Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813209182
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7813209182.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: P. F. F., a.s., so sídlom V. 30, V., C.:
31 335 004, proti žalovaným: 1/ X. M., nar. XX. 8. XXXX, bytom B. XXX, T. P., 2/ U. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. 372, Gemerská P., 3/ X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, T. P., zastúpená G. Kučerákovou,
bytom Dobšinská 40, Gemerská Poloma a 4/ L. T., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, T. P., o zaplatenie
4.925,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaných v 1., 2., 3. a 4. rade proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava z 8. augusta 2017, č. k. 8C/508/2013-173

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom určil žalovaným na plnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 4.925,83 Eur, s úrokmi
vo výške 7,99% ročne zo sumy 4.795,19 Eur od 1.9.2013 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 4.795,19 Eur a nahradiť trovy konania v sume 295,50 Eur, uloženej jeho
rozsudkomzodňa21.1.2014,ktorývčastivýrokuopeňažnejpovinnosti(ažnalehotuplnenia)nadobudol
právoplatnosť, pravidelné splátky vo výške 150,- Eur mesačne, pod hrozbou straty ich výhody v prípade

nezaplatenia čo i len jednej z určených splátok. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal
splnenia záväzku z úverového vzťahu strán, po tom, čo Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.
3Co/420/2014 zo dňa 30.6.2016 zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 21.1.2014 v časti
výroku, ktorým došlo k určeniu na plnenie peňažnej povinnosti splátok vo výške 60,- Eur mesačne a v
tomto rozsahu vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

2. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vyjadril procesné stanoviská strán v otázke lehoty

na plnenie peňažnej povinnosti v ďalšom konaní; uviedol v tomto zmysle, že žalobca proti plneniu
v splátkach nenamietal, nesúhlasil však s výškou mesačnej splátky, tak ako bola určená skorším
rozsudkom prvoinštančného súdu (60,- Eur), pri ktorej by podľa jeho argumentácie došlo k splneniu
úverového záväzku žalovaných približne za 12 rokov. Za primeranú výške priznaného plnenia žalobca
považoval mesačnú splátku v sume 150,- Eur. Na strane žalovaných prvoinštančný súd konštatoval,
že v ďalšom konaní boli nečinní, nariadených pojednávaní sa bez ospravedlnenia nezúčastňovali a
nereagovali ani na výzvy súdu. Vo vzťahu k majetkovým pomerom žalovaných súd prvej inštancie

na základe vlastnej iniciatívy zabezpečených a vykonaných dôkazov v napadnutom rozsudku vyšiel
zo zistení, že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade nie sú evidovaní v Sociálnej poisťovni ako
poberatelia dávok v nezamestnanosti, nemocenských dávok, dôchodku alebo úrazových dávok, a nie
sú ani poberateľmi dávky v hmotnej núdzi, príspevkov k tejto dávke ani rodičovského príspevku, žeobaja sa v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiavajú a že v evidencii uchádzačov o zamestnanie na
ÚPSVaR Rožňava bola žalovaná v 1. rade evidovaná od 24. 3. 2004 do 23. 10. 2014, pričom z evidencie
uchádzačov o zamestnanie bola vyradená na vlastnú žiadosť a žalovaný v 2. rade od 1. 1. 2001 do

3. 11. 2015, pričom z evidencie bol vyradený z dôvodu odchodu do členskej krajiny EÚ na obdobie
dlhšie ako 15 kalendárnych dní. Vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade súd prvej inštancie skonštatoval,
že v ich prípade zárobkové pomery, predovšetkým skutočnosť, či vykonávajú nejakú prácu, nie sú
zrejmé, nakoľko sa nachádzajú v zahraničí na neznámom mieste. Žalovaná v 3. rade bola podľa zistenia
prvoinštančnéhosúdupoberateľkoustarobnéhoavdovskéhodôchodku vovýške306,70Eurmesačnea

tiež i peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov vo výške 18,39 Eur. Žalovaný v 4. rade
bol podľa zistenia prvoinštančného súdu mesačným poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k
tejto dávke vo výške 185,70 Eur, ďalej prídavkov na dieťa vo výške 94,08 Eur a tiež peňažného príspevku
na opatrovanie vo výške 297,42 Eur. Naposledy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie
na ÚPSVaR Rožňava od 15. 8. 2014 do 21. 9. 2014, pričom z tejto evidencie bol vyradený z dôvodu
starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval

ust.§ 232 ods. 3 a 4 C.s.p. a právne uzavrel, že sociálne pomery žalovaných a ich nepriaznivá finančná
situácia odôvodňujú určenie dlhšej lehoty na plnenie vo forme mesačných splátok, pričom za primeranú
pomerom žalovaných, zároveň i výške dlžnej sumy považoval splátku vo výške 150,- Eur mesačne.

3. Proti tomuto rozsudku podal každý zo žalovaných v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaná v 1. rade vo

svojom odvolaní namietala určenú výšku splátky 150,- Eur mesačne a poukazom na to, že jej jediným
príjmom je len invalidný dôchodok vo výške 106,50 Eur, z ktorého mesačnú splátku vo výške 150,- Eur
nie je schopná platiť navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, tak, že na plnenie povinnosti
zaplatiťžalobcovipeňažnúsumuspríslušenstvomatrovamikonaniaurčížalovanýmmesačnésplátkyvo
výške 60,- Eur. Rovnakého rozhodnutia v odvolacom konaní sa svojím odvolaním domáhal tiež žalovaný

v 2. rade s odôvodnením že s manželkou (pozn. odvolacieho súdu: žalovanou v 1. rade) nie sú schopní
zaplatiť mesačne splátku vo výške 150,- Eur a že plnením povinnosti v takomto rozsahu by sa dostali do
existenčných problémov. Žalovaní v 3. rade a 4. rade vo svojich odvolaniach zhodne nesúhlasili vôbec
s tým, aby boli zaviazaní plniť žalobcovi splátky s odôvodnením, že oni úver nečerpali. Namietali výšku
určenej splátky s poukazom na to, že žalovaná v 1. rade pravidelne platí splátky 60,- Eur mesačne a pri

takejto jej platobnej disciplíne nevidia dôvod, pre ktorý by sa mali podieľať na splácaní dlhu. Žalovaná v
3. rade pritom zvlášť poukázala na to, že vzhľadom na jej zdravotný stav a životné náklady je výška ňou
poberaného dôchodku nepostačujúca a žalovaný v 4. rade tiež na to, že je sociálne odkázaný a že jeho
príjmy nepostačujú na pokrytie potrieb jeho rodiny. Obsahom námietok proti napadnutému rozsudku
žalovaní podľa posúdenia odvolacieho súdu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) uplatnili odvolací dôvod podľa ust. §

365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniam žalovaných argumentoval, že podľa rozhodovacej praxe
je potrebné pri určení výšky splátky zohľadniť nielen ekonomickú a sociálnu situáciu žalovaných, ale tiež
i výšku uloženej peňažnej povinnosti tak, aby bol naplnený záujem žalobcu na jej splnení v primeranom

čase. Akcentoval v tejto súvislosti, že pri výške mesačnej splátky 60,- Eur by k splneniu žalovaným
uloženej povinnosti došlo až s neprimeraným odstupom 12 rokov. Žalobca konštatoval tiež, že žalovaní
svoje nepriaznivé zárobkové a sociálne pomery v ďalšom konaní náležite nepreukázali, poukázal pritom
na to, že práve na nich spočívalo dôkazné bremeno vo vzťahu k týmto skutočnostiam, keďže ich tvrdili a
že žalovaní, ako vyplýva i z napadnutého rozsudku, bez ospravedlnenia sa nezúčastňovali pojednávaní

a na výzvy súdu nereagovali.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolania žalobcov v 1., 2., 3. a
4. rade, všetky ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk
odvolaniami uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím
na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie pri právnom posúdení otázky lehoty na plnenie určenej žalovaným
na splnenie peňažnej povinnosti sa nedopustil omylu, preto odvolanie žalovaných proti napadnutému

rozsudku z hľadiska nimi uplatneného odvolacieho dôvodu nemožno považovať za opodstatnené. Preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31. 1.2018 po predchádzajúcomoznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho
súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

6. Žalovaní vymedzením odvolacieho dôvodu proti napadnutému rozsudku učinili predmetom
odvolacieho prieskumu správnosť spôsobu právneho posúdenia otázky lehoty určenej žalovaným na
splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 4.925,83 Eur s úrokmi vo výške 7,99% ročne zo sumy
4.795,19 Eur od 1.9.2013 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.795,19 Eur
a povinnosti nahradiť žalobcovi tiež trovy konania v sume 295,50 Eur, právoplatne uloženej žalovaným

už jeho rozsudkom prvoinštančného súdu zo dňa 21.1.2014. Odvolací súd sa v podstatnom stotožňuje
so spôsobom právneho posúdenia tejto otázky súdom prvej inštancie a za správny považuje aj jeho
záver, že primeranou v okolnostiach prípadu je splátka vo výške 150,- Eur mesačne. Odvolací súd sa v
celomrozsahustotožňujeajsodôvodnenímnapadnutéhorozsudkualennazvýrazneniejehosprávnosti
dodáva:

7. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) a teda k právnym vadám
rozhodnutia dochádza v prípadoch, ak súd na zistený skutkový stav alebo neaplikoval právnu normu
vôbec, alebo hoc aj normu aplikoval, zvolil normu nesprávnu, alebo hoc aj aplikoval, a to i správnu
normu,nesprávneinterpretovaljejobsah,alebohocajzvolilsprávnunormuatútoisprávneinterpretoval,
nesprávne ju na zistený skutkový stav aplikoval.

8. Právna úprava lehoty na plnenie uloženej povinnosti je v civilnom sporovom konaní obsiahnutá v
ust. § 232 ods. 2 až 4 C.s.p.

9. Podľa ust. § 232 ods. 2 až ods. 4 C.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je

vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je
tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(4)
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

10. Procesná úprava ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom
je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je
založená na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie, nemusí byť zaplatené do
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu je pritom nad

akúkoľvek pochybnosť potrebné považovať tiež plnenie vo forme splátok. Ani určenie povinnosti plniť
v splátkach totiž fakticky nepredstavuje nič iné ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie,
ktorý i keď zákon priamo neupravuje, výslovne s ním počíta v ust. § 232 ods. 4 C.s.p. a zodpovedá
tiež účelu a zmyslu oprávnenia súdu určiť dlhšiu lehotu na plnenie, ktorým je zmiernenie ťaživého
dopadu okamžitého a jednorazového plnenia na osobu zaviazanú povinnosťou plniť. Len výnimočne

v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá
takáto výnimka sa považuje za osobitnú (exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie
neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy
zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto
hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk

na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená exkluzivita preto musí byť podložená
zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom
na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (por.
R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať
výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným

prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých
splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej
povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok, nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery
žalobcu príliš ťaživé (por. R V/1968). Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať
nielen osobné pomery žalovaného ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu

žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch
účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na
oprávnených záujmoch žalobcu (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 116/2012 zo dňa
18.3.2013).11. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku celkom správne konštatoval neúplnosť zistení
potrebných pre objektívne posúdenie osobných zárobkových a majetkových pomerov žalovaných ako

jedného, nie však výlučného kritéria pre priznanie výhody splátok. Výstižne v tomto smere tiež poukázal
na úplnú nečinnosť žalovaných v ďalšom konaní, pričom zo spisu je v tejto súvislosti zrejmé, že
prvoinštančný súd si zistenia o príjmových pomeroch žalovaných, z ktorých v napadnutom rozhodnutí
vychádzal, zabezpečil sám bez ich súčinnosti. Je potrebné zdôrazniť, že ťažisko povinnosti tvrdenia
a dokazovania vo vzťahu k už spomenutým kritériám sudcovského práva pre určenie dlhšej lehoty

na plnenie uloženej povinnosti (tiež pre určenie plnenia v splátkach) spočíva na tom subjekte sporu,
ktorý sa tohto mimoriadneho opatrenia dožaduje. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu
až nad rámec svojich procesných povinností, a to aj s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter
sporu, v ktorom žalovaní požívali ako slabšia strana osobitnú ochranu (§290 a nasl. C.s.p.) a
so zreteľom i na prípadné špecifické potreby žalovaných, vyplývajúce z ich zdravotného stavu a
sociálneho postavenia (Čl. 6 ods. 2 C.s.p.) vyvinul snahu zabezpečiť dostatočný skutkový podklad

pre uplatnenie výnimky z inak zákonnom stanoveného pravidla - lehoty na plnenie do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Opakovane vyzýval žalovaných na doplnenie ich tvrdení a zdokladovanie
nimi prezentovanej nepriaznivej sociálnej situácie, k čomu ich vyzval tiež vyplniť zodpovedajúce tlačivo.
Zároveň na prejednanie veci v ďalšom konaní, v ktorom šlo výlučne len o posúdenie otázky lehoty na
plnenie, prvoinštančný súd nariadil niekoľko pojednávaní ( na dni 11.10.2016, 15.11.2016, 28.2.2017,

24.1.2017, 30.3.2017, 27.4.2017, 25.5.2017, 20.6.2017 a 8.8.2017). Podľa obsahu spisu žalovaní
na výzvy súdu nereagovali a nariadených pojednávaní sa bez ospravedlnenia nezúčastnili. Z toho
vyplýva, že nie len nesplnením povinnosti tvrdenia a neunesením dôkazného bremena v spore, ale
predovšetkým vlastnou procesnou nedisciplinovanosťou žalovaní zavinili neúplnosť zistení, z ktorých
súd prvej inštancie vyvodil záver o ich pomeroch. Pokiaľ za tohto dôkazného stavu súd prvej inštancie

určil žalovaným na splnenie uloženej peňažnej povinnosti splátky, ktorých výška bola podľa vyjadrenia
žalobcu preňho z hľadiska času splnenia minimálne akceptovateľná a ktorá zároveň i podľa úvahy
odvolacieho súdu zodpovedá tiež výške uloženého plnenia, je jeho rozhodnutie nutné považovať za
zákonné i spravodlivé zároveň. So zreteľom na všetky okolnosti, zvlášť výšku pohľadávky (toho času
spolu s trovami približne 8.000,- Eur), nepresvedčivý postoj žalovaných k plneniu dlhu v uplynulých

takmer 5 rokoch od zosplatnenia úveru a pluralitu solidárne zaviazaných dlžníkov, nemožno podľa
názoru odvolacieho súdu akceptovať predstavu žalovaných o výške mesačnej splátky 60,- Eur, ktorá
zodpovedá pôvodne dohodnutej úverovej splátke (58,09 Eur), výhodu ktorej už žalovaní nesplácaním
úveru stratili a pri ktorej by došlo k splneniu uloženej peňažnej povinnosti až o viac ako 12 rokov. Za
týchto okolností i pri zlej sociálnej situácii žalovaných je možné od nich podľa názoru odvolacieho súdu

spravodlivo požadovať, aby na zabezpečenie zdrojov na primerané postupné splácanie svojho záväzku
vynaložili väčšiu aktivitu.

12. Podľa ust. § 396 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie. (3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

13. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

14. V odvolacom konaní mal žalobca plný procesný úspech, a preto v súlade s citovaným ust. § 255
ods. 1 C.s.p. mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní
neúspešní. Nakoľko však podľa obsahu súdneho spisu žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli,
súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)