Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoPr/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220527
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4212220527.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátuJUDr.SoneZmekovejaJUDr.ErikyMadarászovej,vprávnejvecižalobcu:V.H.,nar.XX.X.XXXX,
bytom F. č.XXX, zastúpeným JUDr. Ondrejom Tóthom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie
Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti žalovanému: RD Slowakei, s.r.o., so sídlom ul. Roľníckej školy 1,
Komárno, IČO: 36826 804, zastúpeným DEDÁK & Partners, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava,

o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 15Cpr/5/2012-164 zo dňa 14. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:
I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 31.
júla 2012 je neplatné.
II. Súd žalobu o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá z a m i e t a .
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu dal žalovaný listom zo dňa 31.7.2012
s tým, že jeho pracovný pomer u žalovaného naďalej trvá. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.227, 45 eur a náhradu trov štátu v sume 139,44 eur na
účet súdu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust.
§ 68 ods. 1,2 , § 70,§ 74, § 77, §81 písm.. a), § 9 ods. 1,2 Zákonníka práce a zisteným skutkovým

stavom. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca so žalovaným dňa 28.9.2007 uzatvorili
pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol žalobcovi u žalovaného pracovný pomer s nástupom práce
od 1.10.2007 so zaradením na funkciu skladníka v sklade expedície obuvi- obsluha manipulačných
regálov, vykladanie a nakladanie kontajnerov a gitter boxov a viazanie obuvi na viazacom stroji, s
miestom výkonu práce v A.. Žalovaný dňa 31.7.2012 okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom
podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorej
sa mal dopustiť tým, že „ dňa 28.7.2012 o 14.30 hod. neuposlúchol príkaz vedúceho skladu expedície

P. F. (nedopravil vyrobenú vzorkovú obuv do skladu vzoriek obuvi), čím vznikla zamestnávateľovi
škoda“. Pracovný pomer mal skončiť dňom prevzatia okamžitého skončenia pracovného pomeru ,
t.j. 31.07.2012, kedy si žalobca prevzal osobne okamžité skončenie pracovného pomeru, čo potvrdil
vlastnoručným podpisom. Súd mal preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
prerokované a odsúhlasené zástupcami zamestnancov žalovaného dňa 30.7.2012 o 9.00 hod.., čím
bola splnená podmienka § 74 ods. 1 Zák. práce. Žalobca nesúhlasil so skončením pracovného pomeru

a preto podľa § 77 Zákonníka práce podal na súde včas (v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal
pracovný pomer skončiť) žalobu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.1.2 Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal tým, či okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa
formálne náležitosti platnosti tohto právneho úkonu a zistil, že spĺňa; bolo vypracované písomne,
bol v ňom skutkovo vymedzený dostatočne dôvod, z ktorého vyplýva, že ide o závažné porušenie

pracovnej disciplíny žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a bolo doručené žalobcovi
dňa 31.7.2012 osobne do vlastných rúk. Zároveň okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
31.7.2012 bolo prerokované so zástupcami zamestnancov dňa 30.7.2012, ktorí sa s ním oboznámili
a vyjadrili s ním súhlas( § 74 ods. 1 ZP). Námietku žalobcu, že okamžité skončenie pracovného
pomeru nie je podpísané štatutárom zamestnávateľa, čím nespĺňa formálne náležitosti a nemôže

byť postihnuté sankciou neplatnosti, nepovažoval za dôvodnú. Tvrdenia žalobcu, že chýbajúci podpis
štatutárneho zástupcu žalovaného spôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
sa nezakladá na pravde. Súd dospel k záveru, že K. bola oprávnená podpísať dokumenty súvisiace
s ukončením pracovného pomeru medzi stranami. K. J. bola k uvedenému konaniu oprávnená na
základe plnomocenstva, ktoré jej udelili konatelia žalovaného dňa 1.4.2008 a rovnako tak vyplývajúc z
jej funkcie v zmysle § 9 Zákonníka práce. Súd dospel k záveru, že K. bola dvoma konateľmi žalovaného

riadne splnomocnená plnomocenstvom zo dňa 1.4.2008 k podpisovaniu skončenia pracovných pomerov
podľa § 59 Zákonníka práce za danú spoločnosť. Súd mal v konaní preukázané že konateľ E. A. je
konateľom odporcu od 4.9.2007 a konateľovi J. A. vznikla funkcia konateľa u odporcu dňa 28.3.2008.
Pokiaľ právny zástupca žalobcu namietal, že konateľ žalovaného J. A. je konateľom až od 30.4.2013
a uvedené plnomocenstvo zo dňa 1.4.2008 nie je preto platné, súd mal preukázané, že u J. A. vznikla

funkcia konateľa dňa 28.3.2008. Funkcia konateľa vzniká dňom jeho menovania oprávneným orgánom.
V prípade zápisu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra tak ide len o
deklaratórny zápis, teda deň zápisu konateľa do obchodného registra nie je dňom vzniku jeho funkcie.
Funkcia konateľa J. A. vznikla 28.3.2008 bez ohľadu na to, kedy bola táto skutočnosť zapísaná do
obchodného registra. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že okamžité skončenie

pracovného pomeru zo dňa 31.7.2012 doručené žalovanému dňa 31.7.2012 je platným právnym
úkonom, keď okamžité skončenie pracovného pomeru malo písomnú formu, bolo žalobcovi doručené
do vlastných rúk, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol dostatočne a zrozumiteľne
skutkovo vymedzený a okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vopred prerokované so zástupcom
zamestnancov.

1.3 Následne sa súd zaoberal platnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru z hľadiska
splnenia hmotnoprávnych podmienok a to tým, či sa stal skutok vymedzený v okamžitom zrušení
pracovného pomeru a či ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd mal v konaní preukázané
výpoveďou svedka JH. F., že dňa 28.7.2012 o 14.30 hod. dal pokyn žalobcovi, aby všetky topánky
zobral do skladu a následne, aby sklad uzavrel. Pokyn na dodanie vzorkových topánok do skladu dával

on osobne žalobcovi., v čase od 14.30 hod. zostali na pracovisku len oni dvaja. Z pokynu priameho
nadriadeného žalobcu bolo jasné, čo má žalobca spraviť. Svedok P. F. domov odchádzal z práce o 15.20
hod. Predtým sa spýtal žalobcu, či splnil jeho pokyn a previezol všetky topánky do skladu, pričom mu
žalobca povedal, že všetky topánky boli prevezené do skladu vzorkovej obuvi. P. F. ako nadriadený
žalobcu však splnenie svojho príkazu nekontroloval. V pondelok skladník R. zistil, že regál s 80

pármi topánok stojí pri dverách skladu. Na otázku P. F. prečo neboli topánky presunuté do skladu
expedície nič nepovedal a len sa usmieval. Súd mal výsluchmi svedkov preukázané, že žalovaný musel
topánky dopraviť na výstavu do Nemecka namiesto kamiónovej dopravy leteckou dopravou , čím mu
vznikla škoda. Súd dospel k záveru, že žalobca porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom
tým, že dňa 28.7.2012 o 14.30 hod. nesplnil pokyn svojho nadriadeného P. F. a nedopravil vyrobenú

vzorkovú obuv do skladu vzoriek obuvi, ktorá musela byť následne prepravená na výstavu do Nemecka
letecky, čím sa podstatne zvýšili náklady prepravy. Žalobcovi musela byť zrejmá dôležitosť prípravy
obuvi na zahraničnú výstavu, pričom takto sa expedovali vzorkové topánky na výstavu dvakrát do roka.
Žalobca bol v čase udelenie pokynu dňa 28.7.2012 o 14.30 hod. jediným zamestnancom v predmetnom
sklade a bolo zrejmé, že uvedenú úlohu môže a musí splniť jedine žalobca osobne. Sám žalobca

jeho nadriadenému P. F. dňa 28.7.2012 uviedol, že vzorkovú obuv pripravil. Toto však splnené nebolo,
nakoľko sa regál s 80 pármi našiel v pondelok ráno 30.7.2012 pri dverách skladu. Žalobca teda
nesplnil pokyn nadriadeného, pričom tento nadriadený bol k udeľovaniu pokynov oprávnený a tento
pokyn nebol v rozpore s právnymi predpismi, ani neprekračoval pracovnú náplň žalobcu. Žalobca tak
porušilzákladnúpovinnosťzamestnanca,ktorámuvyplývazustanovenia§81Zákonníkapráceatoplniť

pokyny nadriadeného. Zároveň súd poukázal na zavinenie žalobcu, ktorý vedel, že nesplnením pokynu
nadriadeného môže spôsobiť žalovanému škodu a v prípade, že by ju spôsobil, bol s tým uzrozumený.
Žalobca pracoval na tejto pozícii viac rokov a veľmi dobre vedel, aké následky môže jeho konanie
spôsobiť. Toto konanie žalobcu vyhodnotil súd ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko nímžalovanému vznikla škoda v podobe nákladov vynaložených na následné expresné letecké doručenie
80 párov vzorkovej obuvi na výstavu do Nemecka. Ak by bol žalobca splnil pokyn nadriadeného, obuv
by bola transportovaná do Nemecka obvyklým spôsobom - nákladnou dopravou a žalovaný by nemusel

vynakladať prostriedky na leteckú dopravu. Súd preto žalobu žalobcu o určenie neplatnosti skončenia
jeho pracovného pomeru ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle §
142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešným priznal náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal nedostatočne zistený skutkový
stav ako aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že okamžité skončenie
jeho pracovného pomeru vykonané listom žalovaného dňa 31.07.2012 je neplatné už len preto, že
nie je podpísané za žalovaného oprávnenou osobou. Splnomocnenie zo dňa 1.10.2007 ktoré malo
splnomocniť K. J. podpísať zrušovací prejav žalovaného, je neplatné, pretože pán J. A. nebol oprávnený
toto splnomocnenie podpísať, pretože ešte nebol štatutár žalovaného. Následne žalovaný predložil

nové plnomocenstvo zo dňa 1.4.2008 pre K. A. a vyhlásenie konateľov žalovaného zo dňa 17.06.2013
tvrdiac, že predchádzajúce plnomocentvo bolo predložené súdu omylom. Súd pochybil, keď prijal
ako dôkaz takéto dodatočne vyrobené plnomocenstvo a považoval okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 31.07.2012 podpísané za žalovaného K. J. za platné. Poukázal aj na to, že žalovaný
vedomí si pochybenia pri podpisovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru, sa snažil o uzavretie

mimosúdnej dohody a pri osobných stretnutiach s právnym zástupcom žalobcu v decembri 2012 sa
pani J. vyjadrila, že urobila chybu, pretože nemala oprávnenie podpísať skončenie pracovného pomeru
so žalobcom 31.07.2012. Konanie žalovaného v súvislosti s udeľovaním rôznych splnomocnení pre
K. J. vypovedá o nečestných praktikách žalovaného a úmyselnom zavádzaní súdu v tejto veci.
Nedostatok podpisu zamestnávateľa na listine obsahujúcej okamžité zrušenie pracovného pomeru

spôsobuje jeho neplatnosť pre nedostatok písomnej formy. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že je
vylúčené, aby sa dopustil dňa 28.07.2012 o 14.30 hod. závažného porušenia pracovnej disciplíny,
pretože neodmietol pokyn resp. príkaz nadriadeného zamestnanca P. F., vedúceho skladu expedície.
Je zarážajúce jednostranné posudzovanie dôkaznej situácie a neobjektívne vyhodnotenie dôkazov
súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a celé dokazovanie

údajného porušenia pracovnej disciplíny žalobcom spočíva na výpovedi jediného priameho svedka
- P. F., vedúceho skladu expedície, teda priameho nadriadeného žalobcu. Žalobca neodmietol pokyn
nadriadeného zamestnanca, pretože vedúcemu skladu pomáhal v hľadaní chýbajúceho regála s 80
pármi vzorkovej obuvi. Tento regál hľadali obaja spolu a nenašli ho, teda vedúci skladu ešte pred
odchodom z pracoviska mal vedomosť o chýbajúcom regáli. Aj preto je nekorektné a cinické celú vinu

zvaliť na žalobcu. Za nedopravenie topánok včas na výstavu do Nemecka zodpovedá výlučne P. F. ako
zodpovedný vedúci skladu , ktorý mal povinnosť skontrolovať, či je všetka obuv naložená na kamión.
Už v sobotu musel mať vedomosť o chýbajúcich topánkach , čo mal nahlásiť svojmu nadriadenému, ale
to neurobil a všetku zodpovednosť preniesol na žalobcu.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudoksúduprvejinštanciepotvrdilazaviazalžalobcuzaplatiťžalovanémutrovyprávnehozastúpenia
v odvolacom konaní. Žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní namietal, že neboli splnené formálno-
právne podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom zo strany žalovaného a
považoval ho za neplatné. Verzia žalobcu o skutku postráda logiku, keď vedúci F. vedel o potrebe

expedície regálu obuvi na výstavu a nemal dôvod túto povinnosť ľahkovážne nesplniť, keďže by mu
za takéto pochybenie hrozilo okamžité skončenie pracovného pomeru. Táto verzia je tiež v rozpore s
tvrdeniami žalobcu, ktorý napr. na pojednávaní 26.6.2013 uviedol, že žiadne topánky nehľadal a nevedel
o tom, že nejaký regál vzorkovej obuvi chýba. Žalovaný je toho názoru, že súd správne v rozsudku
vyhodnotil skutkový stav tak, že pokyn na prenos regálu topánok J. F. žalobcovi udelil a ten ho nesplnil,

čím závažne porušil pracovnú disciplínu. K inej verzii udalostí nie je možné na základe dokazovania
dospieť. Žalobca v odvolaní opätovne poukázal na rokovanie medzi stranami sporu práve z dôvodu, že
ako významnýzamestnávateľvkomárňanskomregióne,ktorýcítispoluzodpovednosťvsociálnejoblasti
a pri udržiavaní zamestnanosti, mal záujem vec riešiť a nemôže mu byť na ujmu, ak kontaktoval svojho
bývalého zamestnanca so snahou pomôcť mu so zamestnaním. Bez ohľadu na rozdielnu interpretáciu

obsahu rokovaní oboma stranami, uvedená udalosť však nijako nesúvisí s predmetom tohto konania.

4/ Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) aviazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozsudku ( § 219 CSP) a po prejednaní
veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa

ustanovenie § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

5/ Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny

poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, rešpektujúc, že
podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež
zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených

práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného
práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem
vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP). Preto odvolací súd v rozhodovacom procese aplikoval už
ustanovenia CSP.

6/ Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha určenia, že okamžité

skončenie jeho pracovného pomeru dané mu žalovaným listom zo dňa 31.07.2012 je neplatné a
zároveň určenia, že jeho pracovný pomer u žalovaného vzniknutý na základe pracovnej zmluvy zo dňa
28.09.2007 naďalej trvá. Žalobca ako dôvod neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
uvádzal jednak formálno-právne nedostatky, nakoľko na listine zo dňa 31.7.2012 je síce vytlačený
podpis štatutárneho zástupcu žalovaného, avšak na tejto listine v skutočnosti chýba jeho podpis, čo

spôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru pre nedostatok písomnej formy.
Druhým dôvodom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je podľa tvrdenia žalobcu
nedostatok hmotnoprávnych náležitostí a to je preukázanie skutku, ktorý je uvedený v zrušujúcom
prejave,pretoženiejepravdou,žebyneuposlúcholpríkaznadriadenéhoapretosaaninemoholdopustiť
zavineného porušenia pracovnej disciplíny a už vôbec nie závažným spôsobom, ktorý by bol dôvodom

pre skončenie jeho pracovného pomeru okamžite. Zároveň poukázal na to, že za skutok pre ktorý s ním
žalovaný okamžite skončil pracovný pomer bol sankcionovaný aj tým, že mu nebola vyplatená odmena
za mesiac júl 2012. Rovnako tak boli v tejto súvislosti okrem neho sankcionovaní aj ostatní zamestnanci
žalovaného, ktorí boli dňa 28.7.2012 prítomní v zamestnaní.

8. Prejednávanú vec je treba posudzovať podľa zákona č. 311/2001 Z.z. ( Zákonník práce) v znení
účinnom v čase, kedy dal žalovaný žalobcovi okamžité zrušenie pracovného pomeru listom zo dňa
31.7.2012.
Podľa § 68 ods. 1 Zák. práce ( v znení účinnom do 31.08.2012) zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
9. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomeribavlehotedvochmesiacovododňa,keďsaodôvodenaokamžitékončeniedozvedel,najneskôr
však do jedného roka zamestnanec urobiť písomne, musia do dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku

a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

10. Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod

sa nesmie dodatočne meniť.
11. Podľa § 74 ZP výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca
zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo stranyzamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.
Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
12. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,

skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

13. S ohľadom na obsah písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.7.2012,

doručeného žalobcovi dňa 31.07.2012, bolo potrebné najskôr skúmať splnenie podmienok zakotvených
v ust. § 70 Zák. práce, t.j., či okamžité skončenie pracovného pomeru bolo písomné, , či bol v ňom
skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným, a či v zákonnej lehote bolo
žalobcovi aj doručené, t.j., či boli splnené formálne náležitosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru.
Ďalej či bola splnená podmienka § 74 ZP- vopred prerokovať okamžité zrušenie pracovného pomeru
so zástupcami zamestnancov.

14. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že okamžité zrušenie pracovného
pomeru dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 31.07.2012 spĺňa vyššie uvedené formálne náležitosti.
Žalovaný v žalobe i v odvolaní namietal, že listina o okamžitom zrušení pracovného pomeru je
neplatná, lebo nie je podpísaná štatutárnym zástupcom, resp. inou oprávnenou osobou. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že na listine o okamžitom zrušení pracovného pomeru zo dňa

31.7.2012 je prezenčné razítko zamestnávateľa, pod ním meno konateľa spoločnosti J. A. a nečitateľný
vlastnoručný podpis. Uvedený podpis ako vyplynulo z dokazovania bol podpis inej osoby ako konateľa,
v tomto prípade podpis K. J., zamestnankyne žalovaného. Žalobca namietal, že K. J. nemala platné
poverenie na podpisovanie listiny o skončení pracovného pomeru so žalobcom. Žalovaný predložil
súdu splnomocnenie zo dňa 1.10.2007 , ktorým konateľ spoločnosti J. A. splnomocnil K. J. k

podpisovaniu skončení pracovných pomerov v mene konateľa spoločnosti. Súd prvej inštancie posúdil
totosplnomocneniezataké,ktoréoprávňovalo K.J.akopoverenúzamestnankyňužalovanéhopodpísať
za žalovaného listinu o skončení pracovného pomeru so žalobcom s poukazom na ust. § 9 ods. 2
ZP, podľa ktorého zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité
právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený

rozsah oprávnenia povereného zamestnanca. Pokiaľ žalobca tvrdil, že ide o sfalšovanú listinu, podľa
názoru odvolacieho súdu , ide len o jeho tvrdenie, ktoré však nebolo v konaní dostatočne preukázané.
15. Odvolací súd po zistení , že v danej veci boli splnené všetky formálne podmienky okamžitého
skončenia pracovného pomeru dané žalobcovi, sa ďalej zaoberal hmotnoprávnymi podmienkami jeho
skončenia. Žalobca namietal neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu , že sa

nestal skutok uvedený v zrušujúcom prejave ( neuposlúchnutie príkazu nadriadeného) a preto nemohol
porušiť pracovnú disciplínu. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie hlavne na hodnotení výpovede
svedka P. F., ktorý ako nadriadený žalobcu mu dal pokyn, ktorý žalobca v plnom rozsahu nesplnil ,
keď jeden regál s obuvou zostal pri dverách skladu a nebol premiestnený do skladu vzoriek obuvi,
odkaľ sa obuv nakladala na kamión. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že

skutok, za ktorý bolo dané žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru bol v konaní preukázaný.
Na pracovisku sa v rozhodnom čase nachádzali len žalobca a jeho nadriadený a z funkcie žalobcu
ako skladníka vyplýva, že do jeho pracovnej náplne patrí aj expedícia obuvi- obsluha manipulačných
regálov. Žalobca nepoprel, že premiestňoval regály s obuvou do skladu expedície ( čo robil na príkaz
nadriadeného) ale poprel, že by nepremiestnil všetky regále s obuvou a nevedel vysvetliť, prečo zostal

jeden regál nepremiestnený do skladu expedície. Odvolací súd v tejto súvislosti však poukazuje na
skutočnosť, že aj priamy nadriadený žalobcu P. F. si nesplnil svoje povinnosti, pretože neskontroloval, či
je všetka obuv pripravená na expedíciu. Ak by bol tak urobil, musel by zistiť, že mu chýba 80 párov obuvi
a ak by fyzicky skontroloval sklad, musel by tam regál s obuvou nájsť, ako sa to stalo až v pondelok.
O tom, že sám žalovaný mal pochybnosti, kto zavinil nevyexpedovanie regálu s obuvou včas, svedčí aj

jeho postih všetkých skladníkov , ktorí nedostali odmeny. V tomto kontexte je potom potrebné posúdiť,
či žalobca porušil pracovnú disciplínu tak závažným spôsobom, ktoré bolo dôvodom pre skončenie
pracovného pomeru okamžite.
16. Podstatným pre posúdenie či sa žalobca dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny bolo
zistenie, či konanie žalobcu možno kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré s

ním žalovaný skončil pracovný pomer okamžite.
17. Zákonník práce síce nevymedzuje, čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny,
keď vo všeobecnosti platí, že porušenie pracovnej disciplíny musí byť zo strany zamestnanca zavinené
a musí dosahovať intenzitu porušenia závažným spôsobom. Práve intenzita tohto porušenia je jednýmzo základným hľadísk pre voľbu a použitie prostriedku postihu. Preto bolo potrebné zobrať do úvahy
všetky okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo s prihliadnutím aj na to, aký malo vplyv na ostatných
zamestnancov toto konanie žalobu a akým spôsobom si žalobca doteraz plnil svoje povinnosti.

Posudzujúc intenzitu skutkovej podstaty porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom možno
ustáliť, že v danom prípade nebola naplnená intenzita porušenia pracovnej disciplíny pre použitie takého
výnimočného spôsobu pre skončenie pracovného pomeru, akým je okamžité skončenie pracovného
pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil stupeň
intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobcom.

18. Odvolací súd dodáva, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam
zamestnanca, vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) a
spočíva v plnení povinností ustanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniam § 81 a 82
Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho
zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany

zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník
práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej
disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity
(závažné porušenie) je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z
pracovného pomeru . Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu

zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní
vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny
je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí
od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu
pracovnýchpovinností,spôsobaintenzitaporušeniakonkrétnychpracovnýchpovinností,akoajsituácia,

v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo
zamestnávateľovi škodu a pod. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti,
a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného teda
vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy,

ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru a ak dosiahlo jeho konanie po
zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by konanie žalobcu bolo úmyselné, ale konal
v dôsledku jeho nepozornosti, v čom mu nezabránila ani kontrola zodpovedného pracovníka (F.), ktorá
zlyhala. Vychádzajúc zo záveru, že žalobca sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny nedbanlivostným

konaním, zostalo na posúdenie to, či tento skutok (nedopravenie vzorky obuvi do skladu expedície
vzoriek) napĺňa z hľadiska intenzity skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny, za
ktorú možno zrušiť pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny
žalobcom vo vzťahu k dovtedajšiemu plneniu jeho pracovných povinností, s prihliadnutím na okolnosti

za ktorých došlo k porušeniu pracovnej disciplína a na to, že nielen žalobca ale aj jeho nadriadený
nesplnením si svojich pracovných povinností zavinili nevyexpedovanie obuvi včas. Pri posudzovaní
intenzity porušenia pracovnej disciplíny odvolací súd dospel k záveru, že toto konanie žalobcu nemožno
považovať za tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré s ním mohol žalovaný skončiť
pracovný pomer okamžite. Preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že

žalobe v časti určenia , že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom
zo dňa 31.07.2012 je neplatné.
20. V časti žalobného návrhu o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá,
odvolací súd žalobu zamietol z dôvodu, že na tomto určení žalobca nemá naliehavý právny záujem( §
137 CSP) za situácie, že zo spisu nevyplýva, že by žalobca po tom, čo mu bolo dané okamžité

skončenie pracovného pomeru, žalovanému oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Podľa
§ 79 ZP ( v znení účinnom v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru) ak zamestnávateľ
so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi
že trvá na tom aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá aj naďalej a
zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy v prípade, že mu neprideľuje prácu podľa

pracovnej zmluvy. Výnimku predstavuje ustanovenie obsiahnuté v § 79 ods. 1 ZP, podľa ktorého
pracovná pomer netrvá, ale sa končí, a to vtedy, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Odlišná situácia nastane vtedy, keď
síce dôjde k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, ale zamestnanec netrvá na tom, aby hozamestnávateľ ďalej zamestnával, čo je aj tento prípad. Ak teda zamestnávateľ skončil pracovný pomer
neplatne, ale zamestnanec netrvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, podľa ust. § 79 ods. 3 ZP platí
fikcia,žesajehopracovnýpomerskončildohodou.Tátofikcia platílen vprípade,akbolpracovnýpomer

neplatne skončený okamžite a ak sa účastníci pracovného pomeru nedohodnú inak. Ak sa pracovný
pomer síce skončil neplatne na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale zamestnanec
netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, má podľa § 79 ods. 4 ZP nárok na náhradu
mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov t.j vo výške
dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku ( por. Komentár ZP č. 311/2001 Z.z. k § 79 autor

Doc.JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD).

20. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania, pretože
v konaní mal plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).