Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Eva Feťková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/310/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114214995
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114214995.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudkýň JUDr.
Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom
Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Michalská ulica č. 9, proti žalovanej F. L., V.. XX. XX. XXXX, P. Q., Z. C.. Č.. XX,
v konaní o zaplatenie 6,90 eura, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k.
25C/178/2014-12 zo dňa 3. 10. 2014
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Košice I (ďalej len "súd prvej inštancie" alebo "súd") napadnutým uznesením konanie v
časti príslušenstva pohľadávky zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet právneho
zástupcu Mgr. Miroslava Vilíma trovy právneho zastúpenia vo výške 24,41 eur do 15 dní od
právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou zo dňa 5. 12. 2012 sa voči žalovanej domáhal
zaplatenia sumy vo výške 52,61 eur s príslušenstvom titulom dlžného poistného. Písomným podaním
zo dňa 5. 3. 2014 pred začatím konania o veci samej oznámil súdu, že žalovaná dňa 11. 2. 2014
sumu vo výške 58,15 eur uhradila, ktorá suma bola započítaná na úhradu istiny 52,61 eur a čiastočne
na úhradu úrokov z omeškania vo výške 5,54 eur. Z uvedeného dôvodu žalobu v časti istiny 52,61
eur s príslušenstvom vo výške 5,54 eur zobral späť, konanie v tejto časti žiadal zastaviť a zotrval
na zaplatení príslušenstva pohľadávky vo výške 6,90 eur. Okresný súd uznesením zo dňa 7. 3. 2014
pod č.k. 25C/96/2013-63 konanie v časti istiny 52,61 eur s príslušenstvom vo výške 5,54 eur zastavil
a nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva pohľadávky vo výške 6,90 eur vylúčil na samostatné
konanie. Následne žalobca podaním zo dňa 2. 10. 2014 oznámil, že žalovaná uhradila sumu vo výške
13,80 eur, ktorá bola započítaná na úroky z omeškania v sume 6,90 eur a trovy konania 6,90 eur
za zaplatený súdny poplatok. Z uvedeného dôvodu zobral žalobu v celom rozsahu späť a konanie
žiadal zastaviť, pričom požadoval náhradu trov právneho zastúpenia. Zastavenie konania aj v časti
príslušenstva pohľadávky okresný súd odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. a výrok o trovách konania
ust. § 150 ods. 2 O.s.p. považujúc za primerané trovy právneho zastúpenia vo výške 24,41 eur, ktoré
pozostávajú z 1 úkonu právnej pomoci v sume 16,60 eur a režijného paušálu 7,81 eur, vzhľadom na
predmet sporu, ktorý je považovaný za drobný spor bez zložitých právnych úvah a vyhotovenie žaloby v
takomto spore nemožno považovať za náročný zložitý proces. Preto súd priznanú náhradu považoval za
zodpovedajúcu primeraným nákladom na vedenie takéhoto sporu advokátom. Pri rozhodovaní o trovách
konania nemohol súd opomenúť skutočnosť tvrdenú žalobcom, podľa ktorej z uhradenej sumy 13,80
eur čiastku 6,90 eur započítal na zaplatený súdny poplatok, pričom uznesením okresného súdu zo dňa
7. 3. 2014 č.k. 25C/96/2013 bol žalobcovi krátený súdny poplatok vrátený.3. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o trovách konania.
Navrhol zmeniť uznesenie tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na trovách konania sumu
117,72 eura. Zároveň uplatnil aj trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázal na to,
že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená poistná zmluva, ktorej predmetom bolo poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Aj keď rozdiel medzi požadovanou
a priznanou náhradou trov konania sa javí ako nepatrný, podľa odvolateľa odôvodnenie rozhodnutia o
znížení trov konania nemá oporu v zákone. Z fikcie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že nepriznanie
alebo zníženie náhrady trov konania je možné v prípade, ak sú súbežne splnené dve podmienky,
a to že ide o drobný spor, ktorého hodnota v zmysle ust. § 200ea O.s.p. nepresahuje 500,- eur a
hodnota vyčíslených trov je neprimeraná k výške uplatnenej pohľadávky. Podľa odvolateľa však pri
posudzovaní primeranosti vyčíslených trov je potrebné zohľadniť viacero kritérií ako dôvod podania
žaloby, počet relevantných úkonov vykonaných v priebehu konania, a to s ohľadom aj na dĺžku konania.
To podľa odvolateľa znamená, že aj pri drobných sporoch, pri ktorých by nemali trovy prevyšovať
hodnotu uplatnenej pohľadávky, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že tieto sú neprimerané, aj keď ich
výška presahuje hodnotu sporu. Žalobca neinicioval konanie prejednávanej veci preto, že by mal záujem
profitovať na úkor žalovanej. Do pozície žalobcu sa dostal bez vlastného zavinenia, keďže bola to
žalovaná, ktorá porušila svojej povinnosti vyplývajúce zo zákona. Žalobca, resp. jeho právny zástupca
nevykonávali v priebehu konania žiadne nadbytočné úkony, keďže úkony vykonané právnym zástupcom
žalobcu predstavujú minimálny počet úkonov nevyhnutných pre uplatnenie nároku súdnou cestou a pre
jeho priznanie súdom. Žalobca si uplatňoval trovy za 4 úkony právnej služby, a to 1. prevzatie, veci, 2.
podanie žaloby, 3. čiastočné späťvzatie žaloby po úhrade zo strany žalovanej a 4. späťvzatie návrhu
po úhrade zo strany žalovanej. Žiadne iné úkony neboli žalobcom uplatňované. V dôvodoch odvolania
akcentoval na to, že súdy by pri svojich rozhodnutiach nemali neprimerane zvýhodňovať žalovaných a
dávať im indície k tomu, aby mohli nadobudnúť dojem, že aj v prípade vyhýbania sa povinnostiam im
nehrozí v spore žiadna alebo iba nepatrná ujma najmä z hľadiska uplatnených trov konania. Ak by teda
žalovaná nebola porušila svoje povinnosti, žalobca by nebol nútený podať žalobu na súd.
4. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/295/2015-31 zo dňa 15. 4. 2016 vrátil vec okresnému
súdu ako predčasne predloženú, keďže nebolo účinné doručené uznesenie okresného súdu žalovanej
a uznesenie o ustanovení opatrovníka po rozhodnutí okresného súdu vo veci uznesením č.k.
25C/178/2014-27 zo dňa 3. 3. 2015 považoval za predčasné.
5. Následne okresný súd doručil uznesenie vrátane odvolania žalobcu proti uzneseniu žalovanej na
adresu jej zamestnávateľa Železnice SR, SMSÚ EE, Pri plynárni č. 4 dňa 2. 6. 2015. Žalovaná odvolanie
proti uzneseniu nepodala a k podanému odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.
6. Následne bol spis opätovne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.
07. 2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba
CSP), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené
inak (§ 470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP). Odvolateľ podal odvolanie
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací
posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení
predchádzajúceho procesného predpisu.
9. Základ nároku na náhradu trov konania vyplýva z ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., teda pre
správanie sa žalovanej (postupné uhradenie pohľadávky) bola žaloba žalobcom vzatá späť. Preto
vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov konania.
10. Žalobca má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď súd nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p. aj keď uznal, že spornúvec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p., avšak vytýka okresnému súdu, že
neprimeranosť trov neposudzoval individuálne majúc za to, že znížiť trovy konania nemožno len preto,
že ide o drobný spor s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. o to viac, že zákon v ustanovení § 150 ods.
2 O.s.p. nedefinuje pojem neprimerané trovy voči pohľadávke.
11. Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Citované znenie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. dávalo do 01.07.2016 t.j.
do účinnosti O.s.p., súdu možnosť využiť moderačné právo pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tzv.
drobných sporoch. V tomto prípade nemuseli byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa a nemuselo ísť
ani o výnimočnú situáciu (§ 150 ods. 1 O.s.p.). Popri skutočnosti, že ide o drobný spor (§ 200ea O.s.p.)
postačovalo, že trovy konania sú neprimerané k vymáhanej pohľadávke. Posúdenie primeranosti medzi
hodnotou predmetu sporu a výškou trov ponechával zákonodarca na súdnu prax. Aplikácia ustanovenia
teda prichádza do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania, avšak súd dospel k záveru, že je namieste náhradu trov konania nepriznať alebo znížiť. Bolo
pritom potrebné rozhodovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj na to, aby sa
dosiahol účel súdneho konania, ktorým je spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci. Na druhej strane
však výklad právneho predpisu nesmel obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatňovaní základného
práva. Od 01.07.2016 ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nemá v CSP ekvivalent, nakoľko od 01.07.2016 je úprava
v tomto smere daná len ust. § 257 CSP (do 01.07.2016 ust. § 150 ods. 1 O.s.p.).
12. Odvolací súd s prihliadnutím na primeranosť trov konania vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke dospel
k záveru, že trovy konania žalobcu sú opodstatnené v plnej výške zaplateného súdneho poplatku
(zaplatenývsume16,50eur),pričomuznesenímokresnéhosúduzodňa7.3.2014bolvrátenýžalobcovi
krátený súdny poplatok vo výške 9,80 eur a 6,90 eur zaplatená suma žalovanou, ktorá bola započítaná
na zaplatený súdny poplatok a pokiaľ sa týka trov právneho zastúpenia, považuje aj odvolací súd za
primerané prvoinštančným súdom priznané trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vrátane
režijného paušálu vo výške 24,49 eur.
13. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania ako vecne správne
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Keďže odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, neprichádza do
úvahy ďalší procesný postup v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
15.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.