Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216983
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:8117216983.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci navrhovateľa - veriteľa:
X., miesto podnikania H. XXXX/XX, XXX XX V. N., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Pavlom
Dlugolinským, advokátom, Nám. gen. Štefánika 5, 064 01 Stará Ľubovňa, o návrhu na vyhlásenie
konkurzu na majetok dlžníka: MYT - ELEK, s.r.o., 065 11 Nová Ľubovňa 428, IČO: 31 680 089,

zastúpeného JUDr. Marekom Polakovičom, advokátom, Duchnovičovo nám. č. 1, 080 01 Prešov, o
odvolaní navrhovateľa - veriteľa proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 4K/17/2017-116 zo dňa
26.10.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konkurzné konanie voči dlžníkovi MYT - ELEK, s.r.o., so

sídlom 065 11 Nová Ľubovňa 428, IČO: 31 680 089 zastavil.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa 29.6.2017 bol súdu doručený návrh veriteľa, ktorým žiadal,
aby súd vyhlásil na majetok dlžníka MYT-ELEK, s.r.o. konkurz. V návrhu navrhovateľ - veriteľ uviedol,
že voči dlžníkovi eviduje pohľadávku v celkovej výške 70.000,00 eur s príslušenstvom z titulu Zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 13.03.2017, a to pohľadávku z titulu nezaplatenia časti kúpnej ceny.
Navrhovateľ dlžníka dňa 20.06.2017 vyzval na zaplatenie pohľadávok. Ako ďalšieho veriteľa dlžníka
navrhovateľ označil X. R., s miestom podnikania H. XXXX/XX, XXX XX V. N., IČO: XX XXX XXX s
pohľadávkou vo výške 30.000,00 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej časti kúpnej ceny a X. R., s
miestom podnikania H. XXXX/XX, XXX XX V. N., IČO: XX XXX XXX s pohľadávkou vo výške 70.000,00
eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej časti kúpnej ceny. Okresný súd Prešov uznesením č.k.

4K/17/2017-26zodňa14.07.2017zverejnenýmvObchodnomvestníkudňa20.07.2017začalkonkurzné
konanie voči dlžníkovi. Uznesením č.k. 4K/17/2017-29 zo dňa 25.07.2017 publikovaným v Obchodnom
vestníku dňa 01.08.2018 súd vyzval dlžníka, aby sa vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho
majetok a osvedčil svoju platobnú schopnosť.

3. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že dlžník osvedčil svoju platobnú
schopnosť, ďalej spornosť pohľadávky X. R., fyzickej osoby - podnikateľa, kedy bola pohľadávka
postúpená fakticky tou istou fyzickou osobou, či už ako podnikateľa, alebo ako nepodnikateľa, v pozícií
postupcu aj postupníka s tým, že takéto postúpenie je v rozpore so samotnou podstatnou postavenia
podnikateľa -fyzickej osoby, kedy aj z hľadiska zodpovednosti za záväzky z podnikateľskej činnosti ide
o jednu a tú istú fyzickú osobu.4. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie § 3 ods. 1 Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii (ďalej ZKR), § 3 ods. 2, 3 ZKR, § 19 ods. 1 písm.c/ ZKR.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ - veriteľ. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, resp. zmenil a vyhlásil
konkurz na majetok dlžníka MYT - ELEK, s.r.o. 065 11 Nová Ľubovňa.

6. V odvolaní uviedol, že predmetné uznesenie Okresného súdu Prešov považuje za nezákonné a
nepreskúmateľné. Skutkový základ vzniku pohľadávky bol nezaplatenie splatnej kúpnej ceny v zmysle
Kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2015. Danú časť kúpnej ceny X., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX/XXXX, XXX XX
V. N. ako fyzická osoba: - postúpil na živnostníka X. R., s miestom podnikania XXXX/XX, XXX XX V. N.,
IČO: XX XXX XXX v sume 70.000,00 eur spolu s príslušenstvom k danej časti pohľadávky; - postúpil na

živnostníka X. R., s miestom podnikania XXXX/XX, XXX XX V. N., IČO: XX XXX XXX v sume 30.000,00
eur spolu s príslušenstvom k danej časti pohľadávky a v sume 40.000,00 eur spolu s príslušenstvom k
danej časti pohľadávky. Daná pohľadávka z titulu neuhradenia časti kúpnej ceny Kúpnej zmluvy zo dňa
1.4.2015, po doručení oznámenia o postúpení pohľadávky je samostatnou pohľadávkou troch subjektov,
a to:

- X. R., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX/XXXX, XXX XX V. N.,
- X. R., s miestom podnikania XXXX/XX, XXX XX V. N., IČO: XX XXX XXX,
- X. R., s miestom podnikania XXXX/XX, XXX XX V. N., IČO: XX XXX XXX.

7. Navrhovateľ po uplynutí 90 dní od doručenia oznámení o postúpení pohľadávky podal na súd prvej
inštancie kvalifikovaný veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka v zmysle § 19 ZKR.

8. Navrhovateľ sa nemôže stotožniť s odôvodnením rozhodnutia súdu v tom, že dlžník preukázal
spornosť pohľadávky navrhovateľa ako živnostníka podnikajúceho na základe živnostenského
oprávnenia, pretože daná pohľadávka, ktorú nadobudol ako živnostník je fakticky pohľadávkou jeho ako
fyzickej osoby. Dlžník po uplynutí 90 dní od doručenia toho ktorého oznámenia o postúpení pohľadávky
v zmysle § 3 ods. 2 ZKR sa stal dlžníkom voči trom samostatným veriteľom špecifikovaných v tomto

odvolaní. Žiadny právny predpis nezakazuje postúpiť časť pohľadávky na tretiu osobu (tretí subjekt), a
to cudziu tretiu osobu a ani blízku osobu.

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd má zato, že dlžník osvedčil

svoju platobnú schopnosť a to hotovosťou v pokladni vo výške 125.679,00 eur k 31.8.2017, hotovosťou
na bankovom účte k 31.8.2017 vo výške 114,00 eur a stavom vlastného imania v hodnote 76.546,00
eur k 31.8.2017. Dané konštatovanie a tvrdenie súdu prvej inštancie sa nezakladá na pravde, k týmto
tvrdeniam dlžníka sa navrhovateľ náležite vyjadril dňa 2.10.2017. Opätovne zdôraznil, že dlžník v
zoznamepohľadávokkudňu31.8.2017uvádza,žemápohľadávkuvočidaňovémuúraduvovýške19,00

eur z titulu nadmerného odpočtu; avšak podľa poslednej riadnej účtovej závierky k 31.12.2016 účtoval
o krátkodobých pohľadávkach vo výške 31.593,00 eur (viď riadok č. 17 Súvahy 2016). Z krátkodobých
pohľadávok boli pohľadávky z obchodného styku vo výške 31.561,00 eur a ostatné pohľadávky vo výške
32,00 eur. Dlžník vo svojom zozname zo dňa 20.9.2017 ani neuvádzal, že eviduje pohľadávky (t.j. že má
pohľadávkyzobchodnéhostyku),pretonavrhovateľsúduprvejinštancienavrhol,abydlžníkvysvetlilako

s danými pohľadávkami naložil, nakoľko sa jedná o značnú hodnotu majetku. Súd prvej inštancie sa však
s návrhom navrhovateľa nijakým spôsobom nevysporiadal. Dlžník vo svojom zozname zo dňa 20.9.2017
uvádza, že stav bankového účtu k 31.8.2017 predstavuje sumu 114,00 eur a stav pokladnice k 31.8.2017
predstavuje sumu 125.679,00 eur. V zmysle riadku č. 21 Súvahy k 31.12.2016 dlžník eviduje hodnotu
finančného majetku vo výške 164.401,00 eur. Danú závierku dlžník doručil aj príslušnému daňovému

úradu a podal ju aj do Zbierky listín a registra účtovných závierok.10. Ďalej navrhovateľ poukázal na nezrovnalosť v účtovnej evidencii dlžníka, keď na jednej strane
v závierke k 31.12.2016 uvádza, že má majetok vo výške 164.401,00 eur, kým v zozname zo dňa
20.9.2017 k 31.8.2017 uvádza, že jeho majetok je iba 125.793,00 eur, teda rozdiel predstavuje sumu

38.608,00 eur. Zároveň navrhovateľ navrhol, aby dlžník preukázal, kde a z akého dôvodu došlo k
zníženiu jeho majetku od 1.1.2017 do 31.8.2017 o sumu 38.608,00 eur s poukazom aj na skutočnosť,
že pohľadávka veriteľa - navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu ako aj ním označeného veriteľa vznikla
z titulu Kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2015 v spojení s Dohodou o vyporiadaní vzájomných nárokov zo dňa
1.4.2015. Súd prvej inštancie sa však ani týmto návrhom nezaoberal.

11. Súd prvej inštancie po nahliadnutí do účtovnej závierky za rok 2016 ako aj poznámok k predmetnej
závierke môže jednoznačne konštatovať, že dlžník je platobne neschopný. Dlžník v konaní iba tvrdil,
že stav jeho pokladnice k 31.8.2017 je 125.679,00 eur, avšak toto svoje tvrdenie napriek námietke
navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu žiadnym spôsobom nepreukázal. Práve naopak navrhovateľ

preukázal z predloženej účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2016, že výsledok hospodárenia dlžníka
za účtovné obdobie roku 2016 je - 418.475,00 eur (viď riadok 33 účtovnej závierky).

12. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľovi teda nie je zrejmé a jasné ako

dospel súd v bode 18 napadnutého uznesenia k zisteniu, že súd má zato, že dlžník osvedčil platobnú
schopnosť, a to hotovosťou v pokladni vo výške 125.679,00 eur k 31.8.2017. Práve naopak navrhovateľ
na vyhlásenie konkurzu vo svojom vyjadrení zo dňa 2.10.2017 učinenom prostredníctvom svojho
právneho zástupcu preukázal predloženou účtovnou závierkou dlžníka, že tento (dlžník) je v zmysle §
3 ods. 2 ZKR platobne neschopný.

13. Vo vyjadrení navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu zo dňa 2.10.2017, navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu spochybňoval tvrdenie dlžníka, že stav jeho pokladnice k 31.8.2017 je
125.679,00 eur. Preto ešte pred nariadením pojednávania zaslal toto vyjadrenie e-mailom súdu a

právnemu zástupcovi dlžníka a žiadal, aby dlžník preukázal svoje tvrdenie, t.j. že má v pokladni sumu
125.679,00 eur a navrhol, aby dlžník aspoň 1 deň pred nariadeným pojednávaním vložil pokladnicu
na svoj podnikateľský účet a na pojednávaní predložil výpis z podnikateľského účtu, z ktorého bude
zrejmé, že dlžník v skutočnosti disponuje danou výškou pokladnice. Pochopiteľne dlžník toto neučinil
(kde by našiel a pozbieral sumu 125.679,00 eur), súd od dlžníka na pojednávaní daný výpis nežiadal

a ani neodročil dané pojednávanie za účelom, aby dlžník preukázal svoje tvrdenia, t.j. že v pokladnici
má sumu 125.679,00 eur. Práve naopak, navrhovateľovi z nepochopiteľných dôvodov, súd tvrdeniam
dlžníka uveril a v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dlžník osvedčil platobnú schopnosť, a
to hotovosťou v pokladni vo výške 125.679,00 eur k 31.8.2017. Súd teda nevykonal navrhované dôkazy
v tomto konaní ani ich uznesením na pojednávaní nezamietol, čím porušil právo na spravodlivý proces.

Vykonaním daného dôkazu by bolo preukázané, že dlžník nevloží na svoj podnikateľský účet sumu
125.679,00 eur, a teda bude preukázané, že dlžník danou pokladnicou v uvádzanej sume nedisponuje,
nemá ju, ale iba o nej účtuje.

14. Súd prvej inštancie v bode 3 napadnutého uznesenia uviedol „Ako ďalšieho veriteľa dlžníka
navrhovateľ označil X. R., s miestom podnikania H. XXXX/XX, XXX XX V. N., IČO: XX XXX XXX s
pohľadávkou vo výške 30.000,00 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej časti kúpnej ceny a X. R., s
miestom podnikania H. XXXX/XX, XXX XX V. N., IČO: XX XXX XXX s pohľadávkou vo výške 70.000,00
eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia časti kúpnej ceny“. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že

toto tvrdenie súdu prvej inštancie sa nezakladá na pravde, pretože navrhovateľ nemôže označiť sám
seba ako druhého veriteľa (vtedy by išlo o tú istú osobu). Navrhovateľ v podanom návrhu na vyhlásenie
konkurzu označil okrem veriteľa X. R., s miestom podnikania H. XXXX/XX, XXX XX V. N., pričom ide o
iný daňový subjekt ako je navrhovateľ.

15. Súd prvej inštancie v bode 3 napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovateľa označil ako ďalšieho
veriteľa dlžníka X. R., s miestom podnikania H. XXXX/XX, XXX XX V. N., IČO: XX XXX XXX, pričom
ďalej nesprávne uviedol: „s pohľadávkou vo výške 30.000,00 eur". V návrhu na vyhlásenie konkurzu jejasne uvedené a vyšpecifikované, že tento veriteľ má pohľadávku v sume 30.000,00 eur (časť kúpnej
ceny v zmysle čl. III. bod 2. písm.b/ kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2015) spolu s príslušenstvom k danej časti
pohľadávky a v sume 40.000,00 eur (časť kúpnej ceny v zmysle čl. III. bod 2 písm.c/ kúpnej zmluvy zo

dňa 1.4.2015) spolu s príslušenstvom k danej časti pohľadávky, teda spolu pohľadávka tohto veriteľa
predstavuje sumu 70.000,00 eur a nie ako je nesprávne uvedené súdom prvej inštancie 30.000,00 eur.

16. Súd prvej inštancie v bode 18 napadnutého uznesenia uviedol, že dlžník osvedčil spornosť

pohľadávky X. R., fyzickej osoby, avšak žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s pohľadávkou ďalšieho
označeného veriteľa, a to X. R., s miestom podnikania H. XXXX/XX, XXX XX V. N., IČO: XX XXX XXX.
Teda podľa navrhovateľa súd túto pohľadávku nepovažoval za spornú a preto boli splnené podmienky
na vyhlásenie konkurzu.

17. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril dlžník, ktorý navrhol napadnuté uznesenie Okresného súdu
Prešov potvrdiť ako vecne správne a zamietnuť odvolanie navrhovateľa. Vo vyjadrení uviedol, že
navrhovateľ či už ako súkromná fyzická osoba alebo ako fyzická osoba podnikateľ (živnostník) je
stále jednou a tou istou osobou. Nejedná sa o dva samostatné subjekty, ktoré by boli spôsobilé si
postúpiť pohľadávku. Poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 14.4.1999 č.k. 3Obo/377/1998. Navrhovateľ

postúpením pohľadávky „sám na seba,“ chcel umelo vytvoriť stav, kedy budú voči dlžníkovi existovať
dvaja veritelia evidujúci pohľadávku v účtovníctve, ku ktorým bude možné predložiť potvrdenie audítora
(uvedené potvrdenie audítora totiž môže byť vystavené iba podnikateľskému subjektu).

18. Nakoľko ako dlžník uvádza od začiatku, pohľadávka navrhovateľa (veriteľa) je sporná, tak
navrhovateľ nebol schopný predložiť písomné uznanie dlhu dlžníka ani vykonateľné rozhodnutie. Práve
z uvedeného dôvodu navrhovateľa umelo a výlučne pre účely údajného splnenia formálnych podmienok
(predloženie potvrdenia audítora) postúpil pohľadávku na dva podnikateľské subjekty, na seba samého
a na svojho syna. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, postúpenie pohľadávky navrhovateľom

na seba samého nie je možné.

19. Z dôvodu, že postúpenie pohľadávky fyzickej osoby nepodnikateľa X. R. na seba samého ako fyzickú
osobupodnikateľaX.R.,IČO:XXXXXXXXniejemožnéajeneplatné,nemôžefyzickáosobapodnikateľ

X. R., IČO: XX XXX XXX vystupovať v konaní ako navrhovateľ a dokladať potvrdenie audítora podľa
ust. § 12 ods. 2 písm.c/ zák.č. 7/2005 Z.z.

20. Ako dôkaz údajnej platobnej neschopnosti navrhovateľ poukázal na to, že dlžník evidoval v
účtovníctve iný stav ku koncu roku 2016 (podľa poslednej účtovnej závierky k 31.12:2016) a iný stav

evidoval dlžník v účtovníctve k 31.8.2017. toto je však úplne logické, pretože medzi uvedenými časovými
momentmi uplynulo osem mesiacov a teda sa logicky zmenil stav pohľadávok a záväzkov dlžníka. Za
relevantné pre toto konanie je, že ani k 31.12.2016 a ani k 31.8.2017 dlžník nebol platobne neschopný
a nebol predĺžený.

21. Navrhovateľ ďalej v odvolaní poukázal, že výsledok hospodárenia dlžníka za rok 2016 bol -
418.475,00 eur. Z uvedeného navrhovateľ usúdil, že dlžník bol platobne neschopný. Toto je však veľmi
obmedzené vnímanie platobnej neschopnosti. Dôležitý je nielen výsledok hospodárenia, ale aj stav
majetku a pohľadávok k danému dňu. Hoci dlžník za rok 2016 vykázal stratu, tak táto bola krytá práve

majetkom a nerozdeleným ziskom dlžníka za predchádzajúce roky, k tomu viď sumu nerozdeleného
zisku vo výške 462.156,00 eur riadok 32 účtovnej závierky za účtovné obdobie roku 2016. Kľúčové pre
konkurzné konanie je, že stav majetku dlžníka ku dňu rozhodovania konkurzného súdu je kladný, t.j. že
majetok dlžníka prevyšuje jeho záväzky. Indikátorom platobnej neschopnosti a úpadku nie je výsledok
hospodárenia ako tvrdí navrhovateľ, ale stav vlastného imania, ktoré bolo v účtovnej závierke dlžníka

vyhotovenej k 31.12.2016 (riadok 25) v kladnej výške 76.546,00 eur.22. Dlžník relevantným spôsobom preukázal svoju platobnú schopnosť, čo v zásade ani nebolo
potrebné, lebo ako je zrejmé z tohto vyjadrenia, tak neboli splnené ani základné podmienky pre
vyhlásenie konkurzu.

23. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie preto nedošlo k porušeniu práva navrhovateľa na
spravodlivý proces. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný zo zrejmých dôvodov, pričom bola preukázaná
aj špekulatívnosť jeho postupu pri podávaní návrhu na konkurz (t.j. snaha vynúť sa riadnemu vymáhaniu

spornej pohľadávky v civilnom sporovom konaní, pričom sa tým navrhovateľ snaží vyhnúť poplatkovej
povinnosti za podanie riadnej civilnej žaloby). Nie je na mieste, aby sa za takých okolností navrhovateľ
odvolával na porušenie práva na spravodlivý proces.

24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 379 a § 380

CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a

uvádza, že postúpením časti pohľadávky zo dňa 13.3.2017 X. R. na navrhovateľa sa jedná o tú istú
fyzickú osobu. Podobne aj postúpenie pohľadávky X. na syna X. predstavuje postup navrhovateľa, ktorý
získal druhého veriteľa rozdelením jeho jedinej pohľadávky, čo nie je konaním v súlade s dobrými mravmi
a vykazuje znaky šikanózneho konania.

26. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pozná dva typy úpadku dlžníka, a to úpadok z dôvodu platobnej
neschopnosti definovaný v § 3 ods. 1 ZKR a úpadok z dôvodu predĺženia vymedzený v ust. § 3 ods. 3
cit. zákona. V oboch prípadoch je predpokladom úpadku okrem iného aj to, že dlžník má viacej veriteľov
so splatnými záväzkami.

27. Charakteristickým znakom konkurzného konania na rozdiel od konania exekučného je práve pluralita
veriteľov,ktorísiuplatňujúviacejmajetkovýchnárokovspoločnevjednomkonanívočijednémudlžníkovi,
z ktorého majetkovej podstaty sa podľa účelu Zákona o konkurze a reštrukturalizácii títo uspokoja
pomerne. Podľa požiadaviek Zákona o konkurze a reštrukturalizácii na pluralitu veriteľov je možné tento

zákonný predpoklad posudzovať oddelene od predpokladu plurality splatných záväzkov dlžníka, z čoho
vyplýva, že pri podaní návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka musí mať dlžník
najmenej dvoch veriteľov, z ktorých každý má proti nemu pohľadávku po lehote splatnosti.

28. Odvolací súd poznamenáva, že ohľadne postúpenia časti pohľadávok X. R., nar. X.X.XXXX, bytom
H. XX/XXXX, XXX XX V. N. na syna X. R. a na navrhovateľa sledoval navrhovateľ dosiahnutie plurality
veriteľov s pohľadávkami po lehote splatnosti, čomu nasvedčuje aj fakt, že žiadnych ďalších veriteľov
s pohľadávkami po lehote splatnosti v návrhu na vyhlásenie konkurzu neoznačil. V dôsledku uvedenej
skutočnosti nie je možné na navrhovateľom označených veriteľov nahliadať ako na riadnych veriteľov,

v dôsledku čoho nie je splnená podmienka plurality veriteľov a v dôsledku toho nie je preukázaná ani
platobná neschopnosť dlžníka tak, ako je definovaná v § 3 ods. 2 ZKR.

29. Ak teda okresný súd nepriznal uznesením navrhovateľovi ochranu poskytovanú mu konkurzným

zákonom a konkurzné konanie zastavil, keď dbal na to, aby v konkurznom konaní nedochádzalo k
porušovaniu práv, a právom chránených záujmov dlžníka, a aby neboli práva navrhovateľa ako veriteľa
zneužívané na jeho úkor, konal v súlade s článkom 5 zák.č. 160/2015 CSP. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti sa odvolací súd už nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré sa týkajú
podmienok na vyhlásenie konkurzu, keďže nebola splnená podmienka plurality veriteľov.30. Odvolací súd poznamenáva, že X. R. ako postupca má možnosť využiť na vymoženie svojej
pohľadávky inštitút exekučného konania bez toho, aby postupoval svoju pohľadávku na iné subjekty, čo
predstavuje šikanózny výkon práva.

31. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade
s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).