Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/338/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216204413
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3216204413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu D. E. a.s., so sídlom R., R. XX, B. XX XXX XXX
proti žalovaným 1/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. nad R., M. R. H. XX/XX, 2/ L. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. nad R., M. R. H. XX/XX, o zaplatenie 4.158,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 31. júla 2017, č. k. 2Csp/8/2016-69, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej výrokovej časti IV. z
m e ň u j e tak, že žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi z titulu poistenia úveru sumu
136,99 eur, do troch dní.

VozvyšujúcejzamietajúcejvýrokovejčastiIV.napadnutýrozsudoksúduprvejinštancie potvrdzuje.

Žalovaní 1/, 2/ n e m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 139,65
eur a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 137,79 eur od 01.10.2016 do zaplatenia a
vo výroku II. konanie v časti o zaplatenie sumy 64,00 eur a úroku vo výške 6,79 % ročne zo sumy
64,00 eur od 27.01.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 64,00
eur od 27.01.2017 do zaplatenia v dôsledku späťvzatia žaloby podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.
Vo výroku III. uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu

3.081,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.365,33 eur od 24.06.2016
do 29.06.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.332,13 eur od 30.06.2016
do 27.07.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.298,93 eur od 28.07.2016
do 31.08.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.179,93 eur od 01.09.2016
do 30.09.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.145,93 eur od 01.10.2016
do 26.01.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.081,93 eur od 27.01.2017
do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,00 eur, ktoré sú splatné vždy

do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že
v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. Vo výroku II. vo
zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol vo výroku V. tak, že žalovaným 1/, 2/ uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 51,30 %. Vychádzal zo
zistenia, že medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ bola dňa 29.11.2007 platne uzatvorená Zmluva o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v súlade s ustanoveniami zákona č. 310/1992 Zb. o

stavebnom sporení v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, pričom túto zmluvu je tiež potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu so všetkými právnymi dôsledkami s tým spojenými. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorenýpriestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úverová zmluva, na základe ktorej bol
žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý úver, túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou predmetnej zmluvy boli bez
akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaní ovplyvniť nemohli,

nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov stavebným sporiteľom. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu
spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k
úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je
podľa názoru súdu od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca

bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľov. Ustanovenia §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy je potrebné vykladať v
súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutej v príslušných smerniciach.
Žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti a žalovaní sú spotrebitelia, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd na základe

uvedeného na predmetný záväzkový vzťah aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľov,
teda predovšetkým príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa.
Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie
ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. V konaní nebolo medzi stranami sporné,
že žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy splnil riadne a poskytol žalovaným 1/
a 2/ úver dojednaný v predmetnej zmluve. Finančné prostriedky boli vyplatené v dvoch výplatách, a
to dňa 06.12.2007 v sume 2.655,51 eur a dňa 12.06.2008 v sume 531,10 eur (celková suma reálne

poskytnutého úveru tak predstavuje sumu 2.655,51 eur + 531,10 eur = 3.186,61 eur). Celková výška
vyplateného medziúveru bola znížená o poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 116,18 eur a
poplatok za zmenku vo výške 16,60 eur. Žalovaní 1/ a 2/ si svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej
zmluvy riadne a včas neplnili, na čo ich žalobca upozornil a následne pristúpil k mimoriadnemu
zosplateniu úveru ku dňu 23.06.2016. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola na konte sporenia

nasporená suma 94,24 eur, ktorá bola zúčtovaná s kontom medziúveru. Po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti žalovaní 1/ a 2/ vykonali ešte čiastočné úhrady na predmetný úver, a to dňa 29.06.2016
vo výške 33,20 eur, dňa 27.07.2016 vo výške 33,20 eur, dňa 31.08.2016 vo výške 119,00 eur a
dňa 30.09.2016 vo výške 34,00 eur. Na základe vykonanej úhrady žalovanými zo dňa 26.01.2017 vo
výške 64,00 eur, zobral žalobca v tejto časti žalobu späť a konanie bolo v časti o zaplatenie sumy

64,00 eur s príslušenstvom týmto rozhodnutím zastavené. Súd na základe uvedeného považoval za
dôvodne uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie nesplatenej časti istiny reálne poskytnutého úveru
(suma 3.186,61 eur) pri započítaní nasporenej sumy na účte sporenia 94,24 eur ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru a vykonaných úhrad žalovaných po mimoriadnej splatnosti úveru vo
výške 283,40 eur, teda dôvodný je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.808,97 eur (3.186,61 eur -

377,64 eur). Za dôvodný považuje súd aj uplatnený nárok na zaplatenie vyčíslených nezaplatených
úrokov za úver do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (teda do dňa 23.06.2016) vo výške
vyplývajúcej zo zmluvy, nerozporovanej a v žalobe vyčíslenej v sume 272,96 eur. Podľa názoru súdu,
ktorý vychádza aj zo súčasnej súdnej judikatúry, za neskoršie obdobie (po mimoriadnej splatnosti úveru),
nie je možné úrok z úveru priznať. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzok

vrátiť úrok splatný "spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky". Citované ustanovenie podľa
názoru súdu vychádza zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi
len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy
užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote

splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie
upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť
(modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu
viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky
spotrebiteľom. Maximálna sadzba úrokov z omeškania v spotrebiteľských zmluvách je pritom kogentná

a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať
za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate
obchádzala. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu v časti uplatneného úroku úveru za obdobie po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zamietol. Žalobca si v uplatnenej sume istiny uplatnil aj poplatokza spracovanie medziúveru vo výške 116,18 eur a poplatok za zmenku vo výške 16,60 eur. Pokiaľ ide
o tieto poplatky, súd v tejto časti žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú a uplatnenú v rozpore so zákonom.
Dojednanie o uvedených poplatkoch v predmetnej zmluve súd považoval za neprijateľnú podmienku

spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení neplatná, a to z toho dôvodu, že spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa,
a to s poukazom na výšku týchto poplatkov vo vzťahu k nákladom (administratívnym a poštovým)
spojených so spracovaním medziúveru a vystavením zmenky, pričom súčasne tieto neboli individuálne

dojednané, keďže zmluva v dojednaní o uvedených poplatkoch (pokiaľ ide o ich výšku) odkazovala
na sadzobník poplatkov, ktorého formulácie sú všeobecne koncipované a žalovaní nemohli vopred
ovplyvniť jeho obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka.) Pokiaľ ide o neprijateľnosť tohto poplatku,
súd tiež poukazuje súdnu prax, ktorá vychádza z toho, že neprijateľnou je aj zmluvná podmienka,
ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dané,
a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v

súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových zmluvách.) Súd dojednania o poplatku za uzavretie
zmluvy preto tiež považoval za takú zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa
za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nebolo dodané, a slúžilo len záujmom dodávateľa. Súd
ďalej poukazuje aj na názorovú líniu všeobecných súdov v rámci Európskej únii v tomto smere, a
to na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010, sp. zn. AZ 17 U 192/2010,

ktoré sa venuje účtovaniu poplatkov, a ktoré konštatuje, že poplatky za spracovanie spotrebiteľského
úveru sú neprijateľné a tiež na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14. Ak banka od
spotrebiteľov požaduje uvedené poplatky, poškodzuje tým spotrebiteľov, a vystavuje ich neprijateľnému
dojednaniu o cene úveru a jej neprimeranému navyšovaniu. Žalobca si uplatňoval v spore okrem vyššie
uvedených poplatkov aj nárok na poplatky vyčíslené v sume 749,79 eur špecifikované ako poplatky za

vedenie úverového účtu, poplatky za 1. upomienky, poplatky za 2. upomienky, poplatky za predžalobné
upomienky, poplatky za individuálne riešenie omeškaných splátok a poplatok za zmenu splátkového
kalendára, pričom v časti týkajúcej sa zaplatenia poplatkov za vedenie účtu medziúveru zobral žalobca
svoju žalobu späť. Súd ďalej k tomu uviedol, že z prehľadu a sumáru všetkých poplatkov uvedených
v žalobe jednoznačne vyplýva, že žalobca podmienil poskytnutie úveru aj takým druhom, počtom a

výškou poplatkov za vedenie účtu a upomienok dlžníkov, ktoré mu prinášajú neodôvodnené majetkové
zvýhodnenie a zvyšujú celkový dlh dlžníka bez toho, aby bola zmluvne odôvodnená primeranosť
takto určených poplatkov. Vo vzťahu k týmto poplatkom platia rovnako právne závery súdu uvedené
v predchádzajúcom odseku tohto rozhodnutia, na ktoré súd prvej inštancie odkázal. Pokiaľ sa týka
uplatňovanej sumy 136,99 eur titulom nezaplatených poplatkov za poistenie úveru, súd má za to,

že poistenie nebolo dojednané medzi stranami sporu tak, aby zodpovedalo ustanoveniam § 788
a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Prijatie poistenia tak, ako bolo uvedené v
predmetnej zmluve, bolo už súčasťou vopred pripravenej spotrebiteľskej zmluvy, a teda nemožno
hovoriť o individuálne dojednanom zmluvnom ustanovení. Z formulácie textu zmluvy v uvedenom bode
nevyplýva, že by žalovaní mohol poistenie odmietnuť, prípadne uzavrieť zmluvu aj bez poistenia. Je

pritom zrejmé, že ide o formulárový text zmluvy, ktorý pripravil žalobca pre neurčitý počet spotrebiteľov a
žalovanínemalimožnosťdotohtotextuzasiahnuť.Absentujetakslobodnávôľažalovanýchpridojednaní
poistenia úveru a týmto tiež dochádza k neodôvodnenému navyšovaniu nákladov na spotrebiteľský úver.
Takáto podmienka zmluvy je preto neplatnou podmienkou (§ 37 ods. 1 a § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že dôvodný je nárok žalobcu na

zaplatenie sumy 3.081,93 eur (istina v sume 2.808,97 eur + vyčíslené úroky z úveru do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti v sume 272,96 eur), na ktorej zaplatenie súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/
ako solidárnych dlžníkov spoločne a nerozdielne. Žalovaní 1/ a 2/ sa nepochybne dostali s úhradou
peňažného dlhu do omeškania. Súd preto priznal žalobcovi aj dôvodne uplatnený nárok na úrok z
omeškania vo výške uplatnenej žalobcom neodporujúcej zákonu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v príslušnom znení) za obdobie po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru a pri zohľadnení vykonaných úhrad žalovaných. Na základe uvedeného súd potom
priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 3.365,33 eur od 24.06.2016
do 29.06.2016, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 3.332,13 eur od 30.06.2016
do 27.07.2016, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 3.298,93 eur od 28.07.2016

do 31.08.2016, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 3.179,93 eur od 01.09.2016
do 30.09.2016, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 3.145,93 eur od 01.10.2016
do 26.01.2017, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 3.081,93 eur od 27.01.2017
do zaplatenia. Súd v danej veci uloženú povinnosť umožnil žalovaným splácať v splátkach vo výške80,00 eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa konkrétneho kalendárneho mesiaca až do
úplného zaplatenia uloženej sumy, a to pod stratou výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej
splátky. Súd zohľadnil predovšetkým výšku uloženej povinnosti žalovaných, ich osobné, zárobkové a

sociálne pomery a súhlas žalobcu so splácaním dlhu v splátkach. O náhrade trov konania súd rozhodol
v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca sa v danom konaní domáhal
zaplatenia istiny vo výške 4.158,52 eur, pričom súd mu priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške
3.081,93 eur a v časti istiny 64 eur bolo konanie zastavené zavinením žalovaných 1/ a 2/. Vo zvyšnej
časti bol žalobca v spore neúspešný, resp. došlo k zastaveniu konania jeho zavinením. Na základe

uvedeného súd konštatuje, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,30 % (75,65 %
-24,35 %). O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným
uznesením vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom k náhrade
trov sú zaviazaní žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej výrokovej časti a výroku o náhrade trov konania podal v

zákonnej lehote odvolanie žalobca. navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o zamietnutá nároku v časti o zaplatenie úroku
za úver po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. V tejto časti rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že úrok za
úver je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny

úveru, teda žalovaní stále majú finančné prostriedky od žalobcu požičané, doteraz ich nevrátili a môžu
ich užívať. Ak je úrok cena za užívanie finančných prostriedkov, žalobca nevidí dôvod, prečo by nemal
mať nárok na zaplatenie úroku z finančných prostriedkov, ktoré mu doposiaľ neboli vrátené. Ďalej
poukázal na komentár k Obchodnému zákonníku § 502. Nárok na požadovanie úrokov možno odvodiť
aj z analogického výkladu k ust. § 503 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Mal za tom, že povinnosť

dlžníka zaplatiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením toho, čo dlžník od veriteľa dostal.
V opačnom prípade by nastávala v praxi situácia, že dlžník poruší svoju povinnosť, na základe čoho
veriteľ využije svoje právo požadovať vrátenie úveru pred dohodnutou dobou splatnosti. Následkom
by bolo zhoršenie pozície veriteľa, nakoľko obranou proti dlžníkom vyvolanému protiprávnemu stavu
príde veriteľ o nárok na zaplatenie ceny peňazí, ktoré dlžníkovi prenechal. Pre dlžníka je prakticky

výhodnejšie okamžite zmluvu porušiť, nakoľko tak nebude musieť platiť úroky podľa splatnosti zmluvy,
ale len do momentu, kým sa veriteľ nebude voči porušovaniu zmluvnej povinnosť brániť. S poukazom
na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka mal za to, že úrok z meškania predstavuje sankciu za
porušenie povinnosti, veriteľ je teda oprávnený požadovať ho popri plnení, na ktoré má nárok, úrok z
omeškania nie je preto náhradou za nárok veriteľa. Za nesprávny tak označil názor súdu prvej inštancie,

že priznaním tak úrokov, ako aj úrokov z omeškania by viedlo k neprimeranému zvýhodneniu žalobcu.
Namietal, že poplatky za spracovanie medziúveru vo výške 116,18 eur a poplatok za zmenku vo výške
16,60 eur si v žalobe neuplatnil. V zmysle Čl. II. „Mimoriadny medziúver“ zmluvy, boli tieto splátky
zaúčtované pri prvej výplate medziúveru, takže celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o
poplatok za spracovanie medziúveru o tieto poplatku , a teda neboli predmetom žalobcom uplatneného

nároku. Výška týchto poplatkov bola dojednaná priamo v ustanovení čl. II. časť „Mimoriadny medziúver“
zmluvy a nie ako konštatoval súd prvej inštancie v sadzobníku poplatkov. Ďalej namietal, že v časti
uplatnenia poplatkov sa vedenie úverového účtu a poplatkov za upomínanie, vzal žalobu späť, teda
nebol predmetom konania a argumentácia súdu prvej inštancie ohľadne neprijateľnosti tohto nároku
je bezpredmetná. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že podmienil poskytnutie úveru účtovaním poplatkov

za upomínanie. Žalovaným by ani žiadne poplatky sa upomienky účtované neboli počas celej doby
splácania, ak by žalovaní riadne plnili svoje zmluvné povinnosti. Pokiaľ sa týka poplatku za poistenie
úveru, tento považoval sa plne legitímny. V dôsledku poistenia úveru bola žalovaným poskytnutá
výhodnejšia sadzba úroku sa úver o 0,2%. S poistnou zmluvou sa nie automaticky spája plnenie,
poistiteľa poistníkovi. Poskytnutie plnenia je viazané na nastanie náhodnej udalosti. Do momentu

nastatia tejto udalosti platí poistiteľovi poistné bez nároku na protiplnenie, pričom tento dosah práv a
povinností zo zmluvy o poistení vyplýva priamo zo zákona.

3. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutom
rozsudku vo výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je čiastočne dôvodné.5. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva:

6. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, teda jeho splátok. Od splatnosti (zosplatnenia úveru) je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania , ktoré majú povahu sankcií. Takýto záver súdu prvej
inštancie je správny, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru , ako aj úrokov z omeškania , čo by spôsobovalo

značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Odvolací súd poukazuje na to, že zosplatnením
úveru nastáva predčasná splatnosť úveru, teda dochádza k zmene pôvodných podmienok, za ktorých
bol úver poskytnutý. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej
sumy. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa spôsobuje stav absencie požičanej sumy istiny,
ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo veriteľovi patrí úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom

zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane
úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane
odpadá obmedzenie jeho práv na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ
už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ

inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľov. Jednorazovým
zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú
o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o
protiprávnystavzaloženýsankčnýmjednostrannýmpredčasnýmzosplatnenímúveru.Prípadnádohoda,
podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti

pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku
škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu,
ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.
Z uvedeného teda vyplýva, že po zosplatnení úveru sa dlžník pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh,
dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Odvolací súd v tejto súvislosti

tiež poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 týkajúceho sa
skutkovo a právne obdobnej veci. Za daného stavu preto súd prvej inštancie správne postupoval,
pokiaľ v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu (zmluvných úrokov po zosplatnení úveru) zamietol. Námietka
odvolateľa, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov mu patria aj po zosplatnení
predmetnéhoúveru,pretoniejedôvodná.Zadanéhostavupretosúdprvejinštanciesprávnepostupoval,

pokiaľ v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu (zmluvných úrokov po zosplatnení úveru) zamietol. Za
nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne
postupoval, keď zamietol jeho žalobcu v časti na zaplatenie poplatkov za spracovanie medziúveru vo
výške 116,18 eur a poplatku za zmenku vo výške 16,60 eur, keď uvedené poplatky boli zaplatené v
momente poskytnutia finančných prostriedkov, a teda neboli predmetom konania. Samotný žalobca

totiž v žalobe uviedol, že celková výška vyplateného úveru bola znížená o poplatok za spracovanie
medziúveru vo výške 116,18 eur a poplatok za zmenku vo výške 16,60 eur. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal výškou poskytnutých finančných prostriedkov a čiastočne úhradou
žalovanými 1/, 2/ a na základe toho považoval za dôvodne uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie
nesplatenej časti istiny reálny poskytnutého úveru (suma 3.186,61 eur) pri započítaní nasporenej sumy

na účte sporenia 94,26 eur ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a vykonaných úhrad
žalovaných po mimoriadnej splatnosti úveru. Taktiež za nedôvodnú považoval námietku odvolateľa, že
súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď sa nedôvodný považoval aj nárok žalobcu na zaplatenie
poplatkov za vedenie úverového účtu a poplatkov za upomínanie žalovaných, nakoľko z tejto časti
zobral žalobu späť, a teda tento nárok nebol predmetom konania. Z písomného podania žalobcu zo dňa

23.06.2017 vyplýva, že žalobu vzal späť v časti sumy 139,65 eur a v časti 5% úroku z omeškania zo
sumy 137,79 eur od 01.10.2016 do zaplatenia. Uviedol, že suma 139,65 eur, o ktorú berie žalobu späť
predstavuje sumu 137,79 eur, ako súčet poplatkov za vedenie účtu medziúveru účtovaných v dňoch
a výškach špecifikovaných v tomto späťvzatí a suma 1,86 eur predstavuje 5% úrok z omeškania zo
sumy 137,79 eur. Súd prvej správne postupoval, keď vo zvyšnej časti žalobu ohľadne poplatkov za

vedenie úverového účtu, poplatky za upomienky, ktorých celkovú výšku kvalifikoval žalobca v žalobe
sumou749,79eurzamietol.Odvolacísúdsavtomtosmereplnestotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozsudku, na jeho závery v celom rozsahu poukazuje.7. Pokiaľ sa týka uplatňovanej sumy 136,99 eur titulom nezaplatených poplatkov za poistenie úveru, súd
prvej inštancie mal za to, že poistenie nebolo dojednané medzi stranami sporu tak, aby zodpovedalo
ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Prijatie poistenia tak, ako

bolo uvedené v predmetnej zmluve, bolo už súčasťou vopred pripravenej spotrebiteľskej zmluvy, a
teda nemožno hovoriť o individuálne dojednanom zmluvnom ustanovení. Z formulácie textu zmluvy
v uvedenom bode nevyplýva, že by žalovaní mohli poistenie odmietnuť, prípadne uzavrieť zmluvu aj
bez poistenia. Je pritom zrejmé, že ide o formulárový text zmluvy, ktorý pripravil žalobca pre neurčitý
počet spotrebiteľov a žalovaní nemali možnosť do tohto textu zasiahnuť. Absentuje tak slobodná vôľa

žalovaných pri dojednaní poistenia úveru a týmto tiež dochádza k neodôvodnenému navyšovaniu
nákladov na spotrebiteľský úver. Takáto podmienka zmluvy je preto neplatnou podmienkou (§ 37 ods.
1 a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

8. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje.

9. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej dňa 21.11.2007 medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako spoludlžníkom vyplýva, že záväzok
žalovaných platiť poplatok za poistenie v konkrétnej výške 1,33 eur mesačne (40,-Sk) bol riadne
dojednaný v Čl. II. V konaní nebolo preukázané, že žalovaní nemohli poistenie odmietnuť, prípadne
uzavrieť zmluvu bez poistenia. Odvolací súd odvolaciu námietku odvolateľa považuje v tomto smere

za dôvodnú a v súlade s jeho názorom poukazuje na to, že ako vyplýva z Čl. II časť „ Mimoriadny
medziúver“ zmluvy, v dôsledku poistenia úveru bola žalovaným poskytnutá výhodnejšia sadzba úroku
za úver o 0,2% p.a. oproti prípadu, kedy žalovaní požiadali o úver bez poistenia. V dôsledku poistenia
úveru teda žalovaní platili menšiu odplatu za poskytnutie úveru, než by platili bez jeho poistenia. V
zmysle § 788 ods. 1 Obč. zákonníka sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom

rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela , je povinná platiť poistné. S poistnou zmluvou sa
teda nie automaticky spája plnenie poistiteľa poistníkovi. Poskytnutie plnenia je viazané na nastanie
náhodnej udalosti. Do momentu nastania tejto udalosti poistník platí poistiteľovi poistné bez nároku na
proti plnenie, pričom tento obsah práv a povinností zo zmluvy o poistení vyplýva priamo zo zákona. V

prípade nastania poistnej udalosti potom poistiteľ plní poistníkovi poistné plnenie, ktoré je v nepomerne
vyššej výške oproti poistníkovi platenému poistenému.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej
časti IV. zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu

poistenia úveru sumu 136,99 eur do troch dní. Vo zvyšujúcej zamietajúcej výrokovej časti IV. napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 396 ods. 2 CSP tak, že
žalovaným 1/, 2/, ktorí mali v konaní prevažný úspech náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne

nevznikli.

12. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).