Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200510
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov

senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci House development s.r.o.,
Košice, Mlynárska 11, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mikuľakom, so sídlom Košice,
Františkánska 5, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná 63, o
žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 24.02.2015 č. 1100303/1/84340/2015/14230, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice z 21.11.2014 č.
9801403/5/5137621/2014, ktorým správca dane podľa § 68 ods.5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z.
o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 31.396,60 eur za zdaňovacie obdobie august 2013. V
dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august
2013, výsledky ktorej sú uvedené v protokole zo 14.03.2014 č. 9801403/5/974679/2014. Rozhodujúcou

skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovenia
§ 49 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 51 tohto zákona (ďalej iba
„zákon o DPH“). Správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie
august 2013 z faktúr:
- č. 20135274 zo dňa 13.09.2013 MV staving a.s., za dátum daňovej povinnosti 31.08.2013, základ dane
3.365,-- eur DPH 20 % 673 eur, spolu 4.038,-- eur, zdržné 5 % v sume 168,25 eur.
- č. 20135275 zo dňa 13.09.2013 od spoločnosti MV staving a.s., dátum daňovej povinnosti 31.08.2013,

základ dane 18.502,-- eur DPH 20 % 3.700,40 eur, spolu 22.202,40 eur, zádržné 5 % v sume 925,10 eur,
- č. 20135276 zo dňa 13.09.2013 od spoločnosti MV staving a.s., dátum daňovej povinnosti 31.08.2013,
základ dane 47.780,-- eur DPH 20 % 9.556,-- eur, spolu 57.336,-- eur, zádržné 5 % v sume 2.389,-- eur,
- č. 20135277 zo dňa 13.09.2013 od spoločnosti MV staving, a.s., dátum daňovej povinnosti 31.08.2013,
základ dane 87.336,-- eur, DPH 20 % 17.467,20 eur, spolu 104.803,20 eur, zádržné 5 % v sume 4.366,80
eur.

Splnomocnený zástupca žalobcu uviedol na ústnom pojednávaní dňa 07.11.2013, že prevažujúcim
predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu v zdaňovacom období bola výstavba developerského
projektu - trojbytových domov na P. ulici v E.. Preprava tovaru bola vykonávaná priamo dodávateľmi
daného tovaru, generálnym dodávateľom - spoločnosťou MV staving, a.s., prípadnými samotnýmisubdodávateľmi. Nadmerný odpočet vznikol z prijatých plnení z nákupu tovaru potrebného pre realizáciu
stavby z dôvodu, že predpokladaný termín ukončenia výstavby bol na prelome rokov 2013 a 2014.

Správca dane zaslal za účelom zistenia oprávnenosti nároku žalobcu na odpočítania dane Daňovému
úradu Trenčín ako miestne príslušnému správcovi dane spoločnosti MV staving, a.s. dožiadanie, ktorým
žiadal o preverenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a spomínanou spoločnosťou v zdaňovacom
období august 2013. Z odpovede na dožiadanie vyplynulo, že spoločnosť MV staving, a.s. vystavila
vyššie uvedené faktúry, a spolu so súpisom vykonaných prác zaslala žalobcovi na odsúhlasenie.

Žalobca ako odberateľ mal v súlade so zmluvou o dielo zo dňa 25.06.2012 odsúhlasiť do 15 dní
súpis vykonaných prác. Dňa 26.09.2013 žalobca vrátil spoločnosti MV staving, a.s. originály týchto
faktúr spolu s neodsúhlasenými súpismi vykonaných prác z dôvodu, že žalobca nesúhlasil s výškou
fakturovaných súm. Preto sa uskutočnilo rokovanie investora dodávateľa, z ktorého bola spísaná
zápisnica zo stretnutia zo dňa 10.10.2013. Jeho výsledkom bola dohoda, že práce za august 2013
a september 2013 vyfakturovala spoločnosť MV staving, a.s. žalobcovi faktúrami č. 20135309, č.

20135276ač.20135311vseptembri2013,ktorébolivystavenénazákladeodsúhlasenýchsúpisovprác.
Z dôvodu, že augustové faktúry neboli daňovým subjektom odsúhlasené, tieto čísla použila spoločnosť
MV staving, a.s. na fakturáciu pre iných odberateľov. Podpredsedníčka predstavenstva spoločnosti MV
staving, a.s. uviedla, že k zdaniteľnému obchodu na faktúrach č. 20135274, č. 20135275, č. 20135276
a č. 20135277 nedošlo, nakoľko spoločnosť MV staving, a.s. nemal odsúhlasený súpis vykonaných

prác ako podklad k jednotlivým faktúram, daňová povinnosť spoločnosti MV staving, a.s. nevznikla v
zdaniteľnom období august 2013 a DPH nebola v tomto mesiaci priznaná a odvedená.

Žalovaný ďalej konštatoval, že dňa 12.03.2014 bola so žalobcom za účelom jeho oboznámenia
s priebehom a výsledkami daňovej kontroly spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, a následne

správca dane dňa 14.03.2014 vypracoval protokol č. 9801403/5/974679/2014. Pretože žalobca počas
prerokovania jeho vyjadrenia k zisteniam uvedeným v tomto protokole nepredložil, a ani neoznačil
dôkazy, ktoré nemohol predložiť v priebehu predmetnej daňovej kontroly, a neuviedol žiadne námietky
smerujúce proti obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní, správca dane vydal dňa 21.11.2014
rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel DPH v sume 31.396,60 eur.

Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu daňového úradu odvolanie, v ktorom žalobca konštatoval, že
rozhodnutie daňového úradu je v rozpore so Zmluvou o dielo zo dňa 25.06.2012, ako aj s právnou
úpravou, pretože správca dane nesprávne aplikoval príslušnú právnu normu, a na základe toho dospel
k nesprávnym právnym záverom. Konštatoval, že normy verejného práva, ku ktorým patria aj právne

normy upravujúce oblasť daní, sú kogentnými normami a vylučujú, aby sa subjekty právneho vzťahu
odchýlili od pravidla v nich uvedeného, a to ani v prípade dohody všetkých účastníkov právneho vzťahu.
Konštatoval, že dodávateľská spoločnosť MV staving, a.s. vystavila žalobcovi predmetné faktúry v
zákonom stanovenej lehote v zmysle ustanovenia § 73 zákona o DPH, a tieto priradila ku konkrétnemu
účtovnémuprípadu,nazákladečohoichžalobcavedievosvojomúčtovníctvevsúladesplatnouprávnou

úpravou. Žalobca poukázal na povinnosť každej účtovej jednotky viesť účtovníctvo správne, úplne,
preukázateľne a zrozumiteľne. Vystavené faktúry zodpovedajú konkrétnemu účtovnému prípadu, ktoré
jeúčtovnájednotkapovinnáevidovaťchronologicky,apretoniejemožnéužrazvystavenúfaktúrupoužiť
k inému účtovnému prípadu. Žalobca má za to, že nakoľko k úprave fakturovanej faktúry došlo až po
doručení predmetných faktúr, spoločnosť MV staving, a.s. mala postupovať v súlade s ustanoveniami

§ 25 zákona o DPH, teda opraviť základ dane uvedený na predmetných faktúrach formou dobropisu.
Tento dobropis je povinná vystaviť účtovná jednotka, ktorá vystavila pôvodnú faktúru a slúži ako účtovný
doklad, na základe ktorého dôjde k úprave základu dane, ako aj k splneniu evidenčných a daňových
povinností z toho plynúcich. Poukázal na to, že žalobca nemôže na základe vlastného uváženia vystaviť
dobropis na predmetné faktúry vystavené dodávateľskou spoločnosťou, ani žiadnym spôsobom do nich

zasahovať, pretože k tomu je oprávnený len vystaviteľ predmetných faktúr, a to v súlade so zákonom.

Žalobca vyslovil názor, že v prípade doručenia predmetných faktúr postupoval správne a v súlade so
zákonom. Predmetné faktúry eviduje vo svojom účtovníctve na strane záväzkov, a ich originály boli dané
správcovi dane počas daňovej kontroly, a zároveň žalobca zaslal elektronicky zvyšné vyhotovenia faktúr

spolu s výhradami spoločnosti MV staving, a.s. Žalobca podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie
obdobie august 2013 dňa 22.09.2013, teda skôr ako boli predmetné faktúry reklamované, očakávajúc,
že spoločnosť MV staving, a.s. bude postupovať podľa platných právnych zákonov a už k vystaveným a
odoslanýmfaktúramvystavídaňovédobropisy.Následnepovzájomnomodsúhlasenívýškyfakturovanejsumy bola spoločnosť MV staving, a.s. povinná postupovať v súlade s ustanovením § 25 ods.1 a 3
zákona o DPH v znení platnom k 31.12.2013, teda v zmysle dohody vystaviť predmetným faktúram
dobropisy,nazákladektorýchdôjdekúpravezákladudane.VMVstaving,a.s.takneurobila,čímporušila

ustanovenia§3ods.1a2a§4ods.2zákonač.431/2002Z.z.oúčtovníctve,konalavrozporespostupom
účtovania pre podnikateľov a v rozpore so zákonom o DPH. V odvolaní uviedol, že je nelogické, aby
správca dane preniesol zodpovednosť za konanie tretích osôb na žalobcu, ktorý ho nemôže žiadnym
spôsobom ovplyvniť. Je zrejmé a preukázané, že žalobca pri uplatnení nároku na odpočítanie dane
postupoval v zmysle platnej právnej úpravy. Podľa žalobcu vzniklo mu právo na odpočítanie dane podľa

§ 49 ods.1 a 2 písm.a) zákon o DPH v deň, kedy vznikla daňová povinnosť spoločnosti MV staving,
a.s. na základe doručených faktúr, pričom prijaté tovary a služby žalobca použil pre svoje zdaniteľné
obchody. Podľa žalobcu správca dane by mal vyzvať spoločnosť MV staving, a.s., aby z predmetných
faktúr odviedla DPH a reklamáciu dodaných prác a služieb riešila vystavením dobropisov k predmetným
faktúram. Navrhol preto, aby správca dane zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobcovi priznal nárok
na odpočítanie dane v sume 10.464,05 eur a nevyrúbi vlastnú daňovú povinnosť na dane z pridanej

hodnoty v sume 10.932,55 eur.

Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí konštatoval, že správca dane pri posudzovaní
opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie DPH nevychádza len z faktúr a dokladov
predložených žalobcom (hlavná kniha, evidencia DPH, dodávateľské a odberateľské faktúry za

zdaňovacie obdobie august 2013, ale o preverenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a
spoločnosťou MV staving, a.s. v zdaňovacom období august 2013 požiadal dožiadaním miestne
príslušného správcu dane spoločnosti MV staving, a.s. Bolo zistené, že sporné faktúry nemá spoločnosť
MV staving, a.s. zaúčtované v zdaňovacom období august 2013 a z týchto faktúr nebola priznaná a
odvedená DPH z dôvodu, že žalobca ako objednávateľ neodsúhlasil predložený súpis prác a faktúry

s prílohami zaslal spoločnosti MV staving, a.s. späť. Na základe uvedeného bolo zvolané rokovanie,
výsledkom ktorého bola dohoda, že prácu za august 2013 a september 2013 boli fakturované žalobcovi
faktúrami č. 20135309, č. 20135310 a č. 20135311.

Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle bodu 4.4. predloženej zmluvy o dielo mal zhotoviteľ rozsah

vykonania diela v príslušnom kalendárnom mesiaci vykázať súpisom prác potvrdeným technickým
dozorom objednávateľa a zostaveným v súlade s jednotlivými položkami rozpočtu (ďalej len „súpis
prác“), ktorý mal tvoriť prílohu príslušnej faktúry zhotoviteľa. Zhotoviteľ bol oprávnený vystaviť faktúru
po potvrdení súpisu prác za predchádzajúci kalendárny mesiac technickým dozorom objednávateľa. Ak
objednávateľvyjadrínesúhlasdo5pracovnýchdníoddoručeniafaktúryzhotoviteľom,zmluvnéstranysa

dohodli,žesanajneskôrdo3dníododňadoručeniaoznámeniaonesúhlaseobjednávateľazhotoviteľovi
stretnú, prerokujú dôvody nesúhlasu objednávateľa so súpisom prác, alebo jeho časťou a dohodnú sa
na ďalšom postupe.

Dňa 26.09.2013 bolo spoločnosti MV staving, a.s. doručený list žalobcu zo dňa 24.09.2013, v ktorom

žalobca uviedol, že vracia sporné faktúry spoločnosti MV staving, a.s. z dôvodu nesúlade medzi
jednotlivými položkami rozpočtu, skutočne vykonanými prácami, fakturovanými položkami, a tiež z
dôvodu duplicitnej fakturácie niektorých prác a žiadal o opravu fakturovaných súm s prihliadnutím
na pripomienky, ktoré boli spoločnosti MV staving, a.s. oznámené prostredníctvom elektronickej
komunikácie zo dňa 15.09.2013 a 17.09.2013. Žalobca v liste uviedol, že po doručení opravených faktúr,

vrátane podkladov slúžiacich pre fakturáciu a ich odsúhlasení, bude v prípade opravenej fakturácie
požadovaná suma uhradená v lehote splatnosti.

K odvolacej námietke, že daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 podal skôr ako
boli predmetné faktúry reklamované a očakával, že MV staving, a.s. bude postupovať podľa platných

právnych predpisov, žalovaný uviedol, že v zmysle zmluvy o dielo bola spoločnosť MV staving, a.s. ako
zhotoviteľ oprávnená vystaviť faktúry až po potvrdení súpisu prác za predchádzajúci kalendárny mesiac
technickým dozorom žalobcu. V prípade nesúhlasu so správnosťou súpisu prác mali obe zmluvné
strany prerokovať dôvody nesúhlasu žalobcu a dohodnúť sa na ďalšom postupe. Pokiaľ žalobca podal
daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 dňa 22.09.2013 a dňa 24.09.2013 zistil,

že súpis prác nebol odsúhlasený, a teda predmetné faktúry nemohli byť vystavené, mal podať v zmysle
ustanovenia § 16 ods.1 Daňového poriadku opravné daňové priznanie ešte pred uplynutím lehoty na
podanie daňového priznania a v zmysle zmluvy o dielo sa dohodnúť so spoločnosťou MV staving, a.s.
na ďalšom postupe. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, na základe akej dohody mala spoločnosť MVstaving, a.s. vystaviť k sporným faktúram doklady o oprave základu dane. Žalovaný poukázal na to, že
žalobca tvrdenie MV staving, a.s., že práce za mesiac august 2013 a september 2013 boli fakturované
faktúrami 20135309 - 11, a preto jeho odvolaciu námietku nepovažuje za opodstatnenú. Konštatoval,

že právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam
zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Faktúry musia
jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt a právnu skutočnosť.
Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V
prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ uplatnil odpočítanie dane,

nenastal, tak ako je na nej uvedené, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre
odpočítanie dane podľa zákona o DPH. Rozpor skutočne vykonaných prác faktúrami č. 20135274, č.
20135275, č. 20135276 a č. 20135277 deklaroval sám žalobca zamietavým postojom k týmto faktúram
a oznámením o ich vrátení spoločnosti MV staving, a.s. Žalobca žiadnymi spôsobom nepreukázal, akým
spôsobom sa dohodol so spoločnosťou MV staving, a.s. na ďalšom postupe po neodsúhlasení súpisu
vykonaných prác, nepreukázal, ako, kedy a na základe akého dokladu zaplatil za práce, ktoré boli

skutočne vykonané, naopak bolo preukázané, že žalobca mal ešte v termíne na podanie daňového
priznania za zdaňovacie obdobie august 2013 vedomosť o tom, že sporné faktúry neodrážali skutočnosti
tak, ako nastali, a teda žalobca nebol oprávnený uplatniť si z týchto faktúr nárok na odpočítanie.
Žalovaný ďalej konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 a § 24 Daňového
poriadku,keďnazákladezhodnoteniavšetkýchdôkazov,ktorézaobstaralvsúladestýmtoustanovením,

dospel k záveru o porušení ustanovenia § 49 a § 51 zákona o DPH, a neuznanie odpočítania dane
z preverovaných faktúr od spoločnosti MV staving, a.s. Konštatoval, že žalobca nepredložil správcovi
dane také relevantné dôkazy, ktorými by preukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia §
49 a § 51 zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice.

V zákonnej lehote podal žalobca žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a
Daňového úradu Košice a žiadal, aby súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

V žalobe žalobca uviedol identické dôvody, tak ako v odvolaní, pre ktoré považuje rozhodnutie

žalovanéhoadaňovéhoúraduzanezákonné.Konštatoval,žespoločnosťMVstaving,a.s.akododávateľ
vystavila predmetné faktúry v zákonom stanovenej lehote žalobcovi ako objednávateľovi, a tieto priradila
ku konkrétnemu účtovnému prípadu. Žalobca tieto faktúry vedie v súlade s platnou právnou úpravou
vo svojom účtovníctve. Z dôvodu rozporovania výšky fakturovanej sumy mala spoločnosť MV staving,
a.s. postupovať v súlade s § 25 zákona o DPH a opraviť základ dane uvedený v predmetných faktúrach

formou dobropisu. Iba táto spoločnosť môže zasahovať do vystavených faktúr. Opätovne poukázal
na to, že žalobca daňové priznanie k DPH za august 2013 podal dňa 22.09.2014, teda skôr ako
predmetné faktúry boli reklamované, očakávajúc, že spoločnosť MV staving bude postupovať podľa
platných zákonov a vystaví dobropisy. Následne po vzájomnom odsúhlasení výšky fakturovanej sumy
bola táto spoločnosť povinná postupovať v súlade s § 25 ods.1 a 3 v spojení s § 53 ods.1 zákona o DPH

v znení platnom k 31.12.2013, a teda vystaviť k predmetným faktúram dobropisy, na základe ktorých
dôjde k úprave základu dane, čo však neurobila. Správca dane tak preniesol zodpovednosť za konanie
tretích osôb na žalobcu, ktorý však toto konanie nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobca uviedol,
že je preukázané, že pri uplatnení nároku na vrátenie nadmerného odpočtu postupoval v zmysle platnej
úpravy uvedenej v § 49 ods.1 a 2 písm.a) zákona o DPH. Žalobcovi vzniklo právo odpočítať daň z tovaru

v deň, kedy vznikla daňová povinnosť, a to na základe doručených faktúr od dodávateľa spoločnosti
MV staving, a.s. na základe toho, že prijaté tovary a služby použil pre svoje zdaniteľné plnenia. Podľa
žalobcusprávcadanedospelknesprávnymskutkovýmzisteniamaprávnuúpravuaplikovalnesprávnym
spôsobom. Tieto pochybenia sú zrejmé najmä v záveroch, ku ktorým správca dane dospel, a sú v
rozpore s predloženými dôkazmi. Podľa žalobcu správca dane mal postupovať podľa § 3 Daňového

poriadku, najmä bodu 5 tohto zákona tak, že mal vyzvať spoločnosť MV staving, a.s., aby z riadne
vystavených a žalobcovi odoslaných faktúr odviedla DPH na výstupe a reklamáciu dodaných prác a
služieb, aby riešila vystavenie dobropisu k predmetným faktúram. Následne po vykonaní týchto úkonov
by na základe vystavených dobropisov došlo zo strany žalobcu k oprave a zúčtovaniu DPH v súlade
s právnymi predpismi.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania správcom dane jednoznačne
vyplynulo, že spoločnosti MV staving, a.s. nevznikla daňová povinnosť v zdaňovacom období august2013. Spoločnosť MV staving, a.s. ako zhotoviteľ bola v zmysle bodu 4.4 predloženej Zmluvy o dielo
uzatvorenej so žalobcom ako objednávateľom, oprávnená vystaviť faktúru až po potvrdení súpisu práv
za predchádzajúci kalendárny mesiac technickým dozorom objednávateľa. Žalobca deklaroval rozpor

skutočne vykonaných prác s predmetnými faktúrami, ktoré boli zaslané žalobcovi spolu so súpisom
vykonaných prác na odsúhlasenie, listom zo dňa 24.09.2013, teda už v tom čase mal žalobca vedomosť
otom,žespornéfaktúryneodrážajúskutočnostitak,akonastali.Vtakomprípadeibaformálnaexistencia
faktúry nie je podkladom pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, akým spôsobom sa dohodol so spoločnosťou MV staving, a.s. na ďalšom postupe tak, ako

to bolo dohodnuté v predmetnej zmluve o dielo, ani nepreukázal, ako, kedy, a na základe akého dokladu
zaplatil za práce, ktoré boli skutočne vykonané.

Žalovaný posúdením celého rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového
materiálu, dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o porušení citovaných
ustanovení zákona o DPH, boli vecne správne, a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného

zákona a Daňového poriadku.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby,
oboznámil sa s administratívnym spisom a so súhlasom účastníkov konania (§ 250f ods.2 O.s.p.)
rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 28.04.2016.

Medzi účastníkmi je sporné, či žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie
august 2013 na základe faktúr č. 20135274 zo dňa 13.09.2013, č. 20135275 zo dňa 13.09.2013, č.
20135276 zo dňa 13.09.2013, č. 20135277 zo dňa 13.09.2013, vystavených spoločnosťou MV staving,
a.s.,Hviezdoslavova2,Prievidza,zastavebnépráceadodávkynastavbe„Novostavbabytovýchdomov,

E. - R.“. Správca dane, ktorý vykonával u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2013, za účelom zistenia oprávnenosti
odpočítania dane z vyššie uvedených faktúr, požiadal príslušného správcu dane Daňový úrad Trenčín,
pobočka Prievidza o preverenie týchto skutočností. Dožiadaný daňový úrad miestnym zisťovaním u
dodávateľa žalobcu zistil, že predmetné faktúry spoločnosť MV staving, a.s. nemá v mesiaci august

2013 zaúčtované do výnosov, a nie je z nich ani odvedená DPH za august 2013 z dôvodu, že žalobca
ako objednávateľ neodsúhlasil predložený súpis vykonaných prác a faktúry s prílohami dodávateľovi.
Z dôvodu, že žalobca nesúhlasil s výškou fakturovaných súm. Na základe toho MV staving, a.s.
spolu so žalobcom sa dohodli, že práce za august a september budú tak vyfakturované faktúrami v
septembri2013podč.20135309,20135310a20135311,ktorébolivystavenénazákladeodsúhlasených

súpisov vykonaných prác. Pretože augustové faktúry neboli žalobcom odsúhlasené, čísla týchto faktúr
sa MV staving, a.s. použila na fakturáciu pre ďalších odberateľov. Žalobca bol s obsahom dožiadania
oboznámený a správcovi dane neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by ich obsah vyvracalo.

Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods.2 písm.a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

Odpočet dane je založený na vecnom priradený dane na vstupe k výstupom, čiže plneniam platiteľa
dane podľa toho, na aký účel je tovar alebo služba prijatá, na uskutočnenie ekonomických aktivít
podliehajúci dani na výstupe. V daňovom konaní vykonaným dokazovaním bolo zistené, že dodávateľ

stavebných prác spoločnosť MV staving, a.s. po tom, čo žalobca neodsúhlasil súpisy vykonaných prác,
na predmetných sporných faktúrach, vydala rokovanie žalobcu a dodávateľa a na tomto stretnutí bola
vyhotovená zápisnica zo dňa 10.10.2013, podľa ktorej sa zúčastnené strany dohodli, že práce za august
a september budú vyfakturované v mesiaci september, čo sa aj stalo. Žalobca podľa názoru súdu mohol
na tomto stretnutí požiadať dodávateľa, aby vzhľadom na to, že už podal daňové priznanie za mesiac

august 2013, vyhotovil k sporným faktúram dobropisy, čo sa podľa obsahu zápisnice nestalo. Dodávateľ
stavebných prác pred dožiadaným správcom dane uviedol, že z faktúr vyhotovených v mesiaci august
2013 vzhľadom na reklamáciu žalobcu daň neodviedol a čísla týchto faktúr boli použité na fakturáciu
pre iných odberateľov.Vzhľadom na tieto zistenia vyplýva záver, že v danom prípade nedošlo k splneniu podmienok uvedených
v § 49 ods.2 písm.a) zákona o DPH z dôvodu, že nebolo preukázané, že pri tomto tovare vznikla daňová

povinnosť.

Podmienky určené zákonom o DPH pre odpočítanie dane sú hmotno-právnymi podmienkami a pre
priznanie nároku na odpočítanie dane musia byť splnené po formálnej aj materiálnej stránke. Súd
poukazuje na to, že daňové doklady predložené platiteľom pri výkone daňovej kontroly samy o sebe

nepreukazujú prijatie zdaniteľného plnenia, ale sú len tvrdením o určitej skutočnosti. Pre nárok na
odpočítanie dane sú použiteľné iba vtedy, ak tieto doklady odrážajú skutočnosť.

Podľa § 24 ods.1 písm.a), b), c) Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods.2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti (§ 24 ods.3 Daňového poriadku).

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods.3 Daňového
poriadku).

Z citovaných ustanovení vyplýva, že v daňovom konaní dôkazné bremeno je na daňovom subjekte.
Dôkazná povinnosť pre platiteľa dane nie je iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré
ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca nevyužil tým, že nepredložil hodnoverné dôkazy, ktorými by
preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v daňovom priznaní a na faktúre. Žalobca sa v
daňovom konaní obmedzil iba na tvrdenia, ale nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal splnenie

podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH.

Podľa názoru súdu správca dane aj žalovaný vo veci postupovali v súlade so zákonom, správne zistili
skutkový stav a vec správne právne posúdili, keď vec uzavreli tak, že u žalobcu nedošlo k splneniu
podmienok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie august 2013. Z

uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Žalobca nemal v konaní úspech, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.