Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207666
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214207666.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
CD Consulting, s. r. o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705,
proti žalovanej: U. E., bytom P., T. XXXX/X, o zaplatenie zmenkovej sumy 314 eur s príslušenstvom a
zmenkovej odmeny 1,28 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 10.

júna 2016 č. k. 6C/92/2014-58 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19% denne zastavil. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11. 07. 2007, čl. I § 75, čl. I § 5 ods. 1, 2, 3, čl. I § 33 ods. 1,
2, čl. I § 11 ods. 1, 3, čl. I § 12 ods. 1, čl. I § 13 ods. 1, čl. I § 14 ods. 1, čl. I § 20 ods. 1, 2, čl. I
§ 17 ods. 1, 2, čl. I § 48 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, § 3 ods. 1,
§ 34 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o úvere a § 79 ods. 3, 4, § 372y ods. 1, § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a uviedol, že

žalobca súdu doručil tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia európskeho
parlamentuaRady(ES)č.8614/2007z11.01.2007,ktorýmsaustanovujeEurópskekonanievoveciach
s nízkou hodnotou sporu) a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy 314 eur,
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 20. 04. 2011 do zaplatenia, ako aj 6% ročného úroku od
04. 07. 2011 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 22. 06. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou

doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok
žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s
0,25% denným úrokom od 20. 04. 2011 do zaplatenia. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaná doposiaľ na zmenkovú
sumu zaplatila 70 eur na zmenkovú sumu. Keďže zmenková suma je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca v priebehu konania pred

otvorením pojednávania podaním doručeným súdu dňa 23. 12. 2015 vzal návrh na začatie konania v
časti o zaplatenie uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť. Súd, vzhľadom na
právne účinné čiastočné späťvzatie žaloby konanie o zaplatenie uplatneného zmenkového úroku vo
výške 0,19 % denne konanie zastavil podľa § 96 ods.1 OSP. Súd z vykonaného dokazovania zistil,
že dňa žalovaná dňa 22. 06. 2010 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť
za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 384 eur a zmenkový

úrok 0,25% denne od 20. 04. 2011. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vistazmenka
a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“,pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky
vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky
vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje

vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia
zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.
Vzhľadom na to, že v tomto konaní sa uplatňuje právo zo zmenky, súd predovšetkým zisťoval, či
predložená zmenka je platná a či z nej pre vystaviteľa mohla vzniknúť povinnosť, ktorá zakladá
uplatnené právo žalobcu. Zmenka je bezpodmienečný záväzok zmenkového dlžníka zaplatiť majiteľovi

zmenky v určitý deň a na určitom mieste určitú peňažnú čiastku. Zmenky z právneho hľadiska sú u
nás upravené v Zmenkovom a šekovom zákone (zákon č. 191/950 Zb.), ktorý vychádza zo ženevských
zmenkových a šekových dohôd. Zmenkový zákon vlastnú zmenku zakotvuje ako platobný prísľub,
ktorým sa vystaviteľ zaväzuje, že zaplatí v určitej lehote určitú peňažnú sumu veriteľovi (remitentovi). V
právnej teórii je blankozmenka definovaná ako listina s neúplným obsahom, ktorá bola vystavená s tým,
že bude dodatočne doplnená na úplnú zmenku a na ktorej doplnenie udelil zhotoviteľ nadobúdateľovi

vyplňovacieprávo.Prípadneakolistina,ktorájezámerne-podľa„dohody“,vystavenávneúplnejpodobe
preto, aby sa po neskoršom doplnení inou osobou než tou, ktorá túto listinu vystavuje, stala zmenkou
úplnou. Podstatnou podmienkou bianko zmenky teda je skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z
opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá.
Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim a

preberajúcim, ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku doplniť. Obsahom dohody je určenie
vyplňovacieho práva, t. j. dohoda o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú doplniť a za
akých podmienok, resp. určujúcich skutočností. Dohoda o vyplňovacom práve teda záväzne určuje,
akým spôsobom, v akom rozsahu a podľa akých kritérií má byť chýbajúci obsah zmenky v budúcnosti
doplnený. Vznik vyplňovacieho práva na základe iných právnych skutočností než zmluvy je pojmovo

vylúčený. Vyplňovacie právo nie je právom zmenkovej povahy a ZZŠ ho osobitne neupravuje. Jeho
režim podlieha všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v OZ, ktorý je pre zmenkové právo lex generalis.
Zo znenia § 10 ZZŠ vyplýva, že vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom dohody a až uzavretím
dohody o vyplňovacom oprávnení toto právo relevantne vzniká. Vzhľadom na vyššie uvedené treba mať
za to, že o platnej dohode o vyplňovacom práve možno hovoriť iba v tom prípade, ak takáto dohoda

spĺňa a všetky náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ (právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný). Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne
rozpornýjehoobsahalebokeďprípadnýrozpormožnoodstrániťvýkladom.Preukázanievznikuplatného
vyplňovacieho práva a oprávnenia reminenta doplniť žalovanou vystavenú vlastnú blankozmenku, bolo
povinnosťoužalobcu,ktorýsiuplatňujeprávozozmenky,pretožejetopredpokladvznikuplatnejzmenky.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Dôkazná povinnosť účastníka v sporovom
konaní zahrňuje jeho povinnosť tvrdenia a povinnosť preukázať svoje tvrdenia. Následky spojené s ich
nesplnenímvpodobevecnenepriaznivéhorozhodnutianesietenúčastníkkonania,ktorýtietopovinnosti
nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba.Pokiaľúčastníkkonanianesplnípovinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvoje

tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že
v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Podľa § 79 ods. 3
OSP v znení účinnom od 23. 12. 2015 je žalobca v konaní, v ktorom sa uplatňuje proti žalovanej nárok
zo zmenky, ktorý je fyzickou osobou, povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu so žalovanou, ako aj skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov
so žalovanou. Ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky proti žalovanej, ktorý je fyzickou

osobou,vznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvou.Napriektomu,žesúduvtomtosporepoučovacia
povinnosť nevznikla, pretože žalobca je zastúpený advokátom, súd súčasne s predvolaním právneho
zástupcu žalobcu upozornil na túto dôkaznú povinnosť žalobcu. Žalobca svoju dôkaznú povinnosť
nesplnil, súdu nepredložil úverovú zmluvu a okrem predloženia zmenky žiaden dôkaz ani neoznačil ani
nepredložil. Súd zdôraznil, že v záujme dodržania zásad ochrany spotrebiteľa OSP v znení účinnom od

23. 12. 2015 ukladá súdu povinnosť skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla
zo vzťahu so spotrebiteľom, a zaviedol tiež nové povinnosti účastníka konania v konaní, v ktorom sa
uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či nejde o nedovolenú alebo nezákonne
vydanú zmenku. Povinnosťou účastníka konania je nielen povinnosť tvrdiť, ale aj povinnosť svojetvrdenia dokázať. Žalobca si svoju povinnosť doplniť žalobu a to opísaním skutočnosti týkajúcich sa
vlastného vzťahu, resp. pôvodného veriteľa pohľadávky so žalovanou a zároveň preukázať, že zmenka
bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu,

nesplnil. Procesným dôsledkom nesplnenia dôkaznej povinnosti je, že súd žalobu (v časti, v ktorej tá
nebola vzatá späť) zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 OSP a v
konaní plne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich náhradu neuplatnila.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením
sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaná
však takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané

prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva
len tie dôkazy, ktoré strany navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č.
191/1950 Sb. dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu
zmenky zo strany žalovanej neboli námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala

vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V
danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine
ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť

námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu
žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval

okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhunauplatneniepohľadávky.Súdnevykonalžiadnedokazovanienadrámecnavrhnutýchdôkazovv
prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Takéto správanie
súdu je neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to,

že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je
predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako
spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán. Súd tieto nesporné
fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti nemožno považovať za
nesporné. Žalovaná, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,

akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na
týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho
nesprávnosť. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca
je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského

vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah. Súd však
vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti nie

je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany

žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej.
V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť
súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivýchdôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť,
pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom

na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom,
že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka
uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku.
Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. K ustanoveniu § 79 ods. 3 OSP v aktuálnom
znení uviedol, že konanie, ktoré vedie súd v záujme ochrany práv žalobcu, je konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu upravené Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Európske konanie obsahuje
špeciálne procesné ustanovenia regulujúce priebeh konania a v rámci neho začatie Európskeho konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Priebeh a začatie Európskeho konania nariadenie ustanovuje
inak. Nariadenie je prameňom úniového práva. Prednosť úniového práva pred právom vnútroštátnym
je jednou zo základných zásad právneho priadku EÚ. Poukázal na to, že na ustanovenie § 79 ods. 3

OSP v znení neskorších predpisov nie je možné aplikovať retroaktívny výklad. Ak by ustanovenie § 79
ods. 3 malo pôsobiť spätne aj na návrhy podané pred účinnosťou novely, tak zákonodarca by musel
postupovať rovnako ako pri novele Exekučného priadku a musel by stanoviť povinnosť doplniť návrh.
Zákonodarca opomenul vyriešiť zosúladenie zák. č. 99/963 Zb. s novelou č. 438/2015 spôsobom, ako to
urobil pri novele Exekučného poriadku, a preto súd svojim výkladom nemôže dotvárať nedostatky účinku

procesného predpisu, vzhľadom na absenciu výslovného zákonného príkazu doplniť návrh na začatie
konania v prechodných ustanoveniach. Povinnosť vyplývajúca z § 79 ods. 3 OSP sa preto nemôže
aplikovať na podania podané pred účinnosťou novely č. 438/2015. Žalobca poskytol súdu dostatočne
jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch
vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil súdu originál zmenky. Žalobca uplatňuje v konaní

majetkové práva zo zmenky, a nie z pohľadávky. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou a nemá
k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec
už v návrhu oznámiť alebo predložiť. Žalobca na záver uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru
bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v

čase vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného
vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň je blanko zmenky s úpravou
vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované
dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie
zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná

a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože
právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom poukázal na rozhodnutia
krajských súdov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. inštancie zmenil tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania
zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 314 eur, zmenkového úroku vo
výške 0,25% denne zo sumy 384 eur od 20. 04. 2011 do 13. 10. 2011, zo sumy 334 eur od 14. 10. 2011
do 21. 11. 2011, zo sumy 314 eur od 22. 11. 2011 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy
384 eur od 04. 07. 2011 do 13. 10. 2011, zo sumy 334 eur od 14. 10. 2011 do 21. 11. 2011, zo sumy 314
eur od 22. 11. 2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,28 eura

a náhrady trov konania. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne zastavil, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov
konania. V dôsledku odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania zamietajúca časť a výrok o
trovách konania a zastavujúca časť je už právoplatná.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.6. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkách súdnych
konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. - s najväčšou pravdepodobnosťou
zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady č.

87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „smernica"), používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu
povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranuspotrebiteľa.Pojemvhodnejochranyspotrebiteľatrebavykladaťsozreteľomnačl.14smernice,
ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné

chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry
Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky,
ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho
vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé

zmluvné podmienky.

8. Súd prvej inštancie v danej veci posudzoval platnosti zmenky v zmysle zák. č. 191/1950 Zb. v
súvislosti s ustanovením § 79 ods. 3 OSP v znení účinnom od 23. 12. 2015 a následne uviedol,
že keďže žalobca si svoju povinnosť doplniť návrh, opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu

pôvodného veriteľa pohľadávky so žalovanou a zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom
v súlade s platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil, súd preto súd
žalobu zamietol. S takýmto posúdením veci súdom prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje, pretože
následkom nesplnenia si povinnosti žalobcom podľa § 79 ods. 3 OSP je len to, že nárok zo zmenky
proti žalovanej, ktorá je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľkou zmluvou, čím sa však súd

prvej inštancie ďalej už nezaoberal a vec z tohto pohľadu neposudzoval a ustanovenia spotrebiteľského
práva na vec neaplikoval, preto vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z
uvedeného sa mal v prvom rade s ohľadom na uprednostňované práva spotrebiteľov ex offo zamerať
na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, resp. posudzovať
okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Na

tento účel v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 tretej vety OSP aplikáciou výnimky z prejednacej
zásady mal súd - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie
zmenky a na tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä
oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere, ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie

pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. V súlade s právom Európskej únie,
ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, mal
súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za
istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (zákon č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986

Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov). Na
tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či zmenka vôbec vznikla,
resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka v ustanoveniach o právnych úkonoch
a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri hodnotení platnosti zmluvy o úvere by bolo
nutné vychádzať aj zo záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sa za neprijateľnú podmienku považuje

aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné strany uzatvorili zmluvu o úvere
ako „absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou
prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

9. V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalovanou a spoločnosťou

POHOTOVOSŤ, s.r.o. išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, s ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského
vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenia obsiahnuté
v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine
to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahuzmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia
zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú

spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť
bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

10.RešpektovanievýlučneabstraktnéhocharakteruzmenkyjeneprijateľnévosvetlejudikatúrySúdneho
dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho v rámci

vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia zabezpečiť
spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje aj čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady
efektivity.

11. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na

ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré

nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

12. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné

zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Aj keď vnútroštátna právna
úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ
na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010 nezabezpečila vhodnú ochranu

spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto
skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a
prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011. Zmenkové právo ako
také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch (ako je opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť
aj k právnemu záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.

13. Keďže súd prvej inštancie sa vecou z uvedeného pohľadu vôbec nezaoberal a vec nesprávne právne
posúdil,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejzamietajúcejčastiavovýrokuotrovách
konania odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil
a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie bude postupovať
v naznačenom smere. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že odvolanie žalobcu v časti, keď vytýkal

súdu prvej inštancie vykonávanie dokazovania z vlastnej iniciatívy je nedôvodné, pretože doposiaľ súd
prvej inštancie takéto dokazovanie vo veci nevykonal, aj keď podľa odvolacieho súdu vykonať mal.
Nedôvodné je tiež namietanie aplikácie ustanovenia § 79 ods. 3 a § 372y ods. 1 OSP účinného od 23.
12. 2015, pretože články č. 4 a 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11.
júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ich aplikáciu

na danú vec nevylučujú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).