Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/42/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112210714
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2112210714.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcov: 1/ P.. A.

Q., nar. XX.XX.XXXX a 2/ R. Q., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom K. XX, C., obaja zast. JUDr. Viliamom
Vadňalom, advokátom, Lubinská 18, Bratislava a žalovaného: PENZIÓN OÁZA s.r.o., IČO: 36 738 239,
Hajdóczyho 19, Trnava, zast. HALADA advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 21, Trnava, o zaplatenie
6.591,09 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti o zaplatenie 180,49 eur s príslušenstvom a v časti 9% ročného úroku z omeškania
od 1.3.2012 do 5.3.2012 zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 429,60 eur s 9% ročným úrokom z omeškania z
dlžnej sumy od 6.3.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 69,92 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 24.5.2012 domáhali voči žalovanému uloženia povinnosti
zaplatiť im žalovanú sumu s príslušenstvom a priznať náhradu trov konania. V žalobe tvrdili, že medzi
stranami vznikol nájomnou zmluvou z 1.9.2010, v znení jej dodatku z 18.10.2011, záväzkovo-právny
vzťah, na základe ktorého žalobcovia ako prenajímatelia dali žalovanému ako nájomcovi do nájmu

nebytový priestor na prízemí poschodového obytného domu na Z. ulici XX v C., súpisné číslo X/XXXX,
zapísanýnaLVč.XXXX,k.ú.C.-K.Z.,pričomžalovanýsazaviazalžalobcomplatiťmesačnedohodnuté
nájomné vo výške 800 eur a od 1.10.2011 vo výške 700 eur. Zároveň sa žalovaný v zmysle predmetnej
nájomnej zmluvy zaviazal uhrádzať správcovi domu H-PROBYT, s.r.o., Povraznícka 4, Bratislava,
náklady za dodávku tepla, teplej a studenej vody zálohovo v sume 170 eur, pričom spotrebu plynu
a elektrickej energie sa žalovaný zaviazal uhrádzať priamo ich dodávateľom. Keďže žalovaný neplatil
dohodnuté nájomné v pravidelných mesačných platbách od novembra 2010 vôbec alebo len sčasti,

bol žalobcami listom z 12.2.2012 vyzvaný na úhradu dlhu celkovo vo výške 6 200 eur do 29.2.2012.
Prenajímatelia listom z 20.2.2012 odstúpili od nájomnej zmluvy k 29.2.2012. Žalovaný sa po odstúpení
od zmluvy a vyprataní nebytového priestoru neodhlásil z odberu elektrickej energie, preto žalobcovia
uhradili dodávateľovi ZSE Energia a.s. za obdobie mesiacov január, február a marec roku 2012 za odber
elektriny po 207,03 eur za každý mesiac, teda spolu 621,09 eur, zaplatenia ktorej sumy sa tiež domáhali
od žalovaného spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 1.3.2012 do zaplatenia.

2. Dňa 25.9.2014 tunajší súd rozsudkom č.k. 26C/42/2012-269 žalobe v časti o zaplatenie istiny 5.170
eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodovanie o trovách konania si ponechal
na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Vo svojom rozhodnutí uviedol,
že bolo povinnosťou žalovaného na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.9.2010 a jej dodatku č. 1za prenajatý nebytový priestor platiť dohodnuté mesačné nájomné 800 eur od 1.9.2010 a 700 eur
od 1.10.2011. Nájomný vzťah medzi účastníkmi bol ukončený 29.02.2012. Žalovaný platil nájomné
nepravidelne, počas konania uznal, že na nájomnom bol žalobcom dlžný 5.170 eur. Od uvedenej sumy

súd nemohol odpočítať platbu 4.565 eur, ako to navrhoval žalovaný, pretože žalovaný počas konania
nepreukázal, že by išlo o jeho platbu nájomného z uzavretej zmluvy, ale naopak bolo preukázané, že
išlo o zaplatenie dlhu svedkyne P. O. na nájomnom, za prenájom tej istej nehnuteľnosti v dobe pred
žalovaným,ikeďpeniazeodovzdalžalobcomžalovaný.Zamietnutiežalobyvozvyškusúdprvejinštancie
odôvodniltak,žesumu621,09eur(3x207,03eur)akonedoplatokzadodávkuelektrikyza1/2012,2/2012

a 3/2012 žalobcovia plnili dodávateľovi elektrickej energie bez právneho dôvodu, pretože zmluvné strany
sa dohodli, že žalovaný ako nájomca bude uhrádzať spotrebu plynu a elektrickej energie priamo ich
dodávateľom, preto na strane žalovaného nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, keďže on neprijal
plnenie, ale na strane dodávateľa elektrickej energie, ktorý prijal plnenie od žalobcov bez právneho
dôvodu.

3. Na odvolanie oboch strán sporu Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom sp.zn.
23Co/732/2014 zo 14.3.2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti potvrdil
a v žalobcami napadnutej časti iba o zaplatenie 610,09 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré
plnili za žalovaného dodávateľovi elektriky, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s povinnosťou doplniť
dokazovanie v tom smere, či žalobca skutočne dodávateľovi elektrickej energie zaplatil žiadanú sumu

610,09 eura, prečo sa od žalovaného domáha plnenia aj za marec 2012, keď sám tvrdí, že záväzkový
vzťah medzi účastníkmi zanikol 29.02.2012. Od žalovaného je potrebné zisťovať, z akého dôvodu
nesúhlasí so zaplatením tejto sumy. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné sa zaoberať aj
vyúčtovaním dodávky elektrickej energie dodávateľom elektriky a zisťovať, či dodávateľ za uvedené
obdobie, kedy bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným nevyúčtoval žalovanému preplatok, ktorý by

poskytol žalobcom ako osobám, ktorí sa prihlásili na odber elektriky po žalovanom (ak sa prihlásili).
Ak súd zistí, že žalobcovia 1/ a 2/ plnili dodávateľovi elektriky za žalovaného (za obdobie existencie
záväzkového vzťahu medzi účastníkmi založeného zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa
1.9.2010), žalobe žalobcov vyhovie (v rozsahu poskytnutého plnenia za žalovaného), ak zistí že neplnili,
žalobu v tejto časti zamietne.

4.Predmetomkonaniaostalnárokžalobcovnazaplatenie610,09eurtitulombezdôvodnéhoobohatenia,
ktoré plnili za žalovaného dodávateľovi elektriky.

5. Súd vo veci doplnil dokazovanie, vypočul žalobcov na pojednávaní dňa 24.8.2016 a rozhodol

bez prítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a navrhol vec rozhodnúť na základe
predložených dôkazov, oboznámil sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci.
6.Zozmluvyonájmenebytovéhopriestoruz1.9.2010(vtexteaj„nájomnázmluva“)súdzistil,žeodtohto
dňa žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“), ako prenajímatelia prenajali žalovanému ako nájomcovi
nebytový priestor na prízemí poschodového obytného domu na Z. ulici XX v C., súpisné číslo X/XXXX,

zapísanýnaLVč.XXXX,k.ú.C.-K.Z.,pričomžalovanýsazaviazalžalobcomplatiťmesačnedohodnuté
nájomné vo výške 800 eur a podľa dodatku č. 1 k zmluve z 18.10.2011 vo výške 700 eur od 1.10.2011.
Podľa čl. V bod 4 nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomca bude uhrádzať spotrebu plynu
a elektrickej energie priamo ich dodávateľom.
7. Z potvrdení Slovenskej sporiteľne, a.s. súd zistil, že dňa 5.3.2012 žalobca 1/ poukázal na účet ZSE

sumu 414,06 eur ako nedoplatok za elektriku za žalovaného za mesiace január a február 2012, teda
2 x 207,03 eur a dňa 21.3.2012 poukázal žalobca 1/ na účet ZSE sumu 207,03 eur ako nedoplatok za
elektriku za mesiac marec 2012.
8. Ku dňu 29.2.2012 dali žalobcovia žalovanému výpoveď z nájmu nebytového priestoru, čo je zrejmé
z výpovede zo dňa 12.2.2012, doručenej žalovanému 13.2.2012.

9. Zo žiadosti o ukončenie zmluvy na dodávku elektriny z 19.3.2013 súd zistil, že nebytový priestor na
Z. ulici XX v C. na základe zrušenia nájomnej zmluvy prestal dňa 29.2.2012 užívať nájomca Penzión
Oáza s.r.o., ktorý odmietol podať žiadosť o ukončenie odberu elektriny. Žalobcovia v žiadosti uviedli,
že od 1.3.2012 nebytový priestor užíva nový nájomca Z. C., X. XX, C. a čaká na uzatvorenie zmluvy
o dodávke elektrickej energie.

10. Z vyúčtovacej faktúry ZSE Energia a.s. č. 7010380228 súd zistil, že za zúčtovacie obdobie od
1.1.2012 do 5.3.2012 bola vyúčtovaná žalovanému za spotrebu elektrickej energie suma 465,75 eur.
11. Žalovaný sa na pojednávaní dňa 4.9.2014 vyjadril k dlhu vzniknutému z nájomného vzťahu medzi
stranami ohľadom elektrickej energie tak, že z vyúčtovacej faktúry vyplýva, že spotreba za 3 mesiacebola 465,75 eur od 1.1.2012 do 5.3.2012 a podľa tvrdení žalobcov by mali zaplatiť 3 x 207,03 eur,
čo je viac ako bola skutočná spotreba elektrickej energie. Žalovaný mal za to, že ak by súd posúdil
nárok žalobcov na zaplatenie dlhu na elektrike ZSE za žalovaného ako bezdôvodné obohatenie, mal by

žalovaný zaplatiť len sumu rovnajúcu sa skutočnej spotrebe za dobu trvania nájmu.
12. Žalobcovia na pojednávaní dňa 24.8.2016 uviedli, že trvajú na priznaní reálnej spotreby elektrickej
energie žalovaným za dva mesiace, a to január a február 2012, dokedy trval nájomný vzťah medzi
stranami. Úhradu elektriky za marec 2012 a úroky od 1.3.2012 do 5.3.2012 nežiadali priznať, v tomto
rozsahu zobrali žalobu späť a žiadali konanie zastaviť. Zdôraznili, že oni s elektrárňami neboli v žiadnom

vzťahu. Keď písomne požiadali o ukončenie odberu, elektrárne s tým nesúhlasili a potvrdili, že to môže
vykonať iba žalovaný. Žalobcovia nemajú vedomosť o tom, či bol ZSE vyúčtovaný preplatok alebo
nedoplatok, lebo faktúra bola doručená na adresu žalovaného. Žalobcom žiadny preplatok elektriky
neprišiel.
13. Žalobca môže vziať žalobu späť (§ 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
„CSP“).

14. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (§ 145 ods. 2 CSP).
15. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na
nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie (§ 146 ods. 1 CSP).

16. Vzhľadom na vyjadrenia žalovaného v priebehu konania, že mu vznikla povinnosť zaplatiť iba za
skutočný odber elektrickej energie počas trvania nájmu, súd predpokladal, že so späťvzatím žaloby vo
zvyšnejčasti,tedazaobdobiemarca2012,súhlasí,pretokonanievčastiozaplatenie180,49eur(610,09
eur mínus reálna spotreba elektriky za 1/2012 a 2/2012) zastavil. Zastavil konanie i v časti úrokov od
1.3.2012 do 5.3.2012, lebo k úhrade dlhu za žalovaného došlo žalobcami až dňa 5.3.2012, teda od

nasledujúceho dňa 6.3.2012 bol žalovaný prvýkrát v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia.
17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.
20. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa citovaného ustanovenia je
na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa

plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Za obohateného
treba považovať toho, za koho sa plnilo a nie toho, komu sa plnenie poskytlo. Ten, kto plnil záväzok
iného, má právo požadovať neoprávnený majetkový prospech iba od toho, za koho plnil, a nie od toho,
komu plnil (porovnaj R 1/1979).
21. Medzi stranami nebolo sporné, že v zmluve o nájme nebytového priestoru zo dňa 1.9.2010 sa v

článku V bod 4 okrem iného dohodli, že žalovaný ako nájomca bude uhrádzať spotrebu elektrickej
energie priamo jej dodávateľovi. Počas doby nájmu, t. j. od 1.9.2010 do 29.2.2012 bolo teda povinnosťou
žalovaného platiť za dodávku elektrickej energie rovno jej dodávateľovi. Ak si žalovaný svoju povinnosť
nesplnil a namiesto žalovaného plnili veriteľovi žalobcovia, títo sa podľa citovaného § 454 Občianskeho
zákonníka mohli domáhať plnenia, zodpovedajúceho takému plneniu titulom vydania bezdôvodného

obohatenia, ktoré poskytli dodávateľovi elektriky za žalovaného a správne sa svojho nároku domáhali
od toho, za koho sa plnilo (žalovaný) a nie od toho, komu sa plnilo (ZSE).
22. Z vyúčtovacej faktúry za obdobie od 1.1.2012 do 5.3.2012 (65 dní) mal súd za preukázané, že
skutočná spotreba elektrickej energie žalovaným za toto obdobie predstavovala sumu 465,75 eur, čo
zodpovedá dennej spotrebe 7,16 eur a dvojmesačnej spotrebe za 1/2012 a 2/2012 - kedy trval zmluvný

vzťah medzi stranami - v sume 429,60 eur (7,16 eur x 60 dní), ktorú čiastku súd priznal žalobcom
a vyhovel ich žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo plnili elektrárňam dlh za žalovaného.
Žalobcom nebol poskytnutý žiadny preplatok na elektrike, ktorý by sa započítal do vyúčtovania.
23. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.24. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

25.Podľa§3citovanéhonariadeniavládySRvzneníúčinnomk31.1.2013,jevýškaúrokovzomeškania
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia a žalobcom tak vzniklo
právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd im ich priznal z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po jej
zaplatení za žalovaného, teda od 6.3.2012 do zaplatenia v uplatnenej výške 9% ročne, lebo základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu 6.3.2012 vo výške 1%.

27. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 1 a 2 CSP).

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

29. Vzhľadom na čiastočný úspech strán v spore súd rozhodol, že strana s väčším úspechom má voči
protistrane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,92% zodpovedajúcom pomeru jej úspechu k
predmetu konania vo výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

30. K percentuálnemu výpočtu súd dospel nasledovne: predmetom konania bolo zaplatenie istiny
6.591,09 eur. Žalobe bolo vyhovené prvým rozsudkom v časti 5.170 eur a vo zvyšku (o zaplatenie
1.421,09 eur) sa žaloba zamietla. Z toho zvyšku suma 610,09 eur ostala predmetom konania a ostatná
časť (1.421,09-610,09=811eur) bola právoplatne zamietnutá. Zo zostávajúcej časti bolo vyhovené

žalobe o zaplatenie 429,60 eur a zastavenie konania v časti o zaplatenie 180,49 eur zavinili žalobcovia.
Žalobcovia boli teda úspešní v časti predmetu konania 5.170 eur, priznaných prvým rozsudkom a v
časti predmetu konania 429,60 eur, priznaných v poradí druhým rozsudkom vo veci, spolu 5.599,60
eur, čo predstavuje 84,96% (5.599,60x100:6.591,09) úspech žalobcov a 15,04% (100-84,96) úspech
žalovaného v konaní, teda čistý úspech žalobcov zodpovedá nároku na náhradu trov konania v rozsahu

69,92% (84,96-15,04). O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.