Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 17, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/262/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114231930
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114231930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne C. R., nar. X.X.XXXX, bytom F., J.
XX, zast. Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom, so sídlom Prešov, Levočská 4703/89, proti žalovanej J.,
s.r.o., so sídlom v L., J. XX, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku 13C 295/2014-82 z 24.2.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zrušil rozhodcovský

rozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhospoločnosťouSlovenskározhodcovskáa.s.,vydaný
v konaní vedenom pod sp. zn. SR 11509/14 z 10.11.2014 v plnom rozsahu vrátane výroku o trovách
konania. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., vydaného v konaní
sp. zn. SR 11509/14 z 10.11.2014, namietajúc platnosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej

žalovaná podala návrh na začatie rozhodcovského konania. Uviedla, že rozhodcovská doložka nebola
osobitne vyjednaná, žalovaná jej predložila k podpisu okrem zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj
rozhodcovskú zmluvu ako predtlačený a štandardný formulár s absenciou poučenia o možnosti riešiť
prípadný spor pred všeobecným súdom, bez vysvetlenia rozdielu medzi konaním pred všeobecným
súdom a konaním pred rozhodcovským súdom, nemala možnosť posúdiť a ani sa dozvedieť rozdiel
medzi týmito konaniami. Žalobkyňa poukázala na to, že si osobitne výslovne neželala rozhodcovský
súd, pričom rozhodcovská zmluva od nej vyžaduje, aby sa spory riešili výlučne v rozhodcovskom

konaní. Zdôraznila, že v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. nie je
daná právomoc rozhodcovského súdu, pretože spor zo spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilým na
rozhodovanie rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd porušil pri rozhodovaní všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, čo je samo o sebe dôvodom na zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Žalobkyňa tiež uviedla, že za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú aj
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov mala za to, že rozhodcovská zmluva, ktorú

podpísala so žalovanou je neplatná a ide o neprijateľnú podmienku.

3. Žalovaná popierajúc argumenty žalobkyne žiadala žalobu zamietnuť, pretože podľa jej názoru nie je
daný žiaden zákonný dôvod na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku.4. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaná ako veriteľka v rámci
svojej podnikateľskej činnosti uzavreli spotrebiteľskú zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľka

poskytla dlžníčke úver 3.500 €, dlžníčka sa zaviazala celkovo na úvere zaplatiť 5.390 € v 65-ich
mesačných splátkach po 1.078 €. K predmetnej zmluve uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, podľa
ktorej rozhodcovským súdom sa na účely tejto rozhodcovskej zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd
zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava. Rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, 841 04

Bratislava spisovej značky SR 11509/14 vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom dňa 10.11.2014
bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanej istinu vo výške 3.500 €, poplatok vo výške 1.285,20 €,
úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 3.500 € od 26.4.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 4.785,20 € od 1.9.2013 do zaplatenia. Zároveň bola zaviazaná zaplatiť žalovanej
trovy mediačného konania vo výške 670,92 €, poplatok za upomienky vo výške 32 € a zaplatiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 1.150,47 €, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške

400 € splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalovanej s tým, že prvá splátka sa stáva
splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného
zaplatenia dlhu a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenie,
čo i len jednej splátky riadne a včas. Rozsudok rozhodcovského súdu žalobkyňa prevzala 5.12.2014.
Výsluchomžalobkynesúdzistil,žetátojearménskouštátnouobčiankou,dokladyktoréjejboližalovanou

predložené (zmluva o úvere a ďalšie) boli písané malými písmenami, ktoré vôbec nevedela prečítať a
ani im nerozumela, nevedela, čo znamená rozhodcovská doložka a nechápala obsah tohto pojmu.

5. Po konštatovaní, že žalobkyňa podala žalobu proti žalovanej včas, v súlade so zákonom č. 244/2002
Z.z., súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá stranami sporu, obsahuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa (žalobkyne) napriek tomu, že rozhodcovská zmluva
bola uzavretá na samostatnej listine. Táto podľa súdu nebola individuálne dojednaná, bola uzavretá v
čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavretie úverovej zmluvy. Preskúmaním
predloženej rozhodcovskej zmluvy k zmluve o úvere č. 9013012343 uzavretej medzi stranami sporu
zistil, že podľa nej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami z predmetnej

zmluvy, mali byť riešené v rozhodcovskom konaní (určený zo strany žalovanej bol Stály rozhodcovský
súd so sídlom v Bratislave) alebo v súdnom konaní. Sídlo určeného rozhodcovského rozsudku je značne
vzdialené od sídla spotrebiteľa (žalobkyne), čo je jednou z neprijateľných podmienok pre spotrebiteľa,
aby takúto rozhodcovskú zmluvu uzavrel. Súd zdôraznil, že žalobkyňa ako štátna občianka arménskej
republikyslaboovládaslovenskýjazyk,nerozumieprávnymvýrazomuvedenýmvrozhodcovskejzmluve

a aj z tohto dôvodu žalovaná zneužila jej neznalosť a dala jej takúto rozhodcovskú zmluvu podpísať.
Sama žalobkyňa uviedla, že vedela len o tom, že jej bude poskytnutá pôžička, ktorú má splácať v
pravidelných mesačných splátkach. Súd ďalej uviedol, že ak začne rozhodcovské konanie na návrh
veriteľa, spotrebiteľ je nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, pričom z jeho pohľadu je
jedno, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná

klauzula alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ pritom má byť chránený pred oboma, a práve
proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu, bol vytvorený celý mechanizmus
spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. Súd zdôraznil, že aj keď v dnom prípade
ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu (ako na to poukazovala aj žalovaná), možnosť voľby (súdu
rozhodcovského alebo všeobecného, pozn. odvolacieho súdu) pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože

pravidelne rozhodcovské žaloby podávajú veritelia. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje
svoje práva, tak využíva pre neho transparentný všeobecný súd. Predkladanie rozhodcovských
doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú
pozornosť tejto časti formuláru, sa podľa súdu zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo
strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy

na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom
predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd neprijal a odsúdil
ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Podľa súdu je neakceptovateľné,
aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd
akceptoval rozhodcovskú zmluvu. Konštatoval, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné

klauzuly a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť.

6. Po právnom posúdení veci podľa § 73 ods. 1, 2, § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 41, § 4 ods. 1, 2, § 47 ods. 1 zákonač. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, § 52 ods. 1, 2, 3 , 4, § 53 ods.
1, 2, 3, 4 písm. r/, 5 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), súd uzavrel, že rozhodcovská zmluva nebola
medzi stranami sporu individuálne dojednaná, je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej

zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a vyvoláva preto absolútnu neplatnosť rozhodcovskej
doložky. Súd preto žalobe vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 11509/14 z 10.11.2014 vrátane
trov konania.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.

8. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázala na ust. § 53 ods. 4 písm.

r/ OZ, podľa ktorého neprijateľnou podmienkou je dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Citujúc z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky z 8.3.2011 sp. zn. I. ÚS 3227/07
argumentovala, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobkyňou a žalovanou
je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa

ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z
tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobkyne, aby spory so žalovanou riešila výlučne
v rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti poukázala na niektoré rozsudky slovenských súdov, napr.
Okresného súdu Rimavská Sobota z 24.9.2015 sp. zn. 14C 214/2014, Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 2Co 107/2015 z 28.2.2016, ktoré zamietli žalobu, resp. potvrdili zamietajúci rozsudok o zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemala k jej obsahu
žiadne výhrady. Uviedla, že platnosť právneho úkonu treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez
hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je
to, či zmluva v čase jej uzavretia umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi
súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Ustanovenie

§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ treba naviac vykladať eurokonformne. Podľa žalovanej v danom prípade má
rozhodcovské konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských
sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy
týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, zo znenia smernice 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24
ods. 1) ako aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za

mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Zdôraznila, že v danom prípade rozhodcovskej zmluvy ide
o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzatvorená na
samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. V danom prípade navyše nedošlo k
porušeniu ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, teda k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov, o čom svedčí aj odôvodnenie napadnutého rozsudku rozhodcovského súdu. Vzhľadom na

uvedené navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uplatnila si trov odvolacieho konania.

9. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní nečinná.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 380 ods. 1, 2
CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach

dňa 17.1.2018 o 12.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/II. poschodie, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 611.1.2018 na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

11. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP, a to vzhľadom na
to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor

v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 192, § 193 a § 205 CSP.

13. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikácii právnych
predpisov ide vtedy, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach strán sporu).

14. Odvolanie žalovanej z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nie je opodstatnené. Súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nárok správne právne posúdil podľa

právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a dospel k správnemu záveru o preukázaní zákonných
dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnymi

závermi súdu prvej inštancie a súčasne v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje aj správnosť dôvodov
napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje.

16.Žalovanávodvolaníargumentujeskutočnosťamiuvádzanýmiužvkonanípredsúdomprvejinštancie
(o tom, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná a jedná sa o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú

zmluvu), s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto
odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
z hľadiska zistených skutočností (zisteného skutkového stavu), hodnotenia dôkazov a právneho
posúdenia uplatneného nároku. Argumentácia žalovanej prípustnosťou rozhodcovského konania v
spotrebiteľských sporoch je nenáležitá, a ani sa netýka podstatných dôvodov napadnutého rozsudku.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka (v
danom prípade uzatvorená vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy) nebola individuálne dojednaná,
keďže bola vopred žalovanou predformulovaná, vyplnená a predložená žalobkyni na podpis v tom
istom čase ako zmluva o úvere. Individuálnosť dojednania zmluvnej podmienky predpokladá nielen jej

uzavretie na osobitnom liste papiera, ale zároveň v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka tiež
reálnu možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah a znenie takejto podmienky. Za individuálne dojednanie
rozhodcovskej zmluvy treba považovať také dojednanie, ktorému predchádzalo poučenie spotrebiteľa
o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv
a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byť

pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa
v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej
zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej
zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 OZ), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva
za individuálne dojednanú. V posudzovanej veci súd správne zistil, že žalobkyňa ako spotrebiteľka

rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala, nemala možnosť výberu, mohla len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, teda aj rozhodcovskému konaniu, ktoré
vyvolal dodávateľ - žalovaná ako prvá. V takomto prípade uplatnenie si práva žalovanej ako dodávateľana rozhodcovskom súde predstavuje naviac zo strany žalovanej ako dodávateľa výkon práv, ktorý je v
rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ).

18. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS/55/2011-19 z
24.2.2011, že neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu.

19. K odvolacím námietkam žalovanej a na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku
možno doplniť, že rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté,

nesmú zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými
právami v súdnom konaní. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným
súdom spotrebiteľa, ak je v postavení žalovaného. V preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli
alternatívnu právomoc rozhodcovského súdu, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.
Takého dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa podmienku neprimeraného (nekalého) zmluvného
ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie sporu rozhodcovskému súdu so sídlom v

Bratislave, ktoré je vzdialené od miesta bydliska žalobkyne viac ako 460 km, a tým spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo
dňa 4.6.2009, ktorým bolo judikované, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi

spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá, a
ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá.

21. Vzhľadom na uvedené, keďže uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané,
odvolanie žalovanej nie je opodstatnené, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1
a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. Napokon odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že žalobkyňa ako spotrebiteľka je

od poplatku oslobodená a súd jej žalobe vyhovel. Preto bude povinnosťou súdu postupovať podľa § 2
ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a podľa položky č. 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych
poplatkov zo žaloby vyrubiť žalovanej súdny poplatok, ktorého výška je 331,50 €.

23. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, ale žiadne trovy odvolacieho konania jej nevznikli.

Žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd preto stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1, § 396
ods. 1 CSP).

24.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciach pomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).