Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 3, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/237/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200805
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200805.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.
Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu BIZ MIND SK, s.r.o. v likvidácii so
sídlom Dukelská 1219/13, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 342 220, zastúpeného JUDr. Eugenom
Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

žalovaného č. 1100306/1/324525/2014/5051 zo dňa 15. júla 2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku
označeného rozhodnutia žalovaného. Napadnutým rozhodnutím č.
1100306/1/324525/2014/5051 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie

Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom č.
9311401/5/1634780/2014/Pas zo dňa 28.4.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012, keď
správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.
neuznal žalobcovi právo odpočítať si 20 % DPH vo výške 23475 eur z dodávateľských faktúr č. 0162012
zo dňa 16.3.2012 a č. 0172012 zo dňa 25.3.2012 za kuracie prsia Brasil.

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval,
že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr od dodávateľa FAMAX s.r.o., pričom tovar
uvedený v týchto sporných faktúrach spoločnosť FAMAX s.r.o. žalobcovi reálne nedodala. Žalovaný
poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o sofistikované zneužitie princípu neutrality DPH, keď tovar
s pôvodom z Brazílie bol ku končenému odberateľovi v Rakúsku prepravený cez Slovensko, pričom
intrakomunitárne nadobudnutie malo nastať v spoločnosti FAMAX s.r.o. (ktorá spoločnosť vystupovala

ako dodávateľ žalobcu) a ktorá bola povinná priznať a odviesť DPH z nadobudnutia tovaru na Slovensku
a následne po dodaní tohto tovaru žalobcovi si mohla súčasne túto DPH aj odpočítať, avšak z ceny
tovaru fakturovaného žalobcovi bola povinná odviesť DPH do štátneho rozpočtu, čo však neučinila a
DPH v tejto spoločnosti je nevymožiteľná. Žalobca, ako v poradí druhý subjekt v obchodnom reťazci na
Slovensku, si uplatnil odpočítanie DPH z faktúry od spoločnosti FAMAX s.r.o. (DPH na vstupe), pričom
tátoDPHnebolanapredchádzajúcomstupniodvedenádoštátnehorozpočtu.Tým,žetovarbolzostrany

žalobcu dodaný do iného členského štátu EÚ (do Rakúska), žalobca si uplatnil oslobodenie od DPH
podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. (čo znamená, že jedine spoločnosť FAMAX s.r.o. vykazovala DPH
na výstupe a bola povinná túto odviesť do štátneho rozpočtu, čo však neučinila, a tým bola narušenáneutralita DPH, keďže žalobca si túto DPH uplatnil na vstupe). Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé,
že tovar bol cez slovenské spoločnosti (spoločnosť FAMAX s.r.o. a žalobcu) predávaný len z dôvodu
uplatnenia odpočítania DPH u žalobcu bez toho, aby DPH bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená

na ktoromkoľvek stupni.

Žalovaný ďalej zdôraznil, že rozsiahlym dokazovaním bolo preukázané, že dodávateľ žalobcu
(spoločnosť FAMAX s.r.o.,) bola rizikovým subjektom, so správcom dane riadne nespolupracoval, sídlo
spoločnosti slúži len na preberanie pošty, v mene spoločnosti od 15.7.2010 do 24.11.2011 (ide o

obdobie pred predmetným zdaniteľným plnením v súdenej veci) konal A. M. a od 24.11.2011 do
31.10.2013 (v čase realizácie zdaniteľného plnenia v súdenej veci, t.j. marec 2012) konal v mene
spoločnosti FAMAX s.r.o. Filip Nesvadba. Tento pri prvom výsluchu, na ktorý bol predvedený, k veci
uviedol, že o predmetných faktúrach nič nevie, podpis na nich nie je jeho, pečiatku nemá k dispozícii.
Nevedel sa žiadnym spôsobom vyjadriť k predmetným obchodom so žalobcom. Sám uviedol, že
spoločnosť nemá zamestnancov a nikoho nepoveril zastupovaním spoločnosti v obchodných veciach.

Podľa vlastného tvrdenia nemá prístup k účtom spoločnosti, nakoľko tento zostal pôvodnému konateľovi
A. M.. Samotný A. M. správcovi dane prvotne uviedol, že bol v čase uskutočnenia zdaniteľných
obchodov zamestnancom spoločnosti FAMAX s.r.o., realizoval zdaniteľné obchody, vystavil a podpísal
sporné faktúry. Dodatočne, v rozpore s týmto tvrdením, predložil správcovi dane splnomocnenie zo dňa
7.12.2011, ktorým ho spoločnosť FAMAX s.r.o. mala splnomocniť k úkonom týkajúcim sa obchodovania

v mene tejto spoločnosti v období od 7.12.2011 do 31.5.2012. Na uvedenom splnomocnení, ktoré mal
vypracovať samotný L. E. je dvakrát nesprávne uvedené jeho meno ( E.). Na predloženom dokumente
nie sú úradne overené podpisy, takže nie je možné zistiť kedy bolo skutočne vystavené a podpísané.

Z vyššie uvedeného žalovaný uzavrel, že za dodávateľa žalobcu (za spoločnosť FAMAX s.r.o.)

komunikoval so žalobcom nie konateľ spoločnosti FAMAX s.r.o. L. E., ale A. M., ktorý konateľom
spoločnosti FAMAX plus s.r.o. v rozhodnom období už nebol, a nebol ani jej zamestnancom ako tvrdil
prvotne. Zo skutočnosti, že L. E. nedisponoval v čase zdaniteľného plnenia s pečiatkou spoločnosti,
nemalžiadnu vedomosťotýchtozdaniteľnýchobchodochado5.2.2013anioudelenomplnomocenstve,
správca dane dovodil, že A. M. fakturoval zdaniteľné obchody v čase keď nebol za spoločnosť FAMAX

s.r.o. oprávnený konať. Súčasne žalovaný ďalej poukázal na nesúlad daňových dokladov, keď sporné
faktúry nespĺňajú náležitosti podľa § 71 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. Pri oboch faktúrach
je nesprávne uvedené DIČ a IČ DPH dodávateľa. Nie ja na nich uvedený odkaz na ust. § 43 zák.č.
222/2004 Z.z. alebo článok 138 smernice rady 2006/112/ES alebo informáciu, že dodaniu tovaru aj
oslobodené od dane.

V správnom konaní bolo zistené, že tovar (kuracie prsia) pochádzal z Brazílie, spoločnosť MADE
GROUP, a.s. tovar nakúpila od dovozcu Plusfood Hungary Kft z Maďarska, pričom k dodaniu tovaru v
reťazciMADEGROUP,a.s.-FAMAX s.r.o.-BIZMINDSKs.r.o.(žalobca)-MKSchmiedStahlbautechnik
GmbH došlo bez akejkoľvek prekládky a celú prepravu zabezpečovala spoločnosť J & M TRANSPED,

s.r.o. Olomouc, ktorá celú túto prepravu fakturovala (z Hněvotína cez Nové Mesto nad Váhom do
Viedne) spoločnosti MADE GROUP, a.s. Podľa nákladných listov prepravcu bol príjemca Mraziarne
AGRONOVAZ, Nové Mesto nad Váhom, zástupca žalobcu však pred správcom dane uviedol, že tovar
bol dovezený do Nového Mesta nad Váhom na ulicu Banská 4.

PokiaľideočeskúspoločnosťMADEGROUP,a.s., jednalzaňuW.E.,ktorýmalbyťzamestnancomtejto
spoločnosti, a to na základe plnomocenstva zo dňa 20.05.2013, ktoré ho oprávňovalo k zastupovaniu
spoločnosti MADE GROUP, a.s. vo veci „obchodných jednaní na Slovensku“, čo vzhľadom na dátum
udelenia plnej moci zo dňa 20.05.2013 znamená, že k udeleniu plnej moci došlo viac ako po pol roku po
deklarovaných zdaniteľných obchodoch. Žalovaný taktiež poukázal na to, že z vykonaného dokazovania

bolo správcom dane zistené, že W. E. bol uvedený aj ako kontaktná osoba MRAZÍRNY AGRONOVAZ,
Nové Mesto nad Váhom a aj v spoločnosti NOE IMPORT EXPORT, Viedeň čo podľa názoru žalovaného
je dôkaz toho, že slovenské spoločnosti FAMAX s.r.o. a BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca) boli umelo vložené
do reťazca medzi spoločnosti MADE GROUP, a.s. a odberateľskú spoločnosť v Rakúsku.

Podľa zistení žalovaného a správcu dane, ktoré vyplynuli z vykonaného dožiadania, sú konatelia
odberateľa nekontaktní, spoločnosť ukončila svoju činnosť, IČ DPH bolo zrušené k 18.10.2012.
Dodatočne boli predložené U. W. faktúry vystavené žalobcom č. 182012 a 192012.Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH, rovnako ako
správca dane v prvostupňových rozhodnutiach. S odkazom na to, že záver, ktorý správca dane zo
zistených skutkových okolnosti urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia

a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je
uvedené vo výroku žalobami napadnutých rozhodnutiach.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu s odôvodnením, že rozhodnutia žalovaného sú
nezákonné a žalobca bol týmito rozhodnutiami ukrátený na svojich právach. Žalobca je toho názoru, že

ak je daňová povinnosť v spoločnosti FAMAX s.r.o. nevymožiteľná, dôsledky jej podvodného konania
nie je možné prenášať na žalobcu, nakoľko, ako zdôraznil žalobca, boj proti daňovým podvodom nie
je možné založiť na systéme zodpovednosti bez zavinenia. Otázka, či DPH bola alebo nebola na
predchádzajúcom stupni zaplatená do štátneho rozpočtu, nemá podľa žalobcu vplyv na právo platiteľa
DPH odpočítať si túto DPH zaplatenú na vstupe. Žalobca s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ako i judikatúru Súdneho dvora EÚ zdôraznil, že aj keby sa preukázalo, že tovar

nebol dodaný žalobcovi spoločnosťou FAMAX s.r.o., mohol by správca dane nepriznať žalobcovi právo
na odpočet DPH len pod dvojitou podmienkou, a to že 1. ide o podvodné konanie a že 2. žalobca
vedel alebo vedieť mal, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet DPH je súčasťou podvodu.
Uvedenými podmienkami sa ani správca dane, ani žalovaný nezaoberali.

Žalovaný aj správca dane podľa názoru žalobcu dospeli ku svojim záverom len na základe spochybnenia
osoby dodávateľa žalobcu (na základe spochybnenia spoločnosti FAMAX plus s.r.o.). Správca dane
a žalovaný nevyhodnotili všetky dôkazy, teda aj dôkazy svedčiace v prospech žalobcu jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti a rozhodujúcu časť dôvodov založili skutkovými zisteniami, ktoré sa bezprostredne
nedotýkajú dodávky tovaru medzi spoločnosťou FAMAX s.r.o. a žalobcom, ale svoje závery založili

výlučnenazisteniach,ktorésatýkajúspoločnostiFAMAXpluss.r.o.,naktorýchvyvráteniežalobcanemá
možnosť predložiť dôkazy.

Žalobca ďalej poukázal na svedeckú výpoveď W. E., ako i splnomocneného zástupcu žalobcu W. A.,
ktorý podrobne popísali priebeh obchodu v reťazci MADE GROUP, a.s. - FAMAX s.r.o. - BIZ MIND

SK s.r.o. (žalobca), pričom nie je podľa jeho názoru zrejmé, ako správne orgány zhodnotili to, že
A. M. ešte pred predložením plnomocenstva potvrdil, že sporné faktúry vystavil, podpísal, uhradil z
účtu, ku ktorému mal prístup. Preprava tovaru bola riadne zdokumentovaná, preverovaná svedeckými
výpoveďami, mýtnym systémom.

Žalobca považuje zistenia, že prepravca J & M TRANSPED, s.r.o. Olomouc fakturoval celú prepravu
spoločnosti MADE GROUP, a.s. a W. E. je uvedený ako kontaktná osoba spoločnosti MRAZÍRNY,
ALTENSTRASSE 12, WIEN, Rakúsko a že súčasne pôsobil v dodávateľskej spoločnosti MADE GROUP,
a.s. a aj v odberateľskej spoločnosti NOE Handels GmbH, za zistenia získané na základe nezákonných
dôkazov, t.j. nie je možné na ne prihliadať s odôvodnením, že uvedené zistenia sa v prvostupňovom

rozhodnutí nikde neuvádzajú a žalobca sa nemal možnosť k nim vyjadriť, ani k spôsobu ich zistenia a
nemal možnosť ani navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, napr. opätovné vypočutie W. E..

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť. Zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, pričom zdôraznil,

že žalovaný vo svojich rozhodnutiach vychádzal len zo zistení správcu dane, s ktorými bol žalobca
oboznámený, sám nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie a tieto zistenia boli súčasťou spisového
materiálu už pri prerokovaní protokolu, vo veci teda nebol použitý žiaden dôkaz, ktorý by bol získaný
nezákonne a žalobcovi tak nemohlo byť odňaté žiadne právo. Žalovaný taktiež poprel, žeby podkladom
rozhodnutia boli len skutočnosti týkajúce sa spoločnosti FAMAX s.r.o. (dodávateľa žalobcu). Naopak,

žalovaný zdôraznil, že správca dane preveroval všetky subjekty zapojené do reťazca obchodov. K
námietke žalobcu, že nemal možnosť navrhnúť opätovné vypočutie W. E., žalovaný uviedol, že W. E. bol
vypočutý v prítomnosti W. A., ktorý vystupoval ako splnomocnenec žalobcu. Konštatoval, že v prípade
žalobcu je veľa nezrovnalostí, ktoré vo vzájomných súvislostiach podporujú ako správny záver správcu
dane. Odberateľská spoločnosť MK Schmied Stahlbautechnik GmbH predložila predmetné faktúry

až na základe kontroly vykonávanej u žalobcu, dodávateľská spoločnosť FAMAX s.r.o. nepredložila
účtovníctvo spoločnosti vôbec, daňové priznanie DPH síce predložila za I. štvrťrok 2012, ale daňovú
povinnosť vyplývajúcu z tohto daňového priznania nezaplatila. Taktiež konateľ dodávateľa FAMAX
s.r.o. uviedol, že nemá žiadne vedomosti o preprave tovaru, o tom od koho bol tovar zakúpený, kdebol odovzdaný, kto ho preberal, ale obchodovanie so žalobcom potvrdil. Uviedol, že nemal pečiatku
spoločnosti, prístup k účtu a podpis na faktúrach nie je jeho. Toto je v rozpore s tvrdením bývalého
konateľa A. M., podľa ktorého L. E. určite o obchodoch vie a má k dispozícii účtovníctvo spoločnosti. Aj

na predloženej plnej moci zo dňa 6.12.2011 je dvakrát nesprávne uvedené meno konateľa, pričom je
nepravdepodobné, že by sa samotný L. E. opakovane pomýlil vo svojom mene ( E.), ak by túto plnú
moc vystavoval. Účelovo pôsobí aj vyjadrenie L. E. ( k plnej moci, ktorá bola predložená dodatočne),
keď uviedol, že „ nejako na to pozabudol“.

Žalovaný poukázal na to, že skutočnosť, že celú dopravu zabezpečovala a financovala spoločnosť
MADE GROUP, a.s. (z Čiech cez Slovensko až do Rakúska) v spojení so skutočnosťou, že W. E.
bol kontaktnou osobou u rakúskeho odberateľa, poukazuje na zapojenie spoločnosti FAMAX s.r.o.
a žalobcu do obchodného reťazca so zámerom, aby tovar bol cez Slovensko prepravovaný len z
dôvodu uplatnenia odpočítania DPH u žalobcu bez toho, aby bola DPH reálne do štátneho rozpočtu
odvedená na ktoromkoľvek stupni. V danom prípade pri dodaní tovaru z Čiech do Rakúska mohol

predmetný podvod nastať na Slovensku len vtedy, ak sa do obchodného reťazca zapoja minimálne dva
subjekty (jedným bol žalobca a druhým spoločnosť FAMAX s.r.o.). Ako v závere svojich vyjadrení uviedol
žalovaný, ekonomickým dôvodom obchodnej transakcie nemôže byť odpočítanie DPH z faktúr, ktoré
nezodpovedajú skutočnému dodaniu tovaru.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných
rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1
O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých
rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa
§ 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom

rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum
a contrario). Po zistení, že žaloby boli podané oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.) zastúpenou
advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiam, ktoré môže
byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.),
Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.), a po oboznámení

sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel jednohlasne
k záveru, že nakoľko rozhodnutia a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom,
nie je možné priznať správnym žalobám úspech, a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloby zamietajú
(§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. júla 2014 č.
1100306/1/324525/2014/5051, ktorými podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutia
Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom zo dňa 9311401/5/1634780/2014/Pas zo
dňa 28.apríla 2014 , ktorými podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods.

2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si 20 %
DPH vo výške vo výške 23475 eur z dodávateľských faktúr č. 0162012 zo dňa 16.3.2012 a č. 0172012
zo dňa 25.3.2012 za kuracie prsia Brasil.

Krajský súd v Trenčíne predovšetkým zdôrazňuje, že z rozsiahleho dokazovania, ktoré správca dane

vo veci vykonal, je zrejmé, že:

Obchodovaniastovarom"mrazenékuracieprsiaBrasil"sazúčastniliviaceréspoločnosti,ktorévytvoriliv
rámci Európskej únie reťazec v zložení Plusfood Hungary Kft (Maďarsko) - MADE GROUP, a.s. (Česko)
- FAMAX s.r.o. (Slovensko) - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca, t.j. Slovensko) - odberateľ (Rakúsko), v

danom prípade MK Schmied Stahlkbautechnik GmbH. Na území Slovenska vystupovali v rámci vyššie
uvedeného obchodného reťazca dve spoločnosti (žalobca a FAMAX s.r.o.), pričom intrakomunitárne
nadobudnutie tovaru na Slovensku malo nastať v spoločnosti FAMAX s.r.o., ktorá bola povinná priznať
a odviesť DPH z nadobudnutia tovaru na Slovensku a následne, po dodaní tohto tovaru žalobcovi si
mohlasúčasnetútoDPHajodpočítať,avšakzcenytovarufakturovanéhožalobcovibolapovinnáodviesť

DPH do štátneho rozpočtu, čo však neučinila a DPH v tejto spoločnosti je nevymožiteľná. Spoločnosť je
riziková, v čase rozhodovania súdu zanikla bez právneho nástupcu a bola už vymazaná z obchodného
registra. Za stavu, kedy DPH do štátneho rozpočtu neodviedla táto spoločnosť (FAMAX s.r.o.) a zároveň
si DPH na vstupe uplatnil žalobca, ktorý mal dodať predmetný tovar do Rakúska, v dôsledku čoho bolžalobca oslobodený od platenia DPH na výstupe v zmysle ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., došlo k
zneužitiu zásady neutrality DPH a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu k daňovému úniku.

Žalobca pri samotnom obchode (zdaniteľnom plnení) nekomunikoval s konateľom spoločnosti FAMAX
s.r.o. L. E., ale s A. M., ktorého funkcia konateľa v spoločnosti FAMAX s.r.o. skončila dňa 24.11.2011
(t.j. pred realizáciou sporných zdaniteľných plnení), a ktorý však aj po skončení svojej funkcie konateľa
disponoval s účtom tejto spoločnosti. Nebolo pritom bez pochybností preukázané či mal oprávnenie
na takéto konanie, keď vo svojich svedeckých výpovediach sa k tejto otázke vyjadroval rozporuplne

a protirečivo. Správcovi dane prvotne tvrdil, že konal za spoločnosť FAMAX s.r.o. ako zamestnanec,
dodatočne však bolo predložené plnomocenstvo zo dňa 7.12.2012, ktorým malo byť preukázané,
že konal ako splnomocnený zástupca. Na uvedenom plnomocenstve však nie sú úradne overené
podpisysplnomocniteľaaanisplnomocnenca.Súčasneobsahujeopakovanenesprávnenapísanémeno
konateľa spoločnosti FAMAX s.r.o. L. E. (E.), pričom je málo pravdepodobné, že by sa takejto chyby
opakovane dopustil sám konateľ spoločnosti, ktorý ho mal vystaviť. Okrem toho pri svojej výpovedi pred

správcom dane výslovne uviedol, že nikomu neudelil plnú moc na zastupovanie v obchodných veciach
spoločnosti. Neskôr tvrdil, že na neho zabudol.

Taktiež má súd za preukázané, že zdaniteľné plnenie sa v časti obchodného reťazca MADE GROUP,
a.s. (Česko) - FAMAX s.r.o. (Slovensko) - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca, t.j. Slovensko) - MK Schmied

Stahlbautechnik GmbH (Rakúsko), sa realizovalo spoločnosťou J & M TRANSPED, s.r.o. Olomouc,
ktorá celú túto prepravu (z Hněvotína cez Nové Mesto nad Váhom do Viedne) fakturovala spoločnosti
MADE GROUP, a.s., pričom za českú spoločnosť MADE GROUP, a.s. jednal Aleš Nečas, ktorý
organizačne zabezpečoval celú prepravu tovaru z Čiech, cez Slovensko až do Rakúska.

V rámci obchodného reťazca sa vyskytli nezrovnalosti daňových dokladov keď na všetkých sporných
faktúrach je nesprávne uvedené identifikačné číslo pre daň dodávateľa žalobcu (spoločnosti FAMAX
s.r.o.). Je potrebné zdôrazniť, že faktúru vystavuje dodávateľ, t.j. subjekt, ktorý musí poznať svoje
správne identifikačné číslo pre daň. Preto niet racionálneho dôvodu, ktorý by vysvetlil opakujúce
pochybenie dodávateľa pri údaji svojho identifikačného čísla pre daň na vystavených faktúrach, keď len

ťažko je možné uveriť, že ide o chybu v písaní. Navyše ak faktúra obsahuje nesprávne identifikačné
číslo pre daň, nemá náležitosti podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z..

Krajský súd v Trenčíne je jednoznačne toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomnej
súvislosti v úplnej zhode preukazujú, že spoločnosti FAMAX s.r.o. a žalobca sa do obchodného reťazca

na Slovensku zapojili práve v úmysle získať nenáležitú daňovú výhodu spočívajúcu v tom, že žalobca si
uplatní odpočítanie DPH zo štátneho rozpočtu, pričom sám nebude musieť odviesť do štátneho rozpočtu
DPH na výstupe, keďže tovar formálne dodá do Rakúska (§ 43 zákona č. 222/2004 Z.z.). Za stavu, kedy
je DPH nevymožiteľná u žalobcovho dodávateľa (spoločnosti FAMAX s.r.o.) došlo k narušeniu zásady
neutrality DPH a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu k daňovému úniku. V úplnej zhode s týmto záverom

je i tá skutočnosť, že pri dodaní tovaru z Čiech do Rakúska bolo možné dosiahnuť predmetný daňový
únik na Slovensku len tak, že sa do obchodného reťazca zapoja minimálne dva slovenské subjekty, z
ktorých subjekt na prvom stupni (FAMAX s.r.o.) neodvedie do štátneho rozpočtu DPH a vystaví druhému
subjektu (žalobcovi) faktúru, z ktorej si druhý subjekt (žalobca) uplatní odpočet DPH, práve tak, ako je
tomuivsúdenejveci.To,žežalobcaaspoločnosťFAMAXs.r.o.bolilenfiktívnezapojenédoobchodného

reťazca, potvrdzuje i to, že zdaniteľné plnenie sa z Čiech do Rakúska realizovalo bez akejkoľvek
prekládky tovaru, pričom celú prepravu organizačne zabezpečoval splnomocnenec spoločnosti MADE
GROUP, a.s. W. E. (prostredníctvom prepravcu J & M TRANSPED, s.r.o., ktorému celú prepravu z
Čiech cez Slovensko do Rakúska uhradila spoločnosť MADE GROUP, a.s.), a niet preto jediného
racionálneho dôvodu, aby dodanie tovaru sa z Čiech do Rakúska nemohlo zrealizovať i bez prítomnosti

dvoch slovenských spoločností (žalobcu a FAMAX s.r.o.), keď celé zdaniteľné plnenie v časti reťazca z
Čiech do Rakúska bolo riadené spoločnosťou MADE GROUP, a.s. cez jej splnomocnenca W. E..

Fiktívnemu zapojeniu žalobcu a spoločnosti FAMAX s.r.o. nasvedčujú, i menej závažné skutočnosti, ale
predsa len dokresľujúce celkový obraz predmetného zdaniteľného plnenia napr. nesprávne identifikačné

číslo pre daň dodávateľa žalobcu na všetkých sporných faktúrach.

Ďalšou skutočnosťou potvrdzujúcou záver, že spoločnosť FAMAX s.r.o. nemohla dodať žalobcovi tovar
uvedený na sporných faktúrach, je samotný fakt, že spoločnosť FAMAX s.r.o. je rizikovým subjektom,bez reálneho sídla ( ktorá už zanikla bez právneho nástupcu, je vymazaná z obchodného registra).
V čase zdaniteľného plnenia za tento subjekt konala osoba, ktorá nebola jej štatutároma nebolo
jednoznačne preukázané či mala oprávnenie za túto dodávateľskú spoločnosť konať a zaväzovať ju,

keďže svedecké výpovede L. E. a A. M. sa javia vzhľadom na existujúce rozpory ako nevieryhodné.
Obaja svedkovia sa k uvedenému vyjadrovali inak pri svojich prvých výpovediach a inak s odstupom
času. Zakiaľ čo L. E. prvotne uviedol, že spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a žiadne osoby
neboli ani poverené zastupovaním spoločnosti v obchodných veciach, A. M. tvrdil, že konal pri
predmetných zdaniteľných obchodoch ako zamestnanec. Neskôr bolo predložené plnomocenstvo, ktoré

malo preukazovať oprávnenie A. M. zastupovať spoločnosť v období od 7.12.2011 do 31.5.2012.
Uvedenázmenatvrdenísajavíakoúčelováapredloženéplnomocenstvo,vykazujúcechybnéoznačenie
mena konateľa ako dodatočne vyhotovené.

Je taktiež pozoruhodné a neštandardné, že konateľ spoločnosti L. E., ktorý je vzhľadom na svoju funkciu
v zmysle Obchodného zákonníka zodpovedný za vedenie spoločnosti nemal dispozičné právo k účtu

spoločnosti, a týmto disponoval práve pôvodný spoločník a konateľ A. M.. L. E. taktiež disponoval
pečiatkou spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, možno ustáliť, že spoločnosť FAMAX s.r.o. nebola v čase
zdaniteľného plnenia reálne fungujúcou spoločnosťou, t.j. nevykonávala reálne podnikateľskú činnosť,

a teda nemohla reálne žalobcovi dodať tovar uvedený na sporných faktúrach. Ak napriek tomu žalobca
prijal od spoločnosti FAMAX s.r.o. sporné faktúry bez toho, aby prijal i tovar, musel mať
vedomosť, že ide len o fiktívne zdaniteľné plnenia. Z popísaných dôvodov Krajský súd v Trenčíne
jednoznačne ustálil, že sporné faktúry sú len fiktívnymi faktúrami.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že námietky, ktoré
žalobca uviedol v žalobe, neboli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech v konaní.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že nepriznať žalobcovi právo na odpočet DPH je možné len pod dvojitou
podmienkou, Krajský súd v Trenčíne v tejto súvislosti konštatuje, že v prejednávanej veci boli splnené

obe podmienky, pre ktoré nebolo možné žalobcovi priznať odpočet DPH. Ako je vyššie uvedené, keďže
dodávateľ žalobcu neodviedol do štátneho rozpočtu DPH na výstupe a žalobca si túto DPH uplatnil na
vstupe, niet pochýb, že vo vzťahu k štátnemu rozpočtu došlo k daňovému úniku. Zároveň je splnená i
druhápodmienka,atovedomosťžalobcu,žeuplatnenímodpočtuDPHsazúčastňujenadaňovomúniku.
Dodávateľ žalobcu už v čase vystavenia sporných faktúr nebol reálne fungujúcou spoločnosťou a teda

žalobcovi vystavil len faktúru bez reálneho dodania tovaru. Pokiaľ žalobca prijal sporné faktúry bez toho,
aby zároveň prijal i tovar, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto zdaniteľného plnenia nespochybniteľná.
Žalobca taktiež namietal, že záujem a právo na ochrane verejných financií nemôže byť založený na
systéme zodpovednosti daňovníka bez ohľadu na zavinenie. Uvedená námietka žalobcu nemôže v
prejednávanej veci obstáť, nakoľko Krajský súd v Trenčíne jednoznačne ustálil, že žalobca o tom, že

spornéfaktúrysúlenfiktívnymifaktúramivedomosťmuselmať.Nemožnopretovsúdenejvecivžiadnom
prípade hovoriť o situácii, že by dôsledok, ktorý stíha žalobcu v podobe neuznania odpočtu DPH zo
sporných faktúr bol dôsledkom bez ohľadu na zavinenie žalobcu. Žalobná námietka uvedená v tomto
rozsudku pod bodom 1 nie je dôvodná.

Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, skutkový
stav nezaložil - tak ako to namieta žalobca - len na základe zistení vo vzťahu k spoločnosti
FAMAX s.r.o. Správca dane preveroval všetky články obchodného reťazca a zo zistení dospel po ich
vyhodnotení jednotlivo i v ich súhrne k správnemu záveru. Pokiaľ žalobca dôvodí, že identitou tovaru,
identitou prepravcu, časovou a vecnou súvislosťou obchodného prípadu medzi spoločnosťami MADE

GROUP, a.s. a rakúskej odberateľskej spoločnosti je preukázané, že žalobcovi dodal tovar FAMAX
s.r.o., súd sa s takouto úvahou žalobcu nestotožňuje. Naopak, z rozsiahleho dokazovania vykonaného
správcom dane bolo bezpečne preukázané, že slovenské spoločnosti (žalobca a FAMAX s.r.o.) boli do
obchodného reťazca zapojené len fiktívne. Identita tovaru, identita prepravcu, časová a vecná súvislosť
obchodného prípadu preukazuje len to, že k zdaniteľnému plneniu došlo medzi spoločnosťami MADE

GROUP, a.s. a rakúskym odberateľom. Na uvedenom závere nemôžu zmeniť nič ani výpovede W. E.
a W. A., ktoré nemôžu úspešne obstáť voči skutočnosti, že spoločnosť FAMAXs.r.o. nebola v čase
zdaniteľného plnenia reálne fungujúcou spoločnosťou, a teda nemohla žalobcovi žiaden tovar reálne
dodať.Taktiež súd poukazuje na to, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne zo zistení správcu
dane, v rámci odvolacieho konania teda žalovaný nedopĺňal dokazovanie, všetky dôkazy, z ktorých

správca dane a žalovaný vychádzali, boli súčasťou administratívneho spisu už pri prerokovaní protokolu,
žalobca sa teda mal možnosť k nim vyjadriť, protokol bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Nemožno teda za žiadnych okolností niektorý z
dôkazov vyhodnotiť ako dôkaz nezákonný, na ktorý by nebolo možné prihliadať, ani dospieť k záveru,
žeby sa žalobcovi postupom správnych orgánov odňali jeho práva. Súd má taktiež za to, že rozhodnutie

žalovaného bolo riadne odôvodnené, žalovaný sa dostatočne vyporiadal so všetkými
odvolacími námietkami žalobcu, je dostatočne jasné a zrozumiteľné.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej

povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať

jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou
uvedenou na faktúre, a jednak že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov
a služieb ako platiteľ. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania
nároku na odpočet DPH, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie nároku na
odpočet DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akúkoľvek

faktúru, akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne
poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet,
t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda
zrejmé, že splnenie formálnej stránky na priznanie nároku na odpočet DPH vyjadrenej
predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bol na základe týchto dokladov

priznaný nárok na odpočet DPH, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho
povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu
založiť nárok na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne plnenie.

V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne

uskutočnené, preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe podľa
ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Navyše priznaniu odpočtu DPH bránili i formálne nedostatky,
keď faktúry, z ktorých si žalobca uplatňoval odpočet, nemali náležitosti podľa ust. § 71 ods. 2 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z.z., keď neobsahovali správne identifikačné číslo pre daň dodávateľa žalobcu.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie
a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví
rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd
žaloby zamieta.Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.