Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/97/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815202665
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7815202665.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu P.. F. Z. Z. so sídlom

v Q., Š. Č.. XX, P.Č.: XX XXX XXX, proti žalovanému P.. A. Q., bytom X. XX, Q., zastúpený A.. A. M.,
advokátom AK so sídlom v Q., H. C. XX/XX, o obnovu konania vo veci sp. zn. 9 C 92/2006, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a žalobu na obnovu konania vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 9 C 92/2006.

II. Súd p r i z n á v ažalovanému trovy konania v plnom rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom na obnovu konania domáhal obnovy konania vo veci tunajšieho súdu
sp. zn. 9 C 92/2006 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v E. sp. zn. 2 Co 372/2009. Svoj návrh
odôvodnil tým, citujem: „Rozsudkom Okresného súdu v Q., zo dňa 7. 8. 2009 sp. zn. 9 C 92/2006 bola

zamietnutá žaloba proti žalovanému o vrátenie pôžičky vo výške 16 956,96 Eur s prísl. a konanie vo veci
bolo právoplatne ukončené dňa 18. 6. 2010, rozhodnutím Krajského súdu v E., sp. zn. 2 Co 272/2009
z dôvodu premlčania“.

2. Žalobca poukázal na to, „že so žalovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke vo výške 600 000,- Sk.
Po vyzvaní na vrátenie peňazí žalovaný a právny zástupca žalovaného tvrdili, že peniaze, ktoré boli
predmetom pôžičky, boli pre firmu Z. K.. K.. Q.. X.. Z dôvodu, že žalobca plnil žalovanému, dovolal sa

relatívnej neplatnosti pre omyl, vyvolaný lsťou v osobe t. j. error in persona a žiadal vydať bezdôvodné
obohatenie. Dňa 12. 2. 2008 vydal Okresný súd v Q. rozsudkom potvrdil nárok žalobcu“.

3. Žalovaný, v zastúpení svojim právnym zástupcom podal odvolanie proti prvostupňovému rozsudku
na Krajský súd v Košiciach, v ktorom odvolaní uviedol - citujem: „súd po preštudovaní spisu došiel ku
záverom, ktoré história súdnictva ani nezažila. Krajský súd chcel zmeniť súdne rozhodnutie okresného
súdu a keďže si uvedomoval, že to nevie urobiť po procesnej stránke, vydal uznesenie na základe

podvodu,ktorésinikdynedovolilčlovek,ktorýnosítalár,ktorýreprezentujenezávislésúdnictvo.Sudkyňa
vymenovala žalovaného za konateľa firmy Z., hoci vedela, že ním nie je a to dočasné vymenovanie malo
slúžiť len za účelom vrátenia na nové konanie vediac, že to nebude môcť byť naplnené v následnom
konaní. Súd je tak miestom nachádzania práva, čo z povahy veci vylučuje možnosť zaradiť súd medzi
osoby, ktoré môžu byť uvedené v omyl, čo znamená, že je jednoznačné, že tu nemohlo dôjsť k omylu,
ale k úmyslu. Sudkyňa si však veľmi dobre uvedomovala, že žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti
pre omyl a keďže chcela pretlačiť iné súdne rozhodnutie, úmyselne to zamlčala vo svojom uznesení.

Ako krajská sudkyňa však vedela, že ak sa žalobca dovolá relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
je povinnosťou súdu sa touto neplatnosťou zaoberať, lebo potom je jeho právne posúdenie neúplné
a nesprávne. Žalobca od začiatku tvrdil, že uzatvoril ústnu zmluvu a predložil potvrdenie o prevzatí
peňazí. Potvrdenie o prevzatí však súd začal vyhotovovať ako písomnú zmluvu, čo jednoznačne maloviesť k zmene súdneho rozhodnutia. Súd však okrem toho vedel, že zmluva o pôžičke podľa § 657 a
nasl. OZ vzniká ústne, písomne, alebo konkludentne a keby mal aj súd pochybnosti, mal preskúmať,
či nedošlo k uzavretiu zmluvy konkludentne. Okresný súd poslušne naplnil podvodné uznesenie

krajského súdu uvedomujúc si, že nenapĺňa ani jeden bod uznesenia a zmenil súdne rozhodnutie
podľa predstáv sudkyne na krajskom súde. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu však o
bezdôvodnom obohatení splnenia takéhoto úkonu môžeme hovoriť až od okamihu úspešného dovolania
sa relatívnej neplatnosti... účinky neplatnosti právneho úkonu, ktoré nastávajú od vzniku nemožno spájať
so začiatkom plynutia objektívnej ani subjektívnej premlčacej doby. A to krajský súd nevedel. Vyjadrenie

sa žalobcu k dovolaniu relatívnej neplatnosti, kde omyl bol vyvolaný ľsťou, keď niekto uviedol niekoho
v omyl, alebo zamlčal podstatné náležitosti, nový dôkaz trestného oznámenia firmy Z. K.. K.. Q.. X..
Podľa nového dôkazu žalovaný prebral peniaze a odovzdal do spoločnosti, hoci nebol konateľom (tým
sa stal len na základe uznesenia krajského súdu a to dočasne, len za účelom vrátenia na nové konanie).
Len splnomocniteľ musel od začiatku vedieť, že nebol poverený k prevzatiu týchto peňazí a vedel
od začiatku, že žalobca by mu peniaze nikdy neodovzdal, keby vedel pravý stav veci, t. j. príčinnú

súvislosť medzi podvodným jednaním a získaním peňazí do svojej dispozície. Firma Z. K.. K.. Q.. X.. a
jej skutočný konateľ neschválili úkon žalovaného na prebratie peňazí pre firmu na dočasné používanie
od žalobcu ako pôžičku a jednoznačne to neodkladne oznámili svojim dopisom žalobcovi. Podstatné
je v tomto prípade, že plnenie bolo poskytnuté a druhou stranou žalovaným prijaté ako preddavok v
súvislosti s pôžičkou, ktorú však firma Z. K.. K.. Q.. X.. neschválila vo svojom dopise z 25. 8. 2005. Pre

posúdenie veci podľa ustanovenie § 498 OZ je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu, prípadne
či taká dohoda je alebo nie je platná, ale kedy sa žalobca mohol dozvedieť, že zmluva nebude prijatá,
resp. zistenie, že peniaze sa neevidujú vo firme. Žalovaný od samotného začiatku skutočne konal so
zámerom neplniť s cieľom obohatiť seba, prípadne iného. Úmysel žalovaného je dokázaný tak, že
už pri preberaní peňazí si bol žalovaný vedomý, že robí neoprávnene a tak zaväzuje spoločnosť k

povinnostiam vrátenia peňazí, alebo s vedomím, že peniaze v budúcnosti s istotou plnené nebudú (z
hľadiska neplatnosti zmluvy, nesolventnosti, alebo z iných dôvodov). Jednoznačne bolo dokázané, že
žalovaný podvodom získal finančnú sumu do svojej dispozície a od začiatku vedel, že peniaze nikto
nevráti, to znamená, že ani on sám, ani nikto iný. O tom svedčí vyjadrenie skutočného konateľa pri
zisťovaní peňazí na účtoch, v pokladničnej knihe, vyjadrenie žalovaného na pojednávaniach..... bol

splnomocnenýnaprebratiepeňazí,lebonebolidokončenépráceapeniazefirmamaladočasnepoužívať
- tu je jednoznačne úmysel spôsobiť škodu. Úmyselné zavinenie zahrňuje všetky znaky objektívnej
stránky-jednanie,následokapríčinnývzťahmedzijednanímanásledkom.Jejednoznačné,žežalovaný
rozmnožil svoj majetok alebo jeho jednanie viedlo k obohateniu iných osôb a to o sumu 600 000,- Sk.
Z uvedených dôvodov žalobca navrhol povolenie obnovy právoplatne skončeného konania, vedeného

na Okresnom súde v Rožňave, pod sp. zn. X L. XX/XXXX. Súčasne navrhol vydať rozsudok, v zmysle
ktorého žalovaný je povinný zaplatiť sumu 16 596,- Eur, súdne poplatky a 12 % úrok z omeškania od
dátumuoboznámeniasasožalobouatodo3dníodprávoplatnostirozsudku.Zároveňnavrholuznesenie
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2 Co 130/2008 prehlásiť za úmyselný podvod človeka, ktorý by
mal reprezentovať nezávislosť súdnictva, ktorý jednoznačne mal snahu zmeniť súdne rozhodnutie na

nepravdivých základoch a to z dôvodu, že žalovaný v čase prebratia peňazí nebol konateľom a okresný
súd nezamietol bezdôvodné obohatenie, ale škodu. Na základe uvedeného prehlásenia navrhol zrušiť
uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2 Co 92/2006 a prehlásiť, že z uvedeného dôvodu má žalobca
právo na finančné odškodnenie“ .

4. Súd vyzval dňa 5. 4. 2012 žalobcu, s poukazom na ustanovenie § 228 a nasl. O. s. p., aby odstránil
vady podania, t. j. vady návrhu na obnovu konania a uviedol dôvod obnovy konania, uviedol skutočnosti,
ktoré svedčia o tom, že návrh na obnovu je podaný včas a uviedol dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť
návrhu preukázať, ako aj skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní (kedy sa o nich dozvedel), ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, prípadne

aké dôkazy možno vykonať, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Zároveň súd žalobcu poučil,
že pokiaľ nie sú dôvody prípustnosti obnovy konania (skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy), súd návrh
zamietne. Dňa 15. 5. 2010 súd urgoval vyjadrenie žalobcu k výzve, na čo žalobca nereagoval. Zároveň
výzvou zo dňa 7. 8. 2012, súd vyzval žalobcu aj na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 99,50
Eur (položky č. 16 Sadzobníka súdnych poplatkov), ktorý poplatok žalobca uhradil dňa 13. 9. 2012,

avšak návrh na obnovu konania nedoplnil ani do rozhodnutia súdu o návrhu na obnovu konania.5. Súd z podania žalobcu, ktoré obsahovalo účastníkov konania, ako aj návrh na povolenie obnovy
konania, vo veci sp. zn. 9 C 92/2006 dospel k záveru, že žalobca neuviedol v návrhu zákonom
požadované náležitosti na prípustnosť obnovy konania a to ani po opakovaných výzvach zo strany súdu.

6. Podľa ustanovení, v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku - § 228, § 230, § 232, § 233,
§ 234, § 235 a nasl., súd z dôvodu, že žalobca žiadnym spôsobom návrh na povolenie obnovy konania
neodôvodnil, neoznačil dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ktoré by privodili pre
neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a hlavne s poukazom na tú skutočnosť, že všetky jeho tvrdenia,

uvedené v návrhu mu boli známe aj v čase pojednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. 9 C 92/2006, súd
návrh na obnovu konania aj po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli súčasťou spisu tunajšieho
súdu, sp. zn. 9 C 92/2006, ako nedôvodný zamietol.

7. Súd v pôvodnom rozhodnutí poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v návrhu na obnovu konania
nepreukázal dôvody pre prípustnosť obnovy konania, podľa § 228 ods. 1 písm. a) až e) vtedy platného

a účinného Občianskeho súdneho poriadku. Nebolo preukázané, že by tu existovali skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny žalobca nemohol použiť v pôvodnom konaní, alebo že
by nebolo možné vykonať dôkazy v pôvodnom konaní, ktoré by privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci
prežalobcu.Všetkynavrhovanédôkazyžalobcombolivykonanéasovšetkýmitvrdenýmiskutočnosťami
sa súdy v rozsudkoch vysporiadali. Skutočnosť, že žalobca sa cítil byť poškodený, nebola dôvodom na

obnovu konania.

8. Keďže žalobca v návrhu na obnovu konania neuviedol žiadne právne významné skutočnosti v súlade,
v tom čase platnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku ohľadom obnovy konania, súd
dospel k záveru, že je potrebné návrh na obnovu konania zamietnuť z dôvodu, že nie je prípustný.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd po zhodnotení vykonaného dokazovania návrh na
obnovukonania, vovecitunajšiehosúdusp.zn.9C92/2006akoneopodstatnenýanedôvodnýzamietol,
s poukazom na to, že pri posúdení toho, či ide o novú skutočnosť, alebo dôkazy, je rozhodujúce, že
ich účastník nemohol včas uplatniť v pôvodnom konaní, alebo v odvolaní. V súlade s vyššie citovaným
ustanovením súd skúmal, či v danom prípade sú tu nové skutočnosti, rozhodnutia, alebo nové dôkazy,

ktoré nemohol žalobca použiť v pôvodnom konaní, prípadne či sú tu dôkazy, ktorých vykonanie by
privodilo priaznivejšie rozhodnutie vo veci žalobcu. Vychádzajúc z týchto hľadísk súd dospel k záveru,
že nebola ani jedna skutočnosť tou skutočnosťou, resp. dôkazom, ktorá by odôvodňovala povolenie
obnovy konania, pretože zo spisu tunajšieho súdu, sp. zn. 9 C 92/2006 bolo zrejmé, že skutočnosti
uvádzané v návrhu na obnovu konania boli známe už v priebehu pôvodného konania.

9. Proti prvostupňovému uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa a obnovu povolil. Z jeho viacstranného odvolania vyplývajú rôzne
invektívy voči rozhodnutiu krajského súdu vo veci sp. zn. 2Co 130/2008, ďalej invektívy proti sudkyni a
invektívy proti rozhodovaniu súdov.

10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania, v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 písm. e/ v tom čase
platného O. s. p. prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a zistil,
že nie sú dôvody pre zmenu rozhodnutia.

11. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov, prípadne na zdôraznenie správnosti uviesť ďalšie dôvody. Odvolací súd
jednoznačne poukázal na správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu.

12. Žalobca aj keď podal návrh na povolenie obnovy konania, ale žiadnym spôsobom ho neodôvodnil.
Neuviedol, aké dôkazy možno vykonať, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak by mohli
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Všetky jeho tvrdenia, uvedené v návrhu mu boli
známe aj v čase pojednávania a rozhodovania vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 9C 92/2006. Žalobca
vo svojom návrhu ani len netvrdil, kedy sa mal dozvedieť o dôvodoch na obnovu konania, pričom

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 7. 2010.

13. Ani v odvolacom konaní nebolo preukázané, žeby existovali skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by bez
svojej viny žalobca nemohol použiť v pôvodnom konaní, alebo, že by nebolo možné vykonať dôkazyv pôvodnom konaní, ktoré by privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu, resp. toto žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.

15. Proti uzneseniu odvolacieho súdu následne žalobca podal dovolanie, s odôvodnením, že mu
v konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa jeho názoru došlo k procesnej vade
postupom súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol bez nariadenia pojednávania v procesnej situácii, na

ktorú sa nevzťahuje § 234 ods. 2/ vtedy platného O. s. p., a tiež postupom odvolacieho súdu,
ktorý túto nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa nenapravil. Tiež vo svojom dovolaní uviedol, že
napadnuté rozhodnutie je navyše nepreskúmateľné. Žiadal uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec
vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolateľ
vychádza z nesprávnej interpretácie § 234 ods. 2/ vtedy platného O. s. p., jeho dovolanie nie je
opodstatnené, keďže súdy v danej veci nemuseli nariadiť pojednávanie a ich rozhodnutia sú vecne

správne. Poznamenal, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR nezakladá nepreskúmateľnosť
rozhodnutia procesnú vadu konania, uvedené v § 237 písm. f/ O. s. p. Z uvedených dôvodov žiadal
žalovaný dovolanie zamietnuť a domáhal sa náhrady trov dovolacieho konania.

16. Žalobca k vyjadreniu žalovaného poznamenal, že súd prvého stupňa v danom prípade vykonal

dokazovanie listinnými dôkazmi, dokazovanie však vo všeobecnosti možno vykonať iba na pojednávaní.
Na odôvodnenie svojho názoru o tom, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá procesnú vadu
konania, v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu. Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

17. V danom prípade súd prvého stupňa ustálil, že žalobcom podaný návrh na obnovu konania nemal
predpísané náležitosti. Na odstránení nedostatkov žalobcu vyzval listom a nie uznesením, v ktorom
mu uložil, aby uviedol skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy, spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie
vo veci, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Zároveň bol žalobca vyzvaný, aby

uviedol, kedy sa o nich dozvedel. Keďže žalobca na túto výzvu nereagoval, súd ho opäť listom z 15.
mája 2012 urgoval o splnenie uloženej povinnosti. Žalobca ani na urgenciu nereagoval, dovolací súd
konštatoval, že súd prvého stupňa po zaujatí záveru, že návrh žalobcu na obnovu konania nemal
predpísané náležitosti, nepostupoval správne, lebo žalobcu nevyzval na doplnenie alebo opravu návrhu
uznesením, ale len výzvou - listom. Napriek tomu, že žalobca návrh n a obnovu konania neopravil, ani

nedoplnil, predmetný návrh súd neodmietol ako podanie, ktoré nemá náležitosti, ale pristúpil k vecnému
posúdeniu návrhu na obnovu konania a po oboznámení sa s obsahom listín, pripojených k tomuto
návrhu dospel k záveru, že žalobca nepreukázal žiadny dôvod, so zreteľom na ktorý by bolo možné
povoliť obnovu ním navrhovaného konania a návrh na obnovu konania označil za „neprípustný“. O
návrhu na obnovu konania rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov

a všetkých, ktorých prítomnosť potrebuje na riadne objasnenie veci. Prípady, v ktorých môže súd
rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávanie taxatívne ustanovuje zákon, v danom prípade § 234 ods.
2/ vtedy platného O. s. p., keď môže ísť o prípad, kedy zákon výslovne ustanovuje, že: a/ návrh je
neprípustný, b/ návrh na obnovu podal niekto, kto naň oprávnený nebol a c/ je návrh na obnovu konania
zrejme oneskorený. Judikatúra Najvyššieho súdu (viď R 35/2013) dospela k záveru, že ak sa návrh na

obnovu konania opiera o dôvod, uvedený v § 228 ods. 1/ vtedy platného O. s. p., ale tvrdený dôvod nebol
podľa názoru súdov preukázaný, pretože skutočnosti, alebo dôkazy existovali už v čase rozhodovania
v pôvodnom konaní a účastníci mohli tieto skutočnosti, alebo dôkazy použiť už v pôvodnom konaní,
alebo sa mohli v pôvodnom konaní vykonať, lebo účastníci o nich museli mať vedomosť, nemožno návrh
na obnovu konania zamietnuť bez nariadenia pojednávania, lebo dochádza k vecnému prejednaniu

návrhu, pri ktorom súd môže o návrhu na obnovu konania rozhodnúť iba po jeho prejednaní na ústnom
pojednávaní.

18. V preskúmavanej veci rozhodol súd prvého stupňa bez nariadenia pojednávania, i keď pristúpil k
vecnému posúdeniu návrhu na obnovu konania. Jeho procesný postup mal preto znaky vady konania,

v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ktorá (vzhľadom na to, že bola aj odvolacím súdom prehliadnutá a
neodstránená), zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale tiež jeho opodstatnenosť.19. So zreteľom na uvedené, dovolací súd zrušil bez ďalšieho (t. j. aj bez vecného posúdenia existencie
dôvodov žalobcom požadovanej obnovy konania a bez zaujatia záverov v otázke nepreskúmateľnosti
rozhodnutia a jej dôsledkov z hľadiska prípustnosti dovolania) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

a tiež ním potvrdené uznesenie súdu I. stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

20. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o
veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

21. Súd v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vytýčil vo veci pojednávanie, na ktorom
pojednávaní žalobca naďalej trval na svojej žalobe na obnovu konania vo veci tunajšieho súdu sp. zn.
9 C 92/2006 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co 372/2009. Súdu žalobca
predložil uznesenie OR PZ Q., zo dňa 7. 12. 2011, z ktorého uznesenia vyplýva, že P.. C. O. priznal,
že prevzal 600 000,- Sk od P.. Q. a následne ich použil buď pre vlastnú potrebu, alebo pre potrebu
firmy. P.. A. Q. zase prehlásil, že on, ako majiteľ nesledoval, na čo použije konateľ peniaze a ako s

nimi naloží. Jeho ako vlastníka to nezaujímalo. Zároveň žalobca poukázal na špeciálnu úpravu § 40a/
OZ, s poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, keď žaloba o neplatnosť právneho úkonu, v
zmysle ustanovenia § 40a/ OZ môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu, podľa § 80 písm.
c/ OZ, ak už aj došlo k porušeniu práva. Žalobca poukázal na to, že na prvom pojednávaní v konaní sp.
zn. 9 C 92/2006 sa domáhal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, t. j. zmluvy a tiež žiadal náhradu

škody. Okresný súd zamietol žalobu o náhradu škody, s poukazom na to, že je potrebné sa najskôr
domáhať bezdôvodného obohatenia a následne náhrady škody. Preto žalobca trval na tom, aby súd
zrušil uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 9 C 92/2006 z prvého pojednávania o náhradu škody, pretože
keď sa vychádza z nových dôkazov, ktoré priznal pán P.. C. O., keď peniaze prišli do firmy Z. K.. Q..
X.., žalovaný a pán P.. C. O. predmetné peniaze zapísali do „čiernej knihy“, čím urobili protizákonný

úkon a medzi nimi vznikla absolútna neplatnosť právneho úkonu. Dokazuje to jednak to, že žalobca ako
obchodný partner firmy nikdy nemohol nahliadnuť do tzv. „čiernej knihy“, zistiť, že peniaze sú vo firme
Z.. Všetky účtovné doklady kontrolovali účtovníčka a ekonómka. K odôvodneniu relatívnej neplatnosti
právneho úkonu žalobca uviedol, že šek vypísal na meno P.. Q. A., zo svojho účtu peniaze vybral
pre P.. Q. A. a peniaze odišli do firmy Z. K.. Q.. X.. Žalobca má za to, že súd je povinný sa zaoberať

relatívnou neplatnosťou úkonu, inak je jeho rozhodnutie „neúplné a nesprávne“. Poukázal na to, že keď
vyšlo najavo, že peniaze odišli do firmy Z. K.. Q.. X.. , boli zapísané v „čiernej knihe“, následne sa
konatelia dištancovali od tzv. „čiernej knihy“, a preto je jednoznačné, že žalobcovi vznikol nárok aj na
náhradu škody.

22. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na tú
okolnosť, že skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v konaní o povolenie obnovy, v žiadnom prípade neboli
ani nie sú novými skutočnosťami, ktoré by bez svojej viny nemohol použiť žalobca v pôvodnom konaní.
Všetky skutočnosti boli známe už v čase pôvodného konania a navyše žalobca tieto v pôvodnom konaní
aj uvádzal a súd ich aj posudzoval. Žalobca nenavrhoval ani dôkazy, ktoré by sa nemohli vykonať v

pôvodnom konaní. Všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté, boli vykonané a boli predmetom hodnotenia
súdom v pôvodnom konaní. Žalovaný naviac uviedol, že žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred
súdom, zo strany súdu nedošlo k žiadnemu porušeniu procesného predpisu a tvrdenie žalobcu o odňatí
možnosti konať pred súdom, neobstojí. Zároveň si žalovaný uplatnil v prípade úspechu v konaní, aj
nárok na náhradu trov konania.

23. V zmysle § 397 Civilného sporového poriadku proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba
na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu
pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, možno vykonať dôkazy,

ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo
veci, bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania
alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo
svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené
základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené

priznaným spravodlivým zadosťučinením, je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie,
Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo možnosť jeho preskúmania
vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v
inom členskom štáte Európskej únie.24. V zmysle § 403 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho

mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.

25. V zmysle § 404 CSP za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1/ po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v

civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, nové dôkazy
súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo ide o
dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

26. V zmysle § 406 CSP v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy

konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť
žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

27. V zmysle § 407 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty
na podanie žaloby na obnovu konania.

28. V zmysle § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

29. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že strana sporu môže právoplatný rozsudok

napadnúť žalobou na obnovu konania z dôvodov, uvedených v § 397 CSP. Žalobca v danom prípade
žiadnym spôsobom žalobu na povolenie obnovy konania neodôvodnil, v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia, neuviedol skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ktoré mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Všetky jeho tvrdenia,
uvedené v žalobe mu boli známe aj v čase rozhodovania vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 9 C 92/2006.

30. Pokiaľ žalobca poukázal na uznesenie OR PZ SR - odboru kriminálnej polície OEK v Q., ČVS:
ORP-537/OEK-RV-2011, zo dňa 7. 12. 2011, ktorým uznesením bolo vo veci podozrenia zo spáchania
prečinu úverového podvodu, podľa § 250 ods. 1/, ods. 4/ Tr. zákona voči P.. A. Q., t. j. žalovanému
trestnéstíhanieodmietnuté,nakoľkoneboldôvodnazačatietrestnéhostíhania,podľa§199Tr.poriadku.

Z predmetného uznesenia v súvislosti s výpoveďou P.. O. C. vyplýva, že P.. O. C. bol konateľom
spoločnosti Z. K.. Q.. X.. v rokoch 1998 - 2006, pričom okrem neho mal k účtom spoločnosti prístup aj
jeho spoločník P.. A. Q. - v predmetnom konaní - žalovaný. K tomu, či P.. Q. odovzdal 600 000,- Sk, ktoré
mali byť od P.. F. Z., t. j. žalobcu, uviedol, že si to nepamätá, ale ani to nevylúčil, nakoľko Ing. Ján Rusňák
viackrát preberal za spoločnosť Z. K.. Q.. X.. peniaze a to aj od iných subjektov a následne odovzdal do

spoločnosti. V tom čase spoločnosť Z. K. Q.. X.. obchodovala vo veľkých sumách, prosperovala a P..
O. C. uviedol, že nemal vedomosť o tom, že by bola spôsobená nejaká škoda spoločníkom - P.. A.H.
Q.. Ani z predmetného uznesenia teda nevyplývajú skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom prípustnosti
žaloby na obnovu konania, pretože v tomto uznesení sa neuvádzajú nové skutočnosti, ktoré by privodili
priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu. Súd má za to, že všetky navrhované dôkazy žalobcom

v pôvodnom konaní boli vykonané, so všetkými žalobcom tvrdenými skutočnosťami sa súdy vo svojich
rozhodnutiach vysporiadali a to, že žalobca sa cíti byť poškodený, nie je dôvodom na obnovu konania.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, že žalobu na obnovu konania ako nedôvodnú a
neopodstatnenú zamietol. V neposlednom rade súd poukazuje na rozsiahle a opakované vyjadrenia
žalobcu, ktoré sú jednak zmätočné, nezrozumiteľné, vyplývajú z nich len rôzne invektívy a napádania

rozhodnutí súdov, ako aj invektívy proti sudkyni. V rozsiahlych písomných podaniach žalobcu, ale nie
sú uvedené žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny žalobca nemohol použiť v pôvodnom
konaní, dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a ktoré by mohli privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd na návrh žalobcu dokonca predvolal aj svedka P.. O. C. na
pojednávanie, ktorý však vypočutý nebol, pretože žalobca sa pojednávania nezúčastnil a nebolo ani

zrejmé a žalobcom označené, k akej skutočnosti mal byť svedok vypočutý, preto súd nakoniec upustil
od výsluchu menovaného svedka, keďže jeho výpoveď v súvislosti so sumou 600 000,- Sk, pokiaľ by
sa mal k tomu vyjadriť, bola citovaná vo vyššie uvedenom uznesení OR PZ SR Q., zo dňa 7. 12.
2011. Žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom, súd vo veci nariadil pojednávania, ktorýchsa žalobca ale nezúčastňoval, nepreberal zásielky, súd musel opakovane pristúpiť aj predvedeniu
žalobcu na pojednávanie políciou, takto žalobca sťažoval postup súdu a spôsoboval prieťahy v konaní.
S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

31. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1/ CSP, v zmysle ktorého súd prizná
strane náhradu trov, podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalovaný v konaní úspešný, súd mu
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

32. V zmysle § 262 ods. 2/ CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.