Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615204353
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4615204353.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Y. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, D., o vymoženie sumy vo výške 1.328,36 eura s príslušenstvom, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.k. 5Er/672/2015-62 zo dňa 13.
októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20.03.2015 doručenú tunajšiemu súdu

dňa 06.05.2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 Exekučného
poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2, § 3 ods. 1, 2
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách konštatujúc, že žiadosť súdneho exekútora nebola
dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je Rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp.zn. SR 16795/09 zo dňa 10.11.2009. Zo zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi a zmluvných dojednaní zistil, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský
právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Uviedol, že z celkového formátu zmluvy
(tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzických
osobám, pričom ide o zmluvy (vrátane úverových podmienok), ktoré boli vopred veriteľom pripravené
pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania

(§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi považoval teda za
typizovanú, štandardnú zmluvu, ktorú uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že rozhodca, ktorý rozhodoval
spor účastníkov a vydal rozhodcovský rozsudok, odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov
z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo zmluvných dojednaní (čl. 17). Nakoľko medzi účastníkmi ide
o spotrebiteľský právny vzťah, bola rozhodcovská doložka podrobená súdnej kontrole. Konštatoval, že

rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinnej (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak podá žalobu oprávnený (dodávateľ). Ak aj rozhodcovská doložka dáva na výber medzi
štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa
musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci
exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ. Ďalej považoval
za nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinná osobitne nevyjednala, bola veriteľom vopred

pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Len veľmi ťažko pritom možno predpokladať,že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Dokonca vzhľadom na formu a spôsob, akým sú úverové zmluvné dojednania oprávneného písané,
je odôvodnená obava, že spotrebiteľ ani nemal možnosť si ich vôbec riadne prečítať a dôsledne sa

s nimi oboznámiť a teda aj pochopiť ich význam a následky. Zmluvné dojednania sú písané veľmi
drobným písmom, sú značne neprehľadné. Rozhodcovská doložka je v neprospech povinnej ako
spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania, nakoľko v prípade riešenia sporu by bol
miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko povinnej (spotrebiteľa), čo neplatí v prípade
rozhodcovského konania. Rozhodcovskú doložku vyplývajúcu zo všeobecných podmienok zmluvy

súd prvej inštancie posúdil za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom je rozhodcovský rozsudok, teda vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky -
neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Mal za to, že na rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku
je potrebné aplikovať § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka
ako neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský
súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul.

Konštatoval, že rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe
čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh na
vykonanie exekúcie zamietnuť.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie. Poukázal na to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie

§ 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť
exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým
mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje ust. § 34

zákonaorozhodcovskomkonaní,pričompreskúmavanímmateriálnejstránkyzisťujeexekučnýsúd,čisú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Podľa názoru oprávneného v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a
úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na
také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať

o dôvody právneho posúdenia veci. Svoje závery oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp.zn. 5/2000.
Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa
oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd
prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal na

to, že s povinnou uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasledujúce zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mala

povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere
na všeobecný súd. Podľa názoru oprávneného cieľom ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.

3.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej

len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,

Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.5. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch

procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

6. V prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa 20.03.2015 spísaným pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60,
domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 1.328,39 eura s príslušenstvom.
Exekučným titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 10.11.2009 sp.zn. SR 16795/09,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2010 a vykonateľnosť dňa 07.01.2010. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie došla prvoinštančnému súdu dňa 06.05.2015, o ktorej súd rozhodol
uznesením č.k. 5Er/672/2015-17 zo dňa 08.10.2015, ktoré bolo v dôsledku podaného odvolania
oprávneného odvolacím súdom zrušené a vec vrátená na ďalšie konania. Následne súd prvej inštancie
napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodov

v ňom uvedených zamietol.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto

s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným

v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere zo dňa 12.05.2008 uzatvorená medzi
oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorená štandardným formulárovým systémom.
V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie týkajúceho
sa vyhlásenia za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a dodáva, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu
na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto
rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom
exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľovi bolo zároveň
týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok
na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky).
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ

ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul.
Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou
stranou typizované (formulárová, typová, tiež adhézna) zmluvy a navyše aj rozhodcovské zmluvy
predkladané oprávneným sú typizované. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskomkonaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu
na to, že oprávnený v zmluvných podmienkach iba alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským
súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a

obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci exekučným titulom, pričom práve
túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Iba skutočnosť, že v zmysle
zmluvných dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd nemá za následok platnosť
celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú povinná podpísala je typovou
zmluvou, povinná nemala možnosť jej obsah meniť a tak nemala ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú

doložku, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie
zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy

považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny
exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

13. Pre vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).