Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 16, 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/157/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711206254
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2711206254.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľky: M. B., D..

XX.XX.XXXX, N. D. A. X, C., Č., v právnom zastúpení: JUDr. Agáta Džačovská, advokátka, so sídlom
Hviezdoslavova č. 315, Senica, proti odporcovi: O. O., D.. XX.X.XXXX, N. Š. XXXX/X, XXX XX C., v
právnom zastúpení: JUDr. Eva Mišíková, advokátka, so sídlom Laurinská č. 2, Bratislava, o určenie
neplatnosti listiny o vydedení zo dňa 5.8.1996, takto

r o z h o d o l :

Súdurčuje,želistinaovydedenízodňa5.8.1996napísanáporučiteľomA.O.,D..XX.X.XXXX,naposledy
bytom C., C. XX, R.. XX.X.XXXX, formou notárskej zápisnice č. D., D. na notárskom úrade M.. M. G.
S. Z. je neplatná.

Odporca je povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku navrhovateľke náhradu trov konania
v sume 298,66 eur.

Odporca je povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku trovy právneho zastúpenia
navrhovateľky, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky v sume 3 090,13 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresnom súde Z. dňa 25.4.2008 domáhala určenia neplatnosti
listiny o vydedení zo dňa 5.8.1996, napísanej poručiteľom A. O., D.. XX.X.XXXX, naposledy bytom C.,

C. XX. Zároveň žiadala náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že A. O., otec navrhovateľky, zomrel dňa XX.X.XXXX. V dedičskom konaní
po nebohom A. O. bola predložená listina o vydedení zo dňa 5.8.1996, v zmysle ktorej nebohý A.
O. všetok svoj majetok prenechal odporcovi. Rodičia navrhovateľky sa rozvádzali v rokoch 1992 až
1993 a matka navrhovateľky bola chorá, nedokázala sa brániť pri rozporoch s poručiteľom a z toho
dôvodu navrhovateľka apelovala na poručiteľa, aby sa rozišli slušne a aby navrhovateľke aj odporcovi

zostal zachovaný k obidvom rodičom slušný vzťah. V tom čase poručiteľ nebohý A. O. podnikal spolu
s odporcom, a po právoplatnosti rozsudku o rozvode prestal s navrhovateľkou komunikovať, resp.
bol ochotný s ňou komunikovať v prípade, že navrhovateľka nebude komunikovať so svojou matkou.
Navrhovateľka urobila niekoľko pokusov na zlepšenie vzťahu, ale poručiteľ ju vždy odmietol. Takmer
sa stávalo pravidlom, že ju slovne napádal, dokonca v roku 1993 pri návrhu na zrušenie rozvodového
konania s matkou ju fyzicky napadol. Po napadnutí bola odvezená na pohotovosť, kde bolo podozrenie
na poškodenie miechy, ktoré sa vylúčilo. Navrhovateľka podala na polícii aj oznámenie, ktoré bolo

riešené ako priestupok na Obvodnom úrade S. Z.. Nakoniec oznámenie stiahla, nakoľko A. O. bol jej
otec. Slovné útoky pokračovali a vyhrážky A. O. voči nej sa stupňovali. Vtedy navrhovateľka začala mať
strach z A. O.. A. O. nikdy nemal záujem ani o vnučku, ktorá sa narodila v roku 1992. Navrhovateľka
týmto veľmi citovo strádala a čakala na akýkoľvek dôvod, aby A. O. preukázala, že jej na ňom záleží.Po právoplatnosti rozvodu manželstva začali medzi A. O. a matkou navrhovateľky majetkové spory,
ktoré skončili asi v roku 1999. V tom období navrhovateľka stála na strane matky, pretože útoky na
matku v invalidnom dôchodku boli neprimerané - A. O. a odporca matku nasilu bez právoplatných

rozsudkov chceli vysťahovať z rodinného domu, v zime jej dali vypnúť plyn aj elektrinu a robili jej ďalšie
nepríjemnosti. Navrhovateľka stála na strane trpiacej matky a to bol pravdepodobne dôvod, že poručiteľ
A. O. navrhovateľku vydedil. Na jeseň 1998 poslal za navrhovateľkou osoby s vyhrážkou, že má matka
opustiť dom s tým, aby jej odkázala, že nech si uvedomí, že keď tak neurobí, čo sa jej môže stať.
Navrhovateľka celú dobu chcela preukázať poručiteľovi svoj cit k nemu, ale pretože sa zastala trpiacej

matky, ktorá s poručiteľom viedla najskôr rozvodový a neskôr majetkový spor, nedostala ani šancu to
ukázať, dokonca časom mala z neho a z jeho vyhrážok strach. Preto dúfala, že zmierni túto situáciu.
Poručiteľ už v roku 1996 v listine o vydedení nevedel ani kedy sa navrhovateľka, jeho dcéra, narodila.
Podľa názoru navrhovateľky nebola splnená ani jedna podmienka vydedenia uvedená v ustanovení §
469a ods. 1 písm. a) resp. písm. b) Občianskeho zákonníka a preto je listina o vydedení neplatná.

Odporca žiadal návrh zamietnuť a priznať trovy konania. Zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že
manželstvo rodičov účastníkov sa rozpadlo na základe toho, že navrhovateľka odporcu poškodila na
jeho vlastnom majetku a ich otec A. O. sa vtedy postavil na stranu odporcu a žiadal, aby navrhovateľka
odporcovi majetok vrátila. Od rozvodu manželstva rodičov sa navrhovateľka s otcom nestretávala až do
jeho smrti, nech už išlo o jeho narodeniny, meniny, rôzne sviatky a nenapísala mu ani pohľadnicu alebo

dopis. Otec sa s navrhovateľkou nestýkal, a zo strany navrhovateľky nebol ani najmenší náznak, aby
sa vzájomné nedorozumenie urovnalo a obnovili sa ich vzťahy. O otca sa staral odporca sám, zakúpil
mu trojizbový byt a fyzicky aj peňažne sa o neho staral. Reálny záujem o otca navrhovateľka stratila
asi v roku 1992. Od toho času otec žil asi 2 až 3 mesiace u svojej sestry, ktorá sa o neho starala. Otec
sa trápil tým, že navrhovateľka sa vôbec o neho celé roky nezaujímala i napriek tomu, že on ju mal

veľmi rád a chcel sa s ňou stretávať. Navrhovateľka bránila aj svojej dcére, aby sa s jej otcom stretávala.
Tento stav trval až do jeho smrti. Keď sa odporca snažil urovnať vzájomný rodinný spor a pozval na
Vianoce navrhovateľku, jej odpoveď bola, že nemá otca, ani brata a z toho dôvodu na Vianoce neprišla.
Navrhovateľka otca nenavštívila ani keď bol ťažko chorý. Zároveň uviedol ako dôvod na zamietnutie
návrhu tiež skutočnosť, že navrhovateľka nepreukázala naliehavosť právneho záujmu na podanie tejto

určovacej žaloby, tento neoznačila a ani nezdôvodnila.

Okresný súd Z. po vykonaní dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa
12.2.2013 tak, že návrh zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania.

Krajský súd S. H. uznesením Č.. G.. XCoD/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.5.2014 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Z. na základe uvedeného v ďalšom
postupoval v súlade so záväzným právnym názorom Krajského súdu S. H..

Okresný súd Z. vo veci vykonal dokazovanie a doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania a

svedkov A. G.C., V. T., I. O., D. O., M.. M. G., L.. F. B., A. H., doplňujúcim výsluchom navrhovateľky,
doplňujúcim výsluchom odporcu, doplňujúcim výsluchom svedkov V. T., R. T., I. O., D. O., L.. F. B.,
A. H.G., výsluchom ďalších svedkov M. M. V. D. G., oboznámením sa s notárskou zápisnicou Č..G..
D. XXX/XX, D. XXX/XX zo dňa 5.8.1996, listinou o vydedení, notárskou zápisnicou Č..G.. XXX/XX, D.
XXX/XX, závetom, notárskou zápisnicou Č..G.. D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, oboznámením sa s

výpisom u Obchodného registra spoločnosti Z., Z..F..P.., so spisom Okresného súdu S. Z. Č..G.. XXC
XX/XX V. Č..G.. XC XXX/XX, listinami predloženými navrhovateľkou: správa o lekárskom ošetrení V. O.
S. D. Z. dňa 14.5.1993, oznámenie Okresnej prokuratúry Z. V. O. zo dňa 5.4.1993, žiadosť adresovaná
Okresnej prokuratúre Z. zo dňa 9.6.1993, vyrozumenie OO PZ Z. V. O. zo dňa 30.6.1993, predvolanie
navrhovateľky a V. O. zo dňa 20.7.1993 na OÚ S. Z., lekárske potvrdenie O.. Z. Z. zo dňa 26.8.1996

o poraneniach V. O., fotokópia fotografie z augusta 1992 s označením poručiteľa a navrhovateľky,
vyjadreniaminavrhovateľkykvýpovediamsvedkýňR.T.V.V.T.zodňa26.6.2012,kvýpovediamsvedkov
D. O., I. O. V. A. H., list zo dňa 7.5.1998 adresovaný matkou navrhovateľky poručiteľovi, listom zo dňa
28.4.1998 adresovaný matkou navrhovateľky poručiteľovi, list exekútora M.. V. N. matke navrhovateľky,
oznámenie poručiteľa zo dňa 1.4.1999 matke navrhovateľky, uznesenie Okresného súdu Z. Č..G..

XEr XXXX/XX, I. XX/XX, vyjadrenie navrhovateľky k žiadosti o doprovod a k výsledku doprovodu,
oboznámením s dôkazmi predloženými odporcom: žiadosť o doprovod zo dňa 15.10.1997, výsledok
doprovodu zo dňa 15.10.1997, oboznámením sa s a ostatným spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:Navrhovateľka vo svojej výpovedi dňa 19.6.2008 uviedla, že rozpory medzi jej rodičmi boli z dôvodu
financií, ktoré rozpory spôsoboval odporca. Rodičia sa rozviedli v roku 1993, ich vzťahy boli hrozné a

neustále musela zasahovať polícia v dome, kde bývali. Odporca chcel od rodičov získať majetok a spolu
s otcom - A. O. nútili matku navrhovateľky, aby na A. O. prepísala prevádzku a aj dom. Matka sa tomu
bránila a prevod nepodpísala. Z toho dôvodu ju aj fyzicky napádal. Raz našla matku zbitú na zemi, raz ju
otec bil káblom od práčky. Otec býval v dome rodičov do roku 1994, do roku 1998 tam chodieval asi raz
do týždňa. Navrhovateľka sa z uvedeného domu odsťahovala v roku 1993 do C., za matkou chodievala

na návštevy. V roku 1994 resp. 1995 navrhovateľka s matkou otcovi pomáhali, keď otec raz prišiel do
domu, plakal a bolo mu špatne. V priebehu celého obdobia chodievala navrhovateľka za otcom a chcela
sa s ním rozprávať ohľadne toho, aby sa ich vzťahy s matkou zlepšili. Od roku 1998 matka prestala
bývať v dome a presťahovala sa do vlastného bytu S. Z.. Navrhovateľka otcovi vždy hovorila, že sa na
ňu môže spoľahnúť, avšak ten podmieňoval komunikáciu s navrhovateľkou a zlepšenie ich vzťahov tým,
že sa nebude stretávať s matkou. Pokiaľ by v tom období otec potreboval pomoc, určite by mu pomohla.

Na narodeniny a meniny v roku 1994 bola otcovi zagratulovať, otcovi dala kvety a ten jej ich hodil do
tváre. Keď mu chcela gratulovať na ďalší rok, nechala mu kvety pred zatvorenými dverami, otec kvety
zaniesol pred byt matky.

Navrhovateľka vo svojej doplňujúcej výpovedi dňa 20.3.2012 uviedla, že zotrváva na svojej výpovedi,

chce ju len doplniť. Odporca v dovolaní uvádzal nepravdivé skutočnosti. Keď sa jej rodičia rozvádzali
a riešili majetkové vysporiadanie, pri týchto jednaniach bola ako svedok a je tam uvedené v protokole,
že má s obidvomi rovnaký vzťah. To bolo v roku 1994. Pokiaľ by to nebola pravda, určite by toto jej
otec namietal. V týchto konaniach je tiež spomínaný spor medzi odporcom a svedkyňou O. D.. Medzi
ňou - navrhovateľkou, matkou a otcom nebol žiadny rozpor. Otec ju fyzicky napadol v r. 1993 a malo

to byť riešené v priestupkovom konaní, toto priestupkové konanie zastavila a to z dôvodu, že chcela,
aby sa vzťahy všetkých členov rodiny zlepšili. Bolo to taktiež z dôvodu, že to bol jej otec. Keby sa k
otcovi správala chladne a arogantne, toto priestupkové konanie by nezrušila. Jej otec jej nedal ani
reálnu možnosť stretávať sa s ním a prejavovať záujem o neho. Bol pod neustálym tlakom odporcu.
Otec do r. 1993 býval v dome S. Z. D. X.. N. XX a keď tam už nebýval, tak tam v r. 1994 chodil a

pracoval tam. Keď chodievala k mame a sedela s ňou na záhrade, stretávala sa s otcom, snažila sa
s ním komunikovať, apelovala na neho, aby sa k matke choval slušne a aby boli medzi nimi udržané
vzťahy normálnej rodiny. Otec jej na to väčšinou odpovedal, že sa s ňou bude rozprávať „len v prípade,
pokiaľ dá ruky od mamky preč.“ Bolo to v dobe, keď jej rodičia viedli medzi sebou majetkový spor a otec
chcel, aby matka sa dostala do psychiatrickej nemocnice a tým by získal majetok. Pri komunikácii medzi

navrhovateľkou a otcom bola vtedy prítomná navrhovateľkina matka a navrhovateľkina maloletá dcéra
V. B., D.. XX.XX.XXXX. Nestalo sa, že by sa pri ich rozhovoroch nachádzala ešte nejaká iná osoba. V
r. 1997 až 1998 na jeseň a v zimnom období otec vypol matke elektriku v dome a tak isto aj plyn, takže
svietila sviečkami a nemohla si kúriť. Vtedy išla za otcom, keď prišiel do domu, prečo to matke robí,
vtedy jej povedal, že mu má dať pokoj a že on má veľké problémy s odporcom a že aj preto ju musel

vydediť. Navrhovateľkina matka v máji 1996 podala odvolanie voči rozsudku ohľadne vysporiadania
BSM a navrhovateľka je názoru, že v tej súvislosti otec spísal aj vydedenie a to 05.08.1996. Otec mal s
odporcom pracovné aktivity a vždy konal a podmieňoval svoje konanie tak, aby bolo v záujme odporcu.
Odporcu nezaujímalo nič iné, len získať majetok rodičov a rozbil im aj manželský vzťah, rozbil tak isto
aj vzťahy v celej rodine. Štrnásť dní po spísaní listiny o vydedení, otec založil spolu s odporcom s.r.o.,

v ktorej spolu pracovali až do otcovej smrti. Podľa názoru navrhovateľky otec nemal záujem sa s ňou
stretávať a udržiavať s ňou príbuzenské vzťahy, nakoľko mal s odporcom spoločné pracovné aktivity.
Navrhovateľka chcela udržiavať vzťahy s otcom aj v dobe, keď mal konflikty s jej matkou kvôli majetku
a keď žili každý samostatne. Otca zavolala na krstiny svojej dcéry V. B., ktoré boli na MÚ S. Z., otec sa
týchto krstín zúčastnil a je aj na fotografii z týchto krstín. Neradila sa s nikým zo známych alebo z rodiny

o tom, ako by mohla s otcom zlepšiť vzťahy. Od konca r. 1993 a 1994 a následne otec nebýval u jeho
sestry V. T.. V rozvodovom spise je uvádzané, že od júla 1992 otec aj matka bývali v dome každý na
jednom poschodí. Otec sa po rozvode presťahoval z domu rovno ku svojej priateľke, o tejto skutočnosti
vypovedali svedkovia aj odporca. S touto priateľkou sa neskôr odsťahovali do C.. Navrhovateľka nemala
dôvod vyhľadávať otca u jeho sestry, keď s ním bola v kontakte v dome, keď prišla na návštevu za

matkou. Keď mal otec v asi r. 1994 narodeniny, navrhovateľka bola za ním, keď prišiel do domu na
záhradu, zagratulovala mu a dala mu kyticu, on jej ju hneď vrátil a povedal, že si ju nemôže zobrať a
zamkol sa na poschodí a potom odišiel. Pôsobil nešťastne. Nikto ich pri tom nevidel. Po roku 1994 otec,
keď už nebýval v dome, žil s priateľkou, chodil ešte do domu na záhradu a preto navrhovateľka nemaladôvod ho navštevovať u jeho priateľky. Mohla otca navštevovať len do tej miery, koľko jej on dovolil. On
sa pred navrhovateľkou zamykal, bol nešťastný, vyhýbal sa jej. V roku 1995 mu na narodeniny tiež bola
gratulovať, bolo to v dome, stretla sa s ním, on pred ňou utiekol, zamkol sa na poschodí a navrhovateľka

mu kyticu nechala predo dvermi. V roku 1996 mu nebola gratulovať, lebo boli medzi matkou a otcom
komplikované vzťahy a otec vtedy matke robil na priek. V r. 1997 mu na narodeniny nebola zagratulovať,
v tomto období pred narodeninami napadol matku kvôli odvolaniu voči rozsudku BSM. V roku 1997
vypol matke elektriku a pokiaľ navrhovateľka išla za ním, vždy ju „odbil“. Pri fyzických útokoch otca na
matku nebol nikto prítomný a nebol prítomný ani pri tom, ako mu navrhovateľka chcela gratulovať. V

rodine nemali žiadneho príbuzného, ktorý by dokázal komunikovať s obidvomi stranami. Navrhovateľka
nevedela o tom, že jej otec je ťažko a smrteľne chorý, nikto jej to neoznámil. Otca nevidela asi od októbra
r. 1998 a to až do jeho smrti. Videla ho len niekedy, keď bol v aute, nešla za ním, resp. ho neoslovila
a nerozprávali sa. Vzťahy v rodine boli veľmi komplikované. Bola aj na otcovom pohrebe, aj na hrobe
asi 4 - 6 krát. Hrob sa nachádza S. C..

Odporca vo svojej výpovedi dňa 19.6.2008 uviedol, že v roku 1992 vznikli medzi jeho rodičmi rozpory z
dôvodu financií. Odporca v tom období vydražil prevádzku na Vajanského ulici S. Z., túto však prepísal
na sestru - navrhovateľku z dôvodu, že pracoval ako štátny zamestnanec. Keď následne chcel, aby
mu túto prevádzku navrhovateľka prepísala naspäť, navrhovateľka to odmietla a prevádzku má do
teraz. Otec účastníkov tiež žiadal navrhovateľku, aby odporcovi prevádzku vrátila, navrhovateľky sa

však zastala matka účastníkov. Odporca býval do augusta 1992 v dvojgeneračnom dome s rodičmi,
kde rodičia bývali na prízemí a odporca býval v samostatnom byte na poschodí. Asi za tri mesiace otec
účastníkov začal bývať na medziposchodí domu doslova na zemi a takto býval asi pol roka, potom sa
z domu odsťahoval. Na prízemí domu počas uvedeného obdobia zostala bývať matka účastníkov s
navrhovateľkou. Navrhovateľka sa s otcom nestretávala. Otec na Vianoce 2001 požiadal odporcu, aby

sa so sestrou porozprával, nakoľko chcel, aby sa ich vzťahy v rodine dali do poriadku. Keď o tom odporca
telefonicky hovoril s navrhovateľkou, tá mu povedala, že ona brata a otca nemá.

Odporca vo svojej doplňujúcej výpovedi dňa 20.3.2012 uviedol, že začal podnikať v roku 1989 a jeho
otec mu pri podnikaní začal pomáhať a podporovať ho. Pomáhal mu vykonávaním prác, vzťahy mali

veľmi dobré a to až do jeho smrti. Začalo sa mu dariť a zo strany jeho sestry začala vznikať kvôli tomu
závisť.Sestrasamuchcelavyrovnať,alevtejdobeešteštudovala.Jehootecbolpracovitý.Celýživotbol
fakticky v montérkach a jeho sestra s tým mala problém, hanbila sa za neho. Navrhovateľka si v r. 1991
našla priateľa, ktorý sa stal neskôr jej manželom. Jej budúci svokor bol riaditeľom štátnych majetkov
vo S. D. O. a odporca s otcom boli pre ňu obyčajní ľudia a rodinu svojho budúceho manžela brala ako

vzor. V tej dobe už otca ponižovala, dávala mu to dosť hrubo najavo a to aroganciou, nevie to presnejšie
vyjadriť, ale brala ho ako „ty nula“, t.j. ako druhoradú osobu. V roku 1992 sa sestra vydávala a už v tej
dobe boli ich vzťahy v rodine narušené a to do takej miery, že odporca sa v r. 1992 z domu odsťahoval,
nakoľko nechcel bývať v takom napätí. Napätie vzniklo z toho dôvodu, že sestra bola tehotná a chcela
v tomto dome bývať. Odporcu doslova z tohto domu vyštvali a to jeho matka a jeho sestra. Najprv v

dome chcela bývať sestra a neskôr tento dom chceli predať a z toho dôvodu začali vznikať útoky na
jeho otca. Otec ich fyzicky nenapádal. Otec sa ich bál a nevedel ako sa má brániť, bál sa, že ho dostanú
do basy. Nahrávali to na ublíženie na zdraví. Po odporcovom odsťahovaní sa z domu sa jeho sestre -
navrhovateľke narodila dcéra. Keď sa odporca z domu odsťahoval, v dome bývala sestra aj so svojím
manželom, ktorý študoval v Brne. Keď sa sestre narodilo dieťa odporca už na krstinách nebol, ale bol na

krstinách otec. Myslí, že to bolo v roku 1992. Otec sa tešil na vnúča. Po krstinách dcéry navrhovateľky
sestra a matka vyhodili otca z bytu na prízemí a býval na medziposchodí. Raz odporcovi povedal „Miro
poď sa pozrieť, čo so mnou tie dve urobili“ a spolu sa išiel pozrieť do domu, videl vyhádzané veci,
oblečenie a periny na medzi poschodí, jednalo sa o 5 m štvorcových, tam spával na zemi. Odporcovi
povedal, že tam prespáva dva alebo tri týždne možno aj mesiac, povedal mu „takto já žiju, takto som

dopadol“. Hneď spoločne rýchlo riešili jeho bývanie, otec išiel bývať k sestre k pani Ferkovej. Bolo to asi
v období koncom r. 1992 alebo zač. roku 1993. U sestry býval rok alebo dva. V dome ostala bývať matka
na prízemí a v r. 1992 a 1993 tam bývala aj navrhovateľka. Poschodie - byt na poschodí bol zamknutý a
nepoužíval sa. V r. 1993, myslí, že sa rodičia rozviedli. V tej dobe sestra chcela získať peniaze a to tak, že
sa predá dom, ale na to potrebovala, aby sa matka s otcom rozviedla. Na rozvode rodičov má na 99,9 %

zásluhu sestra. Nezáležalo jej na otcovi, ale na jej blahobyte. Odporca niekedy v r. 1992 alebo 1993 v C.
na ul. Z. kúpil byt kde býval do r. 1996, tam ho chodil otec navštevovať. Otec do roku 1996 býval u svojej
priateľky, roky presne nevie a potom si kúpil byt S. C. na C. XX, kde býval do svojej smrti s priateľkou
pani O.. Vo svojej prvej výpovedi neuvádzal, že otec býval u svojej sestry, bolo to z dôvodu, že prišiel aani nevedel, čo má rozprávať a vypovedať. To, že otec sestru vydedil, bolo pre odporcu prekvapenie, ale
chápe to a chce uviesť, prečo sa takto rozhodol. Otec sa strašne trápil. Nemohol sa stretávať s vnučkou
a sestra tak isto o neho nejavila záujem. Raz otec prišiel s plačom, bolo to fakticky stále každý týždeň

od roku 1992 až do smrti. V roku 1993 mu hovoril, že bol v dome S. Z., bola tam sestra a jej dcéra a
on sa k vnučke zohol a sestra povedala svojej dcére „nechoď k tomu k......i“. Odporca v tom období
bol s otcom skoro každý deň a rozoberali prácu a keď sa začali rozprávať o rodine, vždy sa rozplakal.
Viac krát odporcovi hovoril a to aj do roku 2000, aby zatelefonoval sestre, aby dali rodinu do poriadku,
aby sa mohol stretávať s dcérou a vnučkou. Odporca sestre dva alebo trikrát volal a vždy mu povedala,

že ona nemá otca ani brata. Odporca otcovi toto povedal a vždy ho to zlomilo, neskôr mu odporca o
tom rozprával, že sú odcestovaní, lebo odporca nechcel, aby sa otec trápil. Sestra o otca nemala nikdy
záujem. Odporca bol prítomný pri jednom prejave navrhovateľky voči otcovi a pritom bola prítomná aj
jeho bývalá manželka D. O.. Bolo to v r. 1992, keď sa odporca odsťahoval z domu a bolo to posledný
deň, kedy v dome býval. Sestra bola vtedy tehotná a odporcu a odporcovu bývalú manželku chcela
sestra a jeho mama vyhnať z toho domu. Otec vtedy prišiel a spýtal sa, čo sa deje a vtedy sa sestra aj

s mamou do otca pustili, nadávali mu, odporca nevie presne, čo sestra hovorila, ale bolo to niečo také
ako „ty hajzle, ty sa do toho nestaraj,“ odporca sa vtedy zobral a išiel preč, nakoľko by to skončilo bitkou.
Vtedy tam odporcova bývalá manželka bývala s ním. Do bytu, kde odporca pôvodne býval, nakoniec
navrhovateľka bývať nešla, nakoľko následne na to chceli dom predať. Sestre išlo len o peniaze, a preto
otca len ponižovala a urážala. Otec matke elektriku neodpojil ani plyn, túto odpojili elektrikári, lebo matka

elektriku neplatila, bolo to v dobe, keď otec už v dome nebýval (1997). Keď odporca sestre telefonoval
ohľadne otca, pri jednom telefonáte bola prítomná odporcova bývalá manželka, bolo to na Vianoce a v
druhom prípade boli prítomní zamestnanci z ich firmy a to A.. G. V. A.. R., mená si nespomínam. To bolo v
r. 1993. Otec sa bál do domu chodiť, nakoľko nechcel, aby navrhovateľke nevyšiel ich zámer, bál sa tam
ísť aj pre svoje veci, preto žiadal o doprovod políciu. Otec navrhovateľovi pomáhal pri podnikaní fyzicky

a to doma vo dvore mali dielňu S. Z.. Túto dielňu zrušili v máji 1992 a odporca sprivatizoval smaltovňu
S. Z. A. G. a v tej dobe začal aj stavať nové priestory S. C., kam sa zo Z. priamo presťahovali. Do domu
S. Z. sa nechodili sprchovať zamestnanci, ktorí pracovali v dielni v smaltovni na N.. Tam zamestnanci
neboli, boli tam pracovníci, ktorí pracovali na dohodu o vykonaní práce. Do 1992 odporcove vzťahy s
jeho matkou boli nadštandardné, nie je pravda, že by na ňu fyzicky útočil. Keď ho otec žiadal, aby sa po

rozvode manželstva rodičov ospravedlnil matke za svoje správanie, či sa matke ospravedlnil, uvádza:
neospravedlnil sa, nemal za čo. Otec ho o takéto ani nežiadal. Navrhovateľka o jeho otca nejavila žiadny
záujem a to od krstín jej dcéry v roku 1992 - 1993 a to až do jeho smrti. Otec mal záujem stretávať sa
s ňou a ona o stretnutie nemala záujem. Ak chcela, mala možnosť kedykoľvek prísť za ním a zazvoniť
mu na byt S. C.. Odporca na otca nevyvíjal tlak, aby sa nestretával s navrhovateľkou, resp. nebránil mu

v stretávaní sa, lebo vie, že ho veľmi trápilo, že ona o neho nejaví záujem. Nemá vedomosť od otca,
žeby mu navrhovateľka bola niekedy gratulovať, práve otec odporcovi hovoril, že navrhovateľka ho úplne
ignoruje, že on je pre ňu vzduch, cudzia osoba a keď sa náhodne stretli na záhrade, chcel sa kontaktovať
s vnučkou a dcérou, tak ho odbili, aby za nimi nešiel, resp. aby išiel preč. Otec odporcovi raz povedal,
že navrhovateľke telefonoval, bolo to vtedy, keď navrhovateľka mala herňu S. Z. a tam aj telefonoval a

odporca vie, že tam bol tri aj štyri krát. Nikdy sa tam s navrhovateľkou nestretol a nechával jej odkaz,
aby sa mu ozvala. Neozvala sa mu, čo ho veľmi trápilo. Podľa jeho názoru, keďže bol veľmi citlivý, toto
mohlo mať vplyv na jeho zdravotný stav. Keď bol chorý ešte v poslednom roku pred smrťou odporcovi
hovoril „keby aspoň fčil došla“. Na otcov hrob chodí dosť často. Otcovi tam zapaľuje sviečky a chodí
ich vymieňať, myslí si, že navrhovateľka tam nechodí. Pokiaľ tam bol nejaký kôš s kvetmi, tak to bolo

väčšinou od známych, keďže sa na to vždy spýtal, od navrhovateľky však niečo také tam nebolo. Rok po
smrti otca zomrela aj matka, tak isto mala rakovinu. Asi týždeň pred smrťou navrhovateľka zobrala matku
k notárovi do Z., kde predala svoj majetok t.j. byt, jeho zariadenie a všetky spoločné veci navrhovateľke.
Pri dedičskom konaní uviedla, že matka bola bezdomovkyňa. Tieto právne úkony nenapadol. Je názoru,
že asi v roku 1998 jeho otec mal zrejme krátku známosť s nejakou pani F., Nevie meno ani adresu p. F..

Od roku 1998 ju však nevidel, bývala S. Z.. Navštevovali sa. S. C. s ním nebývala. Nevidel ju tam.

Svedok A. G. vo svojej výpovedi dňa 17.7.2008 uviedol, že s A. O. - otcom účastníkov v roku 1992
podnikal 3 mesiace v rámci združenia. Z rozprávania A. O. vie, že tento bol ovplyvňovaný odporcom, čo
zle znášal. Odporca tlačil na A. O., aby na neho previedol podiel v združení. Ku vzťahu A. O. k dcére

- navrhovateľke sa nevie vyjadriť, nakoľko sa o tomto A. O. nevyjadroval, o rodinných vzťahoch mu
fakticky nerozprával. Nehovoril o žiadnom konflikte s dcérou. Súd tohto svedka opätovne nevypočul,
nakoľko svedok zomrel.Svedkyňa V. T. vo svojej výpovedi dňa 17.7.2008 uviedla, že je sestrou A. O., otca navrhovateľky a
odporcu. Bývala blízko bydliska A. O. a chodila k nemu na návštevu asi raz týždenne. Raz za ňou
prišla manželka A. O. a žiadala ju, aby povedala A. O., že keď celý svoj majetok neprepíše na dcéru

- navrhovateľku, dá sa s ním rozviesť. V auguste 1992, keď svedkyňa prišla do domu A. O. a jeho
manželky, A. O. mal vyhádzané svoje veci na schodisku v dome. Navrhovateľka navádzala matku, aby
sarozviedlasA.O..Vroku1993svedkyňapovedalaA.O.,žemôžeísťbývaťknej.Vie,ženavrhovateľka
navádzala svoju dcéru, aby sa nerozprávala s A. O.. Navrhovateľka mala voči A. O. povýšenecký vzťah.
PokiaľA.O.bývalusvedkyne,navrhovateľkahoneprišlanavštíviťaanirazsasňounestretol.KeďbolA.

O. u nej, plakával, že sa nemôže stretnúť so svojou vnučkou - dcérou navrhovateľky. A. O. jej povedal, že
keď požiadal O. O. - odporcu o skontaktovanie sa s navrhovateľkou, navrhovateľka povedala odporcovi,
že nemá brata ani otca. Tiež jej A. O. hovoril, že vzhľadom k tomu, ako sa k nemu navrhovateľka správa,
napíše závet a keby navrhovateľka alebo vnučka za ním prišli, tak ho prepíše.

Svedkyňa V. T. v doplňujúcej výpovedi dňa 26.6.2012 uviedla, že navrhovateľka je jej krstná dcéra,

nestretávali sa však počas obdobia 20 rokov. Svedkyňa je sestra navrhovateľkinho otca a keďže boli
oni v rodine pohádaní, tak svedkyňa k nim už potom nechodila. Na navrhovateľku sa nehnevá. Má
pocit, že navrhovateľka sa s ňou nechcela stretnúť. S odporcom sa stretávala počas obdobia, pokiaľ sa
neodsťahovala do Talianska, konflikty nemali. Svedkyňa pôvodne bývala S. Z. v dome na A. X. Č.. XXX,
keď dom predali, svedkyňa si kúpila byt - trojizbový asi pred 20 rokmi a hneď tam začala aj bývať a to

tak isto aj so svojou dcérou Zuzanou. V tom období sa stretávala so svojím bratom, s týmto sa stretávala
stále. V období hneď po nasťahovaní do tohto bytu v období Vianoc bola operovaná a v nemocnici ju
navštívil brat A. O. a tam jej povedal, ako to má zlé doma a hovoril jej, že sa s ním manželka chce
rozviesť. Vtedy si ďalšie pacientky, ktoré boli s ňou na izbe mysleli, že je to jej „frajer“, pretože veľmi
plakal a oni si mysleli, že plače nad svedkyňou, on však plakal kvôli nezhodám doma. Nepamätá si, či

chodil brat za ňou, hneď od kedy sa nasťahovala. Keď sa vrátila z nemocnice, jej brat za ňou chodil
na návštevy do bytu na O. ulici, stále si sťažoval, že v dome nemôže bývať, že mu robia zle, že mu
zastavujú vodu, že mu zatvárajú dvere do pivnice, na každú zamestnankyňu hovorila jeho manželka
škaredé slová. Občas v tom období v jej byte aj ostal spať, že bude nejaký konflikt, zavolajú policajtov.
Keď k nej chodieval na návštevy, priniesol si aj poprať veci a potom si ich u nej už aj nechal. Nevie

presne určiť, kedy začal bývať u nej, lebo chodieval aj do domu, kde mal aj časť svojich vecí a kde aj
pracoval. V jej byte spával v obývačke, tak isto v obývačke mal svoje osobné veci, veci mal vždy na
prezlečenie a taktiež montérky, nevie, kde mal doklady, nezaujímala sa o to. Chcel u nej bývať dočasne
s tým, že si niečo kúpi. Svedkyňa niekedy nevedela, či tam prespáva u nej v byte, mal svoje kľúče.
Takto býval u nej asi tri roky, možno aj viac. Odišiel bývať z jej bytu vtedy, keď si kúpil v Holíči byt a

tam sa nasťahoval, nevie, či tam býval so svojou priateľkou, vtedy však mal priateľku pani O.. Nevie,
či sa tam pani O. nasťahovala hneď. Pani O. potom s jej bratom bývala v uvedenom byte až do jeho
smrti. Keď sa jej brat presťahoval do C., naďalej sa stretávali, ale viacej chodieval na návštevy on k
nej do Z.. Chodieval príležitostne, v priebehu mesiaca sa stretávali 3 - 4 krát. Počas doby, keď k nim
prišiel na návštevu, bývala doma aj dcéra, táto chodievala do školy do Trenčína a na víkendy chodila

domov. Brata veľmi mrzelo, ako sa skončili vzťahy s dcérou a v rodine. Bolo to z dôvodu, že začali
podnikať, a keď sa im začalo dariť, navrhovateľka chcela, aby bola všetko jej, chcela, aby odporca bol
u nich ako robotník a chcela, aby podnikanie bolo napísané na ňu. Toto jej hovoril brat. Brat jej hovoril,
že chce, aby podnikanie mali navrhovateľka a odporca na polovicu, navrhovateľka s tým nesúhlasila.
Matka účastníkov sa pridala na stranu navrhovateľky a otec na stranu odporcu. Jej švagriná kvôli tomuto

vyvolávala hádky voči jej bratovi, prišla aj za svedkyňou a povedala jej, že buď jej brat prevedie všetko
podnikanie na navrhovateľku alebo sa s ním rozvedie. Hovorila jej to s tým, aby svedkyňa svojmu bratovi
dohovorila a aby ho takto prehovorila, toto jej hovorila, keď chcela ísť svedkyňa do práce. Navrhovateľka
spolu s jej matkou vyprovokovali hádku s tým, že chceli, aby podnikanie bolo na navrhovateľku. Jej brat
s tým nesúhlasil a navrhovateľka s jej matkou vyprovokovali hádky, volali policajtov. Navrhovateľka bola

na jej brata agresívna a hádavá a on išiel bývať k svedkyni, lebo sa bál, že vyprovokuje nejaké hádky.
Lebo navrhovateľka s jej matkou pri hádke hneď utekali do okna a začali z okna kričať. Počas svojej
výpovede svedkyňa dostala nevoľnosť a jej výsluch musel byť z toho dôvodu ukončený. Následne bola 3
dni hospitalizovaná v nemocnici. Nedalo sa odhadnúť, kedy v priebehu tejto výpovede svedkyne začala
jej indispozícia. Svedkyňa býva S. H. a na následné predvolania sa zo zdravotných dôvodov nedostavila.

Z uvedeného dôvodu súd od ďalšieho výsluchu svedkyne upustil.

SvedkyňaR.T.vosvojejvýpovedidňa26.6.2012uviedla,ženavrhovateľkajejejsesternica,nestretávajú
sa už asi 20 rokov, nie sú medzi nami žiadne vzťahy. Nehnevajú sa a ani sa nepohnevali. Odporca jejej bratranec, nestretávajú sa, naposledy sa videli na pohrebe jej krstného otca A. O., nie sú medzi nimi
žiadne vzťahy, nepohnevali sa a ani sa nehnevajú. Jej matka je V. T., už 10 rokov býva S. H.. Pred tým
bývala na Slovensku S. Z. D. X.. O.É. X, bývala tam asi 10 rokov. Keď bývala S. Z., svedkyňa bývala

spolu s ňou až do doby, kým sa neodsťahovala do H., svedkyňa v tom byte ostala bývať ešte dva roky,
byt na O. X. bol vo vlastníctve jej matky. Do bytu na X. O. sa s matkou nasťahovala asi v r. 1992 a
to hneď ako tento byt kúpila. Bol to trojizbový byt, svedkyňa v tomto byte mala samostatnú izbu, mala
vtedy 14 rokov a s matkou byt užívali spoločne, svedkyňa chodila na strednú školu. Pán A. O. bol brat
jej matky, svedkyňa sa s ním stretávala, nie však veľmi často a to už v r. 1992, keď chodil za jej matkou

do bytu, kde bývali na O. X.. A. O. chodil za matkou do jej bytu na návštevy. V tom období pán A. O.
býval na dome, nevie presne ulicu, myslí, že N. S. Z.. Svedkyňa tam za ním nechodievala a nevie, či
tam chodievala jej matka. Počas návštev sa u nich pán A. O. zdržal asi do dvoch hodín, chodieval na
návštevy minimálne raz do týždňa hlavne ku koncu obdobia pred tým, ako sa k nim nasťahoval. A. O.
sa k nim nasťahoval, keď chodila svedkyňa do prvého ročníka na strednú školu a to v r. 1992 alebo
1993, určite už chodila do prvého ročníka. Svedkyni jej matka nepovedala nič ohľadne okolností, prečo

sa k nim A. O. nasťahoval, ku koncu obdobia, keď k nim chodieval na návštevy, si svedkyňa pamätá,
že počas návštev plakával a žaloval sa matke, že sa doma nedokáže zhodnúť s manželkou a dcérou,
že mu robia napriek, vyhadzujú ho z domu a svedkyni mama len povedala, že nemá kam ísť a že k
nim príde bývať. Svedkyňa vtedy bývala z dôvodu školy na internáte a chodila domov len na víkendy.
Z toho obdobia si moc nepamätá, ale vie, že keď raz prišla zo školy, býval už u nich, cez víkend spával

v obývačke a možno v týždni, keď bola v škole, spával v jej izbe. Mal u nich aj veci na oblečenie, mal
ich zložené u matky v spálni, mama mu ich právala. Myslí, že to boli najmenej dve alebo tri cestovné
tašky. Videla aj jeho topánky u nich v botníku, nevie, koľko ich bolo. Keď bola svedkyňa doma, väčšinu
času trávil s matkou v kuchyni, jej aj vadilo, že tam je a vyplakáva. Pán A. O.Š. vtedy o ničom inom
nerozprával, len o tom, ako ho trápi, ako sa celá rodina rozpadla a že neuvidí svoju vnučku. Toto hovoril

jej matke a svedkyňa toto počula, nakoľko mala detskú izbu vedľa kuchyne. V súvislosti s dcérou, že
ho veľmi trápi, že dcéra nemá o neho záujem, toto svedkyňa počula, keď to hovoril jej matke. Nevie sa
vyjadriť k tomu, či pán A. O. prispieval jej matke na náklady súvisiace s bývaním v byte. Pán A. O. býval u
nich v byte určite do r. 1996, nakoľko bol aj na jej maturitnom večierku. Na tento večierok išiel na miesto
jej otca a to aj s jej matkou. Pán A. O. odišiel z ich bytu vtedy, keď si kúpil byt a išiel bývať do C.. Toto jej

hovoril. Pozná aj pani I.U. O., bola to jeho družka, ktorá ho doopatrovala, nevie, kedy sa zoznámili, ale
myslí, že to bolo v období, keď už mal kúpený byt S. C.. A. O. vtedy keď pán O. u nich býval, nechodila
k nim do bytu, svedkyňa aspoň o tom nevie, keď už u nich nebýval, zoznámil ju s pani O., povedal jej, že
je to jeho kamarátka z mladosti, svedkyňa bola u nich aj S. C. na návšteve, v tomto byte bývala aj pani
O., jednalo sa o trojizbový byt. Potom ako sa pán O. odsťahoval od nich, stretávali sa sporadicky a to asi

raz do mesiaca, chodieval k nim na návštevu s A.. O. a svedkyňa bola u nich, ale nebola to pravidelná
návšteva. Počas týchto návštev A.. O. rozprával aj o vzťahoch v rodine, hovoril, že ho veľmi mrzí, že stále
nemôže vidieť jeho vnučku - od dcéry tú staršiu a tiež hovoril, že od cudzích ľudí sa dozvedel, že dcéra
čaká ďalšie dieťa. Svedkyni hovoril osobne, že by sa s dcérou chcel veľmi stretnúť, že prosil aj syna, aby
jej zatelefonoval a tiež povedal, že jeho dcéra povedala, že o stretnutie nemá záujem. Nepamätá si, čo

hovoril ohľadne svojej manželky resp. bývalej manželky, väčšinou hovoril ohľadne dcéry. A.. A. O. zomrel
v r. 2007 v júli. Rok pred jeho smrťou sa s ním svedkyňa začala stretávať častejšie, bolo to z dôvodu,
že keď raz bola nakupovať, stretla pána O. aj s pani O.P. na parkovisku pred N. V. A.. O. jej ukázal
svoje lekárske správy. Nakoľko robí v zdravotníctve, chcel, aby mu svedkyňa povedala, čo znamenajú
latinské výrazy v lekárskych správach. Svedkyňa sa potom snažila častejšie chodiť k nemu na návštevy,

nakoľko vedela podľa diagnóz, ktoré boli v správach uvedené, že prognóza jeho ochorenia je veľmi zlá.
Svedkyňa potom chodievala na návštevy dva až tri krát do týždňa. Vtedy pracovala na záchranke S. Š.
ako zdravotnícky záchranár, má strednú zdravotnú školu. Snažila sa za ním chodiť čo najčastejšie, lebo
vedela, že do roka zomrie. Chodila mu aj pichať injekcie, pokiaľ by mu ich ona nepodávala, musel by ísť
na injekcie do nemocnice alebo by mu neboli podané. Pani O.Ú. naučila, ako sa čistí kolostónia a ako

sa podávajú opiátové náplaste. Pani O. tak isto vedela, že jej môže kedykoľvek zatelefonovať, pokiaľ
by potrebovala pomôcť. Aj počas tohto obdobia posledného roka A. O. jej rozprával, že je nešťastný z
toho, že jeho dcéra sa za ním nepríde pozrieť aj napriek tomu, že vie, že je chorý. Svedkyni tvrdil, že
jeho dcéra vie, akú má diagnózu a stále na dcéru čakal. Hovoril jej, že povedal synovi, aby jeho dcére
zavolal o tom, že je chorý a zdá sa jej, že raz jej hovoril, že jej volal priamo on a že mu zložila telefón.

Svedkyňu nepožiadal, aby jej zatelefonovala, nehovoril jej, že jej písal list. S dcérou v žiadnom kontakte
nebol. Tak isto ani s vnučkou. Zomrel S. N. v nemocnici, bol predtým hospitalizovaný asi týždeň a to S.
N., svedkyňa ho S. N. pozrieť nebola. Do N. za ním chodila pani O. a jeho syn. Počas posledného roka
o bývalej manželke určite pred svedkyňou nehovoril nič. Jej matka chodievala na návštevy za A.. O.,pokiaľ prišla R. H. D. Z.. Do H. sa jej matka odsťahovala pred 10 rokmi. Byt S. Z. si ponechala. Na otázku
navrhovateľky uviedla, že keď A. O. býval u nich, do práce chodil do Z., myslí, že to bolo S. C., vie to
podľa toho, že si S. C. rozbiehal podnikanie S. Z.. Rozviedol sa z dôvodu, že návrh na rozvod podala

jeho manželka, nakoľko ju mal týrať, nevie, kedy to bolo, ale mal už po 50. roku. Pani F. nepoznala, to
meno jej nič nehovorí. Svedkyňa si nepamätá meno jeho vnučky, nakoľko nestretáva s navrhovateľkou.
Hovoril o nej často. Svedkyňa navrhovateľke netelefonovala, že jej otec je chorý, nakoľko nemala na ňu
kontakt. Nemala dôvod si sama pýtať kontakt na navrhovateľku. Jej A. O. povedal, že navrhovateľka vie
o tom, že je chorý, z toho vie, že to navrhovateľka vedela, taktiež povedal, že napriek tomu že je tak

„tvrdá, že za ním nepríde“. Svedkyňa vedela, že pán Mišík navrhovateľku vydedil, toto jej hovoril až v
poslednom roku jeho života a povedal jej, že pokiaľ by navrhovateľka za ním prišla, tak závet zmení. Na
otázku právnej zástupkyne navrhovateľky: svedkyňa sa nestretávala s prvou družkou A.. A. O., nevie o
tom, že mal nejakú inú družku, pozná len A. O.. Keď vo svojej výpovedi uvádzala, že „v poslednom čase“,
myslela tým posledný rok života A.. A.. O.. Počas obdobia, keď pán O.Š. u nich býval, navrhovateľka
za ním neprišla a nemá ani vedomosť o tom, že by sa s navrhovateľkou v tom období stretol. Podľa jej

názoru sa nestretávali preto, lebo dcéra nemala záujem o stretnutia. Kvôli tomuto nezáujmu sa pán O.
trápil a plakal, trápil sa stále, trápil sa počas celého obdobia t.j. od obdobia, keď býval u nich až do jeho
smrti. Aj v období, keď bol ťažko chorý, trápilo ho, aký má vzťah s dcérou a stále ju čakal. Povedal jej,
že keby dcéra za ním prišla, okamžite zavolá notára a zmení závet. Navrhovateľka mala možnosť k nim
prísť a navštíviť A. O.. Nevie o tom, že by sa s ním stretávala v jeho firme, keby sa s ním stretávala,

neplakal by, že sa s ním nechce stretnúť. Podľa jej názoru pán O. mal záujem stretávať sa s dcérou a
vnučkami. Pamätá si pána O. tak, že to bol človek, ktorý by urobil všetko pre svoju manželku a svoje
deti. Podľa jej názoru A. O. nepreferoval žiadne zo svojich detí a predtým, myslí, že preferoval jeho
dcéru, bola jeho „princezná“, takto o nej hovoril a urobil by pre ňu všetko. Nepoznali A. O. v rodine tak,
že by bol arogantný, agresívny, násilnícky. Bol mierumilovný. Nie je si vedomá toho, že by pán O. A.

napadol svoju manželku alebo dcéru fyzicky. Pán O. musel prísť k nim bývať, nakoľko nemal ísť kde
bývať a tak isto preto, že bol z domu vyhodený manželkou a dcérou. Toto hovoril, keď prišiel k nim s
plačom. A. O. jej nehovoril o svojom vzťahu k synovi, že ho niečo trápi, nikdy sa na neho nesťažoval.
Po rozvode manželku ani nespomínal.

Svedkyňa I. O. vo svojej výpovedi dňa 28.8.2008 uviedla, že s A. O. žila a bývala v jednom byte od roku
1999 až do jeho smrti v roku 2007. A. O. jej rozprával, že dcéra - navrhovateľka ho podceňuje, je k nemu
nemilá, aj plakával a že snáď za ním raz príde pozrieť ho. Hovoril, že navrhovateľka má srdce z kameňa,
keď ju raz stretol, ani ho nepozdravila. Čakal ju až do svojej smrti. A. O. viackrát dcére telefonoval, nikdy
mu nezdvihla telefón.

Svedkyňa I. O. vo svojej doplňujúcej výpovedi dňa 25.9.2012 uviedla, že navrhovateľku videla len na
predchádzajúcom pojednávaní, inak sa s ňou nestretla a pozná ju len z rozprávania pána O. a on jej ju
aj ukazoval, keď boli S. Z. a videli ju na ulici. Nemajú žiadne vzťahy a nikdy sa nerozprávali. Odporcu
pozná, majú dobré vzťahy, občas si telefonujú. S pánom A. O. bývala ako druh a družka, spoznali sa

v r. 1999, kedy k nemu išla bývať do C., predtým sa poznali ešte z mladosti. V roku 1999 A. O. prišiel
spolu s jeho sestrou V. T. ku nej do F. na návštevu a potom začal chodievať ku nej na návštevu častejšie,
svedkyňa bola s jeho sestrou v kúpeľoch rok predtým a pýtala sa jej vtedy na neho ako sa má. Ona
jej vtedy povedala, že žije sám. Svedkyňa sa k A. O. v decembri 1999 nasťahovala do C., na C. X. do
trojizbového bytu v činžovom dome. Ten byt bol vo vlastníctve A. O.. Svedkyni vtedy hovoril, že v tomto

byte býva už tri alebo štyri roky. Hovoril jej tiež, že predtým býval u sestry V. T. a od sestry sa odsťahoval
do bytu, ktorý mu kúpil syn, jedná sa o byt na C.D. X.. V tomto byte spolu s p. O. bývali až do jeho smrti
do roku 2007. Žili ako druh a družka. Do tohto bytu chodili k nim na návštevy jej deti, ktoré sa stretali aj s
pánom O. a dobre si vychádzali. Taktiež chodil na návštevy syn pána O. - O. O.G. a aj jeho syn, tak isto
aj bývalá nevesta pána O. - D. O.. Tak isto chodievali na návštevy jeho sestra V. T., jej dcéra R., vtedy

T.. Chodila k nám celá jeho rodina. Navrhovateľka M. B. do toho bytu nikdy nechodila. Tak isto nikdy na
návštevu nechodila ani jej dcéra V. a tak tiež ani nikto z rodiny pani B., ani jej manžel nikdy neboli na
návšteve. Ona s A. O. tak isto počas obdobia od roku 1999 chodievali na návštevy k jeho rodine. Nikdy
však neboli na návšteve u navrhovateľky, nevie ani, kde býva. A. O. jej rozprával o svojich deťoch a o
vzťahoch k nim. Rozprával jej, že ho jeho manželka a dcéra - navrhovateľka vyháňali z domu, keď býval

S. Z. D. N. X.. Malo to byť v r. 1992, keď sa rozviedli. Hovoril o navrhovateľke, že sa za neho hanbila a
tiež hovoril, že nemali dobré vzťahy. Hovoril, že nemohol do Z. chodiť do domu na N. X., lebo v tomto
dome sa s ním hádali a vadili jeho manželka a tak isto dcéra. Keď rozprával o dcére bol zronený z toho,
že sa dožil toho, že vychoval deti a dcéra sa k nemu takto správa. Nikdy mu nezatelefonovala, on sajej snažil telefonovať, svedkyňa bola aj pri tom, keď volal z domu z pevnej linky a taktiež aj z mobilu.
Keď telefonoval, povedal jej, že volá dcére - navrhovateľke. Keď svedkyňa bola pri tom, nerozprávali
sa, lebo dcéra mu buď zložila telefón alebo jej povedal, že navrhovateľka mu povedala, že ona nemá

otca a nemá jej volať. A. O. na tieto telefonáty reagoval tak, že plakal a bolo mu to ľúto a bol z toho
zronený a už jej viacej vtedy nič nehovoril, nedalo sa s ním rozprávať, bol citlivý. A. O. jej aj hovoril,
že zatelefonuje synovi - odporcovi, aby zatelefonoval jeho dcére - navrhovateľke, či by sa cez syna
nemohol s navrhovateľkou skontaktovať a zísť. Aj vtedy mala potom navrhovateľka odporcovi povedať,
že ona nemá brata a nemá ani otca. Podľa jej názoru A. O. telefonoval navrhovateľke, resp. chcel aby jej

volal jeho syn z dôvodu, že sa s navrhovateľkou chcel zmieriť, chcel, aby sa stretávali, toto sa mu však
nepodarilo. Rozprával aj to, že navrhovateľka má dcéry - dve, že sa z nich navrhovateľka teší a on sa
z nich tešiť nemôže. Nevie, či sa A. O. snažil skontaktovať priamo s týmito vnučkami. Hovoril o zaťovi v
tom zmysle, že má zaťa, ale sa s ním nestretáva, ale nehovoril, že by mali zlé vzťahy. Svedkyňa nebola
nikdy pri tom, že by A. O. sa stretol so svojou dcérou - navrhovateľkou. Asi dva krát, keď bola s A. O.
S. Z., ukazoval jej na ulici svoju dcéru - navrhovateľku, ktorá išla po druhej strane ulice, ukazoval jej a

hovoril, že toto je moja dcéra Jitka a mal v očiach slzy. Nevie, či ho vtedy pri týchto stretnutiach, ktoré
opisuje, navrhovateľka videla, išla sama. Nevolal na ňu pri týchto stretnutiach. A. O. jej aj hovoril, že takto
stretol svoju dcéru - navrhovateľku aj sám, hovoril, že to bolo v Z., zrejme inde nie. Svedkyni povedal
o týchto stretnutiach len „videl som M.“, svedkyňa sa ho ešte spýtala, prečo nezastavila a neprihovoril
sa jej a on jej povedal, že sa mu vyhla a ani sa nerozprávali. Na otázku sudcu, že v predchádzajúcej

výpovedi uvádzala, že dcéru A. O. stretol S. C., že to môže byť, že ju stretol aj S. C.Č.. Svedkyni A.
O. hovoril aj o závete a o vydedení, povedal jej, že navrhovateľka sa k nemu nesprávala dobre, tak ju
vydedil a keby k nemu chodila na návštevy, tak by to zrušil a bolo by všetko v poriadku. Nevie, kedy
spisoval vydedenie resp. závet. A. O. veľmi ťažko ochorel na jar v roku 2006, predtým mal tiež problémy,
mal cukrovku a vysoký krvný tlak. Mal rakovinu, liečil sa N., bol tam aj operovaný. Hospitalizovaný bol

asi mesiac a následne chodil na chemoterapiu, kam ho vozili - spolu s odporcom. Jeho chorobu v rodine
neoznamovali, jeho rodina blízka to vedela. Nevie , či to vedela priamo od niekoho aj navrhovateľka, ale
je názoru, že pokiaľ to vedeli príbuzní S. Z., tak to musela vedieť aj ona. A. O. aj v tomto období sa jej
snažil telefonovať, telefón mu však nikto nebral. Toto mu bolo najviacej ľúto, bol veľmi ťažko chorý a mali
s ním naozaj veľmi ťažké obdobie. Každý deň čakal, že mu dcéra zatelefonuje alebo sa príde pozrieť

na neho. Rozprávali sa s ním o tomto. On takto vždy začal rozprávať, že mu dcéra ani vtedy nezavolá.
Svedkyňa si myslí, že keby ho raz videla, bolo by jej ho ľúto a prišla by aj s vnučkami ( svedkyňa pri tejto
časti výpovedi začala plakať ). A. O. jej hovoril, že navrhovateľka sa k nemu správa takto od vtedy, ako
mal rozvod s jeho manželkou. Hovoril, že pred rozvodom mali s navrhovateľkou dobré vzťahy. Tiež jej
hovoril, že keď býval v dome S. Z., tak sa s ním stále hádali, jeho manželka aj dcéra a že to nemohol

zniesť a musel odísť. Čo sa týka zdravotnej starostlivosti o A. O., o neho sa starala väčšinou svedkyňa
a tak isto jej chodil pomáhať aj jeho syn, pomáhal jej pri jeho kúpaní. Chodil pre lieky a vozil ho do N..
Pokiaľ išla svedkyňa do Senice ku svojmu doktorovi, pri A. O. vtedy zostal jeho syn, nakoľko nemohol
byť sám. Mal vývod a bral aj lieky a psychicky bol z toho úplne na dne. Nevie presne, do kedy býval A. O.
u svojej sestry. Na otázku navrhovateľky, či vie prečo sa rozviedol A. O. uvádza: A. O. jej spomínal, že

mal Z. a na to si zobral pôžičku a na pôžičku založil dom. Jeho manželka mala strach, že prídu o dom a z
toho že vraj mali mať konflikty a že potom sa tie vzťahy pokazili, ale pôžičku vyplatil skôr a nemusel mať
o dom strach. Svedkyni hovoril A. O., že mal nejakú priateľku po rozvode jeho manželstva, ale nevie,
kto to bol a keď svedkyňa začala s ním bývať S. C.Í., bol sám. Vie o tom, že A. O. mal od odporcu nejaké
peniaze, nevie však koľko a načo, svedkyňa sa do toho nemiešala, so synom konflikty nemal. Nevie ani

o žiadnej sume okolo troch miliónov korún v r. 2006, vie, že mu kúpil byt. A. O. nemal žiadne existenčné
finančné problémy, nevie o tom, spolu žili, on mal dôchodok a svedkyňa mala tak isto dôchodok. Nevie,
či v roku 1999 A. O. podnikal, svedkyňa sa do tohto nemiešala, ale vie, že pracoval S. Z. S. C. u odporcu.
Nevie, či o vydedení a o závete vedel aj odporca. A. O. jej o tom nehovoril. Keď vypovedala o tom, že A.
O. volal navrhovateľke, číslo, ktoré vytáčal, vedel spamäti. Už v roku 1999 keď začala s pánom O. žiť,

tomuto bolo ľúto správanie jeho dcéry voči nemu. Toto sa prejavovalo tak, že začal plakať, bol ľútostivý,
keď začal plakať, nehovoril pri tom nič. A. O. mal záujem o dcéru, je to samozrejmé, často ju spomínal.
Bolo mu to veľmi ľúto. Keď ho má charakterizovať ako človeka, bol veľmi dobrý, pracovitý a nemôže na
neho povedať zlého slova. Nikdy na ňu nekričal, neudrel ju. Svedkyňa nie je finančne žiadnym spôsobom
závislá na odporcovi, má svoj dôchodok a má svojich synov. Svedkyňa nešla za navrhovateľkou kvôli

stretnutiu sa A. O. s ňou, lebo A. O. čakal, že ona príde a neposlal ju ani za ňou.

Svedkyňa D. O. vo svojej výpovedi dňa 28.8.2008 uviedla, že bola manželkou odporcu, ich manželstvo
bolo rozvedené. Spoločne s odporcom bývali od roku 1989 do roku 1993 v rodinnom dome rodičovodporcu a navrhovateľky S. Z.. Rodičia bývali na prízemí a ona s odporcom na poschodí. Počas
uvedeného obdobia sa stretávala s rodičmi účastníkov. Pamätala si na konflikty medzi navrhovateľkou a
otcom - A. O.. A. O. od hádok utekal tak, že sa zatvoril v dielni a pracoval. Podľa jej názoru navrhovateľka

A. O. nemala rada, vadilo jej, že nosí montérky, hanbila sa za neho, správala sa k nemu arogantne.
Navrhovateľka chcela v dome vládnuť, bola zlá k otcovi aj k matke. Svedkyňa bola pri tom, ako
navrhovateľka matku navádzala k rozvodu s A. O.. Svedkyňa uviedla, že ona sa nikdy nesprávala k
svojmu otcovi tak, ako navrhovateľka k A. O., jej správanie charakterizovala ako „chlad“. V dôsledku
týchto vzťahov v rodine svedkyňa už nechcela bývať v uvedenom dome a koncom roku 1993 sa s

odporcom z domu odsťahovali. Navrhovateľka zakázala A. O. ísť na svadbu svedkyne so synom A.
O. - odporcom. Manželka A. O. tomuto nadávala skoro za všetko. Navrhovateľka nechcela s A. O.
komunikovať. Po čase sa odsťahoval z domu aj A. O., najprv k rodičom svedkyne, potom býval u svojej
sestry - pani T.. Po odsťahovaní sa z domu sa navrhovateľka s A. O. nestretávala, ten sa chcel stretávať
aj s jej dcérou V., čo mu nebolo umožnené. A. O. svedkyni raz povedal, že ona ho má radšej ako jeho
dcéra.

SvedkyňaD.O.vosvojejdoplňujúcejvýpovedidňa25.9.2012uviedla,ževdomenaN.X.S.Z.svedkyňa
bývala od roku od r. 1989 asi do leta 1992. Vtedy sa vrátili aj s odporcom bývať do Holíča do rodinného
domu jej rodičov. Sťahovali sa z toho dôvodu, lebo jej bývalá svokra spolu s navrhovateľkou ich nechceli
pustiť do domu na N. X., bývalá svokra sa postavila do dverí a dala si tam aj stoličku a prehlásila, že

má „táhnút“ do C. a odporca sa môže vrátiť do domu, ale bez nej. Nedovolila im zobrať ani osobné
veci, pri tom bola prítomná aj navrhovateľka. Svedkyňa dovtedy bývala spolu s odporcom na poschodí
tohto rodinného domu v trojizbovom byte. Vtedy tam býval aj A. O., a tento býval na prízemí. Pri tomto
incidente bol prítomný aj A. O.. Tento sa snažil zachrániť situáciu, prosil vtedy jeho manželku, aby sa to
vyriešilo v kľude a aby ich pustila pre veci. Nakoniec im povedal, aby išli s tým, že on to skúsi vyriešiť.

Odvtedy sa do toho domu nedostala ani pre osobné veci. A. O. im osobné veci postupne z tohto domu
doniesol. Aj po opustení domu svedkyňa bola v kontakte Z. A. O.. Svedkyňa vtedy ešte hovorila A. O.,
aby tak nedopadol aj on a na Vianoce r. 1992 bol A. O. už u nich, t. j. trávil u nich Vianoce, nakoľko nemal
kde byť. A. O. asi dva mesiace po nich vyhodila jeho manželka s navrhovateľkou z domu na N. X.. A
išiel bývať ku svojej sestre T.. Chodil však aj k nim, k jej rodičom a víkendy trávil s nimi S. C.. Vzťahy A.

O. s jeho bývalou manželkou a navrhovateľkou sa zhoršovali naďalej po tom, ako ich z domu vyhodili,
on im však o tomto hneď nehovoril a povedal im to až na Vianoce 1992, nakoľko vtedy už nemal kde
byť a nechcel byť na obtiaž. Do roku 1996 býval A. O. u sestry a taktiež bol aj u nich, kam chodieval
cez víkendy a potom mu odporca kúpil byt na C. XX S. C., kam sa nasťahoval niekedy v r. 1996. Po
kúpe tohto bytu sa tento byt najprv prerábal a keď bol prerobený, potom sa doň A. O. nasťahoval. Počas

obdobia, keď sa byt prerábal A. O. býval u svojej sestry. Bližšie si nepamätá, vie, že sa s niekým stretával
s nejakou priateľkou, svedkyňa sa o to vtedy nezaujímala, aj keď ich spolu videla. Svedkyni nie je známe,
že by u nejakej priateľky býval, v tom období pánovi O. právala veci a tak isto aj jej matka, u nich sa
aj stravoval cez víkendy. O svojej dcére - navrhovateľke A. O. hovoril, že je z nej nešťastný, plakával,
že má vnučku, ktorú nemôže vidieť. Od roku 1992 hovoril, že sa chce stretávať s navrhovateľkou aj s

vnučkou, že mu to nebolo umožnené, keď navrhovateľku stretol na ulici, keď vozila svoju dcéru, vždy sa
od neho odvracala, robila sa, že ho nepozná, vždy prišiel s tým, že ho to mrzí a stále sa pýtal, prečo sa
tak k nemu chová, svedkyňa vtedy už mala dieťa a bol rád, že sa môže stretávať s ich synom. V r. 1996
trávil Vianoce u nich v rodinnom dome, ktorý s odporcom kúpili, požiadal ich, aby zatelefonovali cez
Vianoce navrhovateľke, aby sa vzťahy urovnali, že by sa s ňou chcel zmieriť a chcel by vidieť vnučku a

to isté chcel aj odporca. Pri tomto telefonáte bola svedkyňa prítomná, volal od nich z pevnej linky. Vtedy
odporca volal navrhovateľke, povedal jej „Ahoj, tu O., tvoj brat“ a chcel ju pozvať k nám, povedal jej, že
je tu aj otec a navrhovateľka vtedy povedala, že žiadneho brata ani otca nemá. Pri tomto telefonáte bol
prítomný aj A. O.. Telefón, ktorý mali, sa dal zapnúť na reproduktor, takže počuli, čo sa rozpráva. A. O. sa
vtedy rozplakal, mali problém, aby sa ukľudnil. Povedal, že keď ho už nechce vidieť vlastná dcéra, prečo

nemôže vidieť aspoň vnučku. U A. O. boli vždy kritické Vianoce, v tejto súvislosti. A. O. jej hovoril, že v r.
1996 bol pri rodinnom dome S. Z. D. N. X., kde stretol navrhovateľku a svoju vnučku, vnučke chcel niečo
dať, čo mu navrhovateľka neumožnila a chcel, aby ho vnučka poznala. Vtedy navrhovateľka spolu s
manželkou A. O. povedali jeho vnučke, že „nech za tým starým chrápem ani nejde“. Keď im toto hovoril,
veľmi plakal. Tiež im hovoril, že navrhovateľke volával aj v období od 1993 až do 1996. Nikam sa však

nedovolal alebo mu telefón zložila, tak im to hovoril. Od roku 1992 - 1996 A. O. každé Vianoce veľmi trpel
a tak isto až do roku 2007, kým nezomrel. Kupoval na Vianoce vždy vnučke darčeky, na ktoré si odkladal
peniaze. Vždy jej hovoril a aj svedkyňa videla, že založil vkladné knižky pre svoje vnúčatá pre V., F. V.
T., povedal, že im bude šetriť peniaze a dúfa, že sa dostanú do správnych rúk. Darčeky sa vnúčatámsnažil aj odovzdať, svedkyne sa pýtaval, aké darčeky má kúpiť pre vnúčatá, lebo niekedy nevedel, čo
sa takým deťom kupuje. Nevie a nepamätá si, že by písal nejaký list alebo pozdrav navrhovateľke alebo
vnúčatám. Nevie o tom, že by dostal nejaký pozdrav alebo list od navrhovateľky alebo vnúčat. Podľa

jej názoru zlé vzťahy medzi A. O. a navrhovateľkou vznikli z dôvodu chamtivosti navrhovateľky. Pokiaľ
odporca a A. O. mali malú smaltovňu a odporca pracoval ako policajt, nikoho nezaujímalo, že v tejto
dielni obidvaja drú. Vtedy sa navrhovateľka odporcovi vždy vysmievala, že nikdy nič nedokáže. Po
prevrate v 1989 odporca získal zákazku, na ktorej mal hodne zarobiť a vtedy sa o to začali zaujímať
navrhovateľka a manželka A. O.. Vtedy začali vznikať hádky ohľadne peňazí, nakoľko navrhovateľke

vadilo, že odporca bude mať peniaze. Matku začala navádzať, že je ukrivdená na získaných peniazoch,
napriek tomu, že otec jej peniaze dal. Odporca vtedy chcel, aby pokiaľ má mať navrhovateľka z toho
peniaze, aby pre firmu aj niečo robila. Firma začala zarábať. Jej majiteľ bol A. O., nakoľko odporca
nemohol oficiálne vystupovať ako majiteľ, nakoľko bol policajt. Toto začala využívať manželka A. O., že
firma je ich a podnety jej k tomu dávala navrhovateľka. Medzi 1990 - 1992 prišiel do domu na N. X. bývať
budúci manžel navrhovateľky. A tento začal zasahovať do financií a do vlastníctva firmy. Potom bola

vydražená smaltovňa S. Z. a navrhovateľka chcela, aby na odporcu nebolo nič písané, a navrhovateľka
chcela aby vlastníctvo smaltovne bolo napísané na ňu a na jej manžela. To sa im nepodarilo, o čom
rozhodol A. O., za toto sa navrhovateľka na neho hnevala. Hovorila o ňom, že je to obyčajný robotník -
montérkový. A. O. plakal na svadbe navrhovateľky, že sa za neho hanbila, hovoril, že prečo sa k nemu
tak chová, nakoľko bola k nemu arogantná, vypočítavá a vysmievala sa mu. Podľa názoru svedkyne

rozpad manželstva zapríčinila navrhovateľka, nakoľko jeho manželku navádzala proti A. O., tak ako
zapríčinila aj rozpad celej rodiny. Na svojej svadbe navrhovateľka sa pred sobášom opila a vykričala A.
O., aký je otec, že sa k nej zle zachoval, že jej nechce nič dať a že stojí len za odporcom. A. O. na to
plakal. Po svadbe navrhovateľky, keď býval v dome na N. aj jej manžel, svedkyňa bola raz doma a bola
svedkom toho, že A. O. išiel do chladničky na prízemí domu a navrhovateľka urobila scénu kvôli tomu,

že zjedol jej manželovi šalátovú uhorku. Kričala na neho, že ako si to dovolil, že to je F. a že keď príde zo
školy bude hladný, otec sa na to nahneval, hovoril, že vo vlastnom dome si nemôže zobrať už ani jesť
a tam plakal. Potom odišiel z domu, bol si kúpiť niečo jesť a keď sa vrátil jedol v dielni v záhrade. A. O.
hovoril v rodinnom kruhu pred svedkyňou aj pred odporcom ohľadne závetu a vydedenia, bolo to v roku
1996, myslí, že vtedy keď navrhovateľka prehlásila, že otca nemá. Povedal vtedy, že keď navrhovateľka

nemá otca, tak nemôže po ňom nič chcieť, svedkyňa sa nestarala, či napísal nejakú závet, vie len, že do
konca svojho života čakal, kedy navrhovateľka príde za ním aj so svojou vnučkou. Na N. X. S. Z. bývala
v čase, keď rodičia účastníkov neboli rozvedení. Poznala prvú manželku odporcu. Keď začala bývať v
roku 1989 na N. X., prvá manželka odporcu tam nebývala. Nevie, kto býval na prvom poschodí domu na
N. po roku 1992, nakoľko navrhovateľka a jej matka ju z tohto domu vyhodila. Keď A. O. prestal pracovať

v dielni na N. X., potom pracoval s odporcom S. C. V. S. Z., nevie však, na ktorom mieste. Svedkyňa
presne o týchto veciach nevedela. Keď odporca začal pracovať v smaltovni S. C.L., A. O. začal pracovať
tak isto v tejto smaltovni S. C.. Nemá žiadnu vedomosť o verbálnych alebo fyzických útokoch A. O. voči
navrhovateľke alebo jej matke. Skôr to bolo naopak. Niekedy sa dokonca A. O. už tak bál, že nosil so
sebou aj nahrávacie zariadenie, lebo sa nevedel brániť, aby mal nejaký dôkaz, že ich on nenapáda, lebo

hneď volali políciu. Potom im to aj prehrával a tieto záznamy niekde zrejme aj sú. Oni pána O. doslova
psychicky deptali a ničili, keď sa A. O. priblížil k navrhovateľke alebo k jej matke, hneď už kričali, že ich
bije a napáda, kričali o pomoc a v nahrávkach bolo zachytené, že ony ho slovne napádali a urážali. A.
O. charakterizovala tak „že keď nedal tak neublížil“ bol to veľmi dobrý človek.

Svedok F. B. vo svojej výpovedi dňa 28.8.2008 uviedol, že je manželom navrhovateľky, manželstvo
uzatvorili 25.1.1992. Po svadbe sa presťahoval do rodinného domu rodičov účastníkov. On sa odtiaľ
odsťahoval asi po 3 roku a za navrhovateľkou tam len dochádzal. A. O. býval v dome do roku 1994,
pracoval tam a tiež prespával. Zhoršenie vzťahov medzi navrhovateľkou a A. O. začalo na základe
problémov medzi A. O. a jeho manželskou kvôli privatizácii smaltovne, nakoľko odporca si vynucoval,

aby smaltovňa bola jeho. Podľa názoru svedka sa A. O. a ani jeho manželka nechceli rozviesť, A. O.
sa radšej rozviedol, ako by stratil syna.

Svedok L.. F. B. vo svojej doplňujúcej výpovedi dňa 12.2.2013 uviedol, že hneď po svadbe sa
presťahovaldorodinnéhodomunaN.X.XX,S.Z.G.O.Š.,spolusnavrhovateľkoumalikdispozíciijednu

izbu v rámci bytu, ktorý sa nachádzal na prízemí domu. Ďalšie izby tohto bytu na prízemí užívali manželia
O., t.j. rodičia navrhovateľky. Do tohto domu pred tým ako sa nasťahoval, chodil za navrhovateľkou od
obdobia,keďsaspoznalit.j.asijedenapolroka,onasťahovaníknimsadohodlisrodičmijehomanželky.
Do tejto doby a tak isto aj v nasledujúcom období podľa jeho názoru medzi rodičmi navrhovateľkyneboli nezhody. Pre celú rodinu varila matka navrhovateľky t. j. aj pre nich. V tom období vzťahy medzi
navrhovateľkou a jej otcom boli normálne, nevšimol si medzi nimi nejaké konflikty. Býval tam asi pol
roka, v tom čase pracoval, nakoľko mal prerušené štúdium na VŠ a následne v štúdiu pokračoval a

tak chodil aj na VŠ do N.. V čase keď býval v tomto dome, začali vznikať nezhody, zo začiatku medzi
odporcom a jeho otcom a toto sa prenášalo na nezhody medzi otcom a matkou účastníkov. Bolo to z
dôvodu, že v tom období začali privatizácie, svedok s odporcom chodievali po dražbách a chceli niečo
vydražiť za účelom podnikania. Myslí, že v tom období odporca ešte pracoval na polícii. Prvý konflikt
vznikol z dôvodu, že sa od Mesta Z. dražila smaltovňa, tejto dražby sa svedok zúčastnil, ale zastupoval

rodinu O. t.j. otca účastníkov, navrhovateľku a odporcu. Postup v dražbe sa nakoniec dohodol tak, že Z.
S. Z. vydražil p. G., a došlo s ním k následnej dohode o založení združenia na podnikaní v Z.. Bolo to za
účelom, aby si nekonkurovali pán G. a otec účastníkov pán O., nakoľko tento mal smaltovňu doma na
N. X.. Účastníkmi združenia bol pán G. a otec účastníkov a odporca sa v tom období domáhal, a chcel
aby toto združenie pozostávalo z pána G. a odporcu namiesto jeho otca. Odporca sa kvôli tomuto hádal
s otcom a toto sa prenášalo aj na matku účastníkov nakoľko tá nesúhlasila s tým, aby to podnikanie

prevzal odporca. Následne bola vydražená ešte budova S. Z. D. S. X. bývalá G., tá bola vydražená
inou osobou, jednalo sa o obchodné priestory a svedok a odporca sa dohodli, že v tejto vydraženej
budove si prenajmú časť budovy. Mala sa tam zriadiť predajňa dekoratívneho skla a herňa. Toto sa aj
zrealizovalo, priestory boli prenajaté na svedkovu firmu. Nakoniec podnikanie si oddelili, svedok v časti
týchto priestorov pokračoval v podnikaní s herňou a priestory, ktoré mal využívať odporca sa previedli

pod firmu Z. G., kde podnikal pán G. a pán O. starší. Svedok nemal nezhody s A. O.. K jeho odchodu
z domu na N. X. predchádzala hádka medzi otcom a matkou účastníkov konania, nespomína si kvôli
čomu sa hádali, účastníkom tohto konfliktu bol aj svedkova manželka, snažila sa brániť svoju matku v
tomto konflikte, svedok sa zastal svojej manželky a jej matky. Svedok vstúpil do toho konfliktu tak, že
požiadal otca účastníkov, aby ten konflikt nechal tak a nepokračoval v hádke. Vtedy pán Mišík starší jemu

nepovedal nič, ale hádku ukončil, ale neskôr v priebehu niekoľkých dní prišiel za svedkom a povedal
mu, že si nepraje, aby býval v ich dome. Nevie, či to nejako zdôvodnil. Taktiež mu vtedy povedal, že mu
nevadí, že bude do domu chodiť za manželkou a tiež za dcérou. Svedok sa odsťahoval, býval u svojich
rodičov, do domu naďalej chodieval, stretával sa s pánom Mišíkom starším, potom už nemali žiadne
konflikty oni dvaja. Choval sa k svedkovi solídne, aj keď ho pred tým istým spôsobom z domu vyhnal.

Počas návštev svedok už nebol prítomný pri konfliktoch a hádkach medzi rodičmi účastníkov, o tomto
vedel len z počutia od svojej manželky resp. od jej matky. Tak isto nebol prítomný pri žiadnom konflikte
medzi svojou manželkou a jej otcom. Myslí, že takýto konflikt ani nenastal, o takomto konflikte mu jeho
manželka nehovorila, v roku 1993 sa z domu odsťahovala aj jeho manželka a spolu začali bývať S. C. v
byte, ktorý si kúpili. Keď sa svedok z domu na N. X. sťahoval, jeho manželka s ním nešla, nakoľko u jeho

rodičov by nemali podmienky na bývanie spoločne s manželkou a taktiež jeho manželka chcela ostať
so svojou matkou v tomto dome, nakoľko tá už v tej dobe bola chorá a tiež mala strach, že tieto útoky
môžu pokračovať a chcela byť s ňou. Keď svedok v tomto dome býval, vzťahy medzi rodičmi účastníkov
ako tak fungovali, aj keď boli medzi nimi hádky. Tiež ich svedok videl v tom období, že sa medzi sebou
bavili v pohode a otec účastníkov, keď prišiel z práce, mal aj navarené. Keď začali bývať S. C. spolu s

manželkou chodievali do domu na N. X. na návštevy za matkou manželky. Ona ostala bývať stále na
prízemí domu, otec navrhovateľky v tej dobe býval na poschodí tohto domu, počas týchto návštev ho aj
stretával na dvore tohto domu, nevidel ho na poschodí, ale chodieval tam a tiež sa aj rozprávali o tom
že býva na poschodí tohto domu. Svedkove vzťahy s p. O. st. už boli bezproblémové, nikdy sa nehádali,
myslí, že aj vzťahy medzi pánom O.Š. starším a jeho manželkou boli tiež solídne, nakoľko ich videl

väčšinou pred domom resp. v záhrade normálne sa rozprávať. Zo začiatku vzťahy medzi svedkovou
manželkou a pánom O. po tom, ako začal bývať v C., dá sa povedať, že boli ešte normálne. V roku 1994
vie, že mu ešte išla gratulovať k narodeninám, svedok pri tom nebol, manželka mu hovorila, že kyticu
vtedy p. O. neprijal a svedkova manželka bola z toho smutná a večer plakala. Neskôr keď sa na N. X.
stretli s manželkiným otcom, tento jej hovoril počas stretnutí, že by bolo dobré, aby prinútila svoju matku,

aby sa z domu odsťahovala a že pokiaľ to tak urobí, že vzťahy medzi nimi sa urovnajú. Nebola to hádka
medzi nimi, že by na seba kričali, nechcel však, aby sa navrhovateľka zastávala svojej matky. Pri týchto
rozhovoroch na ňu nekričal a bola to forma diskusie, svedkova manželka mu argumentovala tým, aby
sa k jej matke zachoval solídne, aby ju vyplatil. Na návštevy do domu na N. X. chodievali aj s dcérou
V., táto sa tam stretávala aj s pánom O. starším, keď bol na záhrade, ich dcéra pána O. st. stretla málo

krát, takže k nemu nemala žiadny vzťah, lebo sa s ním stretávala málo a bolo to vo veku do 5 - 6 rokov.
Dcéra sa narodila v júli 1992. Otec svedkovej manželky ich nikdy nenavštívil ani ich nikdy nepožiadal, či
by mohol k nim prísť na návštevu. Pri stretnutiach v dome na N. A. O. vždy niečo robil na záhrade, takže
aj tieto stretnutia sa tak odohrávali, málo sa rozprávali o tom ako sa napr. má a bolo vidieť, že nejakábariéra v tomto smere medzi nimi je. Nevie presne, kedy pán O. starší odišiel z domu na N. X., vie však,
že rok po svedkovom odchode ešte v dome býval. Nevie ani, kam išiel bývať potom, ako odišiel z domu
na N.. Svedok ho v tom období niekedy stretol v Z. alebo na ceste pri Z. v aute, keď išiel sám motorovým

vozidlom alebo s nejakou ženou. Vie, že nakoniec býval S. C.. Myslí, že jeho manželka taktiež nevedela,
kde býval. Aj zisťovala, kde býva od známych a zistila, že mal nejaké priateľky, u ktorých býval. Nevie o
tom, že by im A. O. telefonoval v ďalšom období, nevie, či mu telefonovala jeho manželka. Svedok sa s
pánom O. starším stretol ešte jeden krát na firme ohľadne jednej obchodnej záležitosti asi v r. 1997 - 98.
Boli tam len oni dvaja, boli spolu 15 - 20 min. Svedok mu pri tom povedal, ako sa má jeho manželka a ich

dcéra V.. Bol rád, že sú v poriadku, že sú zdraví. Nič iné mu k tomu nepovedal. Za posledné roky, keď už
býval v C., ho stretol len pár krát, nakoľko do Z. chodievajú cez Z.Ě. a nie cez C., nerozprávali sa, o jeho
zdravotnom stave nič nevedel. Jeho manželka sa v r 2006 dozvedela od známych alebo od jej matky,
že pán Mišík st. má rakovinu, rozprávali sa o tom, viackrát to aj riešili, či mu môže pomôcť, ale potom
ho raz stretli ako šoféruje auto, nevie, či to bolo v Skalici a vyzeral úplne v poriadku, takže si mysleli,
že to bola len nejaká fáma. Nešli v súvislosti s tým za ním, svedok o takom niečom aspoň nevie, nevie

o tom, že by jeho manželka v tejto súvislosti jej otcovi telefonovala. Toto neriešila spolu so svedkom.
Jeho dcéra V. sa ho niekoľko krát pýtala na dedka - pána O. staršieho, pýtala sa ho, kde býva, nikdy
nehovorila, že by chcela ísť za ním. Ich dcéra sa s jeho rodičmi stretáva, chodí k nim aj na prázdniny,
nakoľko ju aj zavolajú. A. O. ju takto však nikdy neoslovil. Dcéra mala informácie o pánovi O. st. od jej
starej mamy - jeho bývalej manželky a zrejme pod ich vplyvom si vzťah k pánovi O. vyhodnotila. On o

ňu záujem nejavil. Svedok nebol pri tom ako sa sťahovala p. O. - matka účastníkov z domu na N. do
bytu v činžiaku. Myslí, že po období, keď sa matka navrhovateľky odsťahovala z domu na N. X., že sa
ešte s pánom O. st. jeho manželka stretla, svedok však pri tom nebol, presne to nevie. Vzťahy medzi
navrhovateľkou a pánom O. starším boli do ich svadby nadštandardné, minimálne pol roka po svadbe
veľmi dobré. Jeho manželka chodila do domu na N. X. veľmi často, svedok tam chodil menej, nakoľko

podnikal a študoval zároveň.

Svedok M.. M. G. vo svojej výpovedi dňa 16.10.2008 uviedol, že ako notár na Notárskom úrade S. Z.
spisoval A. O. dňa 5.8.1996 listinu o vydedení. Pred spísaním tejto listiny bol u neho A. O. v priebehu
pol roka minimálne dvakrát poradiť sa, čo môže urobiť. Od A. O. vedel, že trpel situáciou, ktorú v listine

o vydedení opísal. Hovoril mu o všetkom, čo bolo v súvislosti s rozvodom a po rozvode a ako sa k nemu
deti chovali. Notár listinu spisoval na základe toho, čo mu A. O. priamo hovoril. Svedok bol názoru,
že A. O. zvažoval svoje životné rozhodnutie, nekonal pod tlakom niekoho, nemal dojem, že by konal
v tiesni. Uvedenie len roku narodenia navrhovateľky v listine o vydedení nie je neobvyklé, nakoľko je
osoba dostatočne identifikovaná. A. Mišík mal vždy možnosť listinu o vydedení zrušiť, o tom bol notárom

aj poučený. Vzhľadom k tomu, že svedok vo svojej výpovedi neuvádzal žiadne skutkové okolnosti, súd
nepovažoval za potrebné ho v tomto konaní znovu vypočuť.

Svedok A. H. vo svojej výpovedi dňa 16.10.2008 uviedol, že A. O. poznal 30 rokov. Z rozprávania A.
O. vedel, že od začiatku podnikania vznikali v jeho rodine spory a hádky, rozviedol sa s manželkou,

odišiel z domu, dcéra sa s ním prestala stretávať. Určitý čas býval u sestry, najskôr v nájme a potom v
byte s nejakou pani. Hovoril mu, že sa mu rozpadla rodina, dcéra ho nenavštevuje a ani sa mu neozve
a neprišla mu ukázať deti, keď sa jej narodili. Bolo to v období 1994 až 1996. A. O. neznášal dobre
nezáujem zo strany dcéry, niekedy až plakal, keď hovoril o dcére, že o neho nemá záujem a že sa s ním
nestýka. V súvislosti s vydedením dcéry A. O. svedkovi raz v období 1995 - 1997 povedal „pozri koľko

máme majetku a ja tej Jitke nedám nič, keď sa o mňa nezaujíma“.

Svedok A. H. vo svojej doplňujúcej výpovedi dňa 4.12.2012 uviedol, že A. O. pozná asi od roku 1985,
boli medzi nimi priateľské vzťahy. A. O. okolo roku 1993 alebo 1994 odišiel bývať ku svojej sestre niekde
do Z.. V roku 1995 alebo 1996 si O. O. kúpil byt S. C. na ul. Z. a tam sa nasťahoval aj A. O. a býval tam

aj O. O.. Tam ho tiež navštevoval, lebo vždy si chodievali gratulovať k sviatkom. S A. O. mali priateľské
vzťahy, pozdravili sa a rozprávali sa. A. O. mu rozprával a sťažoval si, že sa mu rozpadla rodina a že
sa k nemu dcéra nehlási. Toto mu rozprával asi v priebehu rokov 1993 - 1995. Veľmi ho mrzelo, že ho
nenavštevuje dcéra s vnúčatami a raz mu povedal, že: „Predstav si ja som volal tú M. a ona mi povedala,
že sa so mnou nemá o čom baviť“, keď mu toto povedal, tak sa rozplakal. Svedok z toho pochopil, že jej

telefonoval, svedok pri takomto rozhovore nikdy nebol. Nechodieval na návštevy k O. len kvôli sviatkom
a oslavám A. O.G.. Keď bol na návšteve u A. O., alebo sa stretli, nikdy s ním nevidel jeho dcéru M.. A.
O. mu nikdy nepovedal, že by bol niekedy s dcérou na nejakej oslave, alebo že by bol u nej na návšteve,
nikdy mu nepovedal, že by jeho dcéra prišla k nemu na návštevu. V iných prípadoch pán O. neplakával,jemu pripadal ako „tvrdý chlap“. Svedkovi A. O. nehovoril, čo sa stalo a prečo je to tak, len mu hovoril, že
dcéra ho nenavštevuje. Svedok si len pamätá, že mu hovoril, že sa pokúšal s ňou telefonicky spojiť a že
sa s ním nechcela rozprávať. P. O. nepozná a nevie, kto to je. Vie, že p. O. žil s nejakou pani, ona bola

staršia a oni jej hovorili teta. A. O. s touto pani žil asi od r. 1997 až do svojej smrti. Nevie presne teraz
povedať, v ktorom roku to bolo, keď mu p. A. O. rozprával o tom, že sa s ním dcéra nechce baviť. Podľa
jeho názoru A. O. pracoval v Z. S. Z., ktorú mali v dome, kde bývali asi do roku 1990 - 92. V ďalšej Z.,
ktorú mali S. Z. - stará G., tam ho nikdy svedok nenavštívil. A. O. mu nikdy nepovedal, že by bol išiel za
dcérou do rodinného domu v Z.. Svedkovi zo začiatku, ako sa poznali A. O. rozprával, že manželka aj s

dcérou sú proti nemu, že na neho volajú políciu, že ich mal napádať a na základe tohto sa aj rozviedli.
Myslí si, že od strachu, aby ho „nezavreli“ sa preto z domu S. Z. A. O. odsťahoval k sestre. Svedok A.
O.Š. poznal ako seriózneho, tvrdého, pracovitého chlapa. Keď mu aj niekto ublíži, tak niečo znesie - tým
mal svedok na mysli charakteristiku jeho tvrdosti. Nebol agresívny. Svedok nebol nikdy pri tom, že by
verbálne alebo fyzicky napadol svoju manželku alebo dcéru. A. O. mal určite záujem, aby mal s dcérou
dobrý vzťah. On viackrát plakal, keď hovoril, že ho dcéra nenavštevuje. Aj keď boli spolu a sedel vedľa

svedka, hovoril mu o dcére a že ho to mrzí. Svedok vedel od A. O., že dcéru vydedil. Povedal, že keď
ho dcéra nenavštevuje, že ho to mrzí a je mu to ľúto, ale musí ju vydediť. Tiež povedal, že pokiaľ by
dcéra za ním prišla a hlásila sa k nemu, tak by išiel k notárovi a vydedenie by zrušil. Nemá vedomosť
o tom, že by sa navrhovateľka snažila skontaktovať s A. O., alebo by javila oňho záujem. Podľa neho
od kedy sa A. O. odsťahoval ku svojej sestre, tak o neho dcéra nemala záujem, keby ho aj navštívila,

tak svedkovi to nepovedal. Svedok v tom čase pracoval ako policajt a A. O., keď prišiel za ním, tak sa
ho pýtal, že čo má robiť, že oni - jeho manželka s dcérou naňho volajú policajtov, že ich napáda a že to
nie je pravda. Svedok mu vtedy povedal, že mu nevie poradiť, lebo je to ťažké, keď dvaja svedčia proti
jednému. To, čo uvádzal o pánovi O.Í., s týmto sa stretávali počas dlhej doby, takže aj ohľadne jeho
trápenia mu tento rozprával počas dlhšej doby. Bolo to od obdobia, keď sa začal rozvádzať až do kým

neušiel k sestre a toto ho trápilo až do r. 2006, keď ochorel. Keď A. O. v roku 2006 ochorel a chodieval
na onkológiu, do jeho smrti sa stretli už len asi dva krát. Pri týchto stretnutiach sa nerozprávali o jeho
žiadnych rodinných veciach. Nevie o tom ani od svojich známych alebo od rodiny A. O., že by sa s ním
jeho dcéra v tomto období stretla. Pani F. pozná, nevie však, že by bola priateľkou p. A. O..

Svedok M. M. vo svojej výpovedi uviedol, že poznal A. O. t. j. otca odporcu. Stretávali sa na rozličných
akciáchataktiežkeďžesodporcompodnikalipánMišíkchodilzaodporcomdoareálu,kdemalikovošrot.
keď prišiel A. O. na prevádzku do kovošrotu, zdal sa mu smutný a preto sa ho spýtal, že či nie je chorý
a on mi povedal, že nie je chorý, že má nejaké problémy v rodine. Toto sa stalo asi pred desiatimi rokmi.
Sadli si do kancelárie a dali si čaj a pri tom pán O. rozprával že ho mrzelo, že nevie nadviazať kontakt

s dcérou, hovoril, že mu neberie telefóny a že s ním odmieta komunikovať. Toto pána O. mrzelo, on
ho ukludňoval.

Svedkyňa D. G. vo svojej výpovedi uviedla, že odporcu pozná od roku 1999, je jeho bývalá priateľka. A.
O. poznala od roku 1999, od kedy sa spoznala aj s odporcom. S pánom A. O.Í. sa stretávala niekoľko

krát týždenne, nakoľko s odporcom žila v spoločnej domácnosti. Bývali v C. D. Š. X.. A. O. v tom období
býval na C. X. S. C. v byte v činžovom dome. S A. O. mali dobré vzťahy, často sa navštevovali. Často jej
rozprával aj o vzťahoch v rodine, keď bol u nich na návšteve. Väčšinou si A. O. sťažoval a tiež plakal nad
tým aké má vzťahy s dcérou, bol z toho veľmi nešťastný a veľmi ho to stresovalo a deptalo. Bol nešťastný
z toho, že ho dcéra nenavštevuje, že nie je medzi nimi kontakt a že ho dcéra odmietla navštevovať,

nechce mu ukazovať vnučku, a mať s ním dobré vzťahy a navštevovať sa. Nevie o tom, nehovoril ako
vznikla tá situácia, neviem prečo sa navrhovateľka odmietla stretávať s A. O.. Len okrajovo vie, že tam
boli nejaké rodinné nepríjemnosti. Pán A. O. jej hovoril, že táto situácia trvá už dlhšiu dobu a to od
začiatku 90 rokov. Pán O. jej hovoril, že často svoju dcéru kontaktoval telefonicky, a snažil sa aj za ňou
chodiť, toto bolo už od začiatku 90 rokov, že sa to stalo pred tým ako sa spoznali. Taktiež jej hovoril,

že dcéru kontaktoval aj v období, keď sa už poznal so svedkyňou. Hovoril, že sa snažil skontaktovať aj
pri rôznych sviatkoch a tiež pri narodeninách a že bol vždy odmietnutý, že navrhovateľka mu hovorila,
že žiadneho otca nemá a že sa s ním stretávať nehodlá. Odporca jej taktiež rozprával, že vzťahy v
rodine sú narušené a tiež ho mrzelo, že rodina je v rozklade. Mrzelo ho, že má sestru, a že sa nemôžu
baviť. A. O. chcel určite vidieť aj vnučku. Vie, že v ich rodine boli nejaké problémy medzi A. O. a jeho

manželkou a od toho sa dovíjali všetky vzťahy v ich rodine. Nepamätá si, že by jej A. O. rozprával o jeho
stretnutí s navrhovateľkou a ako prebiehalo. Vie, že to bolo viackrát a že bol zo strany navrhovateľky
odmietnutý. Potom k nim chodil domov a u nich plakal. Pri osobnom stretnutí jej hovoril, že navrhovateľkamu povedala, že nech sa on o ňu nestará, že nemá žiadneho otca a ignorovala ho, a nechcela mať s
ním žiadny kontakt. Nepamätá si na konkrétny termín takéhoto ich stretnutia.

Zo spisu Okresného súdu S. Z. Č.. G.. XXC/XX/XX súd zistil, že na základe návrhu V. O. zo dňa
17.2.1993 začalo konanie o rozvod manželstva s A. O.. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom zo dňa
28.4.1993, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.6.1993. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla
ako dôvody rozvodu finančnú podporu A. O. voči synovi O. O. bez súhlasu manželky a rozpory, ktoré z
toho vznikli. V písomnom vyjadrení dňa 22.3.1993 V. O. uviedla, že útoky odporcu voči nej v dôsledku

vplyvu syna sa stupňujú. 18.3.1993 sa jej odporca vyhrážal fyzickým napadnutím a odobral jej kľúče
odo domu. Vo svojej výpovedi V. O. uviedla, že syn jej robí zle, nevhodne sa ku nej správa, vyhráža sa
jej fyzickým napadnutím a myslí si, že navádza manžela proti nej. Neuviedla nič o zlom správaní sa k
nej zo strany A. O.. V júli 1992 po nedorozumeniach manželovi odsťahovala veci na 1. poschodie. A. O.
pri výpovedi dňa 7.4.1993 s návrhom na rozvod nesúhlasil, uviedol, že s manželkou chce naďalej žiť,
pretožejumárád.Odjúla1992bývanaI.poschodírodinnéhodomu.Uviedolževznikajúnedorozumenia

medzi navrhovateľkou a synom O. O., on synovi dohováral, aby sa k navrhovateľke správal slušne. V
konaní účastníci a svedkovia rozprávali o zlom správaní sa a o zlých vzťahoch navrhovateľky a jej syna
O. O.. V uvedenom konaní svedok F. B. uviedol, že potom ako sa odsťahoval z rodinného domu rodičov
účastníkov konania, jeho manželka zostala bývať v rodinnom nakoľko mala obavy o svoju matku. V
záverečnom vyjadrení pred rozhodnutím súdu o rozvode manželstva A. O. dňa 28.4.1993 uviedol, že

chce aby sa jeho syn a nevesta ospravedlnili navrhovateľke a chce aby spolu naďalej žili a nevznikali
medzi nimi nedorozumenia kvôli maličkostiam. Myslí, že navrhovateľka to bude ľutovať a že si to ešte
rozmyslí.

Zo spisu Okresného súdu S. Z. Č.. G.. XC/XXX/XX súd zistil, že dňa 14.7.1993 podala V. O. návrh na

vysporiadanie BSM s A. O.. Dňa 29.3.1996 súd vo veci rozhodol rozsudkom, proti ktorého dňa 22.4.1996
podala navrhovateľka odvolanie. Konanie skončilo dňa 26.2.1997 uznesením Krajského súd S. N. o
schválení zmieru o vysporiadaní majetku účastníkov. V konaní účastníci a svedkovia nerozprávali o zlom
správaní sa A. O. k V. O.. Na základe zmieru účastníkov sa vlastníkom domu na N. X. S. Z. a ďalších vecí
stal navrhovateľ, svojej bývalej manželke mal vyplatiť 1 000 000,- Sk ako protihodnotu nadobudnutého

majetku.

Zo spisu Okresného súdu Z. Z.. R.. XEr/XXXX/XX bolo zistené, že dňa 19.11.1998 A. O. podal návrh na
vykonanie exekúcie - vypratanie domu na N. X.. XX S. Z.. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením
zo dňa 29.2.1998 z dôvodu neexistencie exekučného titulu na vypratanie nehnuteľnosti.

Z notárskej zápisnice Č..G.. D. XXX/XX, D. XXX/XX spísanej na notárskom úrade notárom M.. M. G.
dňa 5.8.1996 v Z. súd zistil, že notár M.. M. G. uvedeného dňa spísal notársku zápisnicu - listinu o
vydedení, ktorou A. O., D.. XX.X.XXXX, N. Z., N. XXXX/XX v zmysle § 496a ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka vydeďuje svoju dcéru M. B., F.. O. D.. S. F. XXXX, N. C., a to z dôvodu, že od septembra,

prípadne októbra 1992, kedy došlo k vážnemu nedorozumeniu medzi ním a jeho manželkou, sa s ním
dcéra prestala absolútne stýkať, dokonca sa s ním ani nezdraví, pri akomkoľvek jeho sviatku, rôznom
výročí nepovažuje za potrebné sa s ním stretnúť a zablahoželať mu a nespráva sa k nemu ako ku svojmu
otcovi a podľa jej vyjadrenia je pre ňu cudzí človek. Zároveň A. O. v zmysle § 469a ods. 2 Občianskeho
zákonníka vydeďuje svojich vnukov t.j. deti M. B., F.. O..

Z notárskej zápisnice Č.. G.. D. XXX/XX, D. XXX/XX spísanej na notárskom úrade notárom M.. M. G. dňa
5.8.1996S.Z.súdzistil,ženotárM..M.G.uvedenéhodňaspísalnotárskuzápisnicu-závet,ktorouA.O.,
D.. XX.X.XXXX, N. Z., N. XXXX/XX, pre prípad svojej smrti celý svoj majetok hnuteľný tak i nehnuteľný,
kdekoľvek sa nachádzajúci, ktorý bude v čase jeho smrti jeho vlastníctvom, odkazuje ustanovenému

závetnému dedičovi O. O., svojmu synovi ako dedičovi jedinému a výlučnému.

Z notárskej zápisnice Č..G.. D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX spísanej na notárskom úrade notárom M..
M. G. dňa 6.10.2006 S. Z. súd zistil, že notár M.. M. G. uvedeného dňa spísal notársku zápisnicu -
závet, ktorou A. O., D.. XX.X.XXXX, N. C., C. XXXX/XX, zrušil v celom rozsahu závet zo dňa 5.8.1996

a pre prípad svojej smrti zriaďuje nový závet tak, že celý svoj majetok ako hnuteľný tak i nehnuteľný,
kdekoľveksanachádzajúci,ktorýbudevčasejehosmrtijehovlastníctvom odkazujezávetnémudedičovi
Miroslavovi Mišíkovi, svojmu synovi ako dedičovi jedinému a výlučnému v celosti. V prípade, že by hojeho syn pred umrel, ustanovuje náhradného dediča F. O., svojho vnuka v celosti. Zároveň uviedol, aby
bola listina o vydedení zo dňa 5.8.1996 v plnom rozsahu rešpektovaná.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu H. P.. Z., S.. Č.. XXXX/T súd zistil, že v spoločnosti
Z., Z..F..P.. so sídlom N. XX, C.Č., bol do 9.10.2006 spoločníkom A. O., ktorý vlastnil v spoločnosti 50%
obchodný podiel. Uvedeného dňa tento obchodný podiel prevzal odporca, ktorý sa stal vlastníkom 100
% obchodného podielu v spoločnosti.

Navrhovateľka predložila súdu kópiu oznámenia Okresnej prokuratúry S. Z. V. O. zo dňa 5.4.1993 o
tom, že jej oznámenie dal Okresný prokurátor M.W.. O. S. preveriť vyšetrovateľovi Okresnej prokuratúry
S. Z. v lehote do 5.5.1993. Ďalej navrhovateľka súdu predložila kópiu lekárskej správy NsP Z. zo dňa
14.5.1993, v ktorom je uvedené, že V. O. sa dňa 14.5.1993 dostavila na lekárske ošetrenie, pričom
uviedla, že ju manžel v tento deň o 13,30 hod. chytil a hodil na schody 2x. V lekárskej správe je popis
podliatin na viacerých častiach tela V. O.. Navrhovateľka tiež predložila súdu kópie vyrozumení OO PZ Z.

zo dňa 20.6.1993 a zo dňa 30.6.1993 o vykonaných opatreniach adresovaných V. O., z ktorých vyplýva,
že priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorý oznámila V. O. OO PZ S. Z., bol zaslaný na
prejednanie Obvodnému úradu S. Z.. V kópiách predvolaní navrhovateľky a V. O., ktoré súdu predložila
navrhovateľka, je uvedený termín 28.7.1993 o 9,30 hod., na ktorý boli navrhovateľka a V. O. predvolané
Obvodným úradom S. Z. v priestupkovej veci A. O.Š. V. O. O. podľa § 49/1/d zákona č. 372/1990 Zb.

V kópii lekárskej správy O.. Z. Z. zo dňa 26.8.1996, predloženej navrhovateľkou, je uvedené, že na
žiadosť pacientky V. O. sa vydáva uvedené lekárske potvrdenie o tom, že 25.8.1996 mala byť V. O.
dobitá bývalým manželom a v správe je uvedený rozsah hematómov na tele V. O.. Do spisu neboli
založené rozhodnutia o určení viny A. O. za spôsobenie uvedených zranení.

Navrhovateľka predložila súdu kópiu fotografie, na ktorej uviedla, že ide o fotografiu z augusta 1992 a
označila číslom 1 poručiteľa a číslom 2 seba. Vo vyjadreniach k výpovediam svedkov R. T., V. T., D.
O., I. O. V. A. H. navrhovateľka poukázala na nezrovnalosti v ich výpovediach a tiež na vzťah svedkov
k odporcovi. Navrhovateľka súdu predložila listy jej matky V. O. zo dňa 28.4.1998 a zo dňa 7.5.1998
adresované A. O., ktoré sa týkajú vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode

a to medzi A. O. V. V. O.. Rovnako kópie dokumentov predložené navrhovateľkou: kópia listu súdneho
exekútora M.. V. N. zo dňa 21.10.1998 vo veci dobrovoľného uvoľnenia nehnuteľnosti neoprávnene
užívanej adresovanej V. O.Í., kópia listu A. O. zo dňa 1.4.1999 adresovaného V. O., kópia uznesenia
Okresného súdu S. Z. Č..G.. XEr XXXX/XX, I. XX/XX zo dňa 29.12.1998 o zastavení exekúcie sa týkajú
vysporiadania BSM po rozvode manželov V. O. V. A. O..

Odporca predložil súdu kópiu žiadosti A. O. zo dňa 15.10.1997 o doprovod hliadky MsP Z. pri vstupe
do domu na N. XX, Z. z dôvodu, že v dome sú jeho veci, ku ktorým mu V. O. bráni v prístupe a má
obavu z jeho napadnutia zo strany manželky V. O.. V kópii výsledku doprovodu zo dňa 15.10.1997
podpísaného A. O. a dvomi príslušníkmi Mestskej polície Z., predloženej súdu odporcom, je popísaný

postup pri sprievode A. O. príslušníkmi Mestskej polície S. Z. pri vstupe do domu na vyššie uvedenej
adrese a do jednotlivých miestností domu za účelom kontroly svojich vecí a obhliadky vadného kúrenia.
K uvedeným dokumentom sa navrhovateľka vyjadrila tak, že je zarážajúce, že žiadosť o doprovod ako
aj výsledok doprovodu boli napísané rovnakým štýlom a rovnakým písmom - teda rovnakou osobou
a tiež na rovnakom kopírovacom stroji, vlastnoručný podpis A. O. je na každom doklade iný. Podľa

navrhovateľky údaje napísané v žiadosti o doprovod nie sú pravdivé, nakoľko matka V. O. nezadržovala
A. O. od roku 1992 žiadne veci, v tej dobe žili každý sám na svojom poschodí. Odporca bol policajtom
a cieľom „výpravy“ s políciou bolo zastrašenie matky V. O., aby sa pratala z domu bez finančného
vysporiadania.

Z uvedených dôkazov súd považoval za preukázané tieto skutočnosti : Navrhovateľka a odporca sú
súrodenci.
Ich otec A. O. dňa 5.8.1996 spísal notársku zápisnicu Č.. G.. D. XXX/XX, D. XXX/XX, spísanú notárom
M.. M. G., ktorou vydedil v zmysle § 496a ods. 1, písm. b/ Občianskeho zákonníka svoju dcéru M. B., F..
O., D.. S. F. XXXX, N. C., a to z dôvodu, že od septembra, prípadne októbra 1992, kedy došlo k vážnemu

nedorozumeniu medzi ním a jeho manželkou sa s ním dcéra prestala absolútne stýkať, dokonca sa s ním
ani nezdravila, pri akomkoľvek jeho sviatku, rôznom výročí nepovažuje za potrebné sa s ním stretnúť
a zablahoželať mu a nespráva sa ku nemu ako ku svojmu otcovi a podľa jej vyjadrenia je pre ňu cudzíčlovek. Zároveň A. O. v zmysle § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka vydedil aj svojich vnukov, t. j.
deti M. B., F.. O..

Zároveň následne notárskou zápisnicou Č.. G.. D. XXX/XX, D. XXX/XX spísanej na notárskom úrade
notárom M.. M. G. dňa 5.8.1996 v Z. A. O. spísal závet, ktorým pre prípad svojej smrti celý svoj majetok
hnuteľný tak i nehnuteľný, kdekoľvek sa nachádzajúci, ktorý bude v čase jeho smrti jeho vlastníctvom,
odkazuje ustanovenému závetnému dedičovi O. O., svojmu synovi ako dedičovi jedinému a výlučnému.
Tento závet A. O. upresnil notárskou zápisnicou Č.. G.. D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX spísanej na

notárskom úrade notárom M.. M. G. dňa 6.10.2006, keď zrušil v celom rozsahu závet zo dňa 5.8.1996, a
pre prípad svojej smrti celý svoj majetok ako hnuteľný tak i nehnuteľný, kdekoľvek sa nachádzajúci, ktorý
budevčasejehosmrtijehovlastníctvomodkazujezávetnémudedičoviO.O.,svojmusynoviakodedičovi
jedinému a výlučnému v celosti. V prípade, že by ho jeho syn pred umrel, ustanovuje náhradného dediča
F. O., svojho vnuka v celosti. Zároveň uviedol, aby bola listina o vydedení zo dňa 5.8.1996 v plnom
rozsahu rešpektovaná.

Spísaniu listiny o vydedení predchádzal rozvod manželstva A. O. s jeho manželkou V. O., ktorí boli
rozsudkom Okresného súdu v Z. Č.. G.. XXC XX/XX zo dňa 28.4.1993 rozvedené, rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 24.6.1992. A. O. bol proti rozvodu manželstva. Následne v konaní Okresného súdu S.
Z.Č..G..XCXXX/XXbolovysporiadanéichbezpodielovévlastníctvomanželov,keďvrámciodvolacieho

konania Krajský súd S. N. uznesením Č.. G.. XX Y. XXX,XXX/XX-XXX zo dňa 26.2.1997 schválil zmier
o ich vysporiadaní.

A. O. so svojou manželkou V.Ž. O. bývali v roku 1992 v spoločnom rodinnom dome na N. X. Č.. XX S. Z.
na prízemí domu, na poschodí v samostatnom byte býval odporca spolu so svojou manželkou. Vzťahy

medzi A. O. a jeho manželkou sa začali zhoršovať z dôvodu ich finančných a majetkových nezhôd,
keď manželka A. O. nesúhlasila s tým, že A. O. preferuje syna O. O. - odporcu pred ich dcérou M. B.
- navrhovateľkou. V. O. preferovala dcéru pred synom O. O.. Od júla 1992 A. O. býval na poschodí
rodinného domu a jeho manželka na prízemí tohto domu. Z domu na N. X. sa A. O. v dôsledku zlých
vzťahov s bývalou manželkou odsťahoval koncom roku 1993, najskôr býval u rodičov manželky odporcu,

potom u sestry V. T., neskôr nadviazal známosť s inou ženou s ktorou býval od roku 1999 až do svojej
smrti v roku 2007 v byte S. C.. Do domu chodil za účelom práce v dielni a záhrade. Od septembra -
októbra roku 1992 sa navrhovateľka osobne nestretávala so svojím otcom A. O., negratulovala mu k
jeho sviatkom, s A. O. sa nestretávali ani jej deti. A. O. bol nešťastný zo vzťahov s dcérou a stretávanie
sa s dcérou mu veľmi chýbalo. Takýto stav bol najmenej do dňa 5.8.1996, keď A. O. spísal závet. V

rodine navrhovateľky a odporcu ako aj ich rodičov boli zlé vzájomné vzťahy.

Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa
trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa § 476 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou,

alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice V každom
závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako
aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá
dôvodné a závažné pochybnosti.Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V danom prípade je jedná o určovaciu žalobu, preto bol súd povinný ako prvé skúmať, či existuje
naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka je
dcérou poručiteľa Pavla Mišíka. Preto v zmysle § 473 ods. 1 O.Z. by bola dedičkou poručiteľa, t.j.
nadobudla by zákonný podiel na majetku poručiteľa v prípade, že by neexistovala listina o jej vydedení,

resp. táto listina by bola neplatná. Súd je preto názoru, že táto skutočnosť dostatočne odôvodňuje
existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na podanie tejto žaloby v zmysle ustanovenia
§ 80 písm. c) O.s.p.

Pri skúmaní platnosti vydedenia spísaného neb. A. O. dňa 5.8.1996 súd bol povinný skúmať, či listina
o vydedení spĺňa po formálnej stránke podmienky zákona v zmysle § 476 O.Z. Vydedenie je spísané

vo forme notárskej zápisnice, je v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bolo podpísané, listinu o
vydedení podpísal poručiteľ A. O., takže vydedenie obsahuje zákonom požadované náležitosti, a preto
tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom neplatnosti vydedenia. Rovnako vydedenie spĺňa aj všeobecné
požiadavky pre právny úkon v zmysle § 34 a nasl. O.Z. nakoľko je zrejmé, že poručiteľ prejavil vôľu
vydediť navrhovateľku s čím súvisí aj jeho ďalší právny úkon - závet, ktorým za svojho výlučného dediča

O. O. ( § 37 O.Z. ). Vydedenie ako právny úkon obsahuje aj dôvod vydedenia v zmysle § 469a ods.
3 O.Z. keď poručiteľ vydeďuje svoju dcéru M. B., rod. O. D.. S. F. XXXX, N. C. ( osoba vydedeného
potomka je určená tak, že ju nie je možné zameniť s inou osobou ), a to z dôvodu, že od septembra,
prípadne októbra 1992, kedy došlo k vážnemu nedorozumeniu medzi ním a jeho manželkou, sa s ním
dcéra prestala absolútne stýkať, dokonca sa s ním ani nezdraví, pri akomkoľvek jeho sviatku, rôznom

výročí nepovažuje za potrebné sa s ním stretnúť a zablahoželať mu a nespráva sa k nemu ako ku svojmu
otcovi a podľa jej vyjadrenia je pre ňu cudzí človek.

V ďalšom postupe súd skúmal či dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení spĺňajú zákonné
znaky na vydedenie vyžadované a uvedené v § 469a ods. 1 O.Z. Súd je názoru, že pokiaľ by sa

dedič správal voči poručiteľovi tak, ako je to uvedené v listine o vydedení, zo dňa 5.8.1996, sú tým
splnené dôvody uvedené v § 469a ods. 1 písm. b) O.s.p. Súd je názoru, že pokiaľ by od septembra,
prípadne októbra 1992, kedy došlo k vážnemu nedorozumeniu medzi A. O. a jeho manželkou sa s ním
dcéra - navrhovateľka prestala absolútne stýkať, dokonca by sa s ním ani nezdravila, a pri akomkoľvek
jeho sviatku, rôznom výročí by nepovažovala za potrebné sa s ním stretnúť a zablahoželať mu a

nesprávala by sa ku nemu ako ku svojmu otcovi a vyjadrovala by sa že poručiteľ je pre ňu cudzí človek,
takéto správanie je možné jednoznačne subsumovať pod skutočnosť, že potomok o poručiteľa trvalo
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Takýto stav - dôvody vydedenia
musia existovať v čase spísania listiny o vydedení, t.j. v tomto prípade ku dňu 5.8.1996 a daný stav v
danom prípade mal trvať od septembra - októbra 1992 ( podľa presného znenia dôvodu vydedenia ).

Pod trvalý opravdivý záujem je možné zahrnúť pravidelné a hlavne úprimné kontakty, osobné návštevy,
prípadne s ďalšími rodinnými príslušníkmi (napr. so svojimi deťmi), pravidelný úprimný telefonický, resp.
písomný kontakt, gratulácie k osobným a iným sviatkom, a vyhnutie sa výrokom, z ktorých vyplynie pre
poručiteľa skutočnosť, že poručiteľ je pre dediča cudzí človek. Sú to bežné prejavy rodinnej náklonnosti,

spolupatričnosti, lásky, komunikácie a úcty, nie je to nič výnimočné, ale skôr medzi rodičom a potomkom
samozrejmé.

Navrhovateľka bola povinná preukázať v zmysle povinnosti unesenia dôkazného bremena v konaní, že
sa so svojim otcom A. O.G. od obdobia september - október 1992 do spísania závetu 5.8.1996 stýkala

- stretávala, že ho zdravila, že pri otcovom sviatku, rôznom výročí sa s ním stretávala a zablahoželala
mu a že sa k nemu správala ako ku svojmu otcovi a že jej otec nie je pre ňu cudzí človek.

V určitých prípadoch ale nemusí byť vyžadované stretávanie sa potomka s poručiteľom, a to v prípade
ak by poručiteľ nemal záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Túto

skutočnosť je však navrhovateľka povinná preukázať v zmysle povinnosti unesenia dôkazného bremena
v konaní.Z vykonaného dokazovania súd zistil a chronologicky uvádza skutočnosti, ktoré sa týkajú života
poručiteľa A. O. a jeho rodiny.

V roku 1991 býva poručiteľ A. O. so svojou manželkou V. O. a dcérou - navrhovateľkou v byte na prízemí
rodinného domu v Z., N. X. Č..XX. Odporca so svojou vtedajšou manželkou D. O. býval v byte na
poschodí tohto rodinného domu.
Dňa 25.1.1992 navrhovateľka uzatvorila manželstvo s F. B. a po svadbe začali bývať na prízemí
uvedeného rodinného domu.

V júli 1992 sa odporca spolu s manželkou odsťahoval z rodinného domu v Z., N. X. Č..XX W. C. do
rodinného domu rodičov jeho manželky.
Dňa 9.7.1992 sa navrhovateľke narodila dcéra V. B., vnučka poručiteľa. Poručiteľ sa zúčastňuje krstín
vnučky v júli - auguste 1992.
Vseptembri-októbri1992sazrodinnéhodomuodsťahovalmanželnavrhovateľky,adodomudochádzal
za manželkou a dcérou na návštevy.

Od júla 1992 A. O. býva na poschodí v uvedenom rodinnom dome.
A. O. podniká na základe živnostenského listu od 6.7.1992 do 7.1.2003.
Dňa 17.2.1993 V. O., F.. N., manželka A. O. podáva návrh na rozvod, A. O. s rozvodom nesúhlasil.
Manželstvo rozvedené dňa 28.4.1993.
Koncom roka 1993 sa z rodinného domu S. Z., N. X. Č..XX A. O. odsťahoval, do bytu ku svojej sestre

V. T., v dome ostáva bývať navrhovateľka a jej matka.
Navrhovateľka sa z rodinného domu v Z. odsťahovala do C., kde býva s dcérou a manželom v kúpenom
byte, v dome S. Z. zostáva bývať V. O..
Dňa 14.12.1993 bývalá manželka A. O. podáva návrh na vysporiadanie BSM.
Dňa 22.4.1996 bývalá manželka A. O. podáva odvolanie voči rozsudku o vysporiadaní BSM.

Dňa 29.4.1996 odvolanie V. O. voči rozsudku doručené A. O..

Dňa 5.8.1996 poručiteľ A. O. spisuje listinu o vydedení navrhovateľky a závet.

Dňa 19.8.1996 A. O. a odporca zakladajú spoločnosť Z., Z..F..P.. Z. Z. C., N. XX, obchodný podiel

každého spoločníka bol 50 000,- Sk.
Koncom ruku 1996 si poručiteľ A. O. kúpil byt v C. D. C. XX a začal tam bývať.
Dňa 15.10.1997 bolo ukončené konanie o vysporiadanie BSM A. O. V. V. O..
Dňa 19.11.1998 podal A. O. návrh na vykonanie exekúcie - vypratanie V. O. z domu v Z..
Od roku 1999 A. O. býva v byte S. C. s priateľkou I. O..

Dňa 14.6.2007 A. O. zomrel na rakovinu.
Alžbeta Mišíková zomrela asi rok po smrti A. O..

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v rodine rodičov navrhovateľky a odporcu boli najmenej
od začiatku roku 1992 zlé vzťahy medzi ich rodičmi A. O. V. V. O.. Členovia rodiny mali medzi sebou

komplikované vzťahy z dôvodu sporov o majetok a podnikateľské aktivity. A. O. sa zastával odporca, V.
O. sa zastávala navrhovateľka. Konflikty vznikali hlavne medzi A. O. V. V. O..

Súd skúmal, či navrhovateľka ako potomok poručiteľa mala reálnu možnosť o poručiteľa prejavovať
ozajstný záujem, či poručiteľ mal záujem sa s navrhovateľkou stretávať a udržiavať s ňou príbuzenské

vzťahy. Pre posúdenie, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu treba považovať za významný
vzťah medzi poručiteľom a potomkom, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a
nielen predstieraného, formálneho vzťahu. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť
z rozličných vonkajších prejavov. Pritom nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať
takýto záujem o poručiteľa, taktiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, či zo strany potomka nejde

o zavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu.

V listine o vydedení dôvod vydedenia nie je presne špecifikovaný, je len všeobecne uvedený, čo
konštatoval aj odvolací Krajský súd S. H.. Z takto uvedeného dôvodu vydedenia nemožno vyvodiť
konkrétny trvalý nezáujem navrhovateľky o poručiteľa. Preto nemožno vzťah medzi poručiteľom a

navrhovateľkou považovať za vzťah spôsobený výlučne navrhovateľkou. Poručiteľ o navrhovateľku
neprejavoval v dobe od septembra 1992 do 5.8.1996 ( vydedenie ) záujem, neumožnil jej, aby ona
prejavila záujem o neho. Za daných okolností nemožno vyvodiť, že jedine navrhovateľka zavinilaskutočnosť, že sa s poručiteľom nekontaktovala tak, ako to v riadnej rodine medzi rodičom a dieťaťom
existuje.

Posledný vzájomný dobrý vzťah medzi navrhovateľkou a poručiteľom je preukázaný v období po
narodení dcéry navrhovateľky V. B. dňa 9.7.1992 a účasť poručiteľa na jej krstinách v júli - auguste
1992. Potom malo dôjsť medzi poručiteľom a jeho manželkou k vážnemu nedorozumeniu v septembri
- októbri 1992 a od vtedy vzájomné dobré vzťahy medzi poručiteľom a navrhovateľkou skončili. Vážne
nedorozumenie v septembri - októbri 1992 však nebolo v konaní preukázané, a žiadny z účastníkov

neuviedol o aké nedorozumenie - konflikt sa jednalo. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka
sa zastávala matky pri konfliktoch jej matky a jej otca - poručiteľa. V období pred rozvodom
manželstva a v čase rozvodu manželstva vznikali konflikty medzi rodičmi a útoky otca voči matke.
Tieto skutočnosti objektívne potvrdil otec navrhovateľky v rozvodovom konaní keď uviedol, že chcel aby
sa syn ospravedlnil jeho manželke, navrhovateľka však odmieta prijať ospravedlnenie. Aj v priebehu
rozvodového konania účastníci uvádzali viac nezhody ohľadne majetku a podnikania ako nezhody

vzťahové.

O konfliktoch rodičov navrhovateľky a odporcu svedčia aj priestupkové konania, ktoré boli riešené
Obvodným úradom Z. A. Č.. A.-XX/XX-A. V. Č.. A.-XX/XX-A. v roku 1993. Za daného stavu je potom
dôvodné predpokladať, že pokiaľ navrhovateľka sa zastávala matky, vzťahy medzi otcom a ňou sa z

uvedeného dôvodu zhoršili. Poručiteľ sám na pojednávaní dňa 28.4.1993 uviedol, že povedal dcére, aby
sa nemiešala do sporov ( s matkou ), lebo inak jej dá „po hube“. Pokiaľ sa navrhovateľka zastávala matky
a snažila sa ju chrániť pri konfliktoch, a v priebehu súdnych sporov, takéto jej správanie zhoršovalo vzťah
jej otca k nej, a to minimálne počas obdobia konania o rozvod manželstva a následne o vysporiadanie
BSM, ktoré skončilo až v roku 1997 ( po spísaní listiny o vydedení ). Pritom nie je možné objektívne

očakávať, že by na prianie otca navrhovateľka mala prestať s chránením matky, pokiaľ si bola vedomá,
že je matke zo strany otca ubližované. Z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľka za daného stavu
nemala možnosť o poručiteľa prejavovať ozajstný záujem, nakoľko poručiteľ tento záujem zo strany
navrhovateľky odmietal, pokiaľ navrhovateľka bola počas jeho nezhôd s manželkou na strane matky. Za
takého postoja navrhovateľky poručiteľ nemal záujem sa stretávať s navrhovateľkou a udržiavať s ňou

príbuzenské vzťahy, čo ju v ďalšom období mohlo odradiť od obnovenia vzťahov s poručiteľom. Taktiež
správanie sa otca k matke negatívne ovplyvňovalo správanie sa navrhovateľky k otcovi.

Navrhovateľka tvrdila, že otec s ňou prestal komunikovať po rozvode s jeho matkou v roku 1993. Bol s
ňou ochotný komunikovať len v prípade, že navrhovateľka nebude komunikovať s matkou. Navrhovateľa

urobila niekoľko pokusov na zlepšenie vzťahov s otcom, ale ten to vždy odmietol. Navrhovateľka čakala
na akýkoľvek dôvod, aby mu preukázala, že jej na ňom záleží. Navrhovateľka stála na strane matky a
to bol zrejme dôvod, že ju otec vydedil. Navrhovateľka uviedla, že stretávala otca počas jej návštev v
dome na N. XX, S. Z., keď otec prišiel do domu pracovať. V roku 1994, resp. 1995 mu mala pomáhať,
keď plakal a bolo mu špatne. Keď v roku 1994 chcela otcovi zagratulovať k narodeninám, dala mu kvety

a otec jej ich hodil do tváre. Keď mu chcela gratulovať v roku 1995, nechala mu kvety v dome pred
dverami do bytu, a otec tie kvety zaniesol pred byt matky. V druhej výpovedi navrhovateľka uviedla, že
pri gratulácii otcovi k narodeninám v roku 1994 jej tento kvety hneď vrátil a povedal jej že ich nemôže
prijať a zamkol sa v byte na poschodí. Tieto skutočnosti nepopreli v konaní žiadni svedkovia.

Svedok L.. F. B. - manžel navrhovateľky uviedol, že bol prítomný pri konflikte medzi A. O. V. V. O. a
navrhovateľkou. Keď sa vtedy zastal navrhovateľky a V. O., A. O. ho neskôr požiadal, aby u nich nebýval.
Pri iných konfliktoch prítomný nebol, vie o nich len z počutia od manželky a V. O.. Podľa jeho názor boli
následne vzťahy medzi A. O. a V. O. solídne, keď ich videl rozprávať sa. Ich dcéra V. Z. Z. A. O. asi 5
krát stretla, nakoľko do domu v Z. chodila na návštevy s nimi, k poručiteľovi však nemala žiadny vzťah.

Rovnako uviedol že mu manželka povedala o gratulácii otcovi k narodeninám v roku 1994.

Svedkovia V. T., R. T., I. O., D. O. V. A. H. potvrdili vo výpovediach, že A. O. bol nešťastný z toho, že
sa nemohol stretávať s navrhovateľkou, že tá o neho nemala záujem a nemohol sa stretávať so svojou
vnučkou V. B. ( pritom sa nejedná len o stretávanie sa v zmysle náhodnej fyzickej prítomnosti dvoch osôb

v tom istom čase na tom istom mieste, ale o komunikáciu súvisiacu so stretnutím, prípadne dohovorenie
si stretnutia ). Potvrdili, že sa kvôli tomu trápil, bol nešťastný a plakával. Taktiež z ich výpovedí vyplynulo,
že keď A. O. požiadal syna O. O. aby sa telefonicky skontaktoval s navrhovateľkou, táto O. O. povedala,
že nemá otca, ani brata. Keď navrhovateľku stretol na ulici, táto ho obišla, robila sa že ho nepozná.Svedkyňa I. O. uviedla že s A. O. žila v spoločnej domácnosti od roku 1999. Ten jej hovoril že telefonoval
navrhovateľke a dcéra mu skladala telefón. Na tieto telefonáty reagoval tak, že plakal a bolo mu to ľúto a

bol z toho zronený. A. O. jej aj hovoril, že zatelefonuje synovi - odporcovi, aby zatelefonoval jeho dcére
- navrhovateľke, či by sa cez syna nemohol s navrhovateľkou skontaktovať a zísť. Vtedy mala potom
navrhovateľka odporcovi povedať, že ona nemá brata a nemá ani otca. A. O. telefonoval navrhovateľke,
resp. chcel aby jej volal jeho syn z dôvodu, že sa s navrhovateľkou chcel zmieriť, chcel, aby sa stretávali,
toto sa mu však nepodarilo. Tieto udalosti sa však mohli stať až po spísaní listiny o vydedení ( rok 1996 ),

nakoľko svedkyňa sa s A. O. spoznala až v roku 1999. Obdobnú udalosť s telefonátom opísala svedkyňa
D. O., keď v roku 1996 trávil Vianoce u nich v rodinnom dome ( obdobie taktiež až po spísaní vydedenia ).
Poručiteľ ich požiadal, aby zatelefonovali cez Vianoce navrhovateľke, aby sa vzťahy urovnali, že by sa s
ňou chcel zmieriť a chcel by vidieť vnučku a to isté chcel aj odporca. Pri tomto telefonáte bola svedkyňa
prítomná, volal od nich z pevnej linky. Vtedy odporca volal navrhovateľke, a tá mu povedala, že žiadneho
brata ani otca nemá.

Takéto vzťahy navrhovateľky k otcovi boli preukázané hlavne za obdobie nasledujúce po spísaní listiny
o vydedení.

To, že A. O. od roku 1992 žialil za navrhovateľkou a jej dcérou V. a chcel sa s nimi stretnúť a stretávať, a

bol by rád keby mu prišla navrhovateľka pogratulovať k narodeninám a iným výročiam, prišla ho navštíviť
na Vianoce, odporuje tvrdeniu navrhovateľky, že A. O. stretnutia s ňou odmietal, resp. že stretnutia
a komunikáciu s ňou podmieňoval zmenou jej správania sa k matke. Z uvedeného vyplýva, že otec
navrhovateľky A. O. sa chcel s navrhovateľkou stretávať, k vôli tomu sa trápil a dokonca aj plakával.
Stretávanie však podmieňoval tým, že navrhovateľka sa nemá zastávať matky.

Súd v konaní skúmal, aký bol vzťah medzi navrhovateľkou a jej otcom, či tento vzťah mal charakter
skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho vzťahu. Z vykonaného dokazovanie
je súd názoru, že vzťah navrhovateľky k otcovi A. O. bol narušený z dôvodu nezhôd v rodine
kvôli odlišným záujmom navrhovateľky na rozdelení majetku jej rodičov. Navrhovateľka sa s otcom

nestretávala, a bolo preukázané že takto sa správala z dôvodu že sa zastávala matky a tiež aj z dôvodu,
že jej to neumožňoval poručiteľ.

Takéto vzťahy boli vyvolané zo strany otca voči navrhovateľke, vzťahy takejto závažnosti vyvolal voči
nej sám jej otec.

Súd je názoru, že navrhovateľka v čase od septembra 1992 do 5.8.1996 mala k otcovi stále zachovaný
vzťah dcéry k otcovi, nemohla ho však prejavovať z dôvodu nezhôd otca s jej matkou. Jej otec nemohol
vyžadovať od dcéry, aby sa nezastávala matky a aby mala dobré vzťahy len s ním. Vzťahy medzi
navrhovateľkou a poručiteľom po 5.8.1996 sú pre toto konanie irelevantné.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka ako dcéra A. O. od septembra 1992 do
5.8.1996 a taktiež aj v ďalšom období nemala reálnu možnosť o svojho otca prejavovať ozajstný záujem,
nakoľko jej otec mal záujem sa s navrhovateľkou stretávať a udržiavať s ňou príbuzenské vzťahy pod
podmienkou, že nebude udržiavať vzťahy s matkou. Z dôvodu že sa s ním dcéra nestretávala, jej otec

plakával, žialil za ňou a trápil sa, nebol však vtedy schopný urobiť kompromis a tolerovať vzťahy medzi
navrhovateľkou a jej matkou.

Súd je názoru, že navrhovateľka dôkazmi preukázala svoje tvrdenia o tom že poručiteľ A. O. prestal
s navrhovateľkou komunikovať, resp. bol ochotný s ňou komunikovať len v prípade, že navrhovateľka

nebude komunikovať so svojou matkou. Základ týchto dôkazov je rozvodový spis.

Takéto vzťahy medzi navrhovateľkou a poručiteľom pokračovali aj keď pominuli dôvody konfliktov jej
rodičov, t.j. po 15.10.1997. V prípade že by poručiteľ bol spísal takéto vydedenie z obdobných dôvodov
v období po roku 1997, dôvody vydedenie by boli skôr naplnené, nakoľko navrhovateľka sa s otcom už

vôbec nekontaktovala od októbra 1998 a to až do jeho smrti ( podľa jej výpovede z konania ).

Navrhovateľka v konaní preukázala, že napriek konfliktom jej rodičov sa s otcom - A. O. podľa možností
stretávala v dome na N. X. S. Z., gratulovala mu ku sviatku ( narodeninám ) a že sa k nemu správalaako k otcovi. Tým navrhovateľka v konaní preukázala, že o poručiteľa v rámci možností daných vzťahmi
rodičov prejavovala o otca opravdivý záujem, ktorý by mala ako potomok o poručiteľa prejavovať. Taktiež
preukázala, že jej otec do spísania vydedenia odmietal takýto jej záujem.

Svedkovia V. T., R. T., I. O., D. O., A. H. objasnili správanie sa navrhovateľky k A. O. a vzťah
navrhovateľky k nemu. Títo svedkovia potvrdili nestretávanie sa navrhovateľky s A. O. a nezáujem o
neho a to na základe informácií, ktoré im hovoril A. O.. Výpovede týchto svedkov sú hodnoverné a
vzájomne súvisia a korešpondujú aj časovo s rozvodovým konaním rodičov účastníkov a s konaním o

vysporiadanie BSM. Výpovede svedkyne D. G. V. M. sa vzťahujú k obdobiu roku 1999, resp. neskôr, t.j.
na obdobie po spísaní vydedenia.

Na základe uvedeného súd rozhodol o neplatnosti notárskej zápisnice - vydedenia, nakoľko v danom
prípade nie sú splnené podmienky vydedenia navrhovateľky poručiteľom v zmysle § 469a ods. 1 písm.
b) O.Z., keďže navrhovateľka za danej situácie konfliktov rodičov do dňa 5.8.1996 ( vydedenie ) nemala

z dôvodu správania sa otca - poručiteľa, riadnu možnosť prejavovať záujem o poručiteľa (nezavinené
neprejavenie kvalifikovaného záujmu).

Súd zamietol návrh navrhovateľky na doplnenie dokazovania čo sa týka znaleckého posudku z
grafológie na zistenie, či poznámky V. O. založené do spisu navrhovateľkou skutočne písala V. O..

Je to z dôvodu, že znaleckým dokazovaním by sa opätovne predĺžilo súdne konanie a táto listina
neobsahuje dátum, kedy bola písaná a okolnosti jej písanie a tiež táto listina nie je kompletná a chýba
záver tejto listiny, ktorého obsah nie je známy ( či obsahuje okolnosti v prospech navrhovateľky, alebo
odporcu ). Taktiež opätovný výsluch notára M.. M. G., ktorý spisoval listinu o vydedení súd považoval
za nadbytočný, nakoľko tento v konaní už vypovedal.

Súd priznal v konaní plne úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
vo výške 298,66 eur za uhradené súdne poplatky ( 99,58 eur za návrh, 199,08 eur za odvolania voči
rozsudku ).

Taktiež súd navrhovateľke priznal trovy právneho zastúpenia v sume 3 090,13 eur. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z týchto úkonov právnej služby:
1) prevzatie a príprava veci - 48,63 eur, 2) podanie žaloby na súd - 48,63 eur, 3) účasť na pojednávaní
dňa 19.6.2008 - 48,63 eur, 4) účasť na pojednávaní 17.7.2008 - 48,63 eur, 5) účasť na pojednávaní dňa
28.8.2008 - 48,63 eur, 6) účasť na pojednávaní dňa 16.10.2008 - 48,63 eur, 7) odvolanie proti rozsudku

- 48,63 eur, 8) účasť na pojednávaní dňa 7.4.2009 KS H. - 53,49 eur, 9) účasť na vyhlásení rozsudku
28.4.2009 KS H. - 26,75 eur, 10) prevzatie veci - dovolanie - 53,49 eur, 11) vyjadrenie k dovolaniu
24.7.2009 - 53,49 eur, 12) účasť na pojednávaní 20.3.2012 - 117,338 eur, 13) účasť na pojednávaní
dňa 26.6.2012 -117,338 eur, 14) účasť na pojednávaní dňa 25.9.2012 - 117,338 eur, 15) účasť na
pojednávaní dňa 4.12.2012 58,69 eur, 16) vyjadrenie 11.2.2013 120,14 eur, 17) účasť na pojednávaní

dňa 12.2.2013 - 60,07 eur, 18) odvolanie proti rozsudku - 60,07 eur, 19) účasť na pojednávaní dňa
30.10.2014 - 61,85 eur, 20) vyjadrenie ku konaniu 25.11.2014 - 61,85 eur, 21) účasť na pojednávaní dňa
10.2.2015 - 64,54 eur, 22) vyjadrenie ku konaniu dňa 17.6.2015 - 64,54 eur, 23) účasť na pojednávaní
dňa 23.6.2015 - 64,54 eur, 24) vyjadrenie ku konaniu dňa 8.7.2015 - 64,54 eur, 25) účasť na pojednávaní
dňa 3.11.2015 - 64,54 eur, 26) účasť na pojednávaní dňa 16.2.2016 - 66 eur, spolu 1691,14 eur. K tomu

patrí 7 x režijný paušál á 6,31 eur - spolu 44,17 eur; 4 x režijný paušál á 6,95 eur - spolu 27,80 eur; 4 x
režijný paušál á 7,63 eur - spolu 30,52 eur; 3 x režijný paušál á 7,81 eur - spolu 23,43 eur; 2 x režijný
paušál á 8,04 eur - spolu 16,08 eur; 5 x režijný paušál á 8,39 eur - spolu 41,95 eur; 1 x režijný paušál
á 8,58 eur, spolu režijný paušál 192,53 eur.
Náhrada za stratu času pri ceste Z. - Z. a späť za 2 začaté 1 hodín á 10,52 eur, t.j. 21,04 eur pri

pojednávaniach dňa 19.6.2008, dňa 17.7.2008, dňa 28.8.2008 a dňa 16.10.2008,
pri ceste Z. - H. a späť za 4 začaté 1 hodín á 11,59 eur, t.j. 46,36 eur pri pojednávaniach dňa 7.4.2009
a 28.4.2009, pri ceste Z. - Z. a späť za 2 začaté 1 hodín á 12,71 eur, t.j. 25,42 eur pri pojednávaniach
dňa 20.3.2012, dňa 26.6.2012, dňa 25.9.2012, dňa 4.12.2012, Z. - Z. a späť za 2 začaté 1 hodín á 13,01
eur, t.j. 26,02 eur pri pojednávaniach dňa 12.2.2013, dňa 30.10.2014, Z. - Z. a späť za 2 začaté 1 hodín

á 13,98 eur, t.j. 27,96 eur pri pojednávaniach dňa 10.2.2015, dňa 23.6.2015 a dňa 3.11.2015, Z. - Z. a
späť za 2 začaté 1 hodín á 14,30 eur, t.j. 28,60 eur pri pojednávaní dňa 16.2.2016, spolu 443,86 eur.
Náhrada cestovného osobným motorovým vozidlom právneho zástupcu na pojednávania pri ceste Z. -
Z. a späť 52 km, základná náhrada 0,183 eur, spotreba 8,4 l/100 km, cena za liter paliva 1,450 eur, pripojednávaniach dňa 19.6.2008 - 15,85 eur, dňa 17.7.2008 - 16,024 eur, dňa 28.8.2008 - 15,806 eur a
dňa 16.10.2008 - 15,369 eur, Z. - H. a späť 90 km, základná náhrada 0,183 eur, spotreba 8,4 l/100 km,
cena za liter paliva 1,053 eur, pri pojednávaniach dňa 7.4.2009 - 24,431 eur a 28.4.2009 - 24,491 eur, pri

ceste Z. - Z. a späť 52 km, základná náhrada 0,183 eur, spotreba 8,4 l/100 km, cena za liter paliva 1,48
eur, pri pojednávaniach dňa 20.3.2012 - 15,981 eur, dňa 26.6.2012 - 15,609 eur, dňa 4.12.2012 - 16,011
eur, dňa 12.2.2013 - 15,727 eur, dňa 30.10.2014 - 15,164 eur, 10.2.2015 - 14,391 eur, dňa 23.6.2015 -
14,775eur,dňa3.11.2015-14,264eur,dňa16.2.2016-13,687eur,spolu247,58eur.Odmena,cestovné
a náhrada straty času spolu 2.575,11 eur + 515,02 eur DPH ( 20 % ) = 3.090,13 eur.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu S. H., vo dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).