Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Eva Straková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/456/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115228108
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115228108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne:
I. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, XXX XX T., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafranko,
advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanému: AB 1 B. V., so
sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, právne zastúpený Advokátska
kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., Teplická 7434/147, Piešťany, v konaní o zaplatenie

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.237,62 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3.237,62 EUR do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ýnahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 500,69 EUR a tieto uhradiť
priamo na účet právnemu zástupcovi žalobkyni JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi vo Svidníku, ul.
Sov. hrdinov 163/66 na jeho účet, č. ú.: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,

BIC: L., VS: XXXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 19. 11. 2015 doručila návrh, ktorým sa domáhala priznania 3.237,62 EUR, ktorá sa
rovná sume, o ktorú sa ju snažil žalovaný bezdôvodne pripraviť v konaní pod sp. zn. 11 C 416/2014,
kde bola v postavení žalovanej ako spotrebiteľky o zaplatenie 5.499,96 Eur s prísl. Súd v tomto konaní
zamietol žalobu v časti 3.237,62 EUR, keď v dôvodoch svojho rozhodnutia Okresný súd v Prešove
poukázal na obligatórne náležitosti v Zmluve o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010

Z. z. písm. j), keď v danej zmluve bolo RPMN uvedené neurčito, v rozpätí od 21,1 % do 21,9 % s
poznámkou, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru, čo súd považuje za
zavádzajúce, pretože výšku RPMN nemôže ovplyvniť konkrétny deň poskytnutia úveru a nič nebránilo
tomu, aby bola stanovená presná hodnota RPMN. V zmluve ďalej chýba údaj o konečnej splatnosti
úveru podľa písm. f) a pod písm. k) nie sú rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobkyňa
poukázala na § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého má právo spotrebiteľ na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá. Ujma, ktorú utrpela spočíva v tom, že dodávateľ zneužil svoje
postavenie a vystavil ju neplatným zmluvným podmienkam a právnej neistote. Primerané finančné
zadosťučinenie má svoju sankčnú zložku, teda jeho priznanie nezávisí od spôsobenej ujmy, ale aj od
miery porušenia povinnosti veriteľov. Pri posudzovaní primeraného finančného zadosťučinenia je
potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, najmä na to, že ide o vyrovnanie jej ujmy tým, že znášala
stav právnej neistoty. Žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď od

nej požadoval zaplatenie 3.237,62 EUR bez právneho dôvodu. Finančné zadosťučinenie požaduje vo
výške 3.237,62 EUR, ktoré sa rovná sume, o ktorú sa ju snažil žalovaný bezdôvodne pripraviť v konaní
pod sp. zn. 11 C 416/2014.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Nespochybňoval, že žaloba na plnenie bola zamietnutá v časti
3.237,62 EUR, ani odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11 C

416/2014, v ktorom súd aplikoval výklad práva a dospel k právnemu názoru o bezodplatnosti predmetnej
úverovej zmluvy, ale spochybňoval to, že spotrebiteľ sa domohol porušenia práv tak ako to ustanovenie
Zákon č. 250/2007 Z. z. Z tohto zákona vyplýva aj nárok na výrobky a služby v kvalite, ktorá zodpovedá
technickýmpredpisomnavýrobkyaleboslužby,ktorénevykazujúzjavnévady.Náhradaškodyafinančné
zadosťučinenie je záverečným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v prípade, že preventívne

pôsobenie nesplní svoj účel, aby boli nahradené alebo zmiernené následky. Z účelového výkladu tejto
právnej normy vyplýva právo spotrebiteľa na službu a výrobok, ktorý nemá vady. Ak služba alebo
výrobok má vadu a spotrebiteľ sa domôže ochrany svojich práv, spotrebiteľovi prináleží náhrada škody
alebo finančné zadosťučinenie od zodpovednej osoby. Finančného zadosťučinenia sa preto spotrebiteľ
môže domáhať len vtedy, ak pred súdom preukáže, že finančná služba bola poskytnutá vadne,
ale v tomto prípade je nutné prijať záver, že finančná služba bola spotrebiteľovi poskytnutá

bez vád, lebo spotrebiteľ peniaze dostal v plnej výške riadne a včas. Teda, žalobkyňa sa síce úspešne
na súde domohla právnej fikcii bezodplatnosti úverovej zmluvy, ale takéto domáhanie právnej fikcii sa
nedá subsumovať pod hypotézu právnej normy v § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže
táto právna fikcia vyplynula z výkladu a aplikácie právnych noriem na obsahové náležitosti úverovej
zmluvy, ktorá ako právny úkon mala vady a nie z vád, ktoré sa vzťahujú na poskytnutú finančnú službu,

t. j., že spotrebiteľ sa môže domáhať rôznych porušení svojich práv, ale nie každé porušenie práva
spotrebiteľa bude zakladať právo na primerané finančné zadosťučinenie tak, ako ho má účelovo na
mysli predmetná právna úprava. Údajná absencia obsahových náležitostí (RPMN a uvedenie výšky
splátky bez rozčlenenia na úroky a poplatky), pre ktoré konajúca sudkyňa nepriznala dohodnutú odplatu
v úverovej zmluve, súvisí s nestrannosťou a právnym názorom jednotlivého sudcu na obsah právneho

úkonu a nie so zneužitím postavenia spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. alebo žalobcu. Pokiaľ
žalobkyňa poukazuje na istú sankčnú zložku, tak žalovaný už znášal náhradu trov konania pod sp. zn.
11 C 416/2014 vo výške 103,89 EUR. Žalovaný žalobkyni nespôsobil žiadnu ujmu, keďže žalobkyňa
ako dlžník ani nevrátila požičanú istinu z predmetného úveru. Už v konaní sp. zn. 11 C
416/2014 bola nastolená v predmetnom vzťahu rovnováha zmluvných strán a bolo de facto a de iure

už priznané zadosťučinenie žalobkyni.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rozsudkom sp. zn. 11 C 416/2014 a zistil tento s
k u t k o v ý s t a v :

Žalobkyňa a žalovaný viedli spor v konaní pod sp. zn. 11 C 416/2014 Okresný súd Prešov v opačnom
postavení, v ktorom si uplatňoval žalovaný zaplatenie istiny 5.499,96 EUR s príslušenstvom,
avšak súd rozhodol tak, že žalobkyňu zaviazal k zaplateniu 2.262,34 EUR s 8,25 % ročným úrokom
z omeškania od 13. 11. 2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, keď konštatoval
v dôvodoch rozsudku, že v úverovej zmluve zo dňa 3. 11. 2010 uzatvorenej právnym predchodcom

žalovaného v tomto konaní Home Credit Slovakia, a. s. a žalobkyňou ako dlžníčkou chýbajú zákonom
stanovené náležitosti v § 9 ods. 2 pod písm. j), k), v dôsledku čoho je tento úver bezúročný a
bez poplatkov. Čo sa týka RPMN, súd považoval v tejto časti právny úkon za neurčitý, čo
spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozsudok bol vyhlásený dňa 27.
3. 2015.

Žalobkyňa v tomto konaní si podanou žalobou uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške
3.237,62 EUR, čo predstavuje sumu, o ktorú sa ju snažil žalovaný bezdôvodne pripraviť v konaní sp.
zn. 11 C 416/2014 a pritom zneužil ako dodávateľ svoje postavenie a vystavil ju neplatným zmluvným
podmienkam a právnej neistote.

Žalobkyňa pri svojom výsluchu vypovedala, že voči tomuto rozsudku sa žalovaný neodvolal, rozsudok
nadobudol právoplatnosť a ak by sa v tomto konaní nebránila, musela by zaplatiť celú žalovanú sumu
cez 5.000,- EUR. Finančné zadosťučinenie si uplatňuje z toho dôvodu, že ak by sa nebránila, žalovaný
by ju poškodil tým, že by vymáhal od nej celú sumu.

Žalovaný v tomto konaní poukazoval na to, že sa stotožnil s pôvodným rozsudkom, odvolanie nepodal a
pokiaľ ide o uplatnený nárok neobstojí tvrdenie žalobkyne, že sa bránila v konaní, pretože by jej súd toto
právo priznal, aj keby sa nebránila, lebo to súvisí s výkladom právnych predpisov. Žalobkyňa uviedla, žejej bola poskytnutá vadná finančná služba a vzniklo jej bezdôvodné obohatenie, ale to nie je finančná
ujma, ktorú jej mal spôsobiť žalovaný. Do tohto vzťahu vstúpil tým, že kúpil túto pohľadávku od Home
Credit Slovakia, a. s. a zažaloval pôvodnú pohľadávku, teda na tomto obchode prerobil. V tomto

konaní nemá ani pasívnu legitimáciu, lebo nie je univerzálnym nástupcom Home Credit Slovakia, a. s.

Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 250/2007 Z. z., tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti
výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany
spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej

len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území
Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 písm. i), r), u) Zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie

službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne
vrátane činností upravených osobitnými predpismi,5) nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány verejnej
správy, ako sú uvedené v § 19 ;

tým nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných predpisov5) vrátane zákonom prenesenej právomoci profesijných
komôr,

podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné

obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil,

odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy

spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 250/2007 Z. z., predávajúci nesmie

a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,

b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z. z., predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými

mravmi; ustanovenia § 7 až 9
tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 250/2007 Z. z., obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 9a Zákona č. 250/2007 Z. z., povinnosti podľa § 4 ods.
2 a , § 4a až 5a a § 7 až 9 savzťahujúajnaosobu,ktorávmeneveriteľaalebovovlastnommenevymáha
pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.

Od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške
prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom
mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.

Predávajúci ani osoba, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce
zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie spotrebiteľa v súvislosti s uplatňovaním alebo vymáhaním
pohľadávok osobne navštevovať v jeho domácnosti alebo na pracovisku. Na tento účel je
rovnako zakázané akýmkoľvek spôsobom kontaktovať alebo obťažovať spotrebiteľa počas sviatkov, dní
pracovného pokoja alebo počas pracovných dní v čase po osemnástej hodine.

Primerané finančné zadosťučinenie obsahuje sankčnú, satisfakčnú a odraďovaciu zložku a jeho
priznanie nezávisí iba od spôsobenej ujmy, ale aj od miery porušenia povinnosti. Žalovaný ako
právny nástupca pôvodného veriteľa vymáhal od žalobkyni v konaní 11 C 416/2014 5.499,96 EUR,
pričom súd žalobe vyhovel sčasti a v časti 3.237,62 EUR žalobu zamietol, keď úver považoval za

bezúročný a bez poplatkov pre vadné náležitosti úverovej zmluvy. Súd sa stotožňuje s argumentáciou
žalobkyne, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď od nej požadoval zaplatenie
naviac 3.237,62 EUR s príslušenstvom bez právneho dôvodu a zároveň si voči nej
uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia, aby tak maximalizoval jej ujmu. Zo strany žalovanej
došlo jednoznačne a preukázateľne k porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne, čo je preukázanú

rozsudkom 11 C 416/2014 Okresného súdu Prešov. Aj keď žalovaný neuzavrel úverovú zmluvu so
žalobkyňou, vzťahujú sa na neho povinnosti podľa § 4 ods. 2, 8 a § 7 ods. 2 Zákona č. 250/2007 Z. z. a
tým je daná jeho pasívna legitimácia v tomto konaní. Žalobkyňa ako spotrebiteľka si uplatnila svoje právo
na finančné zadosťučinenie za vadné poskytnutie finančnej služby a plnenie, ktoré od nej požadoval
žalovaný nebolo zákonné. S prihliadnutím na všetky okolnosti veci, súd má za to, že žalobkyni bola

spôsobená ujma tým, že znášala stav právnej neistoty až do právoplatného rozhodnutia vo veci 11 C
416/2014, bola vystavená neplatným zmluvným podmienkam a právnej neistote, zo strany žalovaného
bola jej poskytnutá vadná služba a za porušenie týchto práv zodpovedá žalovaný, ktorý si od nej v konaní
11 C 416/2014 uplatňoval aj plnenie z neplatných a neprijateľných právnych podmienok naviac vo výške
3.237,62 EUR s prísl. Súd má za to, že tým, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť sankčnú,

satisfakčnú a odrádzajúcu funkciu, aby sa dodávateľ už nedopúšťal recidívy, finančné zadosťučinenie vo
výške 3.237,62 EUR, ktoré si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní, zodpovedá primeranému finančnému
zadosťučineniu za to, že bola vystavená neplatným zmluvným podmienkam a
právnej neistote v konaní o vymáhanie pohľadávky.

Nie je správne tvrdenie žalovaného, že poskytol finančnú službu bez vád, lebo už tým, že v úverovej
zmluve boli uvedené neplatné zmluvné podmienky pri uvedení RPMN a zmluva neobsahovala všetky
zákonom vyžadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010, preukazuje, že ide o vadnú
službu.

Taktiež nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že žalobkyni nevznikla žiadna finančná ujma, preto
nemôže jej byť priznané ani finančné zadosťučinenie, lebo účelom práva na primerané finančné
zadosťučinenie je postih za porušenie práva a poškodenie záujmu spotrebiteľa ako aj dosiahnutie
odradzujúceho účinku, aby dodávateľ nepoužíval neplatné a nekalé zmluvné podmienky a dodržiaval
a postupoval čestne zákonne pri poskytovaní finančných služieb práve pre možný finančný postih

v prípade jeho porušovania. Preto najmä z hľadiska toho, že pri uplatňovaní nároku v konaní 11 C
416/20114 žalovaný tým, že žiadal od žalobkyne zaplatiť aj nároky z neplatnej zmluvnej podmienky a
vymáhal takéto plnenie, poškodzoval záujmy žalobkyne a jej spotrebiteľské práva, a preto je primerané,
aby jej v rovnakej výške zaplatil finančné zadosťučinenie.Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu finančného
zadosťučinenia vo výške 3.237,62 EUR, ktoré žalovaný uhradí do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto na žalovaného prešla povinnosť jej nahradiť účelne
vynaložené trovy konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia. Právny zástupca si vyúčtoval
nasledovné trovy:

- z trov právneho zastúpenia z hodnoty 3 237,62 eura, čo predstavuje podľa vyhl. č. 655/2004 Z.

z. (ďalej len AT) za jeden úkon právnej odmenu 121,16 eura a príslušný paušál a pri
vykonaných úkonoch:

- prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady
s klientkou ..............................................121,16 eura............

(§ 13a ods. 1 písm. a/ AT)
paušál ......................................................8,39 eura..............

- žaloba ..................................................121,16 eura...............
(§ 13a ods. 1 písm. c/ AT)

paušál ......................................................8,39 eura..............

- zast. pri pojednávaní 15.2.2016 .........................121,16 eura
(§ 13a ods. 1 písm. d/ AT)
paušál ......................................................8,58 eura.............

Odmena spolu (bez DPH): ..................................388,84 eura

V súvislosti s vykonanými úkonmi účtujem hotové výdavky, a to cestovné vlastným motorovým vozidlom
môjho zástupcu, Š. S., EČ: T. XXX F.:

- dňa 15.2.2016 na pojednávanie na OS Prešov, zo Svidníka
do Prešova, a späť 112 km á 0,25 eura/km = 28,-- eur
(účtuje 1/3) .............................................9,33 eura............
k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 4 polhodiny

á 14,30 eura = 57,20 eura /účtuje 1/3, (§ 17 ods. 1 AT)/
......................................................................................... 19,07 eura

Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Š. S., EČ: T. XXX F.:

- dňa 15.2.2016

- základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 15.2.2016 (§ 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008
Z.z.) ........................................................ 0,183 eura/km
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa

technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6 : 3 = 5,2 l/100 km) 0,052 l/1 km a pri cene nafty 1,124 eura/
l .........0,06 eura/km

Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 eura) + náhrada za spotrebované
pohonné hmoty na 1 km (0,06 eura/km) ..................... 0,243 eura/km

a po zaokrúhlení (§ 7 ods. 9 zák. č. 283/2002 Z. z.) ........... 0,25 eura/km

Hotové výdavky spolu (bez DPH): ........................................ 28,40 euraTrovy konania spolu: (odmena 388,84 eura + hotové výdav-
ky 28,40 eura) ........................................................................ 417,24 eura
DPH 20 % ......................................................83,45 eura..............

Trovy konania spolu (aj s DPH): ........................................ 500,69 eura

Súd priznal takto vyúčtované trovy konania v plnej výške, t. j. v sume 500,69 EUR, lebo boli účelne
vynaložené. Tieto trovy zaplatí žalovaný priamo na účet právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Igorovi

Šafrankovi, advokátovi vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66 na jeho účet vedený vo VÚB Prešov, č. ú.:
L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: L., VS: XXXXX, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.