Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 28, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507212936
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1507212936.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Rád svätého Benedikta so sídlom v Komárne,
Palatínova ul. 10 - 12, P.O. Box 100, Komárno, proti odporcom: 1/ LESY Slovenskej republiky, š.p.,
Banská Bystrica, Nám. SNP 8, 2/ Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdkova cesta 36, 3/
Slovenská republika zastúpená Úradom vlády Slovenskej republiky, Bratislava, Nám. Slobody 1, 4/
Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Bratislava, Karloveská cesta 2, 5/ Štátna plavebná správa,

š.p., Bratislava, Prístavná 10, 6/ Vodohospodárska výstavba, š.p., Bratislava, Karloveská 2, P.O.Box
45, 7/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava, Mlynské Nivy 45, 8/ Slovenská správa ciest
- Slovenská republika, Bratislava, Miletičova 19, 9/ Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej republiky, Bratislava, Nám. SNP 6, P.O.Box 100, 10/ Ministerstvo pôdohospodárstva
Slovenskej republiky, Bratislava, Dobrovičova 12, 11/ Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy,
Bratislava, Primaciálne nám. 1, 12/ Mestská časť Bratislava - Rusovce, Bratislava, Balkánska 102, 13/
Poľnohospodárske družstvo Dunaj, Bratislava, Kovácsova 484, 14/ Mestská časť Bratislava - Čunovo,

Bratislava, Hraničiarska 144, 15/ Mestská časť Bratislava - Jarovce, Bratislava, Palmova 1, o navrátenie
vlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V
zo dňa 9. 7. 2007 č.k. 39C 160/2007 - 9, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14/ a 15/ trovy odvolacieho konanian

e p r i z n á v a.

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov dovolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa zo dňa 24. 4. 2007, podľa
ust. § 43 ods. 2 O.s.p., s poukazom na vady podania navrhovateľa, ktoré by mohlo byť podľa svojho
obsahu návrhom na začatie konania, ktoré sa súdu prvého stupňa nepodarilo odstrániť. Súd prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že svojím uznesením zo dňa 22. 5. 2007 č.k.

39C 160/2007 - 8 vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy svoje podanie opravil,
keď oprava sa mala týkať predovšetkým označenia osoby oprávnenej konať v mene navrhovateľa, ďalej
správneho označenia odporcov 1/, 2/, 3/, 4/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/ a to doplnením ich identifikačného čísla,
v prípade odporcov 5/, 11/, 12/, 13/, 14/ a 15/ uvedením ich názvu v súlade s aktuálnym výpisom
z obchodného registra, príp. inej evidencie, ako aj uvedením ich identifikačného čísla, a napokon,
aby navrhovateľ uviedol určitý a zrozumiteľný žalobný petit, v ktorom vyšpecifikuje nehnuteľnosti,

ktoré sú predmetom jeho návrhu, t.j. ku ktorým nehnuteľnostiam sa navrhovateľ domáha navrátenia
vlastníctva v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. V uznesení, ktorébolo navrhovateľovi doručené dňa 14. 6. 2007, prvostupňový súd zároveň v súlade s ust. § 43 ods. 2
O.s.p. poučil navrhovateľa o tom, že pokiaľ v určenej lehote svoje podanie neopraví alebo nedoplní a
pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd jeho podanie odmietne. Navrhovateľ

podanie, ktorým by vytýkané vady odstránil, súdu nepredložil. Ako neodstrániteľnú vadu návrhu v danom
prípade vyhodnotil prvostupňový súd predovšetkým chýbajúci petit, ktorým je súd viazaný a na ktorého
podanie je oprávnený výlučne navrhovateľ. Vadou návrhu bol aj chýbajúci údaj o osobe oprávnenej
konať v mene navrhovateľa, ako aj nesprávne označenie účastníkov konania na strane odporcu.

Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa zrejme zrušenia
napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní žiadal
odvolací súd, aby po doplnení listinných dôkazov a upresnení petitu podanie neodmietal, poukazujúc
na to, že povinné osoby označené ako odporcovia 1 až 15 v zákonnej lehote nereagovali dostatočne a
nevydali navrhovateľovi nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z.. Trval na vynesení rozsudku,
ktorým budú ním označení odporcovia 1 až 15 po tom, ako získa navrhovateľ podklady, t.j. po spätnej

identifikácii nehnuteľností, zaviazaní vydať mu nehnuteľnosti v kat. územiach : C. - X, X, X, XX, XX,
XX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, Ď. R. - XXX, Č. - XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX,
XX, XX, XXX, XXX, Q., M., T. F. - X, XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a
listov vlastníctva č.: XXX, XXX, a ostatných neskôr v archívoch objavených, ako aj identifikácií parciel
Správy katastra nehnuteľností, geometrické plány, závet L. E. X. N. a ďalšie nehnuteľnosti v minulosti

vo vlastníctve Rádu svätého Benedikta na území Slovenskej republiky, t.č. v správe odporcov 1 - 15.
Zároveň si navrhovateľ uplatnil právo na náhradu trov konania vo výške, ktorú vyčísli dodatočne.

Súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa ( uznesením zo dňa 3. 8. 2007 č.k. 39C 160/2007 - 130 ), aby
v lehote 15 dní odstránil vady odvolania a uviedol, v akom rozsahu napáda uznesenie prvostupňového

súduoodmietnutíjehopodania, včompovažujetotorozhodnutie alebopostupsúduzanesprávny,čoho
sa konkrétne v odvolaní domáha ( t.j. aké rozhodnutie odvolacieho súdu navrhuje vydať ). V uznesení
súd prvého stupňa poučil navrhovateľa o tom, že v prípade neodstránenia vád jeho odvolania odvolací
súd jeho podanie, ktoré nemá náležitosti odvolania podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., odmietne, na základe
ust. § 218 ods. 1 písm.d/ O.s.p.

Navrhovateľ na výzvu prvostupňového súdu na odstránenie vád odvolania reagoval faxovým podaním,
doručeným súdu prvého stupňa dňa 13. 8. 2007 ( č.l. 132 a 133 spisu ), ktorým požiadal o predĺženie
lehoty na doplnenie a opravu podania z dôvodu čerpania dovolenky a dňa 11. 9. 2007 ( č.l. 134 spisu )
doručil súdu prvého stupňa plnú moc na zastupovanie v konaní pre Dr.univ.,Ing.R. L., T.. Inak svoje

odvolanie nedoplnil.

Po predložení veci odvolaciemu súdu tento podľa § 218 ods. 1 písm.d/ O.s.p. odvolanie navrhovateľa
odmietol svojím ( v poradí prvým ) uznesením zo dňa 19. 8. 2011 č.k. 9Co 322/2011 - 136; odporcom
1/ až 15/ trovy odvolacieho konania nepriznal ( § 146 ods. 2 prvá veta v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p. ). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa neobsahovalo náležitosti vyžadované
zákonom podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., pričom k odstráneniu nedostatkov odvolania nedošlo ani po výzve
prvostupňového súdu na odstránenie vád odvolania, s poučením navrhovateľa o následkoch v prípade,
ak svoje odvolanie nedoplní v zmysle výzvy prvostupňového súdu.

Navrhovateľ napadol uznesenie odvolacieho Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote dovolaním,
v ktorom navrhoval, aby dovolací súd zrušil uznesenie ako prvostupňového tak i odvolacieho súdu.
Vytýkal im, že postupovali v rozpore s ust. § 43 ods. 1 a 2 O.s.p., čím navrhovateľovi odňali možnosť
konať pred súdom. V prípade súdu prvého stupňa poukazoval navrhovateľ na to, že prvostupňový
súd postupoval príliš formalisticky, keď výzvu na odstránenie nedostatkov navrhovateľovho podania,

týkajúceho sa neurčitého a nezrozumiteľného petitu, formuloval všeobecne, pričom použil taký odborný
právny termín - petit - , ktorý pre navrhovateľa, ktorý nebol zastúpený právne kvalifikovanou osobou, nie
je známy. Navrhovateľ nehnuteľnosti, ktorých vydania sa domáha, označil uvedením pozemnoknižných
vložiek, listov vlastníctva a inými listinami. Prvostupňový súd mal navrhovateľa poučiť jednoznačne o
tom, akým konkrétnym spôsobom - napr. označením katastrálneho územia, číslom pozemnoknižnej

vložky, listom vlastníctva a číslom parcely - má označiť nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáha navrátenia
vlastníctva. Prvostupňový súd preto nezákonne odmietol návrh navrhovateľa. Názor prvostupňového
súdu, že uvedený nedostatok bránil súdu v pokračovaní konania, neobstojí; nemožnosť pokračovania
v konaní zapríčinil súd prvého stupňa, keď navrhovateľa nepoučil konkrétne a dostatočne, ako mánehnuteľnosti označiť. Ďalšie nedostatky - ktorá osoba je oprávnená konať za navrhovateľa, ako aj
nesprávne označenie odporcov, v ďalšom konaní nebránili a boli navrhovateľom odstránené. Navyše
ak bol nedostatok návrhu na začatie konania spočívajúci v nesprávnom označení odporcu daný len vo

vzťahu k niektorým z nich, potom nebolo možné odmietnuť žalobný návrh podľa ust. § 43 ods. 2 O.s.p.
v celom rozsahu a v danom prípade ani prvostupňový súd netvrdil, že je nesprávne označený každý z
odporcov. Ustanovenie § 43 ods. 2 O.s.p. platí primerane aj pre odvolacie konanie. Navrhovateľ trval na
tom, že jeho odvolanie spĺňalo náležitosti odvolania, a teda nemalo nedostatky brániace pokračovaniu
v konaní o ňom. Preto pokiaľ odvolací súd odvolanie navrhovateľa odmietol, s odkazom na chýbajúce

náležitosti odvolania, odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Z odvolania navrhovateľa bolo
zrejmé, že uznesenie súdu prvého stupňa napáda v celom jeho rozsahu, tiež obsahuje aj odvolací
dôvod, keď navrhovateľ pri podávaní odvolania, ktoré smerovalo proti uzneseniu, nebol viazaný ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. Dodal, že tiež nebol rešpektovaný princíp, podľa ktorého sa jednotlivé náležitosti
procesného úkonu účastníka posudzujú podľa obsahu a nie podľa označenia.

Na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo jeho odvolanie odmietnuté,
Najvyšší súd SR svojím uznesením zo dňa 5. 6. 2012 sp. zn. 5Cdo 25/2012 zrušil uznesenie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 19. 8. 2011 č.k. 9Co 322/2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b
ods. 1 O.s.p. ). Vo svojom uznesení poukázal na nález IV.ÚS 1/02 z 26. 9. 2002 ( publikovaný pod č.
85/2002 ), v ktorom Ústavný súd SR vyslovil, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov

občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na doplňovanie takých náležitostí do procesných úkonov
účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam
pre ochranu zákonnosti, a nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Výklad a
používanie procesných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd zároveň v uznesení

vyjadril záver, že v danej veci navrhovateľom podaný obsah odvolania a ním formulovaný odvolací návrh
( petit ) neznemožňoval odvolaciemu súdu pokračovať v odvolacom konaní a o odvolaní rozhodnúť. I keď
navrhovateľaninavýzvusúduprvéhostupňavýslovnenedoplnilodvolanieúdajmiotom,vakomrozsahu
napáda výrok uznesenia súdu prvého stupňa o odmietnutí podania, je z obsahu zrejmé, že žiada, aby
sa v konaní o jeho návrhu pokračovalo ( aby bolo uznesenie súdu prvého stupňa zrušené a vec mu bola

vrátená na ďalšie konanie ). Rovnako je zrejmé, že navrhovateľ v odvolaní vyjadril nesúhlas s postupom
súdu a jeho záverom o tom, že jeho podanie nespĺňalo náležitosti podania v zmysle § 42 ods. 3 v spojení
s § 79 ods. 1 O.s.p. Potom odvolací súd odmietnutím odvolania navrhovateľa pre nesplnenie zákonných
podmienok upravujúcich náležitosti podaného odvolania - hoci odvolanie navrhovateľa posudzované
podľa jeho obsahu obsahovalo náležitosti vyplývajúce z ust. § 205 ods. 1, 2 O.s.p. a neznemožňovalo

mu pokračovať v konaní o ňom - odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/
O.s.p. v spojení s § 10 ods. 1, § 201 a § 212 a nasl. O.s.p.

Odvolací súd následne znovu preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ), a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľa nemožno priznať úspech. Svojím uznesením zo dňa 31. 7. 2012 č.k. 9Co 288/2012 -
163 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne, podľa § 219 ods. 1 O.s.p.,
keď dospel k záveru, že navrhovateľ, pokiaľ aj reagoval na výzvy súdu na doplnenie a opravu svojho
podania, svojimi písomnými podaniami vytýkané nedostatky podania ( ktoré by mohlo byť podľa svojho
obsahu návrhom na začatie konania ) neodstránil, resp. nedoplnil. Odvolací súd zároveň vo svojom

uznesení č.k. 9Co 288/2012 - 163 odporcom 1/ až 15/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
keďže im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli ( § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. ).
Zároveň rozhodol odvolací súd aj o trovách dovolacieho konania a to tak, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov dovolacieho konania právo, s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c
O.s.p., s prihliadnutím na to, že v dovolacom konaní na návrh navrhovateľa dovolací súd napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu zrušil, avšak dovolateľ si náhradu trov dovolacieho konania neuplatnil a
odporcom 1/ až 15/ trovy v dovolacom konaní nevznikli.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu napadol v poradí druhým dovolaním opäť
navrhovateľ, poukazujúc na to, že odvolací súd rozhodol ( svojím v poradí druhým ) uznesením zo dňa

31. 7. 2012 ( ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9. 7. 2007 o odmietnutí
navrhovateľovho podania zo dňa 24. 4. 2007 ) o jeho odvolaní bez toho, aby mu ako navrhovateľovi
( a zároveň dovolateľovi ) bolo najprv doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho,zo dňa 5. 6. 2012 sp. zn. 5Cdo 25/2012. Uvedený postupom došlo k odňatiu možnosti navrhovateľa
konať pred súdom.

O tomto ( v poradí druhom ) dovolaní navrhovateľa rozhodol Najvyšší súd SR ako súd dovolací
uznesením zo dňa 28. 11. 2013 sp. zn. 5Cdo 434/2012 tak, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
( zo dňa 31. 7. 2012 č.k. 9Co 288/2012 - 163 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s odôvodnením, že
námietka dovolateľa ( že mu nebolo doručené predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
5. 6. 2012 sp. zn. 5 Cdo 25/2012 ) je oprávnená. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 5. 6. 2012 sp. zn. 5 Cdo 25/2012 ( ktorým bolo pôvodné v poradí prvé
uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 19. 8. 2011 č.k. 9Co 322/2011 - 136 zrušené ), bolo navrhovateľovi
( jeho právnemu zástupcovi ) doručené až dňa 27. 11. 2012, t.j. po tom, ako súd druhého stupňa vo veci
opakovane ( druhýkrát ) rozhodol. Takýmto postupom bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred
súdom, nakoľko tým nebola navrhovateľovi vytvorená možnosť na vzniknutú situáciu v primeranej lehote
reagovať. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd SR ako súd dovolací napadnuté uznesenie Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 31. 7. 2012 č.k. 9Co 288/2012 - 163 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie.

Odvolací súd opätovne preskúmal uznesenie prvostupňového súdu zo dňa 9. 7. 2007 č.k. 39C 160/2007
- 9 ( o odmietnutí podania navrhovateľa ) v celom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné.

Podanie navrhovateľa, doručené prvostupňovému súdu dňa 30. 4. 2007 ( č.l.3 až 7 spisu ), ktoré by
mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, malo také nedostatky, ktoré bránili súdu

prvého stupňa pokračovať v konaní, t.j. vec prejednať a rozhodnúť o nej. Prvostupňový súd si splnil svoje
povinnosť a pokúsil sa nedostatky navrhovateľovho podania odstrániť, a to uznesením zo dňa 22. 5.
2007 č.k. 39C 160/2007 - 8, v ktorom navrhovateľovi uviedol, aké konkrétne nedostatky je nutné v jeho
podaní odstrániť ( kto je oprávnený konať v mene navrhovateľa, kto návrh podpísal, ďalej nesprávne
označenie účastníkov na strane odporcu a uvedenie určitého a zrozumiteľného petitu, s označením tých

nehnuteľností, ktorých navrátenia sa navrhovateľ v konaní domáha ).

Navrhovateľovi nemožno uprieť snahu o odstránenie vád, ktoré vykazovalo jeho podanie, pokiaľ ide o
oznámenie osoby, oprávnenej za navrhovateľa konať, ako aj označenie účastníkov na strane odporcov,
jeho podanie však naďalej ( doposiaľ ) vykazuje nedostatok v podobe chýbajúceho vykonateľného

žalobného petitu, t.j. navrhovateľ doposiaľ neuviedol, vydania ( navrátenia ) ktorých konkrétnych
nehnuteľností sa na základe zákona č. 161/2005 Z.z. domáha. Tieto nehnuteľnosti je navrhovateľ
povinný pre účely súdneho konania konkretizovať takými identifikačnými údajmi, aké sú vyžadované
pre účely prípadných zápisov zmien v katastri nehnuteľností. Navrhovateľ však žalobný petit vo svojom
podaní formuloval tak, že sa domáha „...vydania nehnuteľností - po ich upresnení podľa spätnej

identifikácie v katastrálnych územiach : C. - 1, X, X, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX,
R. - XXX, Č. - XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XXX, XXX, Q., M., T. F. - X, XX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, Listov vlastníctva č. XXX, XXX a ostatných neskôr
v archívoch objavených, ako aj identifikácii parciel Správy katastra nehnuteľností, geometrické plány,
závet L. E. X. N., ako aj ďalšie nehnuteľnosti v minulosti vo vlastníctve Rádu svätého Benedikta na

území Slovenskej republiky t.č. v správe odporcu 1/ až 15/, keď presnú identifikáciu dodá po obdržaní
podkladov z katastrálnych úradov, ktoré boli požiadané v zákonnej lehote o vyhotovenie pozemno-
knižných vložiek, listov vlastníctva a o spätnú identifikáciu.“ Z tejto formulácie žalobného petitu je zrejmé,
že aj navrhovateľ si bol vedomý nedostatočného označenia tých nehnuteľností, ktorých vydania sa
domáha a toho, že je nutné ich označiť bližšie údajmi o katastrálnom území, parcelným číslom, druhom

nehnuteľnosti, výmerou, avšak tieto chýbajúce údaje - bez ktorých súd nemá dostatočne konkrétne
vymedzený predmet konania - navrhovateľ nepredložil súdu doposiaľ. Z obsahu podania navrhovateľa
rovnako plynie, že o získanie takýchto podkladov sa aj snažil, avšak sa mu ich do podania ( neúplného )
návrhu na súd nepodarilo zadovážiť, a to ani neskôr, v rámci odvolacieho konania. Zároveň je nutné
uviesť, že na základe navrhovateľom formulovaného žalobného petitu by ani prípadný vyhovujúci

rozsudok súdu nemohol byť podkladom pre vyznačenie zmien vlastníctva v katastri nehnuteľností.
Prvostupňovým súdom vytýkaná vada návrhu, spočívajúca v neurčitom a nevykonateľnom žalobnom
petite, bola plne opodstatnená. Nedostatočne vymedzený žalobný petit predstavuje prekážku takej
povahy, ktorá nedovoľuje súdu v konaní o takomto žalobnom petite ďalej pokračovať.Odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vyzval navrhovateľa dostatočne jasným spôsobom
na odstránenie vád jeho podania - osobitne vady spočívajúcej v nedostatočnom vymedzení žalobného

petitu - a keďže navrhovateľ uvedenú vadu neodstránil v určenej lehote ( ale ani v odvolacom konaní,
resp. doposiaľ ), odmietol podanie navrhovateľa v súlade s ust. § 43 ods. 2 O.s.p.

Odvolacísúdzuvedenéhodôvodunapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňaakovecnesprávnepotvrdil
( § 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
tak, že v odvolacom konaní úspešných odporcom 1/ až 15/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 142 ods. 2 v spojení s §

243c O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov dovolacieho konania právo, keď v
dovolacom konaní dovolací súd na návrh navrhovateľa zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu,
avšak dovolateľ si náhradu trov dovolacieho konania neuplatnil a odporcom 1/ až 15/ trovy dovolacieho
konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.