Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Renáta Pátrovičová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/182/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407207352
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4407207352.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika -
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, proti povinnému: U. M., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A. N., U. XX, zomr. XX. XX. XXXX, o vymoženie sumy 265,55 eura, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 8. júna 2012, č. k. 5Er/561/2007-11,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov exekúcie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 08. 06. 2012, č. k.
5Er/561/2007-11 zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr.
Ing. Jozefovi Štorekovi, so sídlom Exekútorského úradu Nové Zámky, Bezručova 16, titulom náhrady

trov exekúcie sumu 16,23 eura, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie právne odôvodnil
s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku.

2. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že exekučný súd dňa 05. 06. 2007 vydal na základe
návrhu oprávneného a žiadosti exekútora poverenie pre exekútora na vykonanie exekúcie. Z uznesenia

Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8D/40/2008 bolo zistené, že povinný dňa 08. 01. 2008 zomrel, pričom
dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa a z tohto dôvodu exekúciu zastavil.

3. Podľa § 203 ods. 2 EP súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť poverenému
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 16,23 eura pozostávajúce z odmeny podľa § 14
ods. 1 písm. a/ ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 04. 2008 v sume 6,64 eura (vyhotovenie podania na

zastavenie exekúcie), z odmeny podľa § 14 ods. l, písm. b/ ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a/, c/, cit. vyhlášky
vo výške 6,64 eura (2 úkony á 3,32 eura), z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky
vo výške 1,46 eura a DPH 20 % v sume 2,95 eura.

4. Exekučný súd nepriznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 04. 2008
za uplatnené úkony - kontrola náležitostí návrhu, žiadosť o vydanie poverenia a upovedomenie, pretože

súdny exekútor si tieto úkony vyčíslil duplicitne a boli mu priznané podľa § 14 ods. l, písm. b/ ods. 3 a
§ 15 ods. 1 písm. a/ a c/ citovanej vyhlášky.

5. Proti tomuto uzneseniu v časti trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc
odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že súdnemu exekútorovi
sa náhrada trov exekúcie nepriznáva. Namietal, že k zastaveniu exekúcie došlo primárne z dôvodu

smrti povinného. Povinný zomrel dňa 08. 01. 2008 a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť
poručiteľa vychádzajúc pritom z uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8D/40/2008. Súd prvejinštancie vydal na základe návrhu oprávneného a žiadosti exekútora poverenie pre súdneho exekútora
na vykonanie predmetnej exekúcie dňa 05. 06. 2007.

6. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu smrti povinného, mal za preukázané, že
oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, a teda mu nemôže byť uložená povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie. Konštatoval, že zastavenie exekúcie bolo spôsobené stratou spôsobilosti
povinného byť účastníkom exekučného konania. Ďalej uviedol, že vedenie exekúcie voči mŕtvemu
povinnému by bolo neprípustné, a preto bola oprávnene súdom prvej inštancie zastavená. Nesúhlasil

s tvrdením súdu, že boli splnené podmienky v zmysle § 203ods. 2 EP, a teda, že oprávneného možno
zaviazať na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora. Exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a mala
byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP. Poverený súdny exekútor nemajetnosť povinného nijako
nepreukázal, a preto oprávnený nemal byť zaviazaný k náhrade trov exekučného konania, ale mal ich
znášať poverený súdny exekútor. Do pozornosti odvolacieho súdu dal Nález Ústavného súdu SR sp.
zn. ÚS 272/08.

7. Zdôraznil, že smrť fyzickej osoby ako dôvod pre zastavenie konania je skutočnosť, ktorú aj pri
objektívnom vynaložení náležitej opatrnosti nie je možné predvídať. Vzhľadom k tomu neprichádza do
úvahy procesné zavinenie oprávneného za zastavenie exekučného konania z dôvodu smrti povinného
a následného zastavenia dedičského konania pre nemajetnosť. Do pozornosti odvolacieho úsud dal

uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoE/646/2011-40.

8. Oprávnený záverom uviedol, že exekúcia bola zastavená pre jej neprípustnosť a nie z dôvodu
nemajetnosti, teda výrok naadnutého uznesenia v časti trov exekúcie vychádza v zmysle § 205 ods. 2
písm. f/ OSP z nesprávneho právneho posúdenia veci tým, že súd zaviazal oprávneného k povinnosti

nahradiť trovy exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi.

9. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

10.VovecirozhodlavyššiasúdnaúradníčkaOkresnéhosúduNovéZámky.Zákonnásudkyňasúduprvej

inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel

k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 03.
05. 2007 súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie

doručené dňa 16. 05. 2007 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie
dňa 05. 06. 2007 vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Štorekovi, so sídlom exekútorského
úradu Nové Zámky, Bezručova 16, poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu
- Rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát,
Nové Zámky, č. p. ORP-P-1230/DI-B-2006, zo dňa 11. 10. 2006, právoplatný dňa 11. 10. 2006 a

vykonateľný dňa 26. 10. 2006. Súdny exekútor písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie
30. 05. 2012 na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného. Súd prvej inštancie následne
napadnutým uznesením zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi vo výške 16,23 eura.

13. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného

sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
15. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,

Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

16. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V

takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§
203 ods. 2 Exekučného poriadku).

17. V preskúmavanej veci oprávnený namietal, že exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú v
zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ EP, keďže povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda

nie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, čo je nemajetnosť povinného, kedy by prichádzalo do
úvahy, aby bola povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora uložená oprávnenému. V tomto
smere odvolací súd zdôrazňuje, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, keďže dedičské konanie po povinnom bolo zastavené, lebo nezanechal
žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok (kedy trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2, prvá veta Exekučného

poriadku znáša oprávnený). Teda exekúcia bola správne zastavená s poukazom na § 57 ods. 1 písm.
h/ EP.

18. Odvolací súd preskúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (exekučného
súdu) z hľadiska odvolacieho dôvodu, ktorý oprávnený ako odvolateľ uplatnil, že napadnuté uznesenie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

19. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dospel k záveru, že odvolateľ
vytýka pochybenia súdov pri aplikácii práva neopodstatnene.

20. Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu

trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku. Podľa odvolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade
zistenia po smrti povinného, že neexistoval žiaden majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov
exekúcie, keďže z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnychhodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný
súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza
do úvahy. Ak v priebehu exekučného konania povinný zomrel a nemal žiaden majetok, v takom

prípad nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel, pretože smrť povinného bez ďalšieho
nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku) a nie je dôvodom zastavenia
exekúcie, ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.

21. Tento svoj právny záver odvolací súd podopiera aj o uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. februára

2012, sp. zn. 6 M Cdo 11/2011), v ktorom najvyšší súd uviedol: „V prípade smrti nemajetného povinného
nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje
neprípustnosť exekúcie (§ 37 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie],
ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. K ustanoveniu §
57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku dovolací súd tiež poznamenal, že inými dôvodmi, pre ktoré
exekúciu nemožno vykonať, a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú

dôvody neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Takými (inými)
dôvodmi zastavenia exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité okolnosti, ktoré súvisia napr.
s právnymi úkonmi účastníkov exekučného konania pred exekučným príkazom (napr. oprávnený sa
vzdal práva na vymáhanie priznaného práva alebo sa s povinným dohodol o pozhovení pred vykonaním
exekúcie), s uplynutím času (s premlčaním judikovaného práva, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa

oslabuje, nie je vynútiteľná exekúciou za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá), s námietkou
o nepravdivosti verejnej listiny podľa § 37 ods. 3, § 43 ods. 2 Exekučného poriadku, resp. podľa § 251
ods. 4 v spojitosti s § 134 O.s.p., so zistením, že nehnuteľnosť nie je vo vlastníctve povinného a pod.,
nie však zistenie, že zomrelý povinný nezanechal majetok.“

22. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd uvádza, že ak došlo k zastaveniu exekúcie,
pretože povinný ako poručiteľ nezanechal žiaden majetok, vtedy exekučný súd zastaví exekúciu nie
preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta

Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011, sp.
zn. 7 M Cdo 5/2011, schválené dňa 13. decembra 2011 občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na uverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk.
Záverom odvolací súd poznamenáva, že Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-
PS-1120/2012 zo dňa 12. decembra 2012 bola rozpočtová organizácia Krajské riaditeľstvo Policajného

zboru v Nitre ku dňu 31. decembru 2012 zrušená. Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre ako
právnická osoba týmto dňom zaniklo. Práva a povinnosti rozpočtovej organizácie Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Nitre prešli dňom zrušenia na jej zriaďovateľa (v zmysle ust. § 21 ods. 13 zákona
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisov),ktorýmjeMinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky.Ztohtodôvoduodvolací

súd v záhlaví uznesenia ďalej uvádza ako oprávneného Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky, nie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.
23. Odvolanie oprávneného nebolo dôvodne podané, a preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.