/12/2016 zo dňa 08.06.2016 / za skutok
spáchaný dňa 26.02.2015/ pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
v spojení s §139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.

2 písm. h/ Tr. zákona v spojení s §139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, za čo mu senát odvolacieho súdu uložil
podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s použitím podľa § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods.4 Tr. zák. úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 30/tridsať/ mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia a zároveň mu bolo uložené ochranné alkoholické liečenie ambulantnou formou.
· Vo výkone trestu odňatia slobody bol naposledy pred spáchaním skutku na základe trestného rozkazu
Okresného súdu Senica, sp. zn. 2T/72/2011 zo daň 13.07.2011, právoplatného dňa 12.08.2011, pričom

z výkonu trestu bol podmienečne prepustený dňa 08.08.2013 so skúšobnou dobou na 2 roky.
· Priestupkovo bol prejednávaný 2 krát, a to za spáchanie priestupku dňa 04.09.2013 podľa § 108 ods. 1
písm. e) zákona SNR č. 513/2009 Z.z. o dráhach, keď prešiel cez dráhu mimo vyznačeného priestoru, za
čo mu bola uložená pokuta vo výške 5 Eur a za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb.. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

keď „fyzicky napadol poškodenú U. G. tak, že ju jedenkrát udrel päsťou do tváre, jedenkrát do ramena,
štípal ju rukami do stehna a jedenkrát ju kopol do zadnej časti chrbta, čím jej pôsobil ľahké zranenia,
a to zhmoždenie mäkkých tkanív na čele, záhlaví vľavo, modriny na ramenách obojstranne, na stehne
vpravo, odreninu kože na predkolení ľavo, teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným
ublížením na zdraví“, za čo mu bola uložená dňa 13.02.2015 pokuta vo výške 30 Eur.

· Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Prešov zo dňa 18.07.2017 vyplýva, že správanie obžalovaného je
za sledované obdobie bez negativizmov, ústavný poriadok a stanovený režim dňa dodržiava. Čistotu,
poriadok v osobných veciach a ustrojovaciu disciplínu dodržiava na požadovanej úrovni. V kolektíve
je nekonfliktný, príkazy a pokyny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže plní bez pripomienok,
doposiaľ mu boli udelené dve disciplinárne odmeny za vzorné vykonávanie aktivít súvisiacich so

všeobecným rozvojom osobnosti, disciplinárne tresty nie sú evidované.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa súd riadil zásadami uvedenými v ustanovení § 34 ods.

4 Trestného zákona. Zohľadnil pritom spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce okolnosti (ktoré zistené neboli), priťažujúce okolnosti (ktoré zistil v zmysle § 37 písm. h),
nakoľko spáchal viac trestných činov, § 37 písm. m) Tr.zák.- bol už za trestný čin odsúdený), osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, rešpektujúc pritom požiadavky zákona na zabezpečenie
účelu trestu hlavne v smere preventívneho pôsobenia a dospel k záveru, že v danom prípade vzhľadom

na povahu predmetnej trestnej činnosti a možnosť nápravy obžalovaného svoj výchovný a preventívny
účel splní represívny súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 36 /tridsaťšesť/ mesiacov so zaradením
obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia /, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetnej trestnej
činnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin/ za

súčasného zrušenia výroku o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu
Poprad, sp. zn. 5T/79/2015 zo dňa 07.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.
1To/12/2016 zo dňa 08.06.2016 / za skutok spáchaný dňa 26.02.2015/ pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v spojení s §139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zákona v spojení s §139 ods. 1 písm.

c/ Tr. zákona, podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s použitím podľa § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods.4 Tr.
zák. vo výmere 30/tridsať/ mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Takto uložený trest považuje súd za zákonný a primeraný k závažnosti spáchanej trestnej činnosti,
k možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako i v súlade s požiadavkami jak generálnej, tak
i individuálnej prevencie, pričom upustenie od uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 Tr. zák. /spoukazom na odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T/79/2015 zo dňa
07.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 1To/12/2016 zo dňa 08.06.2016/,
súd nepovažoval vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý trestnú činnosť opakovane páchal aj napriek

predchádzajúcim odsúdeniam a tiež vzhľadom na ochranu spoločnosti, nápravu páchateľa, ako i
samotný postoj obžalovaného k spáchaniu predmetnej trestnej činnosti za dostatočné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Trnava . Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie

môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak
toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže

oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.