Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 2, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816207703
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816207703.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: COFIDIS, S.A.,

Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´ Ascq CEDEX 598 66, Francúzsko, konajúca na
území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628, zast. URBÁNI & Partners
s.r.o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36646181, proti žalovanému: A.Á. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XX/XXX, K. S., Š. X. K. Q., o zaplatenie 3968,16 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie sumy 590 eur a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 40 eur z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.202,32 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 15,96 %
ročne od 27.12.2013 do 19.02.2015, úroky z omeškania zo sumy 1.202,32 eur vo výške 5,05 % ročne od
20.02.2015 do zaplatenia a náklady spojené s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva
vo výške 1.437,46 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 12 % trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3968,16 eur spolu s úrokom
vo výške 15,96 % ročne zo sumy 4399,64 eur odo dňa 21.09.2014 do 19.02.2015, t.j. 290,49 eur,
úrokom vo výške 15,96 % ročne zo sumy 4056,75 eur od 20.02.2015 do 28.06.2016, t.j. 876,28
eur, úrokom vo výške 15,96 % ročne zo sumy 3968,16 eur od 29.06.2016 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4399,64 eur od 21.09.2014 do 19.02.2015, t.j. 91,92 eur,
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4337,97 eur od 20.02.2016 do 28.06.2016,

t.j. 77,42 eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3968,16 eur od 29.06.2016 do
zaplatenia , ako aj poplatku za oneskorené splátky vo výške 200 eur a nákladov spojených s výkon
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 1827,46 eur, ako aj náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. 16899 zo dňa 27.12.2013 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným bol žalovanému zo strany žalobcu poskytnutý úver vo výške 5033,36 eur, za
účelom kúpy motorového vozidla, pričom žalovaný bol povinný predmetný úver splácať v mesačných
splátkach v zmysle finančného plánu, ktorý je súčasťou zmluvy. Žalobca si všetky povinnosti vyplývajúce

zo záväzkového vzťahu splnil a vykonal riadne a včas. Predmetný úver bol za účelom zabezpečenia
pohľadávok žalobcu zo zmluvy zabezpečený prostredníctvom zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva zo dňa 27.12.2013 na motorové vozidlo S. XXX K. M. X.X D. S.. Žalovaný bol v
zmysle zmluvy povinný uhradiť žalobcovi celkom 48 splátok, každú vo výške 145,54 eur, pričom tieto bolisplatnévždykdvadsiatemudňupríslušnéhokalendárnehomesiacavčaseod20.01.2014do20.12.2017
v zmysle prílohy- Finančného plánu. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 8 splátok v zmysle finančného
plánu, avšak ďalšie dohodnuté splátky z uzavretej zmluvy v lehote ich splatnosti žalovaný neuhradil,

preto žalobca listom, zo dňa 03.02.2015 upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia splatnosti celého
úveru spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, tento však na
predmetné upozornenie nereagoval. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní so splátkami
úveru viac ako tri mesiace, vyhlásil žalobca podľa bodu 20.Všeobecných podmienok zmluvy, úver, celé
jeho príslušenstvo, spolu so všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, a to k ôsmemu dňu odo

dňa odoslania oznámenia o tejto skutočnosti žalovanému, za splatné. Žalobca odoslal žalovanému
písomnosť- Vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.02.2015, v ktorej ho
vyzval na úhradu pohľadávok, ktoré žalobca voči žalovanému k danému dňu evidoval. Úver, celé jeho
príslušenstvo, spolu so všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú sa stali splatnými 19.02.2015.
Aktuálne žalobca účtuje od žalovaného ( vzhľadom na uskutočnený výkon zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva) úhradu splátky 1 až 13 Finančného plánu a ďalšie dohodnuté splátky z uzavretej

zmluvy v lehote ich splatnosti žalovaný neuhradil ani neoznámil iné skutočnosti. Aj napriek niekoľkým
telefonickým urgenciám zo strany žalobcu nedošlo do dňa spísania žaloby k úhrade dlžnej sumy,
ktorú bol povinný tento uhradiť na základe zmluvy o úvere č. 168899, čím sa dostal do omeškania s
plnením peňažného záväzku. Na základe uvedeného vznikol nárok žalobcu od žalovaného požadovať
zaplatenie celkovej sumy neuhradenej istiny, úrokov, úrokov z omeškania, nákladov spojených s

výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, ako aj ostatných poplatkov. Ročná úroková
sadzba úveru dohodnutá v čl. II. Individuálnych podmienkach zmluvy predstavuje 15,96 % ročne.
Vzhľadom na zosplatnenie úveru žalobcom, pristúpil tento k začatiu výkonu zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Žalobcovi taktiež
vznikol v súvislosti so zmluvou nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutých poplatkov, ako aj nákladov

hotových výdavkov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. V snahe
vyriešiť vzniknutú situáciu mimosúdne zaslal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalovanému
písomnosť - Predžalobná výzva - pokus o mimosúdne riešenie vecí zo dňa 24.08.2016, v zmysle ktorej
bola žalovanému poskytnutá lehota 7 dní na úhradu vzniknutého dlhu, túto však nevyužil.

2. Podaním zo dňa 16.02.2017 zobral žalobca žalobu v časti poplatku za oneskorené splátky vo výške
200eur,poplatkuzanedoručenietechnickéhopreukazupozmeneregistrácievovýške360eur,poplatku
za vrátenú poštu vo výške 30 eur a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40 eur a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3968,16 eur spolu s úrokom
vo výške 15,96 % ročne zo sumy 4399,64 eur od 21.09.2014 do 19.02.2015, t.j. 290,49 eur, zo sumy

4056,75 eur odo dňa 20.02.2015 do 28.06.2016, t.j. 876,28 eur, zo sumy 3698,16 eur od 29.06.2016
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4399,64 eur od 21.09.2014 do
19.02.2015, t.j. 91,92 eur, zo sumy 4337,97 eur od 20.02.2016 do 28.06.2016, t.j. 77,42 eur, vo výške 5
% ročne zo sumy 3968,16 eur od 29.06.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o úvere- Individuálne podmienky, Finančný plán, Zmluvu o
úvere- všeobecné podmienky, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Zmluvu o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, upozornenie, vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu
dlžnej sumy, informáciu o priebehu výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, faktúry,
predžalobnú výzvu- pokus o mimosúdne riešenie veci spolu s kópiou doručenky.

4. V podaní zo dňa 16.02.2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaný
so žalobcom dňa 27.12.2013 uzavrel zmluvu o úvere č. 16899. Žalovanému bol na základe zmluvy
poskytnutý úver, a to za účelom kúpy osobného motorového vozidla S. XXX K. M. X.X D. S., pričom
žalovaný bol povinný predmetný úver splácať v mesačných splátkach v zmysle finančného plánu, ktorý

tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Obsahom záväzku vzniknutého medzi žalovaným a žalobcom bolo
poskytnutie úveru a následne povinnosť žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, a to aj spolu
sdohodnutýmpríslušenstvomzapodmienokuvedenýchvzmluve.Predmetnásumaposkytnutéhoúveru
vo výške 5033,36 eur pozostáva z niekoľkých zmluvne dojednaných povinných položiek a teda z istiny,
ktorá bola žalobcovi poskytnutá na kúpu motorového vozidla vrátane jednorazového spracovateľského

poplatku vo výške 1266,29 eur a zmluvných úrokov v zmysle čl. 7 Všeobecných zmluvných podmienok.
Žalobcom uplatnený nárok vo výške 3968,16 eur predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru
žalovanému a súčtom vykonaných splátok žalovaným a tiež vykonanou úhradou z výťažku získaného
z výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva ( predaj motorového vozidla). Žalovaný sa vzmysle zmluvy zaviazal hradiť žalobcovi mesačné splátky vo výške 145,54 eur. Z finančného plánu
vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 8 splátok ďalšie dohodnuté splátky z uzavretej zmluvy
v lehote ich splatnosti žalovaný neuhradil ani napriek upozorneniu zaslanému žalovanému. V dôsledku

porušenia platobných povinností žalovanému bolo osobné motorové vozidlo S. XXX K. M. X.X D. S., na
kúpu ktorého bol úver poskytnutý, odobraté za účelom výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho
práva. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru, t.j. ku dňu 19.02.2015, žalobca
evidoval voči žalovanému nesplatenú istinu vo výške 4399,64 eur. Následne došlo zo strany žalobcu
k výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, žalobca získaný výťažok započítal na istinu,

zmluvný úrok, poplatok za trvalý príkaz, čím bol ponížený dlh žalovaného na istinu vo výške 3968,16
eur. V ďalšom citoval jednotlivé ustanovenia zmluvy o úvere- všeobecné podmienky. Pokiaľ ide o
výšku nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva uviedol, že paušál
za odobratie vozidla, v zmysle faktúry č. VF1500019 zo dňa 30.01.2015 v alikvotnej výške 340 eur,
odtiahnutie vozidla, v zmysle faktúry č. VF1500020 zo dňa 30.01.2015 vo výške 308 eur, odhlásenie
vozidla, v zmysle faktúry FV160229 zo dňa 04.07.2016- v alikvotnej výške 125 eur, účelne vynaložené

náklady dražobníka, v zmysle faktúry č. 19015 zo dňa 20.04.2015 v alikvotnej výške 574,46 eur, provízia
z predaja vozidla, v zmysle faktúry č. FV160178 zo dňa 07.06.2016 v alikvotnej výške 90 eur. Spolu s
týmto vyjadrením predložil aj finančný plán.

5. V podaní doručenom súdu dňa 22.05.2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na dotaz

súdu za akú sumu žalovaný prebral osobné motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom zmluvy o prevode
zabezpečovacieho práva uviedol, že konkrétne sa jedná o osobné motorové vozidlo zn. S. XXX
K. M. X.X D. S., na ktorého kúpu bol žalovanému na základe zmluvy o úvere č. 16899 zo dňa
27.12.2013 poskytnutý úver vo výške 3176,60 eur ( istina). Predmetné motorové vozidlo žalovaný
odobral od spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. a to za kúpnu cenu vo výške 4538 eur, o

čom svedčí Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 27.12.2013 uzatvorená
medzi žalobcom a žalovaným. Uvedené vyplýva aj z faktúry č. FVKE1230-131151 zo dňa 27.12.2013,
splatnej dňa 06.01.2014. V ďalšom uviedol, že osobné motorové vozidlo bolo predané v zmysle
Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa
27.12.2013. žalobca postupoval pri predaji vozidla v súlade s ustanovením § 553 a nasl. Občianskeho

zákonníka a tiež bodom 2.5 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, podľa ktorého sa
výkon zabezpečovacieho prevodu práva uskutočňuje cez predaj vozidla priamo tretej osobe. Žalobca
pri výkone zabezpečovacieho prevodu práva postupoval s náležitou starostlivosťou tak, aby predmetné
motorové vozidlo bolo predané na dražbe za primeranú cenu, ktorá zodpovedá typu, stavu a bežnému
opotrebovaniuvozidla.Spolustýmtovyjadrenímpredložilajfaktúruč.FVKE1230-131151,kúpnuzmluvu

zo dňa 31.05.2016, mandátnu zmluvu zo dňa 20.02.2014, cenník poskytovaných služieb.

6. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol a poukázal na dôvody ako sú uvedené v žalobe
a taktiež uviedol, že zotrvávajú na svojich písomných vyjadreniach. Pokiaľ ide o výšku splátky v prípade,
ak by výška spracovateľského poplatku nebola započítaná v jednotlivých splátkach nevie presne uviesť,

ale stačí ak sa podelí výška spracovateľského poplatku počtom splátok. V závere uviedol, že vzhľadom
na vyjadrenie žalovaného, že uznáva žalovanú pohľadávku navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre
uznanie.

7. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 27.12.2013 úverovú zmluvu č. 16899 na

základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 3176,60 eur, ktorý bol povinný splácať v 48
mesačných splátkach po 145,54 eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.01.2014, pričom
splatnosť ďalších splátok bola dohodnutá k 20.dňu príslušného kalendárneho mesiaca a konečná
splatnosť na deň 20.12.2017. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 15,96 %. V zmluve bol
zároveň dohodnutý spracovateľský poplatok vo výške 1266,29 eur započítaný v mesačných splátkach

a poplatok za poistenie spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity vo výške
34,56 eur.

8. V zmysle čl. V úverovej zmluvy, podpisom dlžník súhlasí s individuálnymi podmienkami, všeobecnými
podmienkami pripojenými k individuálnym podmienkam, potvrdzuje, že si prečítal a porozumel tak

individuálnym, ako aj všeobecným podmienkam, zaväzuje sa dodržiavať všetky ich ustanovenia,
potvrdzuje všetky vyhlásenia dané v súvislosti s poistením podľa čl. 15 Všeobecných podmienok.9. Medzi stranami sporu bola zároveň uzavretá aj zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva, v zmysle ktorej sa žalobca a žalovaný dohodli, že za účelom zabezpečenia splatenia všetkých
pohľadávok z úverovej zmluvy prevádza dlžník touto zmluvou dočasne a bezodplatne svoje vlastnícke

právo k vozidlo na žalobcu a žalobca dočasné vlastníctvo prijíma.

10. V zmysle čl. II bod 2.5 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, výkon
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva bude uskutočnený cez predaj vozidla priamo tretej
osobe. Veriteľ bude pri predaji postupovať s náležitou starostlivosťou za účelom dosiahnutia primeranej

ceny. Výťažok z predaja bude použitý na splatenie pohľadávky voči dlžníkovi podľa ods. 2.7 tejto zmluvy,
avšak dlžník je naďalej povinný splatiť zvyšnú časť pohľadávky veriteľovi v prípade, ak výťažok z predaja
nepostačuje na pokrytie pohľadávky veriteľa.

11. Podľa bodu 4. Všeobecných podmienok dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver určený v oddiele II
Individuálnych podmienok, t.j. vrátiť istinu a zaplatiť úroky týkajúce sa istiny v postupných mesačných

splátkach určených v individuálnych podmienkach, ak úverová zmluva neustanovuje inak.

12. Podľa bodu 10. Všeobecných podmienok, v prípade, ak akákoľvek suma, ktorú má zaplatiť Dlžník
Veriteľovi za podmienok tejto Úverovej zmluvy, najmä mesačná splátka, prípadne aj celá istina a úrok pri
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, nie je zaplatená v lehote jej splatnosti, Dlžník sa zaväzuje zaplatiť

z tejto sumy úroky z omeškania. Úroky z omeškania sa určujú za ročné obdobie, pričom výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania sú splatné
uplynutím lehoty splatnosti sumy, na ktorú sa vzťahujú.

13. Podľa bodu 19. Všeobecných podmienok, dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky uvedené
v tabuľke týchto všeobecných podmienok, pričom tieto poplatky sa nepovažujú za súčasť splátok
uvedených v bode II Individuálnych podmienok Úverovej zmluvy. Veriteľ vykonáva v tomto bode uvedené
úkony na žiadosť dlžníka, ak nie je ustanovené inak. Poplatok je splatný vykonaním úkonu, ak nie je

ustanovené inak. Poplatok sa platí za vykonanie jedného úkonu, ak nie je ustanovené inak. V prípade
ak dlžník neuhradí veriteľovi akúkoľvek mesačnú splátku v lehote jej splatnosti, dlžník zaplatí Veriteľovi
za neuhradenie každej mesačnej splátky v lehote jej splatnosti zmluvnú pokutu vo výške 20 eur. Táto
zmluvná pokuta je splatná porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje.

14. Podľa bodu 20. Všeobecných podmienok, Dlžník a Veriteľ súhlasia, že v prípade omeškania dlžníka
s platbou jednej splátky úveru viac ako tri mesiace, alebo ak je dlžník v omeškaní s platbou viac
než dvoch splátok, takéto omeškanie dlžníka predstavuje skutočnosť defaultu (neplnenia), oprávňuje
Veriteľa aby vyhlásil Úver a celé jeho príslušenstvo spolu so všetkými platbami, ktoré sa vzťahujú
k Úveru splatnými a to k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia tejto skutočnosti Dlžníkovi na

poslednú Veriteľovi známu adresu zakladajú Dlžníkov záväzok splatiť ku dňu splatnosti celkovú sumu
neuhradených splátok, úrokov, úrokov z omeškania, zmluvných pokút, celú sumu istiny, a všetkých
iných požadovaných a oprávnených nárokov, nákladov a výdavkov Veriteľa. V prípade ak Dlžník
neuhradení celú sumu istiny ku dňu splatnosti určenom ako dôsledok vyhlásenia splatnosti úveru,
jeho príslušenstva a platieb vzťahujúcich sa k úveru, Veriteľ je oprávnený požadovať z celej sumy

neuhradenej splatnej istiny dohodnutý úrok až do úplného uhradenia celej sumy splatnej istiny ako aj
požadovať z celej sumy neuhradenej splatnej istiny a úroku do dňa vyhlásenia splatnosti dohodnutý
úrok z omeškania vo výške podľa článku 10 až do úplného uhradenia celej sumy splatnej istiny a
tohto úroku a oprávňujú Veriteľa na vymáhanie splatenia Úveru a akýchkoľvek súvisiacich platieb
akýmikoľvek právnymi prostriedkami, vrátane súdneho vymáhania, vrátane výkonu zabezpečovacieho

prevodu vlastníckeho práva k vozidlu jeho predajom podľa podmienok zabezpečovacej zmluvy a
požadovania plnenia z ručiteľského vyhlásenia.

15. Podľa bodu 25. Všeobecných podmienok, táto Úverová zmluva sa riadi podľa právnych predpisov
Slovenskej republiky a uzatvára sa podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka

v znení neskorších predpisov. Dlžník týmto potvrdzuje, že bol oboznámený a získal všetky informácie,
ktoré sú potrebné za účelom uzavretia Úverovej zmluvy podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov. V prípaderozporu medzi ustanoveniami Úverovej zmluvy a dispozitívnymi ustanoveniami všeobecne záväzných
predpisov budú platiť ustanovenia Úverovej zmluvy.

16. Z faktúry č. FVKE1230-131151 vyplýva, že dodávateľ AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. predal
žalovanému osobné motorové vozidlo značky S. XXX X.X D. za kúpnu cenu 4538 eur, pričom žalovaný
v hotovosti uhradil sumu 1361,40 eur a bankovým prevodom sumu 3176,60 eur.

17. Kúpnou zmluvou č. 2016420074/168992016 zo dňa 31.05.2016 žalobca zastúpený spoločnosťou

Aukčné centrum, s.r.o. predal kupujúcemu motorové vozidlo S. XXX za kúpnu cenu 1000 eur.

18. Z mandátnej zmluvy uzavretej dňa 21.02.2014 medzi žalobcom ako mandantom a spoločnosťou L.
K., K..Q..X.., vyplýva, že mandatár sa zaviazal, že bude pre mandanta vykonávať činnosti smerujúce k
uspokojeniu pohľadávok, ktoré mandant voči tretím osobám, ako aj činnosti smerujúce k prevzatiu resp.
odobratiu vozidiel, ktoré sú vo vlastníctve mandanta a ktoré boli dlžníkom prenechané do užívania na

základe zmluvy o výpožičke tvoriacej neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebnom úvere.

19. Upozornením zo dňa 03.02.2015 žalobca žalovaného upozornil, že vzhľadom na skutočnosť, že
nespláca svoje splatné záväzky zo zmluvy o úvere, v prípade, že bude v omeškaní s platbou jednej
splátky o viac ako tri mesiace, v súlade s bodom 19. všeobecných podmienok vyhlási splatným celý

poskytnutý úver spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú a bude
vymáhať pohľadávky súdnou cestou.

20. Listom zo dňa 11.02.2015 adresovaným žalovanému označeným ako vyhlásenie splatnosti a výzva
naúhradudlžnejsumyžalobcatomutooznámil,ževsúladesbodom19všeobecnýchpodmienokzmluvy

o úvere vyhlasuje splatným celý poskytnutý úver s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k
úveru vzťahujú k 19.02.2015 a vyzval ho týmto k okamžitej úhrade jeho pohľadávok.

21. Žalobca listom zo dňa 02.02.2015 označeným ako informácia o priebehu výkonu zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva informoval žalovaného, že motorové vozidlo opísané v tabuľke s názvom

popis zálohu bolo odobraté dňa 27.01.2015 a odstavené na parkovacej ploche v Banskej Bystrici, pričom
vozidlo bude predávané po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty odo dňa odobratia vozidla s tým, že o
predaji ho budú informovať.

22. Faktúrou č. VF1500019 zo dňa 30.01.2015, splatnou dňa 13.02.2015 spoločnosť L. K., K..Q..X..

žalobcovi vyfakturovala paušál za odobratie vozidla v zmysle uzatvorenej mandátnej zmluvy podľa
rozpisu príloh vo výške 408 eur.

23. Spoločnosť L. K., K..Q..X.. faktúrou č. VF1500020 zo dňa 30.01.2015, splatnou dňa 13.02.2015
refakturovala žalobcovi služby poskytnuté firmou K. Z. ( za odťah vozidla dňa 29.01.2015), v zmysle

uzatvorenej mandátnej zmluvy podľa rozpisu príloh v sume 369,60 eur.

24. Z faktúry č. 19015 zo dňa 20.04.2015, splatnej dňa 22.05.2015 vyplýva, že spoločnosť F. O., B..K..
vyfakturovala žalobcovi za účelne vynaložené náklady dražobníka za vykonanie dražby podľa zmluvy
o vykonaní dražby celkovú sumu 10 485,96 eur s tým, že náklady dražobníka zo zmluvy č. 16899

predstavovali sumu 574,46 eur.

25. Faktúrou č. FV160178 zo dňa 07.06.2016, splatnou dňa 21.06.2016 spoločnosť Aukčné centrum
s.r.o. vyfakturovala žalobcovi províziu z predaja vozidla zo zmluvy č. 16899 vo výške 108 eur a faktúrou
č. FV160229 zo dňa 04.07.2016, splatnou dňa 18.07.2016 odhlásenie vozidiel s tým, že za odhlásenie

vozidla zo zmluvy č. 16899 bola žalobcovi vyúčtovaná celkom suma 150 eur.

26. Predžalobnou výzvou- pokusom o mimosúdne riešenie sporu zo dňa 24.08.2016 žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu vyzval, aby v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy uhradil svoj dlh.
Zároveň ho upozornil, že ak úhradu nevykoná v stanovenej lehote, budú nútený sa domáhať splnenia

jeho povinnosti súdnou cestou. Výzva bola žalovanému doručená dňa 30.08.2016.

27. Z finančného plánu vyplýva, že žalovaný na úver uhradil sumu 1974,28 eur.28. Žalovaný uviedol, že so žalobou súhlasí, žalovanú pohľadávku zaplatí, avšak vzhľadom na to, akú
zaplatil akontáciu a aké splátky uhradil má za to, že suma je vysoká. V rámci akontácie uhradil sumu
1361 eur. Pokiaľ ide o zmluvu tú podpísal ale nečítal si ju. Vedel však, že si berie auto na leasing a

že každý mesiac má platiť splátky.

29. Podľa § 144 a § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

30. V zmysle § 146 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

31. Podaním zo dňa 16.02.2017 zobral žalobca žalobu čiastočne späť pred začatím pojednávania a teda
na zastavenie sa nevyžaduje súhlas žalovaného, preto súd v tejto časti konanie zastavil.

32. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky
( § 497 Obchodného zákonníka).

33. V zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

34. V ustanovení § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

36. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

37. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

38. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

39. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.40. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

41. V zmysle § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a

veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

42. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

43. Podľa § 10c uvedeného nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po

31. januári 2013.

44. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom po 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba G. L. C. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

45. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným ako dlžníkom bola
uzavretá úverová zmluva, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3176,60 eur za
účelom umožnenia kúpy motorového vozidla. Výška mesačnej splátky úveru bola v zmluve dohodnutá
na 145,54 eur, pričom žalovaný mal úver uhradiť 48.splátkami a zároveň mal uhradiť spracovateľský

poplatok vo výške 1266,29 eur započítaný v mesačných splátkach a poistenie vo výške 34,56 eur.
Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 15,96 % a RPMN vo výške 54,70 %.

46. Keďže si túto svoju povinnosť žalovaný neplnil, žalobca ku dňu 19.02.2015 zosplatnil celý úver a
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

47. Ďalej súd zistil, že hoci podľa bodu 25. Všeobecných podmienok sa táto úverová zmluva uzatvárala
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť

akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

48. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

49. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvnýchpodmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca

ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok
bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že
na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

50. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

51. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého

každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

52. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany

spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

53. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne

obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

54. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je

nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o
relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

55. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj

nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa
obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí
nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého

kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom
v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníkaje potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

56. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako
spotrebiteľskú zmluvu.

57. Súd v ďalšom poukazuje na to, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že úver bol žalovanému

poskytnutývsume5033,36eur,ktorýmalpozostávaťzistinyúveruvovýške3176,60eur,jednorazového
spracovateľského poplatku vo výške 1266,29 eur a zmluvných úrokov, nakoľko má za to, že žalobcovi
nárok na spracovateľský poplatok nevznikol.

58. Pokiaľ ide o spracovateľský poplatok vo výške 1266,29 eur, jeho požadovanie považuje súd
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného

záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch spotrebiteľského
úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Možno
len predpokladať, že poplatok je za napísanie zmluvy a posúdenie bonity záujemcu o úver. V tejto
súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 č.k. AZ
17U192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského

úveru sú neprijateľné: „ Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu
dojednaniu o cene...Preverenie úverovej spoľahlivosti ( bonity) a výšky úrokov miery, ktorými banka
odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vyšší krajinský súd odmietol
a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať

nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu
poradenstvo a informácie poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje
zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez
toho, aby banka spotrebiteľovi poskytla skutočné protiplnenie.“ Súd poukazuje aj na skutočnosť, že tento
záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp.zn. 18Co 109/2011.

59. Súd mal tak za to, že žalovanému bol poskytnutý iba úver vo výške 3176,60 eur a nie vo
výške 5033,36 eur, ako uviedol žalobca a keďže z finančného plánu predloženého žalobcom vyplýva,
že žalovaný uhradil celkovo sumu 1974,28 eur, vznikol žalobcovi po započítaní úhrad vykonaných
žalovaným nárok na zaplatenie istiny vo výške 1202,32 eur.

60. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom bol nárok na úrok z úveru vo výške 15,96 % ročne zo sumy
4399,64 eur od 21.09.2014 do 19.02.2015, t.j. 290,49 eur, zo sumy 4056,75 eur odo dňa 20.02.2015 do
28.06.2016, t.j. 876,28 eur, a zo sumy 3698,16 eur od 29.06.2016 do zaplatenia.

61. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške
15,96% ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (december 2013 )
činila úrok 1283 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi stranami sporu v danom
prípade značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie
uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za primeranú a v súlade s dobrými mravmi.

62. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na
ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné

prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z
omeškania . Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Keďže
žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru, od tejto doby žalobca nemá nárok na úrok z úveru,
ktorého platenie bolo dojednané.

63. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky
z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v
omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.64. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože
v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v
podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu

medzi účastníkmi konania.

65. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 19.02.2015, teda týmto
dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti
a súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 19.02.2015, potom už

nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp.zn. 5Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/85/2013
zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/83/2013 zo dňa 0.05.2014.

66. Vzhľadom na uvedené tak súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z úveru vo výške 15,96
% ročne odo dňa uzavretia zmluvy t.j. od 27.12.2013 do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti t.j.

19.02.2015 a vo zvyšnej časti úrok z úveru zamietol.

67. Žalobcovi tiež možno priznať nárok na zaplatenie nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho
prevodupráva(§553dods.2Občianskehozákonníka)predajomvozidla.Jednásaopaušálzaodobratie
vozidla v alikvotnej čiastke 340 eur, odtiahnutie vozidla vo výške 308 eur, odhlásenie vozidla v alikvotnej

čiastke vo výške 125 eur, účelne vynaložené náklady v alikvotnej výške 574,46 eur a provízia z predaja
vozidla v alikvotnej výške 90 eur, ktoré sumy mal súd preukázané z predložených faktúr.

68. Žalobca si tiež uplatnil nárok na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 91,92 eur, ako aj 77,42
eur, ktorý však žalobcovi nie je možné priznať, nakoľko tento bol vyčíslený z vyššej sumy, než na akú

žalobcovi vznikol nárok.

69. Žalovaný sa splnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania preto ho súd zaviazal zaplatiť
aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ako aj nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ale len zo súdom priznanej sumy

1202,32 eur dňom 20.02.2015, teda nasledujúcim po dni splatnosti spotrebiteľského úveru a čo do
zvyšku v tejto časti žalobu zamietol. V čase omeškania bola základná úroková sadzba G. L. C. ku
dňu 20.02.2015 vo výške 0,05 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 5,05 % ročne ako
je uvedené vo výroku rozsudku.

70. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

71. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal v konaní úspech

v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 2639,78 eur ( istina + náklady spojené
s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva), čo predstavuje úspech 44 % a neúspech
56 %, čo predstavuje úspech žalovaného, a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v ktorej žalobca
zobral žalobu späť a z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za trovy konania. Žalovanému tak po
odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 12 %.

73. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

74. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.