Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/313/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813209182
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813209182.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne P. stavebnej sporiteľne, a. s. so sídlom V. XX, V., IČO: 31 335
004protižalovanýmX.)X.M.,nar.XX.8.XXXX,bytomT.P.,B.XXX,2.)U.M.,nar.XX.3.XXXX,bytomT.
P., B. XXX, 3.) X. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. Poloma, Y. XX a 4.) L. T., nar. XX. 1. XXXX, bytom T. P.,
U. XXX, o zaplatenie 4.925,83 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
z 21. januára 2014, č. k. 8C/508/2013-50 a proti uzneseniu z 5. marca 2014, č. k. 8C/508/2013-61

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku o povolení splátok dlhu odporcom v 1. až 4. rade
v mesačných splátkach vo výške 60,00 Eur vždy k 25. dňu v mesiaci a v rozsahu zrušenia vec vracia
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z r u š u j e uznesenie z 5. marca 2014 č. k. 8C/508/2013-61.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdRožňava(ďalejaj„súd“)napadnutým rozsudkomuložilžalovanýmv1.až4.radepovinnosť
zaplatiť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4.925,83 Eur so 7,99 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 4.795,19 Eur od 1. 9. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 4.795,19 Eur od 1. 9. 2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 295,50 Eur, všetko v
mesačných splátkach po 60,- Eur, počnúc mesiacom február 2014 vždy do 25-teho dňa toho-ktorého
mesiaca vopred, pod stratou výhody splátok, v prípade nezaplatenia jednej splátky s tým, že plnením

jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení a Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere č. XXXXXXX 4 04 a stavebnom úvere č. XXXXXXX 7 03, zo dňa 21. 5. 2007, žalobca
poskytol žalovaným v 1., 2. a 3. rade mimoriadny medziúver vo výške 6.638,79 Eur. Žalovaní v 1., 2.
a 3. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške

7,99 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 44,21 Eur a do nasporenia 40 % cieľovej
sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelne mesačné vklady vo výške 33,19 Eur. Po pridelení
cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. až 3. rade zaviazali splácať stavebný úver
vrátane úrokov vo výške 4,70 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 58,09 Eur. Žalovaný
v 4. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní v 1., 2. a
3. rade. Žalovaní v 1. až 3. rade si nesplnili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne

a včas splácať. Listom z 2. mája 2013 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných v 1., 2.
a 3. rade, aby v 7-dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade peňažné prostriedky
nevrátili. O odstúpení od zmluvy bol upovedomený aj žalovaný v 4. rade.

Súd mal za preukázané, že žaloba je dôvodná, preto žalovaných zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy
s príslušenstvom spoločne a nerozdielne s tým, že im v zmysle § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) povolil dlžnú sumu splácať v splátkach po 60,- Eur
mesačne, s poukazom na ich nepriaznivú sociálnu situáciu, a hlavne vzhľadom na tú skutočnosť, že nieje v schopnostiach a možnostiach žalovaných dlžnú sumu uhradiť jednorázovo. Súd takto žalovaným
umožnil splácať dlžnú sumu v splátkach, ale pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením jednej
splátky.

Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
v sume 295,50 Eur.

Proti rozsudku a to proti časti výroku, ktorým bolo žalovaným umožnené splácať dlh mesačnými
splátkami vo výške 60 Eur, podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b) a d) O.s.p.

V odvolaní poukázala na to, súd návrhu napádaným rozsudkom vyhovel, avšak umožnil žalovaným v
rade 1. až 4. priznaný nárok žalobkyni splácať v mesačných splátkach po 60,00 Eur, vždy do 25- dňa
toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc mesiacom február 2014, pod stratou výhody splátok, v prípade

nezaplatenia jednej splátky.

Žalobkyňa nesúhlasí so splatením dlžnej sumy formou mesačných splátok vo výške 60,00 Eur mesačne
z nasledujúcich dôvodov:

1. Podľa názoru žalobkyne, vzhľadom na výšku dlžnej sumy, je mesačná splátka vo výške 60,00 Eur
stanovená nereálne vo vzťahu k možnosti uspokojenia pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa poukázala na
skutočnosť, že iba výška priznaného úroku za úver a úroku z omeškania predstavuje v jednej sume
cca 52 Eur mesačne (v závislosti od počtu dní v mesiaci), a teda mesačná splátka nie je nastavená
adekvátne tak, aby nedochádzalo k znevýhodneniu žalobkyne pri reálnom uspokojení práva na vrátenie

poskytnutých úverových prostriedkov s príslušenstvom. Úverovou zmluvou sa žalovaní zaviazali do
pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky zmedziúveru vo výške 44,21 Eur a
zároveňvkladaťnakontostavebnéhosporeniamesačnévkladyvovýškeminimálne33,19Eurmesačne.
Celkovo teda bolo splácanie medziúveru do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
dohodnuté plnením v mesačnej výške 77,40 Eur a teda okresný súd pri určení mesačnej splátky povolil

žalovaným dlh splácať v ešte nižších splátkach, než pred odstúpením od zmluvy, v dôsledku ktorého
sa dlh stal splatný jednorazovo.

2. Pri stanovení výšky mesačnej splátky okresný súd vychádzal len z tvrdení žalovaných v 1. až 3. rade,
pričom z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako okresný súd zohľadnil dopad na možnosť splnenia celej

pohľadávkyžalobkynevzhľadomnacelkovúvýškupohľadávky.Okresnýsúdrovnakonezisťovalanemal
za preukázané majetkové pomery žalovaného v 4. rade, teda nemohol posúdiť finančnú situáciu tohto
žalovaného. Pri stanovení výšky mesačnej splátky by mal okresný súd vychádzať z finančnej situácie
všetkých žalovaných a podľa toho spravodlivo stanoviť splátku tak, aby nedošlo k znevýhodňovaniu
veriteľa. V žiadnom prípade nemožno opomenúť podieľanie sa na splnení pohľadávky žalobkyne

žalovaným v 4. rade, nakoľko tento ručiteľským vyhlásením na seba zobral záväzok splniť pohľadávku
žalobkyni za predpokladu, že ju nesplnia žalovaní v 1. až 3. rade, pričom ručiteľské vyhlásenia ako
zabezpečenie hlavného záväzku bolo podstatným faktorom pri rozhodovaní žalobkyne úver žalovaným
poskytnúť.

Žalobkyňa nenapáda umožnenie splatenia dlžnej sumy v splátkach, napáda jej stanovenú výšku, ktorá
je vzhľadom na výšku pohľadávky žalobkyne neprimeraná, nakoľko sa domnieva, že jej stanovenie bolo
výsledkom nezohľadnenia výšky dlhovanej sumy a posúdenia finančnej situácia všetkých žalovaných. Z
týchtodôvodovpovažujerozhodnutiesúduosplácanížalovanejsumyvsplátkachpo60,00Eurmesačne
za nesprávne, nakoľko týmto spôsobom je rozsudok ťažko vykonateľný a vážnym spôsobom zasahuje

do práv žalobkyne. Podľa názoru žalobkyne je primeranou splátkou vzhľadom na pluralitu žalovaných
a výšky priznaného plnenia, mesačná splátka vo výške 150 Eur.

Na základe uvedeného žalobkyňa žiada, aby odvolací súd napádaný rozsudok v časti určenia výšky
mesačnej splátky zmenil tak, že plnenie priznané žalobkyni napádaným rozsudkom bude žalovaným

umožnené splácať splátkami vo výške 150,00 Eur mesačne, za tých istých podmienok splatnosti a
následkami v prípade neuhradenia, ako bolo stanovené napádaným rozsudkom.

Žalovaní ostali v odvolacom konaní nečinní.Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Hľadiskami pre úvahu súdu o priznaní výhody splátok žalovanému, sú najmä výška priznaného plnenia,
jehoplatobnáschopnosťivkonaníprejavenájehosnahasplniťzáväzok,akoajskutočnosť,čipovolením
splátok nebude žalobca výrazne poškodený. Podľa ustálenej súdnej praxe stanovenie dlhšej lehoty na

plnenie alebo povolenie splátok nie je závislé od návrhu účastníka, ale súd je oprávnený sám zvážiť,
či je povolenie tejto výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť plnenia
ukladá, na výšku prisudzovanej sumy alebo na iné okolnosti prípadu.

Odvolacísúdpovažujeodvolaciedôvodyžalobkynezaplneopodstatnené,pretožesúdprvéhostupňasa

neriadil pri svojom rozhodovaní o povolení splátok prisúdeného planenia vyššie uvedenými zákonnými
podmienkami.

Zo spisového materiálu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd sa nevysporiadal
s tým, či súdom povolená mesačná splátka je nastavená adekvátne tak, aby nedošlolo k znevýhodneniu

žalobkyne pri reálnom uspokojení práva na vrátenie poskytnutých úveru s príslušenstvom, nakoľko pri
určení mesačnej splátky povolil žalovaným dlh splácať v ešte nižších splátkach, než pred odstúpením
od zmluvy, v dôsledku ktorého sa dlh stal splatným jednorazovo.

Opodstatnená je aj ďalšia odvolacia námietka žalobkyne spočívajúca v tom, že súd nezisťoval a nemal

za preukázané majetkové pomery žalovaného v 4. rade, teda nemohol posúdiť finančnú situáciu tohto
žalovaného.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol o
povolení splátok prisúdenej istiny minimálne predčasne, a teda nesprávne a nezákonne.

Z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o povolení splátok
prisúdeného plnenia nie správny a zákonný, preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutom výroku
zrušil [§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.] a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V novom konaní bude úlohou okresného súdu predovšetkým vyporiadať sa s

výhradami žalobkyne, uvedenými v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a vo veci opätovne
rozhodnúť.

Rozsudok, okrem výroku o povolení splátok prisúdeného plnenia nebol odvolaním napadnutý,
nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní

preskúmavaný.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením z 5. marca 2014 uložil žalobkyni, aby v lehote 10 dní od
právoplatnosti uznesenia zaplatila niektorým z určených spôsobov súdny poplatok vo výške 295,50 Eur
za odvolanie, vyrubený podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa a navrhla ho v celom rozsahu zrušiť z dôvodu
podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. V odvolaní uviedla, že podaným odvolaním sa žalobkyňa domáhala,
aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu v časti, ktorou prvostupňový súd umožnil
žalovaným plácať plnenie priznané žalobkyni rozsudkom v mesačných splátkach v stanovenej výške.

Súd napádané rozhodnutie odôvodnil položkou 1 a) sadzobníka súdnych poplatkov. Podľa tohto
ustanoveniajezákladomprevýpočetsúdnehopoplatkucenapredmetukonaniaalebohodnotapredmetu
sporu. V samotnom konaní však bolo o predmete sporu rozhodnuté, predmet sporu nebol žalobkyňou
ani napadnutý, a teda odvolací súd sa v zmysle podaného odvolania ani predmetom sporu zaoberaťnebude, rozhodovať sa bude len o otázke, či spôsob plnenia v mesačných splátkach v stanovenej výške
bolo rozhodnutím správnym. Ak súd dospel k poplatku vo výške 295,50 Eur, musel predmet sporu, o
ktorom sa má rozhodnúť, stanoviť na výšku 4.925 Eur, pričom nijako neodôvodnil, akými úvahami sa

pri oceňovaní „hodnoty“ splácania v mesačných splátkach riadil. Na základe uvedeného je teda podľa
žalobkyne napádané rozhodnutie nesprávne.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).

Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa
vykonávajúnanávrhazaúkonyorgánovštátnejsprávysúdovaprokuratúry(ďalejlen„poplatkovýúkon“)

uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“),
ktorý tvorí prílohu tohto zákona (§ 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch).

Sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentuálna
sadzba“) alebo pevnou sumou (§ 6 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch).

Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní (§ 6 ods. 2 veta prvá a druhá zákona o súdnych
poplatkoch).

Ustanovenie § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch definuje tzv. poplatkové úkony, ktorými sú, okrem
iných, aj úkony a konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a sú uvedené v Sadzobníku súdnych
poplatkov. V zmysle § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch sa poplatok za odvolacie konanie vyberá
podľa rovnakej sadzby ako poplatok za konanie v prvom stupni.

Zasúdnekonania,ktoréniesúuvedenévPrílohezákonač.71/1992Zb.(Sadzobníksúdnychpoplatkov),
sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie
výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
marca 2007, sp. zn. 4 Cdo 39/2007)

V preskúmavanej veci súd uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti výroku
rozsudku súdu prvého stupňa o povolení splátok, pričom výšku súdneho poplatku určil podľa pol. č. 1a)
sadzobníka súdnych poplatkov. S týmto právnym záverom súdu nemožno súhlasiť.

I keď podľa ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom

ten, kto podal odvolanie, neznamená to, že poplatková povinnosť vzniká odvolateľovi za každé
odvolacie konanie začaté na základe jeho odvolania. Uvedené ustanovenie treba vykladať v súvislosti
s ustanoveniami §§ 1 ods. 1 a 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch. To znamená, že poplatková
povinnosť za konanie vykonávané na návrh vzniká, ak ide o konanie uvedené v sadzobníku. Pokiaľ nie je
stanovená sadzba súdneho poplatku za určitý druh konania v sadzobníku, teda pokiaľ určité konanie nie

je ako poplatkový úkon uvedené v sadzobníku, v rámci tohto konania nevzniká ani poplatková povinnosť
za odvolacie konanie. Nebolo by totiž možné určiť ani výšku súdneho poplatku za odvolacie konanie,
ktorásarovnásadzbesúdnehopoplatkuzaprvostupňovékonanie.Analogickéurčovanievýškysúdneho
poplatku neprichádza do úvahy, pretože v zmysle článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a
poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, a ak zákon o súdnych poplatkoch ukladá

poplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ tomu tak nie je,
zodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona o súdnych poplatkoch záver rešpektujúci zásadu „v
pochybnostiachvprospechpoplatníka“,t.j.záver,žepoplatkovápovinnosťvtýchtoprípadochnevznikla.
(pozri vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007, sp. zn. 4 Cdo
39/2007)

Odvolací súd vzhľadom na uvedené procesnoprávne pochybenia súdu prvého stupňa, spočívajúce v
nesprávnej aplikácii platného procesného poriadku o trovách štátu, zrušil napadnuté uznesenie podľa §
221 ods. 1 písm. h), i) O.s.p., pretože na jeho vydanie neexistovali zákonné dôvody.Rozhodnutieboloprijatésenátompomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004Z.z.vzneníúčinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.