Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 2, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Csp/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117206090
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117206090.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance

Slovakia s. r. o., Tallerova 4, Bratislava, IČO 47243368, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát,
JankaKráľa7,BanskáBystrica,protižalovanému:W.N.,R.XX.X.XXXX,T.D.R.H.P.XX,T.,ozaplatenie
148,- eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 148,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 600,- eur od 24.6.2015 do 20.10.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 148,- eur od 21.10.2015 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.3.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 148,-
eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 600,- eur od 24.6.2015 do 20.10.2015, s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 148,- eur od 21.10.2015 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa
4.5.2015 k vzniku právneho vzťahu, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému 600,- eur
na jeho bankový účet, pričom predpokladom ich poskytnutia bola registrácia žalovaného na adrese

internetového sídla žalobcu www.pozickomat.sk , za účelom zriadenia
užívateľského účtu, v ktorom žalovaný uviedol svoje nezameniteľné identifikačné údaje spolu s číslom
účtu, na ktorý žiada poukázať finančné prostriedky. Žalobca nepožaduje od žalovaného zaplatenie
odplaty za poskytnutie pôžičky, resp. úveru, ani úhradu iných poplatkov a nákladov, iba vrátenie istiny.
Žalovaný do dňa podania žaloby zaplatil žalobcovi 452,- eur, pričom poslednú úhradu vykonal dňa
20.10.2015. Okrem vrátenia istiny sa žalobca domáhal tiež zákonných úrokov z omeškania z dlžnej
sumy.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 7.11.2017 postupom v zmysle § 116 ods. 2
Civilného sporového poriadku, žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť,

ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP, pričom vykonal
dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výpisom z obchodného registra žalobcu č.l. 3, výpisom z
účtu žalobcu č.l. 4, registráciou žalovaného na stránke pôžičkomat.sk čl. 5, ako aj ostatným obsahom

spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle v zmysle § 219 ods. 3
Civilného sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia, na verejnom
vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

6. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný si vytvoril na webovom
sídle žalobcu profil za účelom získania pôžičky na Pôžičkomat.sk uvedúc svoje osobné údaje, vrátane
rodného čísla a čísla účtu. Dňa 4.5.2015 žalobca poslal na účet uvedený žalovaným sumu 600,- eur
s poznámkou “deň splatnosti je 23.6.2015”. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu z poskytnutej sumy vrátil
452,- eur, pričom posledná úhrada bola dňa 20.10.2015. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nijako
nepoprel, a preto ich súd považuje za nesporné.

7. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák.č. 266/2005 Z.z.“) (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi
dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c) zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto
zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom
finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
Podľa§2písm.d)zák.č.266/2005Z.z.(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),naúčelytohtozákona
sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby

na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „Zák. č. 129/2010 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zák. č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola platne na diaľku uzatvorená zmluva o
pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 600,- eur, ktorú sa žalovaný

zaviazal vrátiť do 23.6.2015. Z postavenia zmluvných strán vyplýva, že žalobca pri uzavretí zmluvy
konal v rámci svojho predmetu podnikania, ktorým je poskytovanie spotrebiteľských úverov. Žalovaný
uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania. Právny vzťah, založený touto zmluvou o pôžičke je potrebné považovať za vzťahspotrebiteľský. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v lehote
kratšej ako tri mesiace, nejedná sa o spotrebiteľský úver a zmluvný vzťah vzniknutý medzi sporovými
stranami nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z..

Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky
(peňazí) veriteľom dlžníkovi. Uskutočnením prevodu peňažných prostriedkov na žalovaným určený účet
došlo k splneniu podmienky odovzdania predmetu pôžičky žalovanému. Žalovaný bol povinný peňažnú
pôžičku žalobcovi po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Žalovaný túto svoju povinnosť porušil a žalobcovi
do dňa 20.10.2015 vrátil len sumu 452,- eur. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného

záväzku, a to reálne poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 600,- eur žalovanému, z ktorých
mu žalovaný podľa nesporného tvrdenia žalobcu vrátil len sumu 452,- eur, uložil súd vo výroku I. tohto
rozhodnutia žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zostávajúcu sumu 148,- eur.

9. Žalovaný tým, že dlžnú sumu v lehote do 23.6.2015 nevrátil, dostal sa s peňažným plnením do
omeškania a žalobcovi je preto povinný okrem dlžnej istiny zaplatiť aj úroky z omeškania. Výška úroku z

omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako
je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi tak
súd priznal voči žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05%) ročne
zo sumy 600,- eur od 24.6.2015 do 20.10.2015, keď suma 452,- eur bola podľa nesporného tvrdenia
žalobcu uhradená dňa 20.10.2015 ako aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z dosiaľ neuhradenej

sumy 148,- eur od 21.10.2015 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky ku dňu 24.6.2015 (prvému dňu omeškania) bola 0,05 %.

10. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP”), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, keď žalobca bol v konaní plne úspešný, nakoľko súd žalobe
vyhovel v plnom rozsahu, a priznal mu nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%
(výrok II. rozsudku).

12. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolatel domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutoMovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplňať ren do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.).