Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/199/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214207559
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:1214207559.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra SR,

so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: Groupama Garancia Biztosító
Zrt., so sídlom, Október 6. utca 20, 1051 Budapešt, Maďarsko, číslo registrácie 01-10-041071, konajúca
prostredníctvom Groupama Garancia poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so
sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, , IČO: 47 236 060, pr. zast. JAVOR - TOKÁR advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, v konaní o
zaplatenie 190,52 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 190,52 eur, úroky z omeškania vo výške 5,50

% ročne zo sumy 190,52 eur odo dňa 13.10.2013 do zaplatenia, a v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur na účet Okresného súdu Stará
Ľubovňa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 190,52 eur spolu

s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 190,52 eur odo dňa 13.10.2013 do zaplatenia a to titulom
náhrady škody.

2. Žalobu dôvodil tým, že dňa 3.2.2012 v čase okolo 15.50 hod. v L. M. na ulici I. došlo k škodovej udalosti
a to tak, že vodič T. F. viedol služobné motorové vozidlo značky U. S., ev. č. SL-XXXAD po uvedenej
ulici, pričom od oproti idúceho motorového vozidla Q. E., ev. č. TN-XXXDP v čase míňania sa vozidiel
odskočil kameň z posypového materiálu, ktorý narazil do čelného skla vozidla U. S., následkom čoho

došlo k jeho poškodeniu, k prerazeniu v ľavej dolnej časti, teda vo výhľade vodiča, čím došlo ku škode na
služobnom motorovom vozidle U. S. vo výške 190,52 eur. Motorové vozidlo Q. E. viedol v čase škodovej
udalosti vodič K.. S. J.. Vodič motorového vozidla túto skutočnosť oznámil operačnej službe Krajského
riaditeľstva PZ v Prešove na linku 158 a po 15 - 20 minútach prišiel na miesto poverený príslušník
Okresného inšpektorátu Stará Ľubovňa, por. JUDr. Ľubomír Varga a dôstojnícky dozor plk. JUDr. Pavol
Pastirčák.Bolavykonanádychováskúškauobochvodičovsnegatívnymvýsledkom.Kškodovejudalosti
okrem záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 3.2.2012 spracovanej príslušníkom

ODI, ktorú obaja vodiči podpísali na mieste, obaja vodiči priamo na mieste dňa 3.2.2012 spracovali
správu o nehode, ktorú rovnako obaja podpísali. Vzhľadom k tomu, že pri uvedenej škodovej udalosti
došlo k poškodeniu čelného skla služobného motorového vozidla Škoda Fabia, kde bola potrebná jeho
výmena, žalobca si poškodené čelné sklo dal vymeniť v automobilovej opravovni MV SR a.s. pracoviskoPrešov, Kúty 1/A, pričom celkové náklady opravy v zmysle vystavenej faktúry č. R231 10291 zo dňa
24.2.2012predstavovalisumu190,52eur,ktorúsižalobcažalobuuplatňuje.Poškodeniečelnéhosklana
služobnom motorovom vozidle bolo dňa 10.2.2012 obhliadnuté likvidátorom poistných udalostí, o čom

bol vyhotovený zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti kde je aj pri kolónke: oprava poisťovňa
- odporúča - neodporúča zaškrtnuté, že ju odporúča a čelnom skle je zaškrtnuté políčko označujúce
opravu formou výmeny čelného skla s poznámkou tónované prerazené vo výhľade. Dňa 4.5.2012
žalobca obdŕžal zo strany žalovaného žiadosť o vyplnenie priložených tlačív označených ako uplatnenie
nároku poškodeného z PZP a doplňujúci dotazník k hláseniu poistnej udalosti pre poškodeného z

PZP a predložených dokladov k udalosti, ktoré boli vodičovi plnené dňa 28.2.2012. Dňa 20.6.2012
žalobca obdŕžal list s označením ako oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti podľa, ktorého
žalovanýškodovúudalosťukončilbeznáhradyplnenia.Žalovanýodmietolposkytnutiepoistnéhoplnenia
z dôvodu, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na motorovom vozidle žalobcu
a prevádzkou motorového vozidla poisteného v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 381/2001
Z. z.. Uviedol, že v zmysle skutkového stavu a priebehu vzniku škody ich poistení, prihliadnuc ku

všetkým okolnostiam, nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj
škodu samu, v danom čase na danom mieste ako aj, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku
škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o škodovej udalosti.
Žalobca uviedol, že vychádzajúc z oznámenia žalovaného dôvodom na odopretie poistného plnenia
je vyjadrenie poistného, ktorý nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za

škodu, čo je na jednej strane v úplnom poriadku, pretože poistený (alebo vodič vozidla) nemôže vnímať
odskočenie kameňa spod kolesa automobilu a jeho náraz do skla iného vozidla, na druhej strane ale
takéto neutrálne vyjadrenie nemôže byť podkladom pre stanovenie jednoznačného negatívneho záveru.
Naviac podľa vyjadrenia vodiča žalobcu vodič (Hodna Accord) mu povedal, že on za to nemôže, pozrel
si poškodenie a povedal, že je pravda, lebo v tom čase nešlo okolo nich žiadne vozidlo a je to čerstvé

poškodenie ako aj podľa vyjadrenia príslušníka dopravného inšpektorátu, ktorú uviedol, že sa uvedená
vec riešila ako škodová udalosť, teda je zrejmé, že sa vodiči museli dohodnúť a teda aj tým výslovne
dať súhlas na takýto postup riešenia, teda vodič vozidla Honda Akord si priznal zavinenie a potvrdil,
že poškodenie bolo spôsobené odrazeným posypovým materiálom spod kolies jeho vozidla. Ďalším
dôvodom odmietnutia poistného plnenia je skutočnosť, že nie je možné preukázať podľa žalovaného,

že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení
o škodovej udalosti a nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na žalobcovom
motorovom vozidle a prevádzkou motorového vozidla poisteného. Žalobca tu uvádza, že dôkazy, ktoré
predkladá jednoznačne a bezpochybnosti preukazujú príčinnú súvislosť a tým zákonom stanovenú
objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorý je ich poistencom za škodu

spôsobenú okolnostiami majúci pôvod v prevádzke, v zmysle § 428 OZ pričom prevádzkovateľ v tom
prípade nemôže v žiadnym spôsobom sa jej prevádzkovateľ v tomto prípade žiadnym spôsobom zbaviť.
Žalobca má za to, že žalovaného odmietavé oznámenie je neobjektívne odôvodniteľné a postavené
na vyjadrení osoby, ktorá škodovú udalosť ani nemôže vnímať a tým zavádzajúce s cieľom vyhnúť
sa poistnému plneniu. Žalobca ďalej poukázal na stanovisko útvaru dohľadu nad finančným trhom

Národnej banky Slovenska zo dňa 16.7.2013, ktoré sa venuje likvidácii škodových udalostí v povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch
škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla, ktoré
rovnako svojim obsahom poukazuje na to, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla
je okolnosť majúca pôvod v jeho prevádzke a ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť bez ohľadu

na zavinenie, kde nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Ak
teda takáto udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke
vozidla, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ
zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poisťovateľ povinný takúto škodu nahradiť.

Žalobca dňa 22.2.2013 zaslal žalovanému žiadosť o prehodnotenie poistného plnenia z poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.2.2012 a výzvu na mimosúdne vysporiadanie škody, ktorá bola prevzatá
dňa 1.3.2013. Na túto žiadosť žalovaný nereagoval, preto žalobca opätovne dňa 19.9.2013 zaslal
žalovanému žiadosť o prehodnotenie poistného plnenia a výzvu na mimosúdne vysporiadanie škody,
ktorú prevzal dňa 27.9.2013. V danej výzve žalobca stanovil žalovanému 15 dňovú lehotu na úhradu

škody od prevzatia opakovanej výzvy t.j. do 12.10.2013. Žalovaný však ani na túto opakovanú žiadosť a
výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Poukazujúc na uvedené žalobca si uplatňuje i úrok z omeškania
vo výške 5,50 % v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. z celkovej sumy 190,52 eur od uplynutia
15 dňovej lehoty určenej vo výzve na zaplatenie, t.j. od 13.10.2012.3. Vodič služobného motorového vozidla Pavol Benko dňa 28.1.2013 spracoval písomný záznam k
škodovej udalosti, v ktorom popísal ako došlo k škodovej udalosti kde uviedol, že v čase okolo 15.50

hod. prechádzal služobným motorovým vozidlom po ulici Okružnej od budovy OR PZ Stará Ľubovňa
na sídlisko západ kde v tom čase oproti nemu išlo osobné motorové vozidlo značky Honda Accord. V
čase míňania sa spod kolies oproti idúceho vozidla odskočil posypový materiál (kameň), ktorý poškodil
čelné sklo v zornom poli vodiča v ľavej dolnej časti. V tom čase naokolo ani v ich blízkosti nešlo žiadne
motorové vozidlo. Následne sa s vozidlom otočil na ceste a išiel za uvedeným protiidúcim vozidlom,

ktoré na ulici Okružnej pri Večierke zastavil s použitím výstražného znamenia a pred ním s nápisom
STOP. Vodič uvedeného vozidla ihneď zastavil, vystúpil z auta kde mu povedal, že z jeho osobného
motorového vozidla odskočil kameň a poškodil čelné sklo služobného vozidla. Vodič mu povedal, že on
za to nemôže, pozrel si poškodenie a povedal, že je to pravda lebo v tom čase nešlo okolo nich žiadne
vozidlo a je to čerstvé poškodenie. Vodič T. F. vyzval vodiča z Hondy Accord, aby predložil doklady
potrebné k vedeniu a premávke motorového vozidla kde zistil, že sa jedná o osobu K.. S. J.. Následne

tieto skutočnosti oznámil operačnej službe KR PZ na linku 158, kde po asi 15 - 20 minútach prišiel na
miesto poverený príslušník ODI Stará Ľubovňa a dôstojnícky dozor. Následne bola vykonaná dychová
skúška u oboch vodičov s negatívnym výsledkom. Ďalej vodič služobného motorového vozidla uviedol,
že v čase udalosti bol povrch cesty posýpaný posypovým materiálom (množstvo hrubých kamienkov).

4. Dňa 4.2.2014 žalobca spresnil označenie žalovaného a to tak, že žalovaný je: Groupama Garancia
poisťovňa a.s.,- poisťovňa z iného členského štátu, ulica Nôtičová č. 21, 821 08 Bratislava, IČO:
47236060.

5. Okresný súd Stará Ľubovňa dňa 5.2.2014 vo veci vydal Platobný rozkaz pod sp. zn. 3Rob/120/2013.

6. Proti tomuto platobnému rozkazu žalovaný podal odpor dňa 26.2.2014, v ktorom vzniesol námietku
nedostatku procesnej legitimácie žalovaného, námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Stará
Ľubovňa a taktiež vzniesol námietku k hmotnoprávnym podmienkam a ďalej uviedol, že nie je možné
preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu údajnej škodovej

udalosti, tak ako je to uvedené v podanom návrhu a teda v zmysle § 5 ods. 1 písm. h/ a § 15 ods.
1 zákona 381/2001 nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na motorovom vozidle,
uvedenom v návrhu žalobcu, a prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Žalovaný v
prílohe zaslal i rozhodnutia súdov SR, ktoré rozhodli v prospech vyššie uvedeného názoru.

7. Následne súd v zmysle vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti dňa 11.3.2014 vec postúpil
Okresnému súdu Bratislava II.. Okresný súd Bratislava II podaním zo dňa 2.5.2014 predložil Krajskému
súdu v Bratislave predmetnú vec s nesúhlasom s postúpením veci, na čo Krajský súd v Bratislave sp. zn.
11NcC/41/2014 uznesením zo dňa 16.6.2014 rozhodol, že miestne príslušným súdom na prejednanie
a rozhodnutie veci je Okresný súd Stará Ľubovňa.

8. Žalobca podaním zo dňa 9.10.2014 odstránil vadu v podaní v zmysle § 43 OSP a spresnil označenie
odporcu Groupama Garancia Biztositó Zrt, so sídlom, Október 6. utca 20, 1051 Budapešť, Maďarsko,
IČO: 01-10-041071. K námietke nedostatku procesnej legitimácie na strane žalovaného uviedol, že táto
námietka by bola naplnená ak by žalobca označil úplne iného žalovaného, ktorý má hmotnoprávnu

subjektivitu, ale vo vzťahu k predmetu sporu by nemal zároveň procesnú spôsobilosť byť účastníkom
konania, predmet sporu by sa ho netýkal. Žalobca v návrhu označil organizačnú zložku žalovaného,
ktorá je jedinou zložkou na území SR, s obchodným zastúpením, s prideleným IČO, DIČ sídlom na
území SR a predmet sporu sa ho bytostne týka, pretože žalovanému táto zložka odpovedala. Zároveň
žalobca poukázal na ust. 21 ods. 2, ods. 4 Obchodného zákonníka a § 7 ods. 1, ods. 2 Obchodného

zákonníka a taktiež na § 21 ods. 1 písm. c/ OSP, kde je uvedené, že právnickú osobu koná vedúci
odštepného závodu alebo vedúci organizačnej zložky, o ktorých zákon ustanovuje, že sa zapisujú do
obchodného registra ak ide o veci týkajúce tohto závodu alebo zložky. Žalobca ďalej uviedol, že k
prvotnému žalobnému návrhu podľa obsahu textu doložil listinné dôkazy konkrétne žiadosť poisťovne zo
dňa 10.2.2012, vyplnené tlačivo „uplatnenie nároku poškodeného z PZP“ zo dňa 28.2.2012, oznámenie

o ukončení šetrenia škodovej udalosti zo dňa 18.6.2012, z ktorých je zrejmé aký subjekt z organizačnou
zložkou je žalobným návrhom napadaný. Žalobca má za to, že ide odstrániteľný nedostatok, vadu
súdneho konania, na ktorý nie je možné použiť ust. § 104 OSP. Žalobca poukázal na to, že samotný
žalovaný pri podaní odporu voči žalobnému návrhu v hlavičke odporu a na konci odporu pri podpiseprávnika špecialistu a pečiatke, označuje subjekt s právnou subjektivitou len ako organizačnú zložku
ako „Groupama Garancia poisťovňa pobočka poisťovne z iného členského štátu“, pričom sebe ako
subjekt s právnou subjektivitou neoznačuje a jasne neidentifikuje ako Groupama Garancia Biztositó Zrt,

so sídlom Október 6. utca 20, 1051 Budapešť, Maďarsko. K námietke žalovaného v odpore, v ktorom
namieta nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu žalobca uvádza, že v inkriminovanom čase
bol vlastníkom a aj držiteľom predmetného vozidla Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, so sídlom na
ulici Štúrovej 7, IČO: 00735850 o čom predložil aj kópiu osvedčenia o evidencii predmetného vozidla
(tzv. malý techničák ako i tzv. veľký techničák). Ďalej predložil kópiu a listinné dôkazy preukazujúce,

že konkrétne poškodené motorové vozidlo zn. Škoda Fabia bolo zakúpené Ministerstvom vnútra SR
od spoločnosti Škoda auto Slovensko, s.r.o. a na základe odovzdávajúceho a preberacieho protokolu
zo dňa 19.12.2011 už priamo bolo prebrané do majetku Krajského riaditeľstva PZ v Prešove a bolo
kmeňovo evidované na tomto útvare, ktorý v danom období bol subjektom s vlastnou subjektivitou a
spôsobilosťou. Žalobca uviedol na objasnenie aj ďalšie skutočnosti a to, že Ministerstvo vnútra SR
zriadilo vo svojej pôsobnosti zriaďovacími listinami rozpočtové organizácie medzi, ktoré patrilo aj Krajské

riaditeľstvo PZ v Prešove, ktoré bolo konkrétne zriadené dňa 1.1.1997. Na základe tohto právneho
stavu do 31.12.2012 bolo Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove (hmotnoprávne aj procesnoprávne) vecne
legitímnym byť účastníkom konania na súde. Dňa 1.1.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 345/2012
Z.z., pričom Ministerstvo vnútra SR v súlade s ust. § 21 ods. 11 uvedeného zákona č. 523/2004 o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisovrozhodnutímč.p.SLV-PS-1120/2012zodňa12.12.2012zrušilokudňu31.12.2012rozpočtové
organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, okrem iných aj Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, čiže
sa daný subjekt stal preddavkovou organizáciou Ministerstva vnútra SR čím stratil svoju hmotnoprávnu
subjektivitu a spôsobilosť. V zmysle § 21 ods. 13 zákona 523/2004 Z.z. práva a povinnosti zrušených
rozpočtových organizácii prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra

SR. Od 1.1.2013 je ministerstvo SR poškodeným a je vecne legitímnym byť účastníkom konania na
súde teda aj občianskoprávneho konania nie len konania v rámci správneho súdnictva ako sa mylne
domnieva žalovaný. Žalobca uvádza, že aj napriek vlastníctvu vozidla už v súčasnosti prináležiacemu
štátu, konkrétne vozidlo je v správe Ministerstva vnútra SR je z rozpočtových prostriedkov Ministerstva
vnútra SR uhradené všetky prevádzkové náklady vozidla, nákupy PMH, platenie zákonného poistenia

ako aj opravy vozidla, čiže v prípade poškodenia vozidla a jeho opravy aj v súčasnosti je Ministerstvo
vnútra SR, ktoré platí náklady na opravu zo svojich finančných prostriedkov a jemu fakticky aj reálne
vznikáškoda.Žalobcapodotýka,žepredmetomsporuniejevlastníckeprávokvozidlu,aleškodanaňom
vzniknutá, ktorú vždy platí po oprave vozidla Ministerstvo vnútra SR a tento subjekt aj v súčasnosti je
vždy poškodeným subjektom s právom na náhradu škody. Žalobca ďalej uviedol, že poisťovne uhrádzajú

vzniknutú škodu z titulu povinného zmluvného poistenia poškodenému a nie vlastníkovi vozidla tak, ako
to vyplýva z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalobca ďalej poukázal aj na to, že v tomto prípade
bola faktúra za opravu poškodeného vozidla R231 10291 zo dňa 24.2.2012 vystavená na Krajské
riaditeľstvo PZ v Prešove, IČO: 00735850, ktoré bolo v tom čase subjektom s právnou subjektivitou
a spôsobilosťou. V zmysle uvedeného od 1.1.2013 právnym nástupcom Krajského riaditeľstva PZ v

Prešove sa stalo Ministerstvo vnútra SR a právo na náhradu prešlo na daný subjekt. Ministerstvo
vnútra SR eviduje vo svojom účtovníctve sumu 190,53 eur ako pohľadávku voči žalovanému. Úhradu
predmetnej faktúry vykonalo Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove zo svojho účtu na účet spoločnosti
Automobilové opravovne ministerstva vnútra SR, a.s. dňa 21.6.2012 o čom v kópii predložil žalobca
výpis z účtu. K námietke žalovaného ohľadne výšky škody a nepreskúmateľnosti predloženej listiny

faktúry žalobca uvádza, že predmetná faktúra je dostatočne preskúmateľná je v nej presne zadefinovaný
výkon, ktorý bol prevedený pri oprave na predmetnom poškodenom vozidle aj s členením na položky
vykonané práce a materiálu a ich jednotlivých objemov, resp. kusov s finančným vyčíslením. Ministerstvo
vnútra SR má zmluvný vzťah s danou spoločnosťou na prevádzanie opráv poškodených služobných
vozidiel, ktoré je síce jediným akcionárom, ale táto spoločnosť je v zmysle trhových podmienok akciovou

spoločnosťou,ktorávykonávasvojuobchodnúčinnosťajvovzťahukinýmsubjektomnielenMinisterstvu
vnútra SR. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný vo svojom odpore stavia svoj dôkaz na vyjadrení
poisteného, ktorý si nie je vedomý, že by mal spôsobiť takúto škodu, preto jeho vyjadrenie nepovažujú
za dôkaz o žalobcových tvrdeniach, naopak uvádza žalovaný, že vo veci neexistuje jednoznačný a
nespochybniteľný dôkaz o zodpovednosti za škodu, pričom podľa jeho ďalšieho vyjadrenia, žalobca

svoj nárok má odôvodňovať fakticky len s poukazom na jednostranné tvrdenie vodiča žalobcu. Žalobca
k tomu uvádza, že v ešte v prvotnom návrhu poukázal pod poznámkou na strane č. 7 na prípad a
spôsob, akým by mohol vodič žalobcu poškodenie riešiť, kde by len oznámil, že nevie určiť od ktorého
vozidla došlo k odskočeniu kameňa a po oprave čelného skla by bol vykonaný účtovný odpis škodya prípad by bol vyriešený dvoma písomnými záznamami. V danom prípade však vodič F. vzhľadom
k tomu, že vlastnými zmyslami zaregistroval poškodenie čelného skla, náraz kameňa do čelného
skla a prítomnosť len jedného vozidla v blízkosti, jednoznačne vedel, že poškodenie bolo spôsobené

odskočením kameňa len od tohto vozidla, ktoré následne zastavil. Žalovaný vôbec nezohľadňuje
pri vyhodnotení tohto dôkazu aj ďalšie nepriame dôkazy, ktoré sú v žalobnom návrhu opísané ako
napr. vyjadrenie predchádzajúceho vodiča, že čelné sklo nebolo predtým poškodené, dokumentovanie
poškodenia vozidla a miesta škodovej udalosti s nachádzajúcim sa hrubým posypovým materiálom
na mieste, čerstvosť poškodenia na skle, ktoré si ohliadol aj vodič K.. J., ktorý sa podľa vyjadrenia

dvoch žalobcových svedkov vyjadril, že to mohlo byť spôsobené od jeho vozidla, ktoré vo vzájomnej
súvislosti dopĺňajú a zvyšujú dôveryhodnosť svedectva žalobcovho vodiča. Žalovaný svoju obhajobu
postavil len na vyjadrení poistenca, ktorý odskočenie kameňa spod jeho vozidla značky Honda Accord
nemoholvnímaťčojelogickéažalobcatonespochybňuje.Týmtoaledôkazžalovanéhokončíažalovaný
nedisponuježiadnyminýmdôkazom,naopakžalobcovisvedkovia,vodičaprivolanýpríslušníkdopravnej
polície, vyjadrenie vodiča poistenca na mieste posúdil ako neodmietnutie skutočnosti, ku ktorej došlo.

Vodič K.. J. sa jednoznačne nevyjadril, že k tomu nemohlo za danej situácie dôjsť, čím priamo na mieste
za skutkového stavu, ktorý aj on vnímal nespochybnil poškodenie vozidla odskočením vozidla spod
kolies jeho vozidla. Žalovaný týmto nemá žiadny dôkaz na spochybnenie priameho dôkazu a ďalších
nepriamych dôkazov, ktoré v celistvosti a logickosti dávajú skutkový záver o vzniku škody a príčinnej
súvislosti na vzniku škody spôsobenou okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke ním poisteného vozidla.

V závere tohto vyjadrenia žalobca opätovne poukázal na stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa
16.7.2013, ako aj na rozhodovaciu prax súdov v prípadoch objektívnej zodpovednosti, ktoré v prípadoch
objektívnej zodpovednosti rozhodli v prospech poškodeného a preto žalobca žiadal, aby súd žalobe v
plnom rozsahu vyhovel.

9.Žalovanýdňa2.5.2016doručilsúdupísomnéstanovisko,vktorompoukázalnaust. §19Občianskeho
súdneho poriadku, § 18 Občianskeho zákonníka a § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol,
že žalobca v návrhu na začatie konania ako žalovaného nezameniteľným spôsobom, úplne, presne,
jasne a zrozumiteľne označil pobočka poisťovne z iného členského štátu zapísanú v obchodnom
registri, ktorá je organizačnou zložkou a zápisom do obchodného registra nestáva sa samostatnou

právnickou osobou nie teda samostatným právnym subjektom so samostatnou právnou subjektivitou,
ale len časťou podnikateľa, t.j. v danom prípade spoločnosti Groupama Biztositó Zrt.. Žalovaný má
za to, že nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania nie je taký nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť. Ďalej žalovaný opätovne poukázal na otázku vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to § 4 ods. 2 písm. b/ Zák. č. 381/2001 Z.z. a taktiež

§ 427 Občianskeho zákonníka. Žalovaný má za to, že v danom prípade vodič motorového vozidla,
ktorého prevádzkou mala byť údajne spôsobená škoda nemohol na vlastné oči vnímať, že spod
jeho kolies odletel kamienok, nakoľko sa venoval riadeniu motorového vozidla a takisto vzhľadom
na veľkosť kamienku v porovnaní s veľkosťou pneumatiky motorového vozidla ju ani žiadnym iným
spôsobom nemohol zaregistrovať. Žalovaný sa domnieva, že vodič motorového vozidla, ktorého čelné

sklo malo byť údajne poškodené nemohol na vlastné oči vnímať vzhľadom na veľkosť kamienku
a rýchlosť jeho vymrštenia samotné vymrštenie kamienku a spôsobenie škody, mohol vnímať iba
následok, t.j. poškodenie čelného skla. Výhľadom na uvedené má žalovaný za to, že v konaní nie je
samotným súhlasným vyjadrením vodičov oboch motorových vozidiel preukázaná príčinná súvislosť
medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a vznikom škody, nakoľko ani jeden z nich

objektívne nemohol vnímať dráhu vymršteného kamienka, t.j. od jeho vymrštenia po jeho dopad na
čelné sklo. Žalovaný má za to, že príčinná súvislosť samotným zhodným tvrdením vodičom nie je a
ani nemôže byť preukázaná. Žalovaný poukázal na existenciu liberačných dôvodov s poukazom na
§ 428 Občianskeho zákonníka. Žalovaný má za to, že kamienok ležiaci na vozovke je okolnosťou
vonkajšou, ktorá okolnosť nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa

škode nemohlo zabrániť, ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať,
prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Pre určenie či škoda bola spôsobená
vnútornými alebo vonkajšími okolnosťami je potrebné vychádzať zo samotného priebehu škodovej
udalosti. Škoda údajne vznikla tak, že pri pohybe motorového vozidla poisteného u žalovaného došlo
k vymršteniu kamienku ležiaceho na vozovke, ktorý dopadol na čelné sklo motorového vozidla. Valivý

pohyb kolies predstavuje prevádzku motorového vozidla, kameň ležiaci na vozovke nemá žiaden súvis
s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, kamienok leží na vozovke nezávisle od konania
vodiča a nie je súčasťou ani objektu motorového vozidla a skutočnosť, že sa na vozovke nachádza je
vo vzťahu k chodu a pohybu vozidla ako takého bezpredmetná.Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledujúce zákonne ustanovenia:
10. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), fyzické a právnické osoby vykonávajúce

dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

11. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla.

12. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená

okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

13. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

14. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorý zákonov v znení
neskorších predpisov /ďalej len PZP/ poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknuté poškodením,

zničením, odcudzením alebo stratou veci.

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

16. Podľa § 563 OZ, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k záveru:
22. V prvom rade sa súd vysporiadal s otázkou vznesenej námietky nedostatku podmienky konania na
strane žalovaného. Žalobca odstránil vady podania - žaloby v časti označenia žalovaného podaním zo
dňa 9.10.2014, kde spresnil označenie žalovaného a súd sa plne stotožňuje s právnou argumentáciou

žalobcu uvedenou v tomto podaní (č.l. 137) a v bode 8 tohto rozsudku.

23. Taktiež žalobca jasne, určito popísal a listinami preukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore (bod 8
tohto rozsudku).

24. Pri rozhodovaní o podanej žalobe súd vzal do úvahy v okolnostiach prípadu Stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3.6.2014 zn. Cpj 5/2014 publikované v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 10/2014 pod č. 135/2014. Podľa právnej vety tohto stanoviska „Aj škoda
spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesoiného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke;
zodpovednosti za túto škodu sa podľa
§ 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“

25. Argumentačne a skutkovo obdobná vec bola i predmetom skúmania aj pred ÚS SR v konaní
vedenom pod sp. zn. III. ÚS 276/2014. Rovnako išlo o žalobu o náhradu škody spôsobenej na
čelnom skle osobného motorového vozidla žalobkyne. V tomto konaní ústavný súd preskúmaval
postup rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré zamietli žalobu žalobkyne o náhradu škody s ťažiskovým

odôvodnením, že kameň, ktorý poškodil jej motorové vozidlo, mohol byť odmrštený aj od iného vozidla
a že súhlasné vyhlásenia účastníkov škodovej udalosti potvrdené jej svedkom, nie sú dostatočným
a relevantným spôsobom zistenia a preukázania vzniku škody. V tam prejednávanom prípade išlo u
osoby svedka (poisteného) dokonca o pracovného kolegu manžela žalobkyne, ktorý viedol poškodené
motorové vozidlo. ÚS SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že záver súdu o tom, že k odmršteniu kameňa,
ktorý poškodil čelné sklo vozidla žalobkyne, mohol dôjsť aj od iného vozidla ako od vozidla poisteného

žalovaným , sa javí ako svojvoľný a nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže svedkovia
zhodne uviedli, že sa v mieste a čase vzniku škodovej udalosti žiadne ďalšie vozidlo nenachádzalo.
Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho
alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali
aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným

dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo
k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno žalobcom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej
„prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.

26. V danom prípade súd konštatuje, že žalobca preukázal, že za vznik škody zodpovedá poistený

u žalovaného. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalovaný v konaní ani netvrdil, že by k
poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu malo dôjsť inak, ako to vyplýva zo šetrenia škodovej udalosti
(súhlasné vyhlásenia poisteného a poškodeného). Takisto nepredložil ani nenavrhol vykonať žiaden
dôkaz spôsobilý spochybniť vierohodnosť vyhlásení osôb zúčastnených pri škodovej udalosti. Dôvody,
pre ktoré odmietol nahradiť škodu uvádzané v liste zo dňa 18.6.2012 (čl.24) sú nepostačujúce, ba až

zavádzajúce (žalovaný v rozpore so skutočnosťou uviedol, že poistený nemôže jednoznačne potvrdiť
vznik zodpovednosť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samú, v danom čase na
danom mieste) a teda svojvoľné. Nenahradenie preukázanej škody je tak potom podľa názoru súdu iba
neplnenímsizákonnejpovinnosti. Pretosúdžalobevyhovelarozhodolosplnenípovinnostižalovaného.

27. S plnením sa žalovaný dostal do omeškania, preto žalobcovi súd priznaj aj úrok z omeškania podľa
§ 514 ods. 1 OZ. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil riadne, písomne dňa 19.9.2013 s výzvou
na plnenie do 15 dní. Žalovaný výzvu prevzal dňa 27.9.2013 a teda od 13.10.2013 sa žalovaný dostal
s plnením do omeškania až do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol:
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa článku 4 ods. 2 CSP ak takého ustanovenia niet súd prejedná a rozhodne právnu vec
podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivostiaprincípy,naktorýchspočívatentozákontak,abyvýsledkombolorozumnévysporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít.

31. Podľa článku 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

32. Vzhľadom na tú skutočnosť, že v konaní žalobca výslovne uviedol, že si náhradu trov konania
neuplatňuje súd rozhodoval v rámci princípu racionálneho zákonodarcu (článok 4 ods. 2 CSP) a
vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak úspešná strana si v konaní náhradu trov neuplatňuje je vsúlade s článkom 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že súd náhradu trov
konania žalobcovi nepriznal.

33. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo
jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. S poukazom na toto
zákonné ustanovenie, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku z podanej žaloby.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.