Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/176/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413214932
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4413214932.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX,
o vymoženie 451,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Zámky, zo dňa 5. februára 2014, č. k. 5Er/794/2013-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu prvého stupňa
dňa 25.6.2013 na základe návrhu oprávneného zo 7.6.2013 na vymoženie sumy 451,14 eur s
príslušenstvom. Oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým
je právoplatný a vykonateľný Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, Spoločnosti Slovenská

rozhodcovská a.s., Bratislava, Karloveské rameno 8, vydaný dňa 17.1.2013 sp. zn SR 08010/12, ktorým
rozhodca zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenému sumu 451.14 eura s úrokom z omeškania vo výške
9,5% ročne zo sumy 451,14 eura od 2.3.2007 do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške
31,87 eura, ďalej náklady inkasného konania vo výške 67,72 eura a trovy právneho zastúpenia v sume
141,03 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatným dňa
11.2.2013 a vykonateľným 14.2.2013.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 44 ods. 2 tretej vety Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014. Skúmajúc z úradnej povinnosti podmienky
zákonnosti exekučného konania zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská , a.s. č.k. SR 08010/12 zo dňa 17.01.2013,

ktorým bolo žalovanej R. T. uložené zaplatiť žalobcovi EOS KSI Slovensko, a.s. sumu 451,14 eura s
príslušenstvom. Súdny exekútor k žiadosti o udelenie poverenia pripojil rozhodcovský rozsudok a na
výzvu súdu aj Zmluvu z ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc. Súd z týchto listín
zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného (VÚB banka, a.s., Správa kreditných kariet a.s.)
a povinnou vznikol zmluvný vzťah na základe „ žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Quelle“
zo dňa 09.08.2004, ktorou bol povinnej schválený úverový rámec čerpania finančných prostriedkov vo

výške 15.000 Sk a schválená štandardná mesačná splátka 500,-Sk. Súčasťou zmluvy sú aj obchodné
podmienky, ktoré v článku VIII. obsahujú rozhodcovskú doložku a táto je obsiahnutá aj v Dohode
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 3.9.2010, ktoré exekučný súd podrobil
preskúmaniu. Z predložených dokladov súd zistil, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa
používajú právne normy spotrebiteľského práva. Súd prvého stupňa predmetnú zmluvu posúdil ako
spotrebiteľskú, keďže zmluvu uzatváral právny predchodca oprávneného ako dodávateľ, ktorý konal

v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom zmluvu uzatvoril s povinným ako spotrebiteľom. Podľa
názoru súdu prvého stupňa rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitupre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Dôvodil tým, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, pričom nemal na výber
vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami.
Povinný mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa
predmetnú rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú. Okrem toho poukázal na to, že rozhodcovský

súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej
štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho do zmluvy môže dať. Vzhľadom na
neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, súd prvého stupňa považoval exekučný titul za nevykonateľný,
pretože ho vydal orgán, ktorý na to nebol zmocnený. Svoje závery oprel aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že
právny predchodca oprávneného mal v zmysle ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v

znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) povinnosť ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodované
v rozhodcovskom konaní. V danom prípade oprávnený predložil v rozpore so znením rozhodcovskej
doložky spor takému rozhodcovskému súdu , ktorý na to vôbec zmocnený nebol a ktorý nespĺňa
zákonné požiadavky na rozhodnutie sporu z bankových obchodov. Z uvedených dôvodov súd prvého

stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa. Podľa oprávneného súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej

činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Mal za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť exekučného titulu, skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, pričom
zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd je oprávnený skúmať platnosť
rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený poukazujúc na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní a ust. §
159 OSP konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný

rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je
právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre
výkon exekúcie. Oprávnený mal za to, že príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy je súd ,
ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom
ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku.

Záverom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) rozhodujúc o odvolaní bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

V prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa 07.06.2013, spísaným pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60,
domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 451,14 eura s príslušenstvom.
Exekučným titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 17. 01. 2013, sp. zn. SR

08010/12,vydanýStálymrozhodcovskýmsúdomspoločnostiSlovenskározhodcovská,a.s.,Karloveské
rameno 8, Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2013 a vykonateľnosť dňa 14.02.2013.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor súdu prvého stupňa dňa
25.06.2013, ktorý o žiadosti súdneho exekútora rozhodol napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto
z dôvodov v ňom uvedených zamietol.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania začaté v súlade

s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli
ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na

návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje
dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014,

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).
Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným

podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva,
že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť

rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je
pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí
spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená
dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o
podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či

účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu,
či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide
o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.
V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ak návrh na vykonanie exekúcie má náležitosti
predpokladané ustanovením § 39 ods. 1 EP, k návrhu je pripojený exekučný titul, exekútor nie je

vo veci zaujatý a konaniu nebránia ani iné prekážky, exekútor predloží návrh spolu so žiadosťou o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, súdu. V takom prípade má súd povinnosť exekútora poveriť
vykonaním exekúcie v lehote do 15 dní od doručenia jeho žiadosti. Za "iné prekážky", ktoré by mohli
brániť konaniu možno považovať najmä to, ak súd zistí, že: 1. oprávnený nie je nositeľom hmotného
práva, účastník nemá spôsobilosť na práva alebo povinnosti, nie je daná právomoc súdu, 2. oprávnený

nemá procesnú spôsobilosť, 3. návrh nemá náležitosti predpokladané zákonom (§ 39) a preto nemožno
pokračovať v konaní, 4. exekútor sa cíti vo veci zaujatý.
V prípade, ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie NS SR sp. zn.

3Cdo 122/2011), najmä je povinný posúdiť, či takto koncipovaná rozhodcovská zmluva (doložka),
nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa.
V danej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi
na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Obchodných podmienkach pre vydanie a používaniekreditných platobných kariet VÚB a.s., tvoriacich súčasť zmluvy- žiadosti o vydanie kreditnej platobnej
karty Quelle a v bode 4. Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 03.09.2010.
Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu) exekučný súd

splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie posúdili správne.
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.jvo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou) súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského

rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv
spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku

škode spotrebiteľa.
V preskúmavanej veci súd v exekučnom konaní správne konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, a že spôsobovala nevyváženosť
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávnenou
takýto záver umožňovali. Zo zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty uzavretej medzi právnou

predchodkyňou ( V/B banka) oprávnenej a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi
zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou
sú(akopredtlačenýformulár)Obchodnépodmienkyprevydanieapoužívanieplatobnýchkariet atedaaj
rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku VIII. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, ktorými súd v
exekučnomkonaníodôvodnilinevyváženosťdohodnutejrozhodcovskejdoložky.Správnymrozhodnutím

o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto neodňal
oprávnenej možnosť konať pred súdom. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom
súdu prvého stupňa týkajúceho sa vyhlásenia za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú
doložka. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na
jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnej ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na

všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú
doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mala možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo

podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho
vyvolal dodávateľ ako prvý.
Odvolací súd dodáva, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od
rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si
vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy.

Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací
súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné
aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12.
2014 už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,

ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
pretože rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.
Keďže v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky,
ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskehozákonníka neplatná, súd prvého stupňa správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na výkon exekúcie. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdil bez toho, aby sa zaoberal a posudzoval správnosť ďalších záverov súdu prvého stupňa,

ktoré považoval za nadbytočné, pretože dôsledkom neplatnosti rozhodcovskej doložky je nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť a ak tak urobil, jeho rozhodnutie nemôže byť
exekučným titulom.
Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.