Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 19, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25Pc/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417207394
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417207394.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci navrhovateľa: D. T., V..

XX.XX.XXXX, P. K.. T. XX, XXX XX P. Š.B., štátne občianstvo SR, v konaní právne zastúpený: JUDr.
Rudolf Fajbík, advokát, so sídlom Ul. Dobšinského 14, 969 33 Banská Štiavnica, proti osobe povinnej
platiť výživné - odporcovi: Y. T., V.. XX.XX.XXXX, P. K.. T. XX, XXX XX P. Š., štátne občianstvo SR, o
určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Povinný z vyživovacej povinnosti sa z a v ä z u j e prispievať na výživu navrhovateľa od 01.06.2017
výživným vo výške 100,-€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

II. Zameškané výživné za obdobie od 01.06.2017 do 31.01.2018 vo výške 480,-€ sa p o v o
ľ u j e povinnému z vyživovacej povinnosti splácať v splátkach po 48,-€ mesačne popri bežnom
výživnom, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplnej úhrady dlhu pod stranou výhody
splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na okresný súd dňa 30.05.2017 domáhal, aby súd určil, že odporca
jepovinnýprispievaťnavýživnémesačnesumou200,-€od01.06.2017vždydo20.dňavmesiacivopred

na účet navrhovateľa.
Svoj návrh odôvodnil tým, že po rozvode rodičov bol zverený do starostlivosti otcovi - odporcovi. Po
krátkom čase išiel k matke, táto zmena bola realizovaná ešte v 6. ročníku. Matka ho nezvládala a chcela
ho dať do diagnostického centra. Keďže otec ho presvedčil, aby išiel k nemu, v 7. ročníku opätovne
začal bývať v P. Š.. Od tej doby je v jeho starostlivosti. V súčasnosti navštevuje T. F. L. P. P., 2. ročník.
prvý ročník prešiel s vyznamenaním, býva na internáte, internát a stravu si platí sám z peňazí, ktoré má
od matky. Matka mu posiela 90,-€. Ubytovanie stojí cca 80,-€, stravu si zaplatí zo zvyšku peňazí. Na

týchtopoplatkochsaotecnijakýmspôsobomnepodieľa.Domovchodíkaždývíkend,odotcasimálokedy
berie nabalenú stravu. Odporca ho niekedy vezme do Lidla, nakúpi mu za cca 5,-€. Keď je na víkend u
matky, tá mu nabalí vždy. Rovnako mu otec odmieta prispievať na ošatenie a obuv, vždy povie, že nemá
a môže nosiť veci po svojich nevlastných súrodencoch. Má zdravotné problémy, ide o osteoporózu.
Lieky mu kupuje otec, potrebuje výživové doplnky. Odporca pracuje ako SZČO. Nemá vedomosť o
jeho príjme. Odporca má ešte vyživovaciu povinnosť voči Y. T., V.. XX.XX.XXXX, pochádzajúceho z
druhého manželstva. Navrhovateľ si nemá možnosť zarobiť na štúdium, ako aj na zabezpečenie svojej

starostlivosti, je stále denný študent. S odporcom sa nevie dohodnúť, aby mu dával viac peňazí. Odmieta
to s tým, že nemá peniaze, a že musí za neho platiť peniaze v domácnosti v P. Š., kde vlastne trávi
len víkendy.2.Odporcavovyjadrenídoručenomsúdudňa16.06.2017uviedol,žesnávrhomnavrhovateľanesúhlasí,
žiada ho zamietnuť z dôvodu, že výšku výživného si má navrhovateľ riešiť zo strany matky tak, aby
náklady na neho boli hradené oboma rodičmi rovnomerne a primerane svojej finančnej a majetkovej

situácii. Ďalej uviedol, že navrhovateľ je momentálne študent 2. ročníka SOŠ, po rozvode manželstva
bol zverený do jeho starostlivosti až do dosiahnutia jeho plnoletosti. V súčasnej dobe naďalej býva u
neho, najmä počas víkendov a prázdnin, pričom počas týždňa, keď je škola, býva na internáte v P. P..
S navrhovateľom niekoľkokrát preberal, aké sú príjmy a výdaje domácnosti, čo koľko stojí a pod.. Je si
vedomý skutočnosti, že náklady na neho sú okolo 280,-€ mesačne, pričom 90,-€ mu posiela priamo na

účet ako výživné jeho matka. Podstatne väčší zvyšok hradí odporca z rodinného rozpočtu. Súčasťou
nákladov na navrhovateľa je aj vreckové vo výške 40,-€ mesačne, ktoré navrhovateľ vo svojom návrhu
zabudol uviesť. V spoločnej domácnosti okrem odporcu a navrhovateľa žije aj jeho manželka T. T., jej
syn z prvého manželstva J. P., 18 ročný, ktorý má vážne zdravotné problémy (je držiteľom preukazu
ŤZP - S) a ich spoločný syn Y. T., 5 ročný, ktorý je tiež držiteľom preukazu ŤZP - S. Aj manželka má
zdravotné problémy vyžadujúce zdravotnú starostlivosť. Je po úraze, dvoch operáciách kolien. Z toho

všetkého vyplývajú zvýšené výdaje na zdravotnú starostlivosť, pričom manželka sa nemôže zamestnať
na plný úväzok. V novembri roku 2016 odporca podal návrh na zvýšenie výživného od matky na vtedy
ešte neplnoletého syna D. (navrhovateľa). Odporca požadoval 140,-€, reálne chcel dosiahnuť, aby
sa matka podieľala na životných nákladoch syna aspoň čiastkou 110,-€, s čím matka navrhovateľa
nesúhlasila. Syn D. (navrhovateľ) bezprostredne po dosiahnutí plnoletosti tento návrh na zvýšenie

výživného od matky stiahol, takže aj naďalej platí matka výživné vo výške 70,-€ plus 20,-€ dobrovoľne
priamo navrhovateľovi. Náklady odporcu na navrhovateľa v súčasnosti dosahujú cca 190,-€ mesačne,
pričomvšetkynepredvídanévýdavkynanehohradíodporca,keďženavrhovateľbývavjehodomácnosti.

3. Na základe žiadosti navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci, doručenej centru právnej pomoci

dňa 19.07.2017, bol rozhodnutím Centra právnej pomoci Ž. V. X. určený na zastupovanie navrhovateľa
JUDr. Rudolf Fajbík, advokát, so sídlom Ul. Dobšinského 14, 969 33 Banská Štiavnica (č.l. 88).

4. Splnomocnený zástupca navrhovateľa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.11.2017 uviedol, že
navrhovateľ je synom odporcu, u ktorého má trvalé bydlisko, ale vzhľadom na zlé vzťahy sa tam zdržiava

málo. Väčšinu času býva na stredoškolskom internáte T. F. Š. L. P. P., kde je študentom 3. ročníka. Cez
víkendy chodí väčšinou k matke D. T., P. E. K. XXX. Navrhovateľ ako študent nemá stály vlastný príjem,
privyrobil si cez letné prázdniny podľa zmluvy o brigádnickej práci študentov 180,-€. Práve počas tejto
brigády, ktorú vykonával v P. Š., sa výrazne zhoršili vzťahy s otcom. Odporca - otec žiadal od syna, aby
z brigádnického príjmu prispieval na domácnosť. Otec je druhýkrát ženatý a opakovane on aj jeho druhá

manželka navrhovateľovi povedali, že musí z domácnosti odísť, len čo skončí školu. Počas školských
prázdnin nedal otec navrhovateľovi žiadne peniaze a finančne na jeho výživu prispieva nepravidelne
sumou cca 10,00 € týždenne. Matka navrhovateľa prispieva na jeho výživu pravidelne sumou 90,-€
mesačne. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľa, tento platí internát 22,-€ mesačne, stravné lístky 3,74 € na
deň (raňajky, obed, večera), čo je cca 75,-€ až 85,-€ za mesiac. Okrem toho platí cestovné cca 10,-€ za

mesiac, telefón cca 10,-€ za mesiac. Navrhovateľ si musí kupovať hygienické potreby, oblečenie, obuv,
školské pomôcky a podobne, ako každý iný človek. Samotný odporca vo svojom návrhu na zvýšenie
výživného, ktorý podával v novembri 2016 uviedol, že navrhovateľ má aj zdravotné problémy, ako sú
poruchy rastu a alergie, čo si vyžaduje náklady na lieky a výživové doplnky, ako aj pravidelné návštevy
lekára. nakoľko otec synovi nedáva finančné prostriedky a ani naturálne mu nezabezpečuje uvedené

potreby, tieto len s veľkými problémami uhrádza z peňazí poskytnutých matkou.
Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti matky plniť vyživovaciu povinnosť, táto je od roku 2009 na invalidnom
dôchodku. Jeho aktuálna výška v súčasnosti je 161,80 € mesačne. matka je zamestnaná, ale je
dlhodobo PN, podrobila sa operácii krčnej chrbtice a pravdepodobne už nebude môcť vykonávať prácu.
V súčasnosti poberá nemocenské dávky vo výške 7,34 € na deň, čo je cca 220,-€ za mesiac. Je

celkový príjem je cca 380,-€ za mesiac. Matka prispieva na výživu navrhovateľa sumou 90,-€ a okrem
toho plní vyživovaciu povinnosť aj naturálne, keď počas víkendov poskytuje navrhovateľovi ubytovanie,
stravovanie, perie a žehlí mu oblečenie, nabalí mu potraviny aj na internát, kupuje mu oblečenie a obuv
podľa potreby. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá, musí sa podieľať na nákladoch na bývanie v
spoločnej domácnosti so svojim priateľom R. L. v jeho rodinnom dome. Bývajú tam oni dvaja a jeho deti

chodia na návštevy tak, ako navrhovateľ. Ich náklady na bývanie sú 50,-€ mesačne plyn, 20,-€ mesačne
elektrina, 5,-€ mesačne voda z vlastnej studne, internet 7,30 € mesačne, poistka za motorové vozidlo
83,-€ ročne, palivové drevo 250,-€ na rok. Spolu je to cca 130,-€ mesačne. Matka platí za vlastný telefón
cca 10,-€ mesačne, životné poistenie 3,50,-€ mesačne a platí aj životnú poistku navrhovateľovi 16,12€ mesačne. Matka podľa názoru navrhovateľa plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne v primeranom
rozsahu, nie je potrebné určovať jej výšku rozsudkom súdu.
Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti otca plniť vyživovaciu povinnosť, tento má neporovnateľne väčšie

možnosti ako matka. Je síce druhýkrát ženatý, ale jeho manželka má vlastný príjem a k jej deťom
navrhovateľov otec nemá vyživovaciu povinnosť. Zohľadniť teda možno len jeho vyživovaciu povinnosť
k ďalšiemu maloletému dieťaťu Y. T.. Odporca má príjem zo živnosti a je pravdepodobné, že časť
nákladov zahrnutých do výdavkov pre daňové účely v skutočnosti uspokojuje aj jeho osobné potreby
nesúvisiace s výkonom živnosti. Okrem príjmu má odporca aj majetok, a to nie len nehnuteľnosti, ktoré

uviedol vo svojom vyjadrení, teda byt a chalupu, ale aj záhradu s chatkou medzi Ž. V. X. D. K.. Výdavky,
ktoré odporca uviedol vo svojom vyjadrení, nie sú uvedené objektívne. Navrhovateľ sa na nákladoch na
bývanie odporcu podieľa len symbolicky, nakoľko sa v byte zdržiava v súčasnosti minimálne, teda možno
jeden víkend za mesiac. Náklady na školu neplatí odporca žiadne. Odporca neplatí navrhovateľovi
telefón, ani neprispieva na lieky a výživové doplnky, ani mu nekupuje oblečenie a obuv. Niektoré z týchto
položiek platil v minulosti, ale do podania návrhu platí len cca 40,-€ mesačne, a keď príde navrhovateľ do

bytu, umožní mu prespať a dajú mu najesť. To však nie je plnohodnotné plnenie vyživovacej povinnosti.
Navrhovateľ na podanom návrhu trvá, žiada odporcu zaviazať platiť navrhovateľovi výživné od podania
návrhu vo výške, ktorú ustáli súd.

5. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 19.01.2018 uviedol, že matka

navrhovateľa si dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť, je zamestnaná u nového zamestnávateľa.
Pokiaľ ide o odporcu, navrhovateľ sa pokúšal s ním dohodnúť, avšak vzhľadom na jeho stanovisko
dohoda nebola možná. Podľa jeho názoru odôvodnené potreby navrhovateľa, ktorý riadne študuje
na strednej škole s vyznamenaním, má náklady na štúdium, pobyt na internáte, ako aj všetky jeho
náklady nepochybne prevyšujú výšku životného minima. Jeho výživu by mal zabezpečovať otec, a to

minimálne v takom rozsahu ako matka, nakoľko vyživovacia povinnosť rodičov je rovnaká. Sám otec
deklaroval vo svojom písomnom vyjadrení čistý mesačný príjem 960,-€ a nie je sporné, že vlastní
niekoľko nehnuteľností. S prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. Petra nepochybne
je odporca schopný plniť vyživovaciu povinnosť aj voči navrhovateľovi. Za primerané výživné je potrebné
určiť sumu v rozpätí od 100,-€ do 200,-€ mesačne, kde spodná hranica je daná sumou životného

minima a horná hranica návrhom navrhovateľa. V súčasnosti ako sa vzťahy zmenili, navrhovateľ možno
jedenkrát do mesiaca chodí na víkend prespať k otcovi, cez ostatné víkendy chodieva k matke.

6. Osoba povinná na platenie výživného - odporca na pojednávaní konanom dňa 19.01.2018 uviedol,
že so sumou navrhnutou na určenie výživného nesúhlasí. Navrhuje zamietnuť návrh v plnom rozsahu.

Je presvedčený o tom, že svoju vyživovaciu povinnosť si plní dostatočne, a to nefinančne a finančne.
Nefinančne si vyživovaciu povinnosť plní tak, že syn má u neho trvalý pobyt, má svoju izbu, hradí mu
náklady na lieky v sume okolo 20,-€ - 30,-€ za rok, na školu ročne 150,-€, oblečenie, obuv 10,-€ v
priemereaúhradoupomernejčastinákladovnadomácnosťastravuvovýške95,-€mesačnevpriemere.
Finančne posiela synovi za uplynulý rok 2017 bezhotovostne na jeho účet 569,62 €. Hotovostne nevie

dokázať,alesemtamdrobnénáklady25-30,-€ročneplus30,-€školanainternáte.Stužkovúmuhradilvo
výške 100,-€. Z manželstva s druhou manželkou pochádza jedno mal. dieťa, a to Y. T., V.. XX.XX.XXXX,
s ktorým bola manželka do 30.09.2017 na materskej dovolenke. Je zamestnaný ako živnostník v oblasti
administratívy, jeho mesačný príjem je cca 500,-€ a výsluhový dôchodok 353,-€ od roku 2010. Bol
zamestnaný v hasičskom záchrannom zbore ako hasič. S matkou navrhovateľa sa rozišli v roku 2010 a

rozvedení sú od roku 2011. Je vlastníkom bytu na C.. K.. T. XX, P. Š. v podiele 1/1 a rodinného domu
v obci Y. Č.. XXX v režime BSM. V nájme má záhradu v obci K.. Je presvedčený, že svoju vyživovaciu
povinnosť si plní v dostatočnom rozsahu a vzhľadom na nejasné pomery matky navrhovateľa navrhuje
preskúmať jej podmienky vrátane jej priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a upraviť vyživovaciu
povinnosť z jej strany. Odporca býva spolu s rodinou v trojizbovom byte, t.j. s manželkou, synom Y.,

s jej synom z prvého manželstva a s D. - navrhovateľom. V čase, keď navrhovateľ nebol plnoletý,
podal návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči matke D. T., ktorá bola naposledy upravená v roku
2012 rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P/35/2012, a to zo sumy 70,-€ mesačne
na 140,-€ mesačne. Toto konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany plnoletého
syna. Uznesenie o zastavení konania zo dňa 16.02.2017 predkladá súdu. Záverom odporca uviedol, že

vzhľadom na aktuálne rodinné príjmy, nepriaznivý zdravotný stav viacerých členov domácnosti, nie je
schopný platiť viac ako doposiaľ, t.j. 40,-€ -50,-€ v hotovosti mesačne a 170,-€ bývaním, elektrikou, čiže
nefinančným plnením. Z tohto dôvodu navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť.7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

9. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

10. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,

ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

13. Podľa § 77 ods. 1 prvá veta a druhá veta Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno
ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

14. Konanie o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu možno začať len na návrh.

Na podanie návrhu je aktívne legitimované plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné sa samé živiť.
Pasívne legitimovaný je rodič, ktorý si voči tomuto dieťaťu riadne neplní vyživovaciu povinnosť. Nie je
rozhodujúce, či oprávnený a povinný spolu žijú v spoločnej domácnosti a dokonca ani to, či sa stýkajú,
resp. či spolu komunikujú. Výživné na plnoletého sa má plniť opakovane v pravidelných mesačných
splátkach. Právo na výživné nemožno vôbec priznať, ak by to odporovalo dobrým mravom (napr. životná

úroveň rodiča je nepomerne nižšia ako životná úroveň dieťaťa). Súdom určené výživné možno zrušiť na
návrh, ak odpadnú predpoklady, ktoré zákon vyžaduje pre jeho určenie. Právo vyživovacej povinnosti
rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť a kedy nastane
takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane
dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu,

odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa je
schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje
sa záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci
už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká.

15. Súd z vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že naposledy bolo určené výživné
na navrhovateľa rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P/35/2012 zo dňa 23.05.2012,
právoplatným dňa 08.06.2012. Uvedeným rozhodnutím bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej
bol v tom čase maloletý navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti otca (odporcovi v aktuálnom
konaní) a matka sa zaviazala prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo výške 70,-€ mesačne,

počnúc dňom 01.06.2012.

16. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9P/52/2016-76 zo dňa 16.02.2017, právoplatné
dňom 08.03.2017 bolo konanie zastavené o návrhu otca navrhovateľa na zvýšenie vyživovacejpovinnosti voči matke navrhovateľa D. T.. Maloletý D. T. (navrhovateľ v tomto konaní) dňom 13.01.2017
počas začatého konania dovŕšil plnoletosť, a preto podaním doručeným súdu dňa 23.01.2017 oznámil,
že návrh na začatie konania berie späť v celom rozsahu s tým, že sa na výške vyživovacej povinnosti

s matkou dohodol.

17. Súd mal v konaní ďalej preukázané, že navrhovateľ ako syn odporcu je žiakom 3. ročníka T. N. Š.
F.Q., O. A. XX, XXX XX P. P.. Má trvalé bydlisko u otca, kde sa zdržiava málo. Väčšinu času býva na
stredoškolskom internáte, cez víkendy chodí väčšinou k matke D. T., bytom E. K. XXX. Ako študent

nemá vlastný príjem. Navrhovateľ platí poplatky za internát 22,-€ mesačne, stravné lístky 3,74 € na deň
(raňajky, obed, večera), čo je cca 75,-€ - 85,-€ za mesiac, cestovné 10,-€ za mesiac, telefón cca 10,-
€ za mesiac, hygienické potreby, oblečenie, obuv, školské pomôcky. Otec navrhovateľa - odporca má
príjem zo živnosti cca 500,-€ mesačne, výsluhový dôchodok 351,09 € a rodinné prídavky na syna D.
23,52 € č.l. 21), čo odporca nerobil sporným. Odporca býva v spoločnej domácnosti s druhou manželkou
T. T., jej synom z prvého manželstva J. P., ich spoločným synom Y. T., V.. XX.XX.XXXX, voči ktorému

má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Odporca synovi od podania návrhu poskytuje vreckové vo výške 40,-
€ mesačne. Náklady na školu a internát odporca neplatí žiadne, nekupuje mu ani žiadne oblečenie a
obuv. V byte mu umožní prespať a najesť. Celkový príjem matky je cca 380,-€ mesačne, matka prispieva
na výživu navrhovateľa 90,-€ mesačne (70,-€ určené výživné rozsudkom Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 10P/35/2012-110 zo dňa 23.05.2012). Súd pri rozhodovaní zohľadnil potreby navrhovateľa

ako študenta strednej školy v P. P., kde sú jeho náklady nepomerne vyššie ako si ich navrhovateľ vyčíslil
(náklady s ošatením, obutím, hygienickými potrebami a nesporne aj s kultúrnym využitím). Súd zohľadnil
aj zárobok odporcu, ako aj jeho výdavky, pričom navrhovateľ nemôže niesť bremeno spôsobené s
nákladmi vzniknuté odporcovi z nového vzťahu. Súd vzhľadom na uvedené zaviazal prispievať odporcu
na výživu navrhovateľa sumou 100,-€ mesačne, túto sumu považoval súd za primeranú v súvislosti s

príjmom a živobytím odporcu a na druhej strane aj s potrebami navrhovateľa, ktorému na štúdium a
živobytie prispieva aj matka., a to vo výške 90,-€ mesačne. Súd návrh na určenie výživného v sume
presahujúcej 100,-€ mesačne zamietol.

18.Súdzaviazalodporcuuhradiťnavrhovateľoviajzročnévýživnézaobdobieodpodanianávrhunasúd,

t.j. od 01.06.2017 do 31. 01. 2018 v sume 480,-€, ktorých splatenie súd povolil odporcovi v pravidelných
mesačných splátkach po 48,-€ mesačne s bežným výživným pod stratou výhody splátok pri nezaplatení
čo i len jednej mesačnej splátky. Výživné bolo určené vo výške 100,-€, odporca preukázateľne platil
sumu 40,-€, čo potvrdil aj samotný navrhovateľ, preto každý mesiac je jeho nedoplatok vo výške 60,-€,
čo za 8 mesiacov predstavuje sumu 480,-€.

19. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Keďže navrhovateľ bol úspešný čiastočne v rozsahu 50 %, súd
o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr
podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak

(§ 29 Exekučného poriadku).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu
alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody
alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.