Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/138/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614202237
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3614202237.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej
v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110
00 Praha 1, Česká republika, IČ 264 29 705, proti žalovanej: C. N., bytom N., T. XXX/XX, v spore
o zaplatenie 1.205,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Partizánske č. k. 3Cb/37/2014-79 zo dňa 26.apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým žalobu o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 1.205,01 Eur od 09.04.2011 do zaplatenia zamietol
a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec
v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku súd prvej
inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy
1.205,01 Eur od 09.04.2011 do zaplatenia, v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne zo sumy 1.205,01 Eur od 09.04.2011 do zaplatenia konanie zastavil a o trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že žalobca sa žalobou podanou podľa čl. 4

ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, domáhal proti žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy
1.205,01 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.205,01 Eur od 09.04.2011
do zaplatenia, zákonného 6 % ročného úroku zo sumy 1.205,01 Eur od 25.05.2011 do zaplatenia,
zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,02 Eur a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná

dňa 19.10.2010 na zmenkovú sumu 1.205,01 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne od 09.04.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť na túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,

na ktorú vystaviteľka doposiaľ nezaplatila žiadnu časť pohľadávky. Keďže zmenková listina je opatrená
doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Súd prvej
inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 27.08.2014 č. k. 3Cb/37/2014-23, v ktorom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.205,01 Eur so 6 %-ným ročným úrokom zo zmenkovej sumy
1.205,01 od 25.05.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,02
Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie

právoplatnosť.Súdprvejinštancierozhodovalvoveciopätovne,keďKrajskýsúdvTrenčíneakoodvolací
súd uznesením č.k. 8Cob/594/2014-65 zo dňa 22.10.2015 zrušil horeuvedený rozsudok súdu prvejinštancie v žalobcom odvolaním napadnutej časti výroku a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Žalobca písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.12.2015 vzal žalobu v časti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť. V konaní si uplatnil len zmenkový úrok vo

výške 0,06 % denne. Žalobca, jeho právny zástupca a žalovaná sa nedostavili na pojednávanie, hoci
naň boli riadne predvolaní, svoju neúčasť žalobca a jeho právny zástupca ospravedlnili a nežiadali
z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto súd prvej inštancie v súlade s § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal v ich neprítomnosti. Súd prvej inštancie prejednal vec v
takom rozsahu, v akom o nej doposiaľ nebolo právoplatne meritórne rozhodnuté. Vykonal dokazovanie

oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu, zmenky, plnomocenstva, originálu zmenky, tlačiva C,
rozsudku, odvolania, uznesenia KS v Trenčíne a čiastočného späťvzatia návrhu. Z vykonaného
dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Žalobca je indosatár zmenky vystavenej v A. dňa
19.10.2010 na zmenkovú sumu 1.205,01 Eur, v ktorej sa žalovaná zaviazala zaplatiť pri predložení na
rad pôvodného zmenkového veriteľa A. s.r.o., so sídlom v N. sumu 1.205.01 Eur
a zmenkový úrok 0,25 % denne od 09.04.2011. Miesto splatnosti zmenky je v sídle pôvodného

zmenkového veriteľa. Na zmenke sú doložky „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým bola zmenka prevedená pôvodným
zmenkovým veriteľom ako indosantom na žalobcu ako indosatára. Súd prvej inštancie poukázal na
to, že z úradnej činnosti mu je známe, že spoločnosť A. s.r.o. ako veriteľ uzatvára veľké množstvo
spotrebiteľských zmlúv

o úvere, ktoré sú zabezpečené blankozmenkami vystavenými spotrebiteľmi na rad veriteľa.
V týchto zmenkách je ustanovený zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (t.j. 91,25 % ročne). Pri
vykonávaní dôkazov vychádzal súd prvej inštancie zo zásady upravenej v § 120 ods. 1 veta tretia
O.s.p. a vykonal aj iné dôkazy, ako navrhli strany sporu, pretože vykonanie týchto dôkazov považoval
za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dokazovanie vykonal súd prvej inštancie na pojednávaní, obe

procesné strany mali možnosť vyjadriť sa k obsahu dôkazných prostriedkov. Na vec aplikoval súd
prvej inštancie ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zákona
zmenkového a šekového, zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a čl. 19, čl. 5 ods. 1 prvá a druhá veta Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal námietkami žalobcu spočívajúcimi
v tom, že vo veci nemalo byť nariadené pojednávanie a konanie malo byť písomné, respektíve v tom,
že ak súd vo veci nariadil pojednávanie, mal to urobiť odôvodneným uznesením. Ustanovenie čl. 5 ods.
1 Nariadenia uvádza, že konanie je síce
v zásade písomné, ale ak to považuje súd za potrebné, možno nariadiť ústne pojednávanie. Súd prvej

inštancie považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, pretože vo veci bolo potrebné vykonať
dokazovanie na objasnenie skutkového stavu. Spôsob a rozsah vykonávania dôkazov určuje výlučne
súd (čl. 9 Nariadenia). Vzhľadom k tomu, že súd ako najvhodnejší
a zároveň najspravodlivejší spôsob vykonania dôkazov považoval ich vykonanie na pojednávaní, na
ktorom majú strany sporu bezprostrednú možnosť vyjadriť sa k dôkazom

a zároveň aj reagovať na vyjadrenia druhej procesnej strany, nariadil vo veci pojednávanie.
V zmysle čl. 19 Nariadenia sa konanie riadi procesným právom slovenským, preto nebolo potrebné
nariaďovať pojednávanie uznesením. V časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
zo sumy 1.205,01 Eur od 09.04.2011 do zaplatenia súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby (§ 96 ods.1, 3 veta prvá O.s.p., účinný do 30.06.2016). Uviedol, že

prípadný nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby by bol právne neúčinný, pretože k späťvzatiu došlo
pred prvým pojednávaním vo veci. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal vecnými skutočnosťami
podstatnými pre rozhodnutie o tej časti predmetu konania, ktorá ostala jeho predmetom po rozhodnutí
krajského súdu. Súd sa najskôr vysporiadal s námietkami žalobcu, že žalovaná nenamietala kauzálne
skutočnosti týkajúce sa vystavenia zmenky (týkajúce sa dôvodu jej vystavenia). K tomu súd prvej

inštancie uviedol, že v zmysle čl. I § 17 ods. 2 ZZŠ súd musel skúmať aj vlastný vzťah žalovaného
k vystaviteľovi zmenky. Citované zákonné ustanovenie má procesný charakter (upravuje postup súdu v
konaní, v ktorom sa uplatňuje právo na priznanie plnenia zo zmenky). Zákon
č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie do ZZŠ s účinnosťou od 23.12.2015 doplnené,
neobsahuje v čl. II prechodné ustanovenia. Preto sa toto nové ustanovenie použije aj na toto konanie. Z

tohto dôvodu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj oboznámením zmluvy o úvere, plnenie z ktorej
bolo zabezpečené zmenkou. Zo zmluvy o úvere súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa domáha proti
žalovanej práva zo zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého
spoločnosťou A. s.r.o. žalovanému ako spotrebiteľovi. Zmenka bola indosovaná spoločnosťou A. s.r.o.na žalobcu. Zdôraznil, že zmenka je cenným papierom, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi
zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke určenú sumu. Dlžník zo zmenky môže podľa
zákona podať námietku proti majiteľovi zmenky, ak však bola zmenka prevedená, môže podať v zásade

námietky týkajúce sa právneho vzťahu s pôvodným majiteľom proti novému majiteľovi len ak ten pri
nadobúdaní zmenky konal v zlej viere alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou. To však neplatí, ak
vznikol záväzok dlžníka v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V takom prípade môže majiteľovi robiť
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom
a súd

v konaní musí na také skutočnosti prihliadnuť ex offo, aj ak by námietky vznesené neboli.
V zmenke bol na základe dohody o vyplnení zapísaný zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy
vyplnenej do zmenky, čo súd prvej inštancie považoval za rozporné s dobrými mravmi a za dojednanie
vychádzajúce z neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Zmenkový úrok vo výške 91,25 %
ročne súd považoval za taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzal pritom z toho, že z
povahy zmenky, ktorá je zmenkou zabezpečovacou, vyplýva, že úrok má mať funkciu sankcie sa

omeškanie dlžníka so splácaním dlžnej sumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok
z omeškania. Zákonný úrok z omeškania v čase začatia úročenia zmenky bol vo výške 9 % ročne.
Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac ako 10-násobne. Takýto úrok je v hrubom nepomere vo
vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti a je neprimeraným plnením a obchádzaním zákona. Súd
prvej inštancie uviedol, že nespochybnil, že zmenkové právo je založené na formálnosti zmenkových

vzťahov, avšak táto formálnosť nesmie v nijakom prípade spôsobovať bezdôvodnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech jednej strany, v tomto prípade majiteľa zmenky,
že je založené na autonómnej vôli subjektov zmenkového práva, avšak aj tu je potrebné dbať na
ochranu práv účastníkov právneho vzťahu vyplývajúcu z iných skutočností (z právnych predpisov na
ochranuspotrebiteľa,zverejnéhozáujmuapod.).Zmenkamôžebyťuplatnenámedzisubjektmi,ktorézo

svojej povahy nie sú subjektmi rovnými. Takým prípadom môže byť aj vystavenie zmenky spotrebiteľom
ako zabezpečovacieho prostriedku na zabezpečenie svojho záväzku voči veriteľovi - dodávateľovi. Je
potrebnéinakposudzovaťzmenkovýprávnyvzťahvprípade,keďsúnaobochjehostranáchrovnocenné
subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na jednej strane subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a
na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom

zmenkovým a šekovým) môže neprimerane zasiahnuť do práv zmenkového dlžníka - spotrebiteľa. Súd
prvej inštancie uzavrel, že v posudzovanej veci je nepochybné, že žalovaná uzavrela zmluvu
o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou A. s.r.o. s tým, že jej záväzok bol zabezpečený
blankozmenkou, ktorá bola neskôr indosovaná na žalobcu. Spoločnosť A. s.r.o. v právnom vzťahu
so žalovanou vystupovala ako podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Táto

spoločnosť musela poznať všetky okolnosti uzatváraného právneho vzťahu i zmenkové právo. Z vlastnej
činnosti je súdu známe, že indosácia blankozmeniek vystavených spotrebiteľmi na rad spoločnosti A.
s.r.o. na žalobcu nie je pre pôvodného zmenkového veriteľa výnimočná, z množstva žalobcom podaných
žalôb vyplýva, že ju vykonáva systematicky. Táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o skutočnom účele
indosácie zmenky. Došlo ňou totiž k významnej ujme na právach spotrebiteľa, ktorý nemohol až do

22.12.2015 vznášať kauzálne námietky týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu so spoločnosťou A.
s.r.o. voči novému majiteľovi zmenky. Pritom dojednanie zmenkového úroku vo výške takmer 100
% ročne je okolnosťou, ktorú by dlžník - spotrebiteľ mohol voči veriteľovi - dodávateľovi namietať.
Takýmto spôsobom mohol veriteľ v spotrebiteľských právnych vzťahoch obísť zákonné ustanovenia
na ochranu spotrebiteľa a fakticky znemožniť spotrebiteľovi brániť sa proti neprijateľným (nekalým)

podmienkam v spotrebiteľských zmluvách, ak si voči spotrebiteľovi vymieni zabezpečenie plnenia zo
zmlúv zmenkou, čo považoval súd prvej inštancie za neprípustné. Výkon takého právneho úkonu, hoci
v súlade s právom, ktorý by bol zároveň (na podklade iného právneho predpisu) úkonom protiprávnym,
nemôže požívať ochranu súdu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nie je možné akceptovať výlučne
formalistický výklad práva, ak by sa takým spôsobom odôvodňovala zrejmá nespravodlivosť. Podľa

názorusúduprvejinštancie jepretopotrebnévzmenkovýchprávnychvzťahoch,vktorýchjezovšetkých
okolností zrejmé, že ich subjektom je na jednej strane subjekt, ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom)
právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon takým spôsobom, aby spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich
právach, ktoré mu priznáva jednak európska legislatíva (napr. smernica č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj vnútroštátne právne predpisy, do ktorých je európske

právo transponované (napr. Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane
spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude v súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany
spotrebiteľa, ktorá je zakotvená okrem iného aj v Zmluve o fungovaní Európskej únie (čl. 169). Zmenkový
úrok vo výške takmer 100 % ročne je podľa názoru súdu prvej inštancie dojednaný neplatne (pre rozpors dobrými mravmi i pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka). Keďže ide o
neplatnosť absolútnu, súd prvej inštancie na ňu prihliadol ex offo. Absolútna neplatnosť dopadá na celé
dojednanie zmenkového úroku, na právny vzťah účastníkov pôsobí ex tunc (od počiatku) a nie je možné

konvalidovať ju tým, že žalobca si uplatní plnenie len časti tohto (neplatného) dojednania. Skutočnosť,
že žalobu v časti
o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne vzal žalobca späť, nekonvaliduje neplatnosť dojednania
zmenkového úroku 0,25 % denne. Toto dojednanie je neplatné v celom rozsahu, preto nie je možné
žalobcovi priznať ani znížený zmenkový úrok 0,06 % denne. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu

v tejto časti zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142
ods. 2 O.s.p.. Žalobca a žalovaná boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní. Preto súd
prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celosti podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie (do
30.06.2016) z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom(§205ods.2písm.a/O.s.p.vspojení s§221ods.1písm.f/O.s.p.)arozhodnutiesúduprvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V odvolaní
uviedol, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že vo veci vykonal dokazovanie okrem
iného oboznámením sa so zmluvou o úvere, avšak žalobca a žalovaný dokazovanie zmluvou

o úvere či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. S poukazom na § 120 O.s.p. žalobca uviedol, že
dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou zásadou. Súd vychádza len zo skutočností
tvrdených stranami sporu a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany sporu navrhli. Ustanovenie § 120
ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu vykonať v sporovom konaní aj iné dôkazy ako navrhli strany sporu,
avšak tento postup je možný len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhovaných dôkazov nevyhnutné pre

rozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť.
Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného dokazovania. V danej veci súd mohol
a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky. Súd musí k otázke vykonania iných ako stranami sporu
navrhovaných dôkazov pristupovať vyvážene a svoj postup musí náležite odôvodniť. V danom konaní
súd prvej inštancie svoj postup nezdôvodnil. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v

listine samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je zmenka jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods.
6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej
iniciatívy, bez návrhu žalovaného, a na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo

charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedomáhal, pohľadávku nerozporoval
a svojím konaním ju fakticky uznal. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov
v prospech uplatnenej pohľadávky a neobjektívne podporil v konaní žalovaného. Konanie súdu prvej
inštancie predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces garantované v článku 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide
o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné
ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Okresný súd sa

aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ. Žalovaný vo všeobecnosti nie je
oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s
pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže
činiť sám súd. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi,

avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba
prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v
záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť. Súd porušil
poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných

prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi a teda v
tejto časti považuje zmenku za čiastočne neplatnú. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že zmenku vystavilžalovaný, túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku
je napísaná na zmenke a bola žalovanému známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný mal vedomosť
o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového

úroku jednoznačne súhlasil. V odvolaní žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 22.10.2008, sp.zn. 5Obo 3/2008, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
22.08.2002, sp.zn. 25Cdo 1839/2000, rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.02.2014, sp.zn.
13C/88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 06.03.2014, sp.zn. 3C/8153/2013, rozsudok
Okresného súdu Martin zo dňa 11.02.2014, sp.zn. 8C/198/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo

dňa 03.02.2010, sp.zn. 5Co/16/2010. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil
tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná právo na náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré v odvolaní vyčíslil.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

4. Odvolací súd posúdením obsahu odvolania žalobcu podľa § 124 ods. 1 CSP ustálil, že odvolanie
žalobcu nesmeruje proti časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej bolo zastavené konanie
v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy 1.205,01 Eur od
09.04.2011 do zaplatenia. V odvolaní sa nenachádzajú žiadne odvolacie tvrdenia žalobcu, ktorým
by túto časť výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolaním napádal a uvádzal dôvody týkajúce sa

vecnej nesprávnosti tejto časti výroku rozsudku a postupu súdu prvej inštancie. V tejto časti nadobudol
rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť uplynutím lehoty na podanie odvolania.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou sporu podľa § 359 CSP, včas, v zákonnej
lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach
v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci
samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v napadnutej časti
a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorá je predmetom konania
a týka sa zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, je
potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b / CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389
ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej

inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia
nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní
pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach

právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
11. Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkouhodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanej domáhal pôvodne zaplatenia zmenkovej sumy, zmenkového
úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny
a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to
navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia, ak Nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom.
Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v
ostatnomsatentopostupriadilvčaserozhodovaniasúdomprvejinštancieplatným O.s.p.avsúčasnosti

CSP.

12. Na prejednanie veci (v jej zostávajúcej časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne
zo zmenkovej sumy) nariadil súd prvej inštancie ústne pojednávanie, pretože to považoval za potrebné.
Postupoval tak podľa čl. 5 ods. 1 druhá veta Nariadenia. V súlade
s čl. 19 Nariadenia sa forma a obsah samotného úkonu nariadenia ústneho pojednávania vo veci

spravuje procesnými predpismi vnútroštátneho práva. V podmienkach slovenského civilného procesu
ovládaného zásadou ústnosti a verejnosti je daná povinnosť súdu nariadiť na prejednanie veci samej
pojednávanie okrem prípadov, ak to vylučuje zákon alebo celkom výnimočne osobitný predpis. Priamo
v ustanovení § 115 ods. 1 O.s.p. platného a účinného
v čase nariadenia ústneho pojednávania súdom prvej inštancie v súvislosti s týmto osobitným predpisom

odkazoval na Nariadenie (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia súd rozhoduje (vydáva uznesenie) iba v
prípade, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán sporu a súd túto jeho žiadosť
odmieta, pretože sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie nie je zjavne pre
spravodlivé vedenie konania potrebné. V danom prípade táto procesná situácia nenastala. Nariadenie

ústneho pojednávania na prejednanie veci samej bolo vykonané podľa podmienok vnútroštátneho
procesného práva spôsobom podľa § 115 ods. 1 O.s.p. tak, že sudca prejednávajúci vec, ktorý po
posúdení všetkých výsledkov prípravy pojednávania dospel k názoru, že vo veci je potrebné nariadiť
ústne pojednávanie, samostatné uznesenie nevydal a na pojednávanie predvolal účastníkov vo forme
tlačiva podľa § 254 ods. 1, 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre

okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.
13. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. platné a účinné v deň pojednávania umožňovalo súdu pokračovať
v konaní, aj keď je strana sporu nečinná a vec prejednať, prípadne i vo veci meritórne rozhodnúť aj
v neprítomnosti strany sporu len za zákonných podmienok spočívajúcich v tom, že strana sporu bola
na pojednávanie riadne a včas predvolaná a zároveň nenavrhla odročenie pojednávania z dôležitého

dôvodu pri dodržaní podmienok podľa § 119 ods. 2, 3 O.s.p. Preskúmaním obsahu spisu odvolací
súd konštatuje, že právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie stanoveného na deň
26.04.2016 sdostatočnýmčasovýmpredstihom.Dňa25.04.2016,jedendeňpredpojednávaním,doručil
právnyzástupcažalobcuospravedlnenieneúčastinapojednávanízdôvodukolíziesinýmpojednávaním
vedeným na inom okresnom súde. O odročenie pojednávania požiadal len pre prípad, že vykonanie

dôkazov navrhne žalovaná alebo dôkazy vykoná súd.

14. Odvolací súd konštatuje, že pre prejednanie veci súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa
26.04.2016 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu boli splnené procesné podmienky podľa v tom
časeplatnéhoaúčinného§101ods.2O.s.p.. Odvolacísúd zhodnesosúdomprvejinštancieuvádza,že

na strane právneho zástupcu žalobcu nebol žiaden dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania týkajúci
sa jeho osoby. Naviac je potrebné uviesť, že ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní obsahujúce aj
návrh na odročenie pojednávania nemalo náležitosti podľa § 119 ods. 2 O.s.p.

15. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konaného dňa 26.04.2016 odvolací súd zistil, že súd prvej

inštancie vykonal dokazovanie obsahom spisu, a to listinami podľa § 129 ods. 1 O.s.p.. Oboznámil návrh
žalobcu, plnomocenstvo, zmenku, záznam súdu o prevzatí zmenky, tlačivo C, rozhodnutie Okresného
súdu Partizánske, odvolanie, zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne a čiastočné späťvzatie
návrhu. Avšak dokazovanie inými listinami, najmä zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru súd prvej inštancie nevykonal. V tomto smere odvolací súd považuje za nutné uviesť,

že dokazovanie zmluvou
o úvere a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru súd prvej inštancie ani vykonať nemohol,
pretože tieto listiny sa v spise, ktorý bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní
nenachádzajú, do tohto spisu neboli predložené ani pripojené súdom prvej inštancie v rámci jeho úradnejčinnosti a ani na základe, že by ich bol súd prvej inštancie vyžiadal od pôvodného majiteľa zmenky.
Práve zmluva o úvere so všeobecnými obchodnými podmienkami tvoria podstatný dôkaz pri ustálení
a určení postavenia žalovanej, či sa jedná o spotrebiteľa.

16. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie dokazovanie zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru nevykonal podľa § 129 ods. 1 O.s.p., v odôvodnení rozsudku tieto listiny posudzuje
a hodnotí pre zistenie skutkového stavu veci a jeho následného právneho posúdenia veci. Súd prvej
inštancie bez dôkazov získaných z dôkazných prostriedkov, teda bez opory v zistenom skutkovom stave
vyvodil, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrel zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého
právnym predchodcom žalobcu žalovanému ako spotrebiteľovi a k absolútnej neplatnosti zmenkového
dojednania týkajúceho sa zmenkového úroku vo výške 0,25 % prihliadol súd prvej inštancie
z úradnej povinnosti.

17. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného procesného predpisu v čase vyhlásenia a písomného

vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie platilo, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé.

18. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie nemá náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., pretože obsahuje dôkazy, ktoré neboli náležite
právne relevantným spôsobom a postupom zistené z dôkazných prostriedkov. Súdom prvej inštancie

zistený a konštatovaný skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie súdu prvej
inštancie nie je presvedčivé.

19. Skutočnosť, že súd prvej inštancie sa bez dokazovania právne relevantným spôsobom a
postupom vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku k neoprávnenosti uplatneného peňažného

nároku žalobcu predstavuje porušenie základných procesných podmienok v konaní pred súdom prvej
inštancie a je jedným z dôvodov pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 389
ods. 1 písm. a/ CSP.

20. Civilný sporový poriadok, ktorý je od 01.07.2016 právnym predpisom upravujúcim postup súdu, strán

sporu a osôb zúčastnených na konaní (§ 1 CSP), spočíva na základných princípoch vyjadrených v čl.
1 - 18. Tieto princípy tvoria rámec výkladových pravidiel,
v súlade s ktorými majú byť právne normy Civilného sporového poriadku aplikované
a interpretované.

21. Odvolací súd ďalej konštatuje, že porušením procesného postupu v konaní pred súdom prvej
inštancie bolo žalobcovi a žalovanej znemožnené uskutočňovanie procesných práv závažným a
neprípustným spôsobom v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu a žalovanej na spravodlivý
proces. Tým je daný ďalší dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa §
389 ods. 1 písm. b/ CSP. Dôvod zrušenia rozhodnutia súdu upravený v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP

predstavuje dôsledok porušenia čl. 2 CSP,
v ktorom je vyjadrený princíp právnej istoty.

22. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby nie je z hľadiska
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP správny, odvolací súd podľa § 389 ods. 1

písm. a/ a b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

23. Z dôvodu, pre ktorý odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, odvolací súd sa vecnými
námietkami žalobcu nezaoberal.

24. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP vo veci
opätovne rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe
súdu prvej inštancie, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súdprvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Odvolací súd v súlade s § 391 ods. 3 CSP uvádza,
že súd prvej inštancie zabezpečí a založí do súdneho spisu zmluvu o úvere a všeobecné podmienky
poskytnutia úveru ako súčasť zmluvy o úvere, ktorú uzavrela spoločnosť A. s.r.o. so žalovanou, na

zabezpečenie ktorého bola vystavená zmenka a po zadovážení týchto listín vykoná dokazovanie listinou
podľa § 204 CSP. Súd prvej inštancie vo svojom postupe umožní stranám sporu realizáciu práva vyjadriť
sa k dôkazom v súlade s čl. 9 CSP, vrátane procesného práva podľa § 182 CSP pred vyhlásením
uznesenia o skončení dokazovania. Na prejednanie veci nariadi súd pojednávanie, na ktoré predvolá
strany sporu za dodržania lehoty podľa § 178 ods. 2 CSP

a procesných práv strán sporu v občianskom civilnom procese a v písomnom vyhotovení rozsudku
uvedie náležitosti stanovené v § 220 CSP.

25. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že aj v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí vytkol súdu
prvej inštancie tie isté vady konania a rozhodnutia, ktoré súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí neodstránil.

26. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k
meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Pri rozhodovaní
o náhrade trov konania bude súd prvej inštancie vychádzať zo zásady zodpovednosti za výsledok v

sporovom konaní (zásada úspechu), ktorej kritériom je miera úspechu vo veci zisťovaná u žalobcu aj u
žalovanej. Miera úspechu závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu vo veci samej.
Povinnosť nahradiť trovy konania sa týka trov spĺňajúcich podmienky v rozsahu § 251 CSP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).