Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 50C/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517204251
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oxana Kovalová Báreková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1517204251.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou v právnej

veci žalobcu: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX D., proti žalovanému v prvom rade: J.
riaditeľstvo N. zboru v T., so sídlom S. 1, XXX XX T. a žalovanému v druhom rade: E. úrad D. S.. K. U.,
súdny exekútor, so sídlom U. XX, XXX XX D., o zaplatenie 10 219,71 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd nepriznáva žalovanému v 1. a 2. rade náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.03.2017 v spojení s jej doplnením podaným na súd dňa
14.03.2017 domáhal, aby súd zrušil vykonanie blokovej pokuty a rozhodol o nej ako nevymožiteľnej,
odstránil neželaný stav a aby žalovaný v prvom nahradil žalobcovi trovy konania. Ďalej sa žalobca

žalobou doručenou súdu dňa 08.03.2017 v spojení s jej doplnením podaným na súd dňa 14.03.2017
domáhal, aby súd rozhodol o tom, že žalobca nie je nespoľahlivý začo bola žalobcovi udelená pokuta
a odstráni neželaný stav. Uvedené doručil spolu s listinnými dôkazmi. Zároveň žalobca požadoval s
odkazom na vyššie uvedené, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne vyplatiť mu náhradu
škody vo výške 10 219,71 EUR spolu s trovami konania a odstrániť neželaný stav.

2. Uznesením č.k. 50C 12/2017- 116 zo dňa 03.04.2017 vyzval tunajší súd žalobcu, aby doplnil svoju

žalobu v rozsahu, či sa jedná o žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v blokovom konaní
podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku alebo o žalobu na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. .

3. Podaním zo dňa 30.04.2017 doručeným súdu dňa 03.05.2017 žalobca doplnil svoje podanie a
špecifikoval svoj žalobný návrh tak, že sa jedná o žalobu na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keďže aj v prípade žalovaného v prvom rade aj v druhom

rade došlo ku škode, ktorá bola spôsobená pri výkone verejnej moci.

4. Súd dňa 09.06.2017 a 12.06.2017 doručil žalovanému v prvom a druhom rade žalobu, dodatok a
doplnenie spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe.

5. Žalovaný v prvom rade v zastúpení Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín vo vyjadrení
zo dňa 22.06.2017 doručeným súdu dňa 28.06.2016 uviedol, že žaloba smeruje proti postupu orgánu -

Okresný dopravný inšpektorát Trenčín - v pôsobnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín,
ktoré bolo rozhodnutím MV SR č.p. I.-PS-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušené ako rozpočtová
organizácia a od 01.01.2013 naďalej vykonáva svoje právomoci ako preddavková organizácia s
procesnoprávnou subjektivitou v súdnych konaniach a ako zástupca žalovaného v prvom rade podaluvedené vyjadrenie. Uviedol, že žalobca vo svojej žalobe uvádza skutočnosti, ktorá sa vzťahujú ku dvom
samostatným subjektom a udalostiam a spolu skutkovo nesúvisia. V prípade žalovaného v prvom rade
žalobca napáda postup Policajného zboru v súvislosti s udelením a následným vymáhaním blokovej

pokuty č AA 190 217 zo dňa 16.11.2002. Žalovaný v prvom rade v zastúpení Krajského riaditeľstva
Policajného zboru Trenčín uvádza, že Okresný súd Bratislava V vydal dňa 05.03.2010 uznesenie
č.k. 36 Er 1445/2005-13, ktorým zastavil exekúciu predmetnej blokovej pokuty z dôvodu preklúzie
nároku oprávneného teda Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín a na trovy konania zaviazal
oprávneného. Z toho dôvodu je žaloba nedôvodná, škoda, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a ktorú žiada

nahradiť ani nevznikla a preto žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva, ktoré by preukazovalo jeho
aktívnu vecnú legitimáciu. Záverom uvádza, že žalobca nevyužil postupy dané mu zákonom č. 514/2003
Z.z., ktorý predchádza podaniu samotnej žaloby a preto nie je žalovaný v prvom rade pasívne vecne
legitimovaný.

6. Žalovaný v druhom rade vo vyjadrení zo dňa 12.06.2017 doručeným súdu dňa 16.06.2016 uviedol, že

žaloba nie je dôvodná, nie sú naplnené základné predpoklady vzniku škody. Žalobca mal možnosť podať
námietky voči exekúcii a trovám exekúcie, ktoré nepodal. Žalobca len doručil odpoveď, a to v lehote 4
mesiacov od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorej uviedol, že má osobné problémy a je
zaťažený viacerými exekúciami. Zároveň žalovaný v druhom rade vzniesol námietku premlčania.

7. Súd vytýčil termín pojednávania a vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 16.01.2018,
pojednávania sa zúčastnil žalobca ako aj žalovaný v prvom a druhom rade.

8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie, prednesom žalobcu, žalovaného v prvom a druhom rade,
listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový a právny stav:

9. Žalobcovi bola dňa 16.11.2002 uložená bloková pokuta č. AA XXX XXX vo výške 2000 Sk vydaná
Okresným dopravným inšpektorátom Policajného zboru v Trenčíne. Nakoľko ju žalobca dobrovoľne
a v lehote stanovenej neuhradil, poverením Okresného súdu Bratislava V č. XXXX XXXXXX zo dňa
05.10.2005 bola vykonaním exekúcie sp.zn. 36 Er 1445/2005. Č. EX 346/2005 poverená súdna

exekútorka JUDr. X. D.. Na návrh oprávneného teda Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín zo
dňa 21.09.2005 bolo začaté exekučné konanie, ktoré však bolo uznesením Okresného súdu Bratislava
V č.k. 36Er 1445/2005-13 zo dňa 05.03.2010 zastavené. Keďže predmetná pohľadávka teda bloková
pokuta č. AA 190 217 vo výške 2000 Sk nebola vymožená v zákonnej lehote a došlo k preklúzii nároku
oprávneného teda Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín, ktorý bol zároveň povinný uhradiť

trovy exekúcie v zmysle spomenutého uznesenia.

10. Upovedomením Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu súkromných
bezpečnostných služieb č.p.: PPZ-XXXX-X/B-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca informovaný o
začatí správneho konania, na základe čoho bol žalobca povinný odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti

orgánu štátneho dozoru do konečného rozhodnutia vo veci trestného stíhania žalobcu za trestný čin
prijímania úplatku a inej náležitej výhody podľa § 160 ods. 1 Trestného zákona, a to uznesením MV
SR, OBKaOK Úradu inšpekčnej služby PZ ČTS: ÚIS-68/KOK-2004 zo dňa 13.09.2004, nakoľko žalobca
prestal byť spoľahlivý z dôvodu trestného stíhania. V upovedomení bol žalobca riadne poučený a
vyrozumený, že má právo navrhovať dôkazy, klásť otázky znalcom a svedkom a je povinný sa v lehote

5 dní k uvedenému vyjadriť. V prípade nevyjadrenia bude vydané konečné rozhodnutie. Rozhodnutím
Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu súkromných bezpečnostných služieb č.p.:
PPZ-1316-3/B-2006 zo dňa 23.05.2006 bol žalobca povinný odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti,
a to do 15 dní alebo v tej istej lehote podať rozklad. Zároveň bol výzvou č.p.: PPZ-1316-3/B-2006
zo dňa 03.08.2006 a opakovanou výzvou zo dňa 26.09.2006 informovaný, že ak vyššie uvedenú

povinnosť nesplní, za uvedený priestupok mu môže byť uložená pokuta vo výške 5000 Sk a zákaz
činnosti na 5 rokov. Rozkazom Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu súkromných
bezpečnostných služieb č.p.: PPZ-1316-3/B-2006 zo dňa 19.10.2006 bola žalobcovi uložená pokuta vo
výške 5000 Sk za nesplnenie si vyššie uvedenej povinnosti. Pokutu Ministerstvo vnútra SR, Prezídium
Policajného zboru, Úrad súkromných bezpečnostných služieb č.p.: PPZ-1316-3/B-2006 opakovanými

výzvami zo dňa 17.01.2007 a 03.04.2007 požadovalo od žalobcu uhradiť. Preukaz odbornej spôsobilosti
žalobca doručil Ministerstvu vnútra SR, Prezídiu Policajného zboru, Úradu súkromných bezpečnostných
služieb č.p.: N.-XXXX-X/B-XXXX až dňa XX.XX.XXXX. Pokutu vo výške 5000 Sk však žalobca neuhradil
aj napriek výzvam a preto na návrh oprávneného Ministerstva vnútra SR, Prezídium Policajného zboru,Úrad súkromných bezpečnostných služieb bola začatá exekúcia v zmysle poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré bolo vydané dňa 09.07.20007 tunajším súdom č. 5105*038440 vedené pod spis. zn.
36Er 4672/2007. Tak ako uviedla žalovaná v druhom rade predmetná pokuta bola vymožená v rámci

exekúcie v celom rozsahu dňa 12.10.2010 a poverenie bolo vrátené 27.10.2009. Žalovaná v druhom
rade na pojednávaní uviedla, že nie sú splnené podmienky predpoklady vzniku škody, žalobca nikdy
nespochybňoval exekučný titul, ktorým bol Rozkaz Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru,
Úradu súkromných bezpečnostných služieb č.p.: PPZ-1316-3/B-2006 zo dňa 19.10.2006, tento skúmal
exekučný súd a uznal ho za vhodný, žalobca ani v exekučnom konaní sa nebránil námietkami.

11. Žalobca na pojednávaní v písomnom podaní zhodnom s jeho ústnym prednesom zosumarizoval
obsah žaloby.
Pokiaľ ide o posúdenie žaloby žalobcu, súd vychádzal z jeho obsahu. Právne posúdenie zistených
skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu („iura novit curia“).

12. Podľa ustanovenia § 138 Civilného sporového poriadku ak zo skutočností tvrdených v žalobe je
po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na
späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.

13. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnejmociaozmeneniektorýchzákonovvzneníúčinnomdo31.12.2012(ďalejlenzákonč.514/2003
Z. z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným
rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným

postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

14. Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď

sním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

15. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného

zreteľa.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

17. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.19. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu

na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre predbežné prerokovanie nároku.

20. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

21.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

22. V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobe

žalobcu nie je možné vyhovieť.

23. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným
rozhodnutím podľa zákona č.514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou
objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia

byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne.
Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím sú: 1/ nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik
a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom (alebo nezákonným

rozhodnutím) a škodou.

24. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj
nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote,

ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky) - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 5Cdo 126/2009.

25. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v konaní ani v prípade žalovaného v prvom rade a ani
druhom rade nepreukázal nesprávny úradný postup súdu ani nezákonné rozhodnutie súdu. Keďže

všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu bolo nadbytočné a
nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok (v krátkosti sa súd vyššie vyjadril aj k príčinnej
súvislosti). Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Ďalšími predpokladmi zodpovednosti za škodu sa už preto nezaoberal (pozn.: predpokladom pre
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je preukázanie vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný

postup, nezákonné rozhodnutie /v danom prípade toto preukázané nebolo/ a až po jeho spoľahlivom
zistení môže súd na návrh účastníka skúmať splnenie predpokladov aj pre prípadné priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch).

V prípade žalovaného v prvom rade súd posúdil žalobu za nedôvodnú aj z toho dôvodu, že pohľadávka

bola prekludovaná a k samotnej exekúcii ani nedošlo a na strane žalobcu teda nevznikla žiadna škoda
a preto žalovaný v prvom rade nebol nositeľom subjektívnej povinnosti a teda nebol pasívne vecne
legitimovaný.

V obidvoch prípadoch, aj v prípade žalovaného v prvom rade aj druhom rade, tak ako uviedli zhodne aj

žalovaní, žalobca nevyužil všetky opravné prostriedky v konaniach, v ktorých mu boli uložené predmetné
pokuty a preto s poukazom na ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. súd prvej inštancie zamietol
žalobu aj z tohto dôvodu, keďže podať žalobu o náhradu škody v zmysle vyššie uvedeného právneho
predpisu je oprávnený len ten subjekt, ktorý predtým využije všetky opravné prostriedky v konaniach, v
ktorých mu boli uložené pokuty, povinnosti príp. tresty. Aj v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje

na skutočnosť, že postavenie žalobcu trpí nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie čiže nie je nositeľom
subjektívneho práva a z aj z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol.26. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej v druhom rade súd prvej inštancie
uvádzanasledovné:premlčaniesapodľaustálenejsúdnejpraxeskúmalenuexistujúcehonároku.Preto,
keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu nevznikol, vznesenou námietkou premlčania

sa taktiež už nezaoberal.

27.Súdprvejinštancieďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkou
strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. C. z 9. decembra XXXX, séria A, č. XXX-A, s.XX, § 29; H. D.. Španielsko z

9. decembra XXXX, séria A, č. XXX-B; Z. c. Z. z XX. mája XXXX; H.. F. z XX. februára XXXX).

28. Vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobu zamietol z vyššie uvedených dôvodov v celom rozsahu
aj voči žalovanému v prvom rade aj voči žalovanému v druhom rade nevyzýval žalobcu na správne
označenie žalovaného v prvom rade, ktoré malo znieť Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne,
so sídlom Jilemnického 1, 911 42 Trenčín, keďže žaloba smerovala proti postupu orgánu - Okresný

dopravný inšpektorát Trenčín - v pôsobnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín, ktoré
vykonáva svoje právomoci ako preddavková organizácia s procesnoprávnou subjektivitou v súdnych
konaniach ako zástupca žalovaného v prvom rade.

29. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. O
trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto by mal nahradiť
trovy konania žalovaným, no keďže si žalovaní neuplatnili trovy konania resp. žiadne im nevznikli, súd
im ich náhradu nepriznal. Súd zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania, pretože v zmysle § 262
ods. 2 CSP by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške
náhrady trov konania a nakoľko žalovaný si ich neuplatnil, nebolo by mu možné titulom ich náhrady

žiadnu sumu priznať.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.