Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/230/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412213300
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412213300.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: E. Y., nar. XX. XX. XXXX, P. F. P. XX, X., o vymoženie
sumy 1.901,06 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 5Er/874/2012
a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. Ex 10540/12, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Er/874/2012-13 zo dňa 10.
februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovení § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Uviedol, že exekučným titulom je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. č. k. EP 31018/11
zo dňa 12. 01. 2012, ktorého vydaniu predchádzala zmluva o poskytnutí pôžičky č. 2040704 uzatvorená
medzi účastníkmi dňa 30.06.2006, ktorú súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú.

Súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, v
ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa

takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravom je plne opodstatnená. Mal za

to, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej
zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej
veci, ako je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne na
mieste. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.MohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkýmVšeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšie situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný
titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte

pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do
zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti
o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa
po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Za neprehliadnuteľnú nemôže neoznačiť súd úroveň rozhodcovského rozsudku z hľadiska reflektovania
rozhodcu na spotrebiteľské právo. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické,
preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Nevysporiadal sa s vylúčením inštitútov zameraných na
ochranu spotrebiteľa, čím vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula
o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo tzv. úver ako
absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho

zákonníka, medzi ktoré patria i ustanovenia § 52 a nasl., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc
zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.

Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10.
2011.

Poznamenal, že banka (právny predchodca oprávneného - Všeobecná úverová banka, a.s.) mala
povinnosť v zmysle ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere) budú rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom
konaní. Ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o úvere uvádza, že banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojím klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa

osobitného zákona (osobitným zákonom sa tu v zmysle poznámky pod čiarou 88k rozumie zákon č.
244/2002 Z. z. ako celok a tiež § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o doplnení
a zmene niektorých zákonov). Podľa ust. § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o
doplnení a zmene niektorých zákonov sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné spoločne alebo
prostredníctvom svojho záujmového združenia zriadiť stály rozhodcovský súd podľa osobitného zákona

so sídlom v Bratislave; štatútom tohto stáleho rozhodcovského súdu sa môžu zriadiť aj jeho pobočky.
Citované zákonné ustanovenie v spojení s ust. § 67 ods. 2 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku
a o doplnení a zmene niektorých zákonov mali viesť právnu predchodkyňu oprávneného k tomu, aby
klientovi(povinnej)ponúklaneodvolateľnýnávrhnauzavretierozhodcovskejzmluvyoto,žeichprípadné
spory zo zmluvy o úvere budú rozhodované: a/ v rozhodcovskom konaní, b/ pred stálym rozhodcovským

súdom, c/ zriadeným bankami spoločne alebo prostredníctvom ich záujmového združenia. Zo zmluvy
o úvere ako i celého spisu žiadnym spôsobom nevyplýva, že právna predchodkyňa oprávnenej takto
postupovala.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej

lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Mal za to, že súd
prvého stupňa v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorá mu je zverená
Exekučným poriadkom. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu,
nakoľko skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zdôraznil, že zo žiadneho
ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej

zmluvy, i keď súdy často zastávajú nesprávny názor, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému
súdu členského štátu imperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu
nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmanie
platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Mal za to, že táto
nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM publikovaného v

Úradnom vestníku EÚ. Poukázal na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, ust. § 159 OSP, čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatoval,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného
súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a pouplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Uviedol
že zo žiadneho slovenského ani európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať
záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu

spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. V podanom odvolaní oprávnený
poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09.
2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1
písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).
Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného sa písomne dňa 22. 04. 2014 vyjadril povinný a uviedol, že sa plne stotožňuje
s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko je vecne správne, preto navrhol, aby odvolací

súd toto rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 10. 02. 2014 ako vecne správne podľa §

219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 07.
06. 2012, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok
vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. rozhodcom JUDr.
Zsoltom Vargom pod sp. zn. EP 31018/11 zo dňa 12. 01. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.
02. 2012 a vykonateľnosť dňa 24. 02. 2012. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
podaniami zo dňa 11. 06. 2012, 20. 12. 2012 a 27. 06. 2013 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 10. 02. 2014 súd prvého
stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného

skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia
stotožnil, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenépodmienkynavedenieexekučnéhokonania.Jednouztýchtopodmienokjerelevantnýexekučný
titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej
komore s.r.o. rozhodcom JUDr. Zsoltom Vargom dňa 12. 01. 2012 v konaní pod sp. zn. EP 31018/11.

O jeho vydanie požiadala spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (oprávnený v exekučnom konaní) na
základe Žiadosti a Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2040704 zo dňa 30. 06. 2006, ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky rýchlej pôžičky poskytovanej spoločnosťou, v ktorých je obsiahnutá
rozhodcovská doložka, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo v budúcnosti vzniknú z tejto Zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované

(i) v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, ktorý určí Spoločnosť, a to jediným
rozhodcom, ktorého určí predsedníctvo tohto rozhodcovského súdu, v súlade so Štatútom a Rokovacím
poriadkom tohto rozhodcovského súdu v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. Zmluvné strany sa zaväzujú
podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné.Zmluvné strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom
rozsudku, a to v lehotách v ňom uvedených. Zmluvné strany berú ďalej na vedomie, že v prípade,
ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský

rozsudok výkonu rozhodnutia alebo
(ii) na príslušnom všeobecnom súde alebo
(iii) prostredníctvom zmluvného partnera Spoločnosti na vymáhanie pohľadávok.
Podpisom tejto Zmluvy dáva Klient svoj súhlas Spoločnosti na výber najvhodnejšieho spôsobu z
uvedených alternatív.“

Vtejtosúvislostianazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolacísúduvádzaispoukazom
nauznesenieÚstavnéhosúduSRz24.02.2011,č.k.IV.ÚS55/2011-19,žerozhodcovskádoložka,ktorá
mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale
vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok rýchlej pôžičky poskytovanej spoločnosťou Žiadosti
a Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 30. 06. 2006 a tento právny vzťah teória i prax

považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku
bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej
podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto
plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom

rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom - ust. § 45 ods. 1, písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto vád je
súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním
teda viazaný v zmysle ust. § 159 OSP. S takýmto záverom korešponduje i ust. § 35 vyššie citovaného

zákona, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo
zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku,
pretože rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym
konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako
taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia
tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie.
Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto
postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu
nárokupriznanémurozhodcovskýmrozsudkom,nakoľkobolisplnenépodmienkynazamietnutienávrhu,

ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskejnárodnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na
rozdiel od predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi
oprávneným a povinným vznikol na základe Žiadosti a Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa
30. 06. 2006, ktorú treba považovať za štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu jej uzavretia a § 23a zák. č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov platnom v čase jej uzavretia. Súčasťou tejto

zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky rýchlej pôžičky poskytovanej spoločnosťou, v ktorých je
obsiahnutá i rozhodcovská doložka, ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinný) nemal na výber a bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo do tohto
právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto
okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa

generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značný
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd prvého
stupňa vo svojom uznesení.

Krajský súd v Nitre dáva súdu prvého stupňa v predmetnej veci do pozornosti, že odvolaciemu súdu

predložil na rozhodnutie odvolanie oprávneného zo dňa 03.03.2014 na č. l. 21-28 v súdnom spise bez
toho, aby podané odvolanie doručoval súdnemu exekútorovi, a to s poukazom na ust. § 209a ods. 1
OSP, ktorý platí i pre exekučné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné postupovať tak,
že odvolanie oprávneného zo dňa 03.03.2014 doručí súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi spolu s
rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.