Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 12, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Pc/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207811
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817207811.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Vranove nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v právnej veci navrhovateľky:

P.. Q. P., V.. XX.X.XXXX, B. P. R. XXXX, L. V. B., zastúpená R.. J. P., V.. XX.XX.XXXX, B. P. R. XXXX,
L. V. B., proti odporcovi - otcovi navrhovateľky: J. P., B. P. R. XXXX, L. V. B.Ľ., B. Č. N. XXX/XX, XXX
XX T., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky 4C/253/2013 zo dňa 27.6.2013
vo výroku o výživnom pre navrhovateľku P.. Q. P., V. XX.X.XXXX tak, že toto výživné zo strany otca
navrhovateľky J.D. P., V. XX.X.XXXX zvyšuje zo sumy 26,65 eur na sumu 300,- eur mesačne počnúc
dňom 20.9.2017, ktoré výživné je odporca - otec navrhovateľky povinný uhrádzať navrhovateľke do 10-

teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky.

Dlžné výživné za obdobie od 20.9.2017 do 28.2.2018 v sume 376,- eur je odporca otec navrhovateľky
povinný uhradiť navrhovateľke do šesťdesiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zmenil výšku
výživného určenú rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C/253/2013 zo dňa 27.06.2013, a to tak že odporca

je povinný prispievať na výživu navrhovateľke sumou 350 eur vždy do 10 dňa v mesiaci, počnúc od
septembra 2017.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C/253/2013 zo dňa 27.06.2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2013 bola určená vyživovacia povinnosť k navrhovateľke zo
strany rodičov vo výške 26,65 eur mesačne. Každý z rodičov navrhovateľke prispieval na výživu vyššou
čiastkou. Matka sa podieľala na všetkých výdavkoch a uspokojovala všetky potreby navrhovateľky,

čo robí aj toho času. Nakoľko od poslednej úpravy výšky výživného uplynula dlhšia doba a výdavky
navrhovateľky sa podstatne zvýšili, je zákonný dôvod na zvýšenie výživného. Pomery sa zmenili aj
na strane odporcu. Životná úroveň navrhovateľky nedosahuje životnú úroveň jej otca. Navrhovateľka
navštevuje posledný rok magisterského štúdia, je študentkou 5.ročníka odboru psychológia. Má vysoké
výdavky na štúdium, cestovanie, ubytovanie. Ďalej má zvýšené výdavky súvisiace s nepriaznivým
zdravotným stavom. Pravidelne si musí kupovať kontaktné šošovky a roztoky a taktiež okuliare, nakoľko
zrak sa jej zhoršuje. Vzhľadom na to, že má nízku hmotnosť, každý mesiac si kupuje výživové

doplnky - vitamíny, probiotiká. Prekonala mononukleózu a z toho dôvodu má stravu prispôsobenú
na posilnenie funkcie pečene. Ďalej má diagnostikovaný fibroadenóm v prsníku, musím absolvovať
pravidelné prehliadky v mamografickej poradni a u gynekológa. Spodnú bielizeň si musí kupovať
len kvalitnú, čo je drahé. Má problematickú pleť a tá si vyžaduje drahšie kozmetické prípravky ačasté ošetrenia v kozmetických salónoch. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov nemôže
plnohodnotne využívať svoj voľný čas. Všetky voľnočasové aktivity sú často spoplatnené - návšteva
kina, posilňovne, výlety, turistika. Nemôže si dovoliť žiadne dovolenky. Tieto jej do istého času v plnej

miere uhrádzala matka. Matka všetky tieto náklady už nie je schopná zo svojho príjmu uhrádzať.
Zákon upravuje, že otec by mal prispievať aj nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa. Popri škole
nemá navrhovateľka možnosť brigádnicky si zarábať, nakoľko má prednášky a cvičenia rozložené do
celého týždňa, pričom voľný čas venuje štúdiu a príprave seminárnych prác, diplomovej práci a rôznym
výcvikom. Každý výcvik spojený s budúcou prácou psychológa je finančne nákladný. Bez výcvikov nie

je možné v budúcnosti vykonávať túto prácu.

3. Odporca - otec navrhovateľky žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi predloženými
účastníkmi, a to odpoveďami na lustráciu v Sociálnej poisťovni ohľadne navrhovateľky a odporcu,

správou Sociálnej poisťovne zo dňa 6.11.2017, mzdovým listom navrhovateľky za obdobie 9/2017
až 11/2017, odpisom mzdového listu odporcu za obdobie 5/2017 až 10/2017 spoločnosti Grund
Oil s.r.o., pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 4C/253/2013 a z neho návrhom a rozsudkom
sp.zn. 4C/253/2013-17 zo dňa 27.6.2013, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 13C/128/2014
a z neho rozsudkom sp.zn. 13C/128/2014 zo dňa 20.5.2014, originálom rodného listu navrhovateľky,

potvrdenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Filozofickej fakulty zo dňa 18.8.2017,
potvrdením o poberaní prídavkov na dieťa za rok 2017 zo dňa 20.12.2017 vydaným Úradom práce
Sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, rozpisom nákladov navrhovateľky a rozpisom mesačných
výdavkov navrhovateľky, Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych
a sociálnych činností a osobného úradu, odbor sociálneho zabezpečenia zo dňa 1.7.2017, výsluchom

účastníkov a zistil tento skutkový stav:

5. Z rodného listu navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka sa narodila XX.X.XXXX, ide rodný list vydaný
Obvodným úradom Matrikou L. L. V. B. dňa XX.X.XXXX, pričom ako otec navrhovateľky je uvedený J.
P., V.. XX.X.XXXX D. D. R. V.Q. J. P. V.. XX.X.XXXX.

6. Z potvrdenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Filozofickej fakulty zo dňa 18.8.2017
vyplýva, že navrhovateľka v akademickom roku 2017/2018 je študentkou v 2. roku štúdia študijného
programu psychológie denná forma magisterský II. stupeň so štandardnou dĺžkou štúdia 2 roky. Dátum
zápisu v akademickom roku bol 1.9.2017.

7. Z potvrdenia zo dňa 20.12.2017 vydaného Úradom práce Sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou,
o poberaní prídavkov na dieťa za rok 2017 vyplýva, že navrhovateľka poberá dávku mesačne od januára
do decembra 2017 vo výške 23,52 eur.

8. Z prehľadu výdavkov navrhovateľky je zrejmé, že táto minie na knihy od 8 do 20 eur za knihu, za
kopírovanie študijných materiálov 15 eur mesačne, na stravné 30 až 35 eur mesačne, za podnájom
uhrádza sumu 150,- eur mesačne, cestovné autobusom predstavuje 25 až 35 eur mesačne, MHD v
sume 15 až 20 eur. mesačne. V súvislosti so zdravotným stavom má výdavky na kontaktné šošovky
v sume 27 eur mesačne, roztok v sume 8 eur mesačne, na vložky do topánok v sume 9,90 eur na 3

mesiace, výdavky na zubára v sume 20 až 25 eur, zubné kefky v sume 7,50 eur, zubné pasty s obsahom
kalcia v sume 20,- eur. Pokiaľ ide o lieky, má výdavky na pupalkový olej v sume 19,91 eur, Panadol ultra
v sume 3,80 eur, vitamíny v sume10,- eur, rôzne bylinkové sypané čaje. Na problematickú pleť míňa na
vodu a krém sumu 30,- eur na 3 mesiace. Kozmetické čistenie pleti stojí 25 až 35 eur. Ďalšie výdavky
má v súvislosti so stravou, ošatením, hygienickým potrebami.

9. Z odpovede na lustráciu v registri Sociálnej poisťovne je zrejmé, že vymeriavací základ odporcu ako
zamestnanca v spoločnosti GRUND OIL s.r.o. v období od decembra 2016 do augusta 2017 bol v
rozpätí 401,48 eur až 536,54 eur.

10.ZodpovedenalustráciuvregistriSociálnejpoisťovnejezrejmé,ževymeriavacízákladnavrhovateľky
na základe dohody o vykonaní práce bol evidovaný iba v júli 2017 vo výške 30,- eur.11. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 6.11.2017 je zrejmé, že navrhovateľka je evidovaná v registri
ako zamestnanec na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa VEGAS GAME CLUB s.r.o.
od 8.9.2017. Odporca je vedený ako zamestnanec v spoločnosti GRUND OIL s.r.o. ako zamestnanec

od 6.7.2016 až doposiaľ.

12. Podľa mzdového listu navrhovateľky za obdobie 9/2017 až 11/2017, príjem navrhovateľky v
uvedenom období bol 0,- eur.

13. Z odpisu mzdového listu odporcu za obdobie 5/2017 až 10/2017 spoločnosti Grund Oil s.r.o. vyplýva,
že jeho čistá mzda sa v uvedenom období pohybovala od 334,04 eur do 376,38 eur.

14. Podľa Rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych
činností a osobného úradu, odbor sociálneho zabezpečenia zo dňa 1.7.2017, vyplýva, že výsluhový
dôchodok odporcu predstavuje sumu 937,94 eur mesačne.

15. Zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že s dcérou žijú v spoločnej domácnosti, nevie uviesť presnú
sumu, koľko jej prispieva, nedá sa to jednoznačne vyčísliť nakoľko na výdavkoch sa spolupodieľajú,
spoločne hospodária. Navrhovateľka je veľmi šetrná, zbytočne peniaze nemíňa. Matky navrhovateľky
uviedla, že jej mesačný príjem predstavuje sumu 700 až 720 eur mesačne, záleží to od služieb. Za byt

uhrádza mesačne 185,- eur, za elektrinu a plyn spolu 45,- eur, uhrádza tiež Antik 19,90,- eur poistku
na auto. Ukladá na sporenie navrhovateľke na vkladnú knižku okolo 20,- eur, zároveň jej platí životnú
poistku v sume 27,- eur, jej životná poistka predstavuje okolo 50,- eur, a poplatky za telefón uhrádza vo
výške zhruba 40,- eur, ostatné výdavky sú bežné, na lieky, ošatenie a stravu.

16. Odporca uviedol, že jeho mesačný príjem pozostáva z výsluhového dôchodku vo výške okolo
960,- eur mesačne a minimálnej mzdy zo zamestnania, nakoľko bol nútený po rozvode si zakúpiť byt,
tak uhrádza aj mesačnú hypotéku v sume okolo 300,- eur, samotné náklady v súvislosti s bývaním
predstavujú zhruba 160,- eur. Za mobil uhrádza sumu zhruba 35,- eur, za poistky zhruba sumu 40,-
eur, cestovné do práce predstavuje sumu okolo 100,- eur mesačne, niekedy aj viac, v súčasnosti má

výdavky aj v súvislosti s návštevami chorého otca, ktorý je v E. V. L., preto náklady na cestu a na ďalšie
súvisiace výdavky spolu predstavujú sumu okolo 200,- eur. Ďalej má výdavky v súvislosti s motorovým
vozidlom, poistku za vozidlo, potom bežné výdavky na stravu, ošatenie. Dobrovoľne navrhovateľke
prispieva na výživu sumou 150,- eur. Navrhovateľke hradí aj mobil v sume okolo 40,- eur, prispieva jej
tiež na tankovanie na benzín po 15 až 20,- eur pri každej návšteve. Nepočíta presne tieto sumy, ktoré

jej prispieva na tankovanie, zároveň prispieva navrhovateľke na cestovné, takisto pokiaľ ide o náklady
na kontaktné šošovky. Vždy keď ho navrhovateľka požiada o peniaze a on má k dispozícií peniaze,
navrhovateľke určitou sumou prispeje. Navrhovateľke, tiež dáva stravné lístky, prispieva jej na ošatenie,
niekedy, jej zakúpi aj nejaké dary, či už tričká, alebo iné. Zároveň navrhovateľke posiela aj jedlo keď
navarí. Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že bude musieť doplácať otcovi, ktorý je umiestnený

v ústave na zdravotnú starostlivosť, nevie však uviesť ešte presne o akú sumu pôjde, nakoľko celková
suma sa rozdelí medzi tri osoby o súrodencov, ktorí sa budú starať o otca. Celková suma zrejme bude
okolo 600 eur, pričom sa použije otcov dôchodok a zvyšok sa rozdelí medzi tri osoby. Odporca na záver
uviedol, že k výživnému ako takému sa nebráni. Udáva však, že vždy kúpil dcére, čo potrebovala, či
už išlo o notebook, či vstavané skrine a podobne. Takisto je dával určité sumy aj nad rámec výživného.

Poukázal na to, že má aj množstvo iných výdavkov, musí platiť úvery, z toho dôvodu považuje takéto
výživné za vysoké.

17. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 4C/253/2013 vyplýva, že na tunajšom súde
sa viedlo konanie o výživné pre dospelé dieťa, navrhovateľky Q. P.N. Y. N. J. P. D. R.. J. P., pričom

rozsudkom sp.zn. 4C/253/2013-17 zo dňa 27.6.2013 súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade prispievať na
výživu navrhovateľky mesačne sumou po 26,65 eur, a to vždy každého 10. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám navrhovateľky, začínajúc dňom 13.5.2013.

18. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 13C/128/2014 vyplýva, že na tunajšom súde sa viedlo

konanie o rozvod manželstva medzi navrhovateľmi J. P. D. N.N. R.. J. P., pričom rozsudkom sp.zn.
13C/128/2014-14 zo dňa 20.5.2014 súd manželstvo menovaných rozviedol.19. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

20. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.

22. Ako vyplýva z § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

26. V zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

27. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) rozsudok

ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,
ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

28. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

29. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol
o veci opakovane rozhodnúť (zvýšiť výživné pre navrhovateľku) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry
je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len

vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predošlého rozsudku. Zmena
pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného,
alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata
alebo získanie zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zlepšenie

alebo zhoršenie majetkových pomerov apod. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad
nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí,
najmä prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a podobne Až v
prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky
vyživovacej povinnosti. V ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula,

v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov vychádzajúc napríklad z cien
spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov
je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného.
Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutiaalebo spolu s inými dôvodmi. Objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie vzhľadom na ekonomickú
situáciu, a teda valorizačná zložka, je premietnutá ako u osôb povinných, tak aj oprávneného.

30. V prejednávanej veci súd mal preukázanú takú zmenu pomerov účastníkov, ktorá sa závažnejším
spôsobom prejavila v ich pomeroch v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy, a to jednak na
strane navrhovateľky, ale aj na strane otca navrhovateľky.

31. Navrhovateľka je študentkou posledného ročníka vysokej školy. S uvedenou skutočnosťou súvisia

nepochybne vyššie náklady, minimálne s nákladmi na ubytovanie, nákladmi na MHD, zabezpečovaním
základných potrieb mimo miesta svojho bydliska (ako je stravné a zabezpečovanie kníh a študijných
materiálov). Zároveň má výdavky v súvislosti so svojím zdravotným stavom. Uvedené nebolo účastníkmi
rozporované.

32. Za čas od poslednej úpravy výšky výživného došlo určite aj k objektívnemu zvýšeniu životných

nákladov, ktoré sa však premietajú na oboch stranách. Súd sa následne zaoberal adekvátnosťou
a primeranosťou požadovanej výšky výživného, prihliadajúc a posudzujúc tak reálne náklady na
zabezpečenie potrieb navrhovateľky, ako aj na možnosti a schopnosti otca navrhovateľky. Súd pritom
zohľadňoval aj pomery matky navrhovateľky, keďže obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni oboch rodičov.

33. Po preskúmaní deklarovaných výdavkov oboch strán súd dospel k záveru, že obe strany niektoré
výdavky nadhodnotili za účelom dosiahnutia svojho cieľa.

34. Z predložených dôkazov bolo zistené, že odporca ako povinný rodič si svoju vyživovaciu povinnosť
síce plní, ale vo výške, ktorá nie je postačujúca a nezodpovedá potrebám navrhovateľky. Pri určení výšky
výživného súd zohľadnil vek navrhovateľky, jej odôvodnené potreby, zárobkové možnosti a schopnosti
odporcu ako povinného rodiča a jeho odôvodnené výdavky. Príjem otca navrhovateľky pozostáva z
výsluhového dôchodku v sme 937,94 eur mesačne a čistej mzdy vo výške priemerne okolo 350,- eur

mesačne (súd vychádzal z predloženého mzdového listu za obdobie 6 mesiacov, pričom priemerná
mzda v období od mája do októbra 2017 predstavovala 349,88 eur).

35. S prihliadnutím na tento jeho zárobok a jeho odôvodnené výdavky súd zvýšil výživné navrhovateľky
zo sumy 26,65 eur na sumu 300,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd. V prevyšujúcej

časti súd návrh navrhovateľky zamietol.

36. Súd pri rozhodovaní nemohol v plnej miere zohľadniť všetky náklady odporcu ako dôvodné a
nevyhnutné (napr. návšteva rodičov, poistenie), nakoľko plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť
pred inými výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Úhrada položiek, ktoré nie sú pre život

nevyhnutné, napríklad v danom prípade poistky, náklady na mobilný telefón, cestovné za rodičom,
nemusí byť v danom prípade zohľadnená do mesačných nákladov povinného rodiča. Pokiaľ ide o
náklady odporcu v súvislosti s umiestnením otca v ústave zdravotnej starostlivosti, zo samotného
vyjadrenia odporcu je zrejmé, že uvedené náklady budú prioritne hradené z dôchodku otca odporcu a
následne sa zvyšné náklady rozdelia medzi troch súrodencov.

37.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúddospelkzáveru,ževprejednávanejvecijedôvodnazvýšenie
výživného, pričom súd dospel k záveru, že výživné vo výške 300,- eur mesačne je postačujúce jednak na
pokrytiereálnych,resp.primeranýchpotriebnavrhovateľky,jednaknavykrytieuvedenýchjednorazových
výdavkov, ako aj na pokrytie prípadných ďalších potrieb navrhovateľky, ktoré možno považovať za

odôvodnené.

38. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať
v rozpätí 20-30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu, samozrejme s možnosťou rôznych
modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou

oprávnených, ale aj povinných osôb (napríklad rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8CoP/47/2017
zo dňa 28. 12. 2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/523/2016 zo dňa 19. 12.
2017).39. Súd je vzhľadom na uvedené toho názoru, že je dôvodné, aby rodič uhrádzal dieťaťu výživné v
rozsahu 20 až 30% svojho čistého zárobku a v uvedených medziach priznal aj výživné navrhovateľke.

40. Uvedené sa týka oboch rodičov. V danom prípade vychádzal z 23% príjmu oboch rodičov, čo u otca
navrhovateľky predstavuje sumu okolo 300,- eur (23% z 1287,94 eur) a u matky navrhovateľky sumu
okolo 160,- eur (23% zo 720,- eur), pričom spolu by sa jednalo o výživné pre navrhovateľku vo výške
460,- eur, ktoré je spôsobilé pokryť všetky odôvodnené výdavky navrhovateľky, ktoré nakoniec neboli
účastníkmi sporu spochybňované. Súd preto určil navrhovateľke vo vzťahu k otcovi určil za primerané

výživné v sume 300,- eur, čo zohľadňuje aj povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť zo strany matky
navrhovateľky, pri súčasnom pokrytí odôvodnených potrieb navrhovateľky.

41. Pravidelné výdavky navrhovateľky predstavujú spolu sumu 397,71 eur (suma 255,- eur ako
pravidelné výdavky na stravu podnájom, študijné materiály a cestovné, suma 63,80 eur za výdavky v
súvislosti so zdravotným stavom, suma 78,71 eur za lieky a kozmetiku) a ďalšie nepravidelné výdavky

na knihy k štúdiu (od 8 do 20 eur za knihu, výnimočne aj 40,- eur), ošatenie a ďalšie hygienické potreby.

42. Otec deklaroval pravidelné výdavky v sume 635,- eur (mesačné platby za hypotéku a náklady v
súvislostisbývanímvsume460,-eur,platbyzatelefónvsume35,-eur,poistkyvsume40,-eur,cestovné
do práce v sume 100,- eur) a zároveň uviedol aj výdavky v súvislosti s návštevami otca v sume 200,- eur

mesačne. Pri príjem otca navrhovateľky v sume 127,94 eur mesačne mu po odrátaní všetkých výdavkov
v sume 635,- eur ostane na ďalšie živobytie (strava, ošatenie) suma 652,94 eur. Súd je toho názoru, že z
uvedenej sumy je v možnostiach a schopnostiach otca uhradiť navrhovateľke sumu 300,- eur mesačne,
pričom mu na ďalšie živobytie ostane suma 350,- eur a k uvedenej sume je možné prirátať aj výdavky
odporcu na mobilný telefón a poistky spolu v sume 75 eur, ktoré nie sú pre život nevyhnutné. Pokiaľ ide

výdavky v súvislosti s návštevami otca odporcu, v tejto súvislosti súd poukazuje na už vyššie uvedené,
a to na skutočnosť, že výdavky na výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Naviac uvedené
výdavky neboli zo strany odporcu ani preukázané.

43. Zvýšené výživné v sume 300,- eur mesačne súd priznal navrhovateľke odo dňa podania návrhu, t.j.

od 20.9.2017. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

44. Účastníci konania sa na ostatnom pojednávaní zhodli na sume 230,- eur, ktorú budú považovať za
nespornú ohľadne mesačných úhrad vykonávaných otcom navrhovateľky od septembra 2017.

45. Vzhľadom na zvýšenie výživného a dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca, súd
zároveň rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od 20.9.2017 do 28.2.2018, ktoré predstavuje sumu
vo výške 376,- eur (pomerná časť za 11 dní septembra 2017 vo výške 25,66 eur + 350 eur (5 mesiacov
x 70 eur), ktoré vzhľadom na jeho výšku povolil otcovi navrhovateľky uhradiť do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

46. S poukazom na Článok 7 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“) v záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov
konaniamôžesúdupustiťodvykonaniaurčitýchúkonovaleboprispôsobiťichrealizáciutak,abydosiahol
spravodlivé rozhodnutie vo veci. V danom prípade súd nepožadoval od účastníkov preukazovanie

všetkých deklarovaných výdavkov, ktoré považoval za relevantné a zohľadňoval ich pri určení
výšky výživného, nakoľko tieto neboli navzájom rozporované ani spochybňované. Výdavky, ktorých
vynaloženie súd nepovažoval za nevyhnutné, nebolo potrebné ani preukazovať.

47. O trovách konania súd nerozhodol v zmysle § 57 CMP, nakoľko návrh na rozhodnutie o tomto nároku

nebol podaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.