Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/444/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215224848
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1215224848.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v spore žalobcu: Bratislavská

vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35850370, Prešovská 48, 826 46 Bratislava, zastúpeného:
Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36858731, proti
žalovanému: SBD Mierové námestie, družstvo, IČO: 35886790, Ondrejovova 26, 821 03 Bratislava,
zastúpenému: Advokátska kancelária Michal Bouška s. r. o., Vajnorská 98/D, Bratislava, IČO: 47254319,
o zaplatenie 1.552,53 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.11.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny 1.552,53 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi mala vzniknúť
neoprávneným odvádzaním odpadovej vody žalovaným na adrese odberného miesta M. G. XXX Z. M.
(t.j. žalovaný využíval verejnú kanalizáciu v správe žalobcu bez existencie zmluvy a bez poskytnutia
protiplnenia).

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesom právnych zástupcov sporových strán a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie uzatvoril so žalovaným dňa
31.01.2006 zmluvu č. Z. o dodávke pitnej vody a odvádzaní a čistení odpadových vôd. Jej predmetom
boladodávkapitnejvodyaodvádzanieodpadovýchvôdverejnoukanalizáciounastranežalobcuaodber

dodanej vody a vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie na strane žalovaného. Žalobca
však v žalobe uvádza, že žalovaný neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejne kanalizácie, hoci
bol zazmluvnený predmetnou zmluvou len odber pitnej vody z verejného vodovodu. Žalobca si preto u
žalovaného faktúrou č. XXXXXXXX vystavenou dňa 02.06.2015 a v zmysle cenníka výkonov a služieb
platného od 01.10.2014 uplatnil za službu zistenie neoprávneného napojenia na verejnú kanalizáciu
sumu 1.552,53 eur. Žalovaný ju do dnešného dňa neuhradil.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že z čl. 2.1. predmetnej zmluvy vyplýva, že predmetom
zmluvy je aj povinnosť žalobcu odvádzať odpadové vody. Hoci z čl. 3 vyplýva, že pre toto odberné
miesto sa neplatí stočné, nemožno však z neho dôvodiť, že vypúšťanie vôd žalovaným do verejnej
kanalizácie bolo neoprávnené v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejnýchkanalizáciách. Uviedol, že žalovaný stočné vyúčtované žalobcom za predchádzajúce obdobie riadne
a dobrovoľne uhradil. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil právnu
povinnosť, nepreukázal vznik a výšku škody (stanovenie poplatku podľa cenníka nemôže byť reálnym

preukázaním vzniku škody a ani jej výšky v konkrétnom prípade) a ani kauzálny nexus. Dodal, že z
predmetnej zmluvy nevyplýva nárok žalobcu na úhradu poplatku za zistenie neoprávneného vypúšťania
odpadových vôd a už vôbec nie podľa cenníka platného od 01.10.2014. V danom prípade by nemohlo
isť ani o zmluvnú pokutu, keďže tá musí byť určitá a dojednaná písomne.

4. Vo vyjadrení zo dňa 08.04.2016 žalobca uviedol, že v predmetnej zmluve je pri vodnom uvedené
"áno" a pri "stočnom" nie, z čoho vyplýva, že odvádzanie odpadových vôd nebolo povinnosťou žalobcu.
Odkázal zároveň na bod 6.1. zmluvy, podľa ktorého sa dodávky pitnej vody fakturujú v zmysle platných
predpisov, v cenách vodného a stočného platných vo fakturačnom období a skutočne odobratého
množstva. Žalobca fakturoval výšku škody podľa platného cenníka v čase vystavenia faktúry. Príčinná
súvislosť je preukázaná tým, že žalovaný podpísal zmluvu, v ktorej nebola dohodnutá služba stočné a

kontrolou odberného miesta žalobca zistil neoprávnené odvádzanie odpadových vôd. Zároveň uviedol,
že platný cenník mal žalovaný vždy k nahliadnutiu v sídle žalobcu, či na jeho webovej stránke.

5. Na pojednávaní dňa 18.05.2017 žalovaný uviedol, že cieľom zmluvy sú vodohospodárske zámery
v oblasti pitnej vody, odvedenia odpadových vôd a čistenia odpadových vôd, ako aj ochrana ŽP.

Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu okrem iného taktiež odvádzať odpadové vody verejnou
kanalizáciou, pričom žalovaný sa v odseku 2.2 predmetnej zmluvy výslovne zaviazal vypúšťať odpadové
vody do verejnej kanalizácie, pokiaľ je jeho nehnuteľnosť napojená. V čase uzavretia zmluvy bola
nehnuteľnosť napojená na kanalizáciu. Pokiaľ žalobca poukazuje na článok 3 zmluvy, že bolo dohodnuté
platenie vodného za dodávku pitnej vody a nebolo dohodnuté platenie stočného za odvod odpadových

vôd, z uvedeného však nemožno vyvodiť, a to ani za použitia výkladových pravidiel § 266 Obchod.
zákonníkavspojenís§35ods.2Občian.zákonníka,žepredmetomuvedenejzmluvyneboloodvádzanie
odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Predmetná zmluva neustanovuje že jej predmetom je len tá
služba, pri ktorej je dohodnutá cena. Zmluva jasne vymedzuje aké služby sú jej predmetom a v článku
3 obsahuje dohodu o cene. Nie je možné odberať pitnú vodu bez toho, aby boli odvádzané odpadové

vody, čo je skutočnosť známa a preto je zrejmé, že úmyslom žalovaného pri uzavretí zmluvy bolo
nielen zabezpečiť si dodávku pitnej vody, ale aj odvod odpadových vôd a pokiaľ žalobca takéto plnenie
ponúkol žalovanému iba s dohodou o platení vodného, nie je možné urobiť ten záver, že odvádzanie
odpadových vôd do kanalizácie predmetom zmluvy nebolo. Poukázal na ustanovenie § 266 ods. 4
Obchod. zákonníka, podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad treba

pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tejto výraz použila. Z vyjadrení
žalobcu je zrejmé, že predmetnú zmluvu pripravil žalobca a preto ak je spor o výklad predmetnej
zmluvy, či ju treba vykladať tak, že jej predmetom je len dodávka pitnej vody ako tvrdí žalobca alebo jej
predmetom je dodávka pitnej vody a zároveň odvod odpadových vôd do kanalizácie, pričom dohodnuté
bolo len platenie vodného, takýto výkladový rozpor treba v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia

vykladať v prospech žalovaného. Predmetná zmluva neodkazuje na cenník žalobcu a preto žalobca
vydaním akéhokoľvek cenníka nemohol predmetnú zmluvu meniť. Žiaden právny predpis nestanovuje,
že v prípade takejto zmluvy je pre odberateľa záväzný cenník dodávateľa, s ktorým odberateľ v uzavretej
zmluve nevyslovil súhlas. Poukazujem na ustanovenie § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z., podľa
ktorého kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie je povinný nahradiť spôsobenú

škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie. Uvedené ustanovenie priamo odkazuje na ustanovenia §
420 a nasled. Občians. zákonníka. Predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody je preukázanie
výšky škody a to skutočnej škody alebo ušlého zisku, čo je dôkazné bremeno žalobcu, ktoré v tomto
konaní zatiaľ neuniesol. Občiansky zákonník neumožňuje paušalizovať náhradu škody akoukoľvek
položkou vo vydanom cenníku. Ak by išlo o neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd, žalobca by podľa

zákona č. 442/2002 mal nárok na náhradu škody, jej výšku však v tomto konaní nepreukázal a na
zaplatenie akéhokoľvek poplatku v zmysle cenníka žalobcu absentuje zmluvné dojednanie, ktorým by
záväznosť takéhoto cenníka vo vzťahu k žalovanému bola určená.

6. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, kto

neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu
prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak

tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad,
treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

7. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané

dokazovanie mal súd za preukázané, že žaloba nemá oporu v zákone. Predmetom konania je náhrada
škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť neoprávneným odvádzaním odpadovej vody žalovaným na adrese
odberného miesta Mierové námestie 906 v Malackách (t.j. žalovaný mal podľa žalobcu využívať verejnú
kanalizáciu v správe žalobcu bez existencie zmluvy a bez poskytnutia protiplnenia. Žalobca však v
priebehu konania nepreukázal existenciu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného

za škodu - to znamená porušenie povinnosti žalovaného, vznik škody (vrátane uvedenia jej výšky) a
kauzálny nexus. V prvom rade zo žiadneho zmluvného ustanovenia nevyplýva, že žalovaný vypúšťaním
odpadových vôd porušil akúkoľvek svoju zmluvnú či zákonnú povinnosť. Zo zmluvy (cieľ, predmet
zmluvy) práveže vyplýva opak, a to že sám dodávateľ sa zaviazal odvádzať odpadové vody verejnou
kanalizáciou a odberateľ vypúšťať odpadové vody do verejnej kanalizácie. Samotná skutočnosť, že v

článku 3 zmluvy je uvedené pri vodnom "áno" a stočnom "nie", nerobí konanie žalovaného v súvislosti
s vypúšťaním odpadových vôd neoprávneným, či porušujúcim zmluvu, keďže zmluva mu toto konanie
výslovne umožňuje. Nezáleží pritom, že ide o formulárový typ zmluvy vzhľadom k tomu, že táto bola
vytvorená žalobcom (dodávateľom), t.j. mohol ju dôkladnejšie naformulovať spôsobom, z ktorého by
vyplývalo jasne a zreteľne, že ak žalovaný stočné neplatí, nie je oprávnený ani vypúšťať odpadové

vody do verejnej kanalizácie. Toto však zo zmluvy v žiadnom prípade nevyplýva, preto súd vypúšťanie
odpadovej vody do kanalizácie nepovažuje za neoprávnené, teda žalovaný svojím konaním neporušil
uzavretú zmluvu, ani zákon. V druhom rade žalobca nepreukázal, že mu konaním žalovaného vznikla
reálna škoda a túto ani riadne nevyčíslil spôsobom, ktorý by zodpovedal skutočnosti. Na preukázanie
a vyčíslenie reálnej škody totiž nepostačuje, že žalobca stanovil poplatok za zistenie neoprávneného

vypúšťania odpadových vôd podľa cenníka platného od 01.10.2014. Z uzavretej zmluvy totiž nevyplýva,
že žalovaný vyjadril súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, či cenníka. Túto
skutočnosť v žiadnom prípade nemožno ani vyvodiť z ustanovenia bodu 6.1. zmluvy, podľa ktorého sa
dodávky pitnej vody z verejného vodovodu fakturujú v zmysle platných predpisov, v cenách vodného a
stočného platných vo fakturačnom období a skutočne odobratého množstva. Uvedený bod zmluvy sa

vzťahuje len na fakturácie dodávok pitnej vody, nie je možné ho aplikovať aj na fakturáciu vypúšťania
odpadovej vody do kanalizácie. U citovaného ustanovenia zmluvy nie je jednoznačné, že žalovaný je
viazaný cenníkom dodávok a služieb žalobcu, keďže žiaden nebol k zmluve pripojený. Tvrdenie žalobcu,
že v predmetnej faktúre zo dňa 02.07.2014 bol žalovaný informovaný o vydaní nových Všeobecných
obchodných podmienok (účinných od 01.07.2014), resp. že mal žalovaný možnosť prečítať si aktuálne

obchodné podmienky a príslušný cenník v sídle žalobcu, či na jeho webovej stránke, je irelevantné,
nakoľko žalovaný s nimi nikdy nevyjadril súhlas, a to ani v predmetnej zmluve a ani neskôr. To, že
ich po doručení faktúry bezodkladne nerozporoval neznamená, že s nimi konkludentne vyjadril súhlas.
Žalobca nebol oprávnený jednostranne meniť zmluvu, ani prijímať akékoľvek všeobecné obchodné
podmienky alebo cenník, ktoré by sa bez súhlasu žalovaného stali súčasťou zmluvy. Nič mu nebránilo,

aby časť zmluvy určil odkazom na obchodné podmienky, príp. aby stanovil záväznosť ním vydávaného
cenníka, vrátane vlastného oprávnenia tento cenník meniť. Zmluvu totiž bolo možné zmeniť, či dopĺňať
výlučne formou písomných vzájomne odsúhlasených dodatkov. Treťom rade súd považuje za potrebné
uviesť, že vzhľadom na nesplnenie prvých dvoch predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za
škodu, nie je daný ani tretí predpoklad, a to priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti

žalovaného a vznikom škody. Žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil zmluvu alebo zákon a už vôbec
nepreukázal, že mu vznikla konkrétna skutočná škoda v odôvodnenej a riadne preukázanej výške.
Pre upresnenie súd uvádza, že ak je spor o výklad predmetnej zmluvy, t.j. či ju treba vykladať tak,
že jej predmetom je len dodávka pitnej vody ako tvrdí žalobca alebo jej predmetom je dodávka pitnejvody a zároveň odvod odpadových vôd do kanalizácie, pričom bolo dohodnuté len platenie vodného,
takýto výkladový rozpor treba v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka vykladať v prospech
žalovaného. Predmetná zmluva neodkazuje na cenník žalobcu a preto žalobca vydaním akéhokoľvek

cenníka nemohol predmetnú zmluvu meniť. Preto ani nemôže byť pre odberateľa záväzný cenník
dodávateľa, s ktorým odberateľ v uzavretej zmluve nevyslovil súhlas.

8. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu zákonných podmienok
vzniku zodpovednosti žalovaného za žalovanú škodu, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu

zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového

poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.