Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 3, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoE/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415206887
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8415206887.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: A. E., nar. X.X.XXXX, bytom
M. X/XX, A. S., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.984,50 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom O..
A. I., Exekútorský úrad S., so sídlom S. XXX/X, pod sp. zn. EX 230/2015, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Er/504/2015-35 zo dňa 18.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora O.. A. I. o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn.: EX 230/2015.

2. V dôvodoch uznesenia uviedol, že oprávnený podal 31.3.2015 na Exekútorský úrad O.. A. I. návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.984,50 eur s prísl. priznanej
právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp.zn. IA-C/0814/0375 z 22.9.2014. K návrhu oprávnený
priložil ako prílohu fotokópiu vyššie uvedeného rozhodcovského rozhodnutia a po výzve súdu aj
fotokópiu zmluvy o úvere č. 1411917912 zo 14.12.2012 uzavretej medzi pôvodným oprávneným a

povinným (spolu s jej neoddeliteľnými súčasťami) a všeobecné obchodné podmienky. Pri právnom
posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, vychádzal z vnútroštátnych právnych
noriem, ako aj z noriem európskeho práva. Zmluvu o úvere, uzatvorenú medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným dňa 14.12.2012, posúdil exekučný súd ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli aj obchodné podmienky

právneho predchodcu oprávneného. Exekučný súd zistil, že v článku 10.2 všeobecných obchodných
podmienok je uvedená rozhodcovská doložka, zo znenia ktorej vyplýva, že síce zdanlivo dáva
povinnému (spotrebiteľovi) možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak
v prípade, ak by oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd predtým, ako spotrebiteľ podal žalobu
na všeobecný súd, neplatí ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, a teda v spotrebiteľ
je v takom prípade nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom

súde, ktorého právomoc je založená uvedenou rozhodcovskou doložkou a žalobou oprávneného
na rozhodcovskom súde. Táto rozhodcovská doložka nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi
všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, čím je podľa názoru exekučného súdu obmedzené
právo „slabšej“ zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Takéto
ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, pretože
spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a

súčasne nebolo individuálne dojednané. Predmetná rozhodcovská zmluva bola totiž vyhotovená na
predtlačenom formulári, teda spotrebiteľ sa s ňou síce mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy,avšak (reálne) nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, a preto ju nemožno považovať za individuálne
dojednanú. Rozhodcovský súd teda odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej podmienky, ktorá ako
každá neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je podľa ustanovenia § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka spôsobuje nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu, ktorý má zase za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku, čím je exekučný titul v rozpore so zákonom. Vzhľadom na skutkové
okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel k záveru, že v danom prípade
exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má za

následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, teda rozhodcovského rozsudku.
Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby
príslušný súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Je toho názoru, že súd prekročil zákonné limity
pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa znenie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, a zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1,2 ZoRK
a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Má za to, že exekučný súd nie je
oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani

zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu. Teda je tu prekážka „res iudicata“. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu
článku 2 odsek 2 zákona č. 460/1992 Z.z., Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Poukázal na to, že právny

predchodca oprávneného bol povinný postupovať s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Zdôraznil,
že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 VOP Z. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý
jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je
klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal tiež na nemožnosť aplikácie
Smernice 93/13/EHS a rozsudkov Súdneho dvora EÚ. Je toho názoru, že postupom exekučného súdu

bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny
úkon, ho súd nezákonne zvýhodňuje, len na základe jeho postavenia. Súdy tak motivujú účastníkov
právnych vzťahov k pasivite. Má za to, že práve súdy by mali viesť k dodržiavaniu zákonov a povinností,
a nie jednostranne zvýhodňovať dlžníkov, ktorí sa vlastným konaním ocitli na prahu exekúcie. V tejto
súvislosti poukázal uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 23/2013-8, ako aj na nález Ústavného

súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. októbra 2007. Namietal, že exekučný súd svojim postupom
znemožnil uplatniť mu jeho práva priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa zásade zhodujú s
účinkami právoplatného rozsudku. V závere odvolania poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský súd,
ktorý vydal exekučný titul, t.j. Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, je členom
záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských

súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské
spory s číslom SRS 001, a to v súlade s § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

4. Povinný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu oprávneného sa nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný
od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané oprávneným v zmysle § ustanovení 378 a
nasl. CSP, riadiac sa tým, že
a) podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

b) podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Pre devolutívne účinky spojené s realizáciou opravného prostriedku oprávneným má relevantný
význam práve cit. ust. § 470 ods. 2 CSP. Obsahom princípu vyjadreného v tomto ustanovení je

skutočnosť, že procesné úkony subjektov civilného súdneho konania vykonané počas platnosti a
účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie
samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Justifikujú sa účinky všetkých procesných
úkonov realizovaných nielen stranami, ale aj samotného súdu. Procesný úkon vyvoláva procesnoprávnenásledky (účinky) do budúcnosti, a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu uznávajú aj vtedy,
ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. Predmetné, opravným prostriedkom
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom za účinnosti

predchádzajúcej procesnej normy (O.s.p.). Rozhodnutie obsahuje i poučenie o opravnom prostriedku
zodpovedajúce vtedy účinnej procesnoprávnej norme. Niet preto dôvodu, aby sa pri vyššie uvedenej
aplikáciineakceptovalpriuplatnenomopravnomprostriedkupostuppodľavtedyúčinnéhoust.§374ods.
4 O.s.p. Ak sudca súdu prvej inštancie vyjadril, že nemieni podanému opravnému prostriedku vyhovieť a
predložil vec odvolaciemu súdu, nebolo prekážok, aby s podaným opravným prostriedkom boli spojené

i devolutívne účinky zakladajúce oprávnenie odvolacieho súdu rozhodnúť o podanom odvolaní.

7. Odvolací súd tak prejednal podané odvolanie zodpovedajúco ustanoveniu § 385 ods. l CSP bez
nariadenia pojednávania. Mal pritom na zreteli jeho preskúmavacie oprávnenia dané ustanovením § 379
a § 380 CSP podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch

uplatnené. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci
rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi, uvedenými v rozhodnutí

súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

9. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 16.9.2015 domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 1.984,50 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská,

arbitrážna a mediačná, a.s. v Bratislave, sp. zn. IA-C/0814/0375 zo dňa 22.9.2014.

10. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvoinštančný súd aj bez návrhu prioritne riešil, je
otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011

Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s

právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Obdobne porovnaj aj
uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV.

ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa
1.11.2011.

11. Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť,
že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

12. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa totiž nepovažujú také, s ktorými nemal
spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne
a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich
realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť
žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou alternatívou je prijatie, respektíve

odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne
ovplyvniť. Dôvodom je predovšetkým nedostatočné poučenie povinného o jeho procesnom postavení
v rozhodcovskom konaní v porovnaní so súdnym konaním. Slobodná vôľa vyžaduje nielen informácieo možnosti voľby medzi viacerými riešeniami, ale aj informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená.

13. Preto ani odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku (uvedenú v bode 10.2 Všeobecných
obchodných podmienok) ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za
individuálne dohodnutú, na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o
neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, spôsobujúcich jej neplatnosť.

14. Právnym dôsledkom toho, že alternatívna rozhodcovská doložka nebola s povinným ako
spotrebiteľom individuálne dohodnutá, je oprávnenie a zároveň povinnosť exekučného súdu
preskúmavať, či takáto zmluvná doložka nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

15. V preskúmavanej veci si zmluvné strany v rozhodcovskej doložke dohodli alternatívnu právomoc

rozhodcovského súdu, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde.
Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa podmienku neprimeraného (nekalého) zmluvného
ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave,
ktoré je vzdialené od miesta bydliska povinného (A. S.) viac ako 400 km, a tým spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie

§ 26 ods. 1 z. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní predpokladá ústne pojednávanie
pred rozhodcovským súdom, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak, alebo pokiaľ rozhodcovský
súd nerozhodne, že konanie bude písomné. Zmluvné ustanovenie vylučujúce ústne pojednávanie
rozhodcovského súdu, ktoré nebolo individuálne dohodnuté, no predovšetkým neprípustnosť riadneho
opravného prostriedku, ktoré znevýhodňuje toho z účastníkov, ktorý má výrazne sťaženú možnosť

finančnesizabezpečiťkvalifikovanúprávnupomoc,ktorájevrozhodcovskomkonanístypickypísomnou
formou zrejmou potrebou, zhoršujú postavenie spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním, a teda
zväčšuje rozsah nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

16. Exekučný súd môže zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (zmluvy) pre jej neprijateľnosť, ak
dospeje k záveru, že predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi
a existujú konkrétne dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinného zjavne
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.

18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2, posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).